Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4C/53/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobcov 1/ E. H., V.. X.X.XXXX, XXX XX N. XXXX, X/ R. H., V.. XX.X.XXXX, XXX XX N. XXXX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36866849, proti žalovaným 1/ J. H., V.. XX.X.XXXX, XXX XX N. XXXX, X/ R. H., V.. XX.X.XXXX, XXX XX N. XXXX, zast.: Advokátska kancelária VARMUS s. r. o., Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36863203, o vrátenie daru takto

rozhodol:

I. Žalobu žalobcov 1/, 2/ proti žalovaným 1/, 2/ v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalobcovia 1/, 2/ s ú p o v i n n í nahradiť žalovaným 1/, 2/ trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ.

odôvodnenie:

Podľa § 220 ods. 4 súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:

1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu, čím sa súd cítil byť viazaný: Záväzným predmetom sporu bol návrh, aby súd určil, že sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov E. H., V.. X.X.XXXX D. R. H., I.. T., V.. XX.X.XXXX (nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX, kat. úz. N. ako rodinný dom č. XXXX, postavený na parcele CKN XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 594 m2 vrátane vonkajších úprav, žumpa, vodovodná prípojka, plynová prípojka, hospodárska budova) a do výlučného vlastníctva R. H.Q., I.. T., V.. XX.X.XXXX (nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. N. ako parcela CKN XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 594 m2 a parcela CKN XXXXX

- záhrady o výmere 509 m2).

2. Aké tvrdenia produkovali žalobcovia v žalobe a v replike: Sporné nehnuteľnosti uvedené pod bodom 1 odôvodnenia tohto rozsudku darovali dňa 20.4.2004 (darovacia zmluva N XXX/X, V.) žalovanému 1/ J. H. (synovi) a žalovanej 2/ R. H., I.. Q. (neveste). Listom zo dňa 24.5.2018 požiadali obdarovaných - žalovaných 1/, 2/ o vrátenie daru. Z toho dôvodu žiadajú určiť, že sporné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. N. patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov 1/, 2/ a sporné nehnuteľnosti zapísané na LV XXX, kat. úz. N. patria do výlučného vlastníctva žalobkyne R. H., I.. T.. Výzvu doručili žalovaným. Vrátenie daru žiadajú v nadväznosti na § 630 a nasl. Občianskeho zákonníka z toho dôvodu, že obdarovaní (žalovaní 1/, 2/) sa k darcom (žalobcom 1/, 2/) správajú v rozpore s dobrými mravmi. Skutky, ktoré mali byť predmetom dokazovania a ktoré tvorili predmet výzvy na vrátenie daru zo dňa 24.5.2018 (čl. 7) a ktoré zakladali konanie žalovaných 1/, 2/, v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka za konanie v rozpore s dobrými mravmi boli uvedené a konkretizované nasledovne:

a) Žalovaní 1/, 2/ ako obdarovaní nepomáhajú žalobcom ako darcom pri domácich prácach, robia im naschvály. Tento skutok bol bez akejkoľvek konkretizácie. Bez konkretizácie nemohol byť predmetom dokazovania. Podľa § 132 ods. 1, 2, 3 všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia mali byť uvedené v žalobe tak, aby žalovaným nemohlo byť odňaté právo vyjadriť sa v rámci vyjadrenia a dupliky v súlade so zákonom.

b) Skutok, že nedošlo k oprave komínových dvierok. Tento skutok bol konkrétny, bol predmetom dokazovania.

c) Skutok, že žalobcovia uhrádzajú všetky náklady domácnosti za elektrickú energiu, za plyn. Tento skutok bol konkrétny, bol predmetom dokazovania.

d) Skutok, že v noci (bez uvedenia časového momentu, čo žalobcovia považujú za noc) púšťajú vodu, rušia nočný kľud. Skutok obsahoval aj tvrdenie, že žalobcovia platia vodu a stočné aj za žalovaných. Skutok bol konkrétny (s výnimkou uvedenia času) a bol predmetom dokazovania.

e) Skutok, že žalovaní neumožňujú žalobcom užívať garáž. Skutok nebol konkrétny, nemohol byť predmetom dokazovania, pretože z tohto skutku nebolo zrejmé, či ide o garáž, ktorá bola prebudovaná z hospodárskej budovy tvoriacej predmet darovacej zmluvy, ktorú žalovaní nadobudli darom, alebo išlo o inú garáž, na akej nehnuteľnosti. Nebolo pripojené stavebné povolenie, list vlastníctva, žiadne rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré by umožnili o tomto skutku konať a dokazovať.

3. Aké tvrdenia produkovali žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k žalobe a v duplike: Vo vyjadrení zo dňa 24.9.2018 čl. 32 uviedli, že so žalobou nesúhlasia, nie je pravdivá, navrhujú ju zamietnuť. Manželstvo uzavreli v roku XXXX, od roku 2002 bývajú so žalobcami v spoločnej domácnosti. V roku 2004 bola uzavretá darovacia zmluva, na základe ktorej žalovaní od žalobcov nadobudli sporné nehnuteľnosti.

a) Pokiaľ ide o skutok, že nepomáhajú pri domácich prácach a robia naschvály, nie je tento skutok konkretizovaný, preto žalovaní sa k nemu nevedia vyjadriť. Nie je pravdivé tvrdenie, že nepomáhajú pri domácich prácach, riadne sa starajú o domácnosť, vyorávajú zemiaky, kosia záhradu. V čase, keď mali gazdovstvo, starali sa o dobytok, celý chod gazdovstva. V súčasnosti vozia ich na nákupy, do kostola, k lekárovi a podobne.

b) Skutok, že žalovaní neopravili komínové dvierka, ktoré žalovaní upchali, nie je pravdivý. Komínové dvierka upchali žalobcovia tým, že nechali zadechtovať pec a následne napriek tomu žalovaní vyvložkovali celý komín, ktorý je funkčný. Museli kúpiť novú pec a kúrenie rozdeliť.

c) Skutok, že všetky náklady domácnosti uhrádzajú žalobcovia aj za žalovaných a to aj za elektrickú energiu, aj za plyn, k tomu žalovaní uviedli, že toto tvrdenie nie je pravdivé. Predložili zmluvu o hypotekárnom úvere na 300 000 Sk, kde je uvedený účel - údržba financovanej nehnuteľnosti zo dňa 19.7.2006, ktorou preukazovali, že uvedený úver použili na financovanie domovej nehnuteľnosti aj za žalobcov. Tento úver splácajú. Zabezpečili ním zateplenie rodinného domu, výmenu okien v celom dome aj za žalobcov. Na vlastné náklady zabezpečili náter strechy, plota, starajú sa o celkovú údržbu domu. Nie je pravdivé tvrdenie, že žalobcovia platia elektrinu a plyn a to aj za žalovaných. Žalovaní platia elektrickú energiu aj palivo na ústredné kúrenie. Žalobcovia nekúria plynom, kúria pevným palivom, preto nemôžu platiť za plyn.

d) Skutok, že rušia žalobcov tým, že v noci púšťajú vodu, čím rušia nočný kľud a aj za žalovaných platia vodné a stočné, žalovaní popreli. Sprchujú sa žalovaní aj ich deti, avšak nerušia tým nočný kľud, nepúšťajú vodu silným prúdom. Tvrdenie o platbách za vodné a stočné je účelové. Za vodu v domácnosti sa neplatí, pretože voda je súkromná, je zabezpečená zo studne.

e) Ku skutku, že neumožňujú užívať žalobcom garáž, sa žalovaní nevyjadrili. Nad rámec uvedených skutkov žalovaní uviedli, že žalovaní 1/, 2/ sú osoby závislé od alkoholu, nadmerne užívajú alkoholické nápoje, pričom žalobkyňa 2/ je psychicky narušená. Žalobcovia boli hospitalizovaní v Kysuckej nemocnici. Žalobkyňa sa už vrátila z nemocnice a žalobca je stále v Kysuckej nemocnici. Pomoc im privolali žalovaní. Bez rýchleho zásahu by sa už zrejme žalobcom nedalo pomôcť. Pravidelne ich v nemocnici navštevovali, starali sa o nich a zaujímali sa o nich. Nie je teda pravdou, že žalovaní sa k žalobcom správajú tak, že hrubo porušujú dobré mravy. Žiadali žalovaní, aby súd bral do úvahy aj princíp vzájomnosti správania sa žalobcov voči žalovaným.

4. Ktoré dôkazy súd vykonal, ktoré otázky mal sporné, ktoré nesporné, aký skutkový stav mal preukázaný z vykonaných dôkazov, ktorý skutkový stav dôkazmi nemal preukázaný a ktoré dôkazy a návrh na vykonanie ktorých dôkazov zamietol a z akých dôvodov: 1) Čl. 5 - list vlastníctva č. XXX - ide len o informatívny výpis z katasterportal, nejde o list vlastníctva určený na právne úkony a list vlastníctva je z 12.7.2018.

2) Čl. 6 - list vlastníctva č. XXXX - tento je z katastra nehnuteľností, je určený na právne úkony, ale dátum vydania je 20.11.2017. 3) Čl. 7 - výzva na vrátenie daru zo dňa 24.5.2018 adresovaná obidvom žalovaným, bez doručenky, avšak žalovaní doručenie nespochybnili, preto súd má za to, že doručenie je nesporné. Predmetom výzvy na vrátenie daru a teda ani predmetom sporu nebudú tvrdenia v replike žalobcov - označenie za alkoholikov a psychicky narušené osoby z toho dôvodu, že vo výzve z tohto dôvodu nežiadali vrátenie daru. Teda predmetom dokazovania môžu byť len tie skutky, ktoré boli ku dňu doručenia výzvy. Ak je výzva právne relevantná, momentom doručenia vzniklo právo na vrátenie vlastníctva. Ak výzva nie je právne relevantná, nevzniklo. Teda nijaké ďalšie skutkové tvrdenia, ktoré neboli predmetom výzvy, nemôžu byť predmetom tohto konania, ale iného konania. V tejto časti ide vlastne o zmenu žaloby, o ktorej súd rozhodne. 4) Čl. 8 - sp. zn. podaní na OR PZ. 5) Čl. 10 - V., V. zo dňa 20.4.2004, V XXX/XXXX, vklad povolený 22.6.2004. Sporné je, odkedy sa dopúšťajú žalovaní tvrdeného nesprávneho správania, či od uzavretia zmluvy, keď žalobu podali až teraz. 6) Čl. 24 - priestupkové spisy pripojené k tomuto spornému spisu od 3.9.2018 a nikto zo strán konania ani z advokátov do spisu ani pripojených spisov nenahliadal, neoboznámil sa s nimi. Súd má za to, že všetky podania žalobcov v rámci uvedených priestupkových spisov boli vyhodnotené ako nedôvodné. Samotné podávanie trestných a priestupkových oznámení nie je dôvodom pre súd sa domnievať, že žalovaní sa správajú nevhodne, keď výsledkom týchto priestupkových konaní je záver priestupkových orgánov, že neboli podané dôvodne. Vychádzajúc z týchto priestupkových spisov a záverov tam uvedených je potom sporné, či žalobkyňa má spôsobilosť byť stranou konania a spôsobilo preberať na seba práva a povinnosť. Takúto povinnosť tvrdenia a dôkaznú majú žalobcovia a ich PZ. 7) Čl. 36 - zmluva o hypotekárnom úvere zo dňa 19.7.2006 na sumu 300 000 Sk, ktorý úver si vzali žalovaní a z tejto zmluvy vyplýva účel - údržba a financovanie sporných nehnuteľností, čo dokazuje, že sa starali o údržbu nehnuteľnosti. Predmet dokazovania a sporu:

a) Pokiaľ ide o skutok, že nepomáhajú pri domácich prácach, robia im naschvály, tento skutok je bez akejkoľvek konkretizácie, je nespreskúmateľný. Takýto skutok nie je možné, aby súd učinil predmetom dokazovania. Boli dodržané všetky štádia doručovania tvrdení, vyjadrenie k žalobe, replika, duplika, teda v tomto smere mali možnosť žalobcovia konkretizovať skutok.

b) Tvrdenie, že nedošlo k oprave komínových dvierok, že žalovaní tieto upchali, dôkazné bremeno v tomto smere majú žalobcovia, že žalovaní komínové dvierka upchali. Takéto dôkazné bremeno k tomuto momentu preukázané nebolo. Ak bude preukázané, potom nastupuje dôkazné bremeno žalovaných, že komínové dvierka, ktoré upchali, opravili.

c) Skutok, že žalobcovia uhrádzajú všetky náklady domácnosti aj za elektrinu, aj za plyn, a to aj za žalovaných, dôkazné bremeno bolo na žalobcoch, preukázať účtovnými dokladmi, že túto elektrickú energiu a plyn uhrádzajú aj za seba, aj za žalovaných. Žiadne účtovné doklady predložené neboli. Až keď žalobcovia preukážu, unesú svoje dôkazné bremeno, potom nastupuje dôkazné bremeno žalovaných, ktorí tvrdia, že žalobcovia ani nekúria plynom, ale pevným palivom.

d) Pokiaľ ide o skutok, že v noci púšťajú vodu, rušia nočný kľud, neuviedli čas, kedy takto púšťajú žalovaní vodu, nepreukázali, že ide o takú intenzitu, ktorá presahuje bežný štandard hygieny priemerného občana. Taktiež žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, že platia vodu a stočné, a to nielen za seba, ale aj za žalovaných. Nebol predložený jediný účtovný doklad na preukázanie takého tvrdenia. Až po preukázaní alebo unesení dôkazného bremena žalobcov nastupuje dôkazné bremeno žalovaných, ktorí tvrdia, že majú vlastnú vodu.

e) Skutok, že neumožňujú im žalovaní užívať garáž, súd má sporné, či garáž je v zmysle zmluvy na čl. 10 hospodárskou budovou, ktorá bola prevedená v rámci darovacej zmluvy žalovaným, alebo ide o novopostavenú garáž, na akej nehnuteľnosti. Takéto tvrdenia žalobcov sú k tomuto štádiu konania bez akýchkoľvek konkrétností, bez akýchkoľvek dôkazov aj o tom, komu táto garáž patrí, kým bola postavená, stavebné povolenie, na akej nehnuteľnosti a či ide o pôvodnú hospodársku budovu v rámci tejto darovacej zmluvy, alebo inú budovu. Súd zamietol návrhy na vykonanie dôkazov: 1) Na výsluchy svedkov žalobcov i žalovaných a to z toho dôvodu, že v tomto štádiu konania neboli podložené právnou povinnosťou podľa § 197 ods. 2 CSP, teda označením skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedkov preukázané, u žalobcov ani napriek urgencii súdu. Súd podľa § 185 ods. 1 má právo rozhodnúť, ktoré z dôkazov vykoná a ktoré z dôkazov nevykoná. Bez takéhoto označenia povinnosti podľa § 197 ods. 2 takéto rozhodnutie nie je možné a z toho dôvodu súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy a všetky výsluchy. Výsluchy svedkov neslúžia na zisťovanie skutkového stavu, ale na preukázanie konkrétneho skutkového stavu, čo vyplýva zo samotného ustanovenia § 197 ods. 2 CSP. 2) Na vyžiadanie správy z nemocnice a z pohotovosti, že žalovaní žalobcov pravidelne navštevovali a že privolali rýchlu zdravotnú pomoc, a to z dôvodov:

a) podľa § 132 ods. 3 nepredložili dôkaz, že žalovaným - príbuzným odmietla nemocnica a pohotovostná služba takéto informácie a dôkazy poskytnúť (analogicky),

b) dôkazy nesmerujú k predmetu sporu, k skutkom tvoriacim predmet sporu; medzi skutkami nie je uvedené, že by žalovaní žalobcom neposkytovali pomoc v starobe, chorobe. Návrh na vykonanie dôkazov - výsluch žalobkyne, výsluchy svedkov súd zamietol.Proti procesnému rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie ani iný opravný prostriedok. Pokiaľ ide o výsluch žalobkyne, tvrdeniami žalobkyne, ktoré by malo dôkazom, nemožno preukázať konkrétne skutky, že bol upchatý komín žalovanými, že boli realizované platby za elektrickú energiu, plyn, vodu, SEVAK zo strany žalobcov aj za žalovaných, že im zamedzili užívať garáž, že bol rušený nočný kľud intenzívnym púšťaním vody. Pokiaľ ide o svedkov, v nadväznosti už na vyslovený predbežný právny názor súdu a § 197 ods. 2 opakovane nebolo uvedené, ktoré konkrétne tvrdenia toho-ktorého skutku má výsluch toho-ktorého svedka preukázať.

5. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu: Predmetom sporu bolo určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov a do výlučného vlastníctva žalobkyne ako darcov na základe výzvy na vrátenie daru. V tomto smere súd upozornil na spornosť v tom smere, že z rozhodovacej činnosti je zrejmé, že uplatnenie tohto nároku prebieha buď žalobou o povinnosť vrátiť dar, alebo žalobou o určenie vlastníckeho práva tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Z doslovného znenia ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka vyplýva, že „darca sa môže domáhať vrátenia daru“. Druhý právny názor je založený na tom tvrdení, že pokiaľ je právo na vrátenie daru uplatnené riadnym spôsobom a preukázané dôvody hrubého správania, potom okamihom, keď výzva na vrátenie daru je doručená žalovaným, vzťah z darovania zanikne týmto časovým momentom. Nejde však o zrušenie zmluvy podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda neruší sa zmluva od začiatku (ex tunc), ale ex nunc, t. j. od okamihu, keď prejav vôle je doručený do sféry obdarovaných. Vtedy sa obnovuje vlastnícke právo darcov a obdarovaní sa stávajú neoprávnenými držiteľmi veci (§ 131 Občianskeho zákonníka). V tomto konkrétnom prípade žalobcovia uplatnili svoje právo na vrátenie daru prostredníctvom určovacej žaloby, že sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva darcov - žalobcov a do výlučného vlastníctva darkyne - žalobkyne. Bolo ich povinnosťou tvrdiť a preukázať naliehavý právny záujem na podaní takejto určovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP. Súd dospel k záveru, že netvrdili a nepreukázali naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP, pretože prioritu má žaloba na plnenie podľa § 137 písm. a/ CSP, ktorá zabezpečuje právnu istotu a ide o žalobu o povinnosť vrátiť dar, teda povinnosť plniť. Žalobcovia mali dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení v žalobe voči označeným žalovaným a za všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia, teda aj za výsledok sporu. Bolo teda ich dôkaznou povinnosťou preukázať, že podľa hypotézy právnej normy stanovenej v § 630 Občianskeho zákonníka sa obdarovaní (žalovaní) k nim správajú tak, že hrubo porušujú dobré mravy. Jednotlivé skutky takého správania mali byť obsiahnuté vo výzve na vrátenie daru. V prípade preukázania pravdivosti týchto skutkov a intenzity skutkov momentom doručenia výzvy mohli žiadať o vrátenie daru. Dôkazné bremeno žalovaných nastupuje až následne po preukázaní dôkazného bremena žalobcov.

a) Pokiaľ ide o skutok, že žalovaní žalobcom nepomáhajú pri domácich prácach, robia im naschvály, skutok bol všeobecný, nekonkrétny. Nemohol tvoriť predmet konania, dokazovania. Žalobcovia k nemu nepredložili žiadne dôkazy. V tomto smere neuniesli svoju povinnosť tvrdenia a dokazovania. Skutok nebol predmetom dokazovania.

b) Skutok, že žalovaní upchali komínové dvierka a neopravili komínové dvierka, bol žalobcami nepreukázaný. Dôkazné bremeno žalobcov bolo preukázať, že žalovaní upchali svojím zavinením komínové dvierka. Takéto tvrdenie žalobcovia nepreukázali, a preto nenastúpilo dôkazné bremeno žalovaných preukazovať, že opravili niečo, čo nepokazili. V tomto smere je teda predčasné a právne irelevantné tvrdenie žalovaných (čl. 33), že na vlastné náklady vyvložkovali celý komín, ktorý je funkčný, že žalobcovia nechali zadechtovať pec, následne žalovaní museli kúpiť novú pec a kúrenie rozdeliť. Tento skutok je nepreukázaný.

c) Skutok, v ktorom žalobcovia tvrdia, že uhrádzajú všetky náklady na chod domácnosti aj za žalovaných, a to za elektrickú energiu, za plyn. Tento skutok žalobcovia nepreukázali žiadnym dôkazom. K svojmu tvrdeniu nepredložili žiaden dôkaz, ani o tom, že by uhrádzali svoju elektrickú energiu a plyn a už vôbec žiaden dôkaz účtovný, že uhrádzajú elektrickú energiu a plyn aj za žalovaných. Preto pri neunesení dôkazného bremena žalobcov za svoje tvrdenia nenastúpilo dôkazné bremeno žalovaných. Až po splnení dôkaznej povinnosti žalobcov nastupuje dôkazná povinnosť žalovaných. Preto len na okraj súd poukazuje na tvrdenie žalovaných, že žalobcovia vôbec nekúria plynom, ale pevným palivom a že náklady si žalovaní sami uhrádzajú. Také tvrdenie súd považoval v tomto štádiu konania za predčasné a právne irelevantné a nevykonával v tomto smere dôkazy, keďže žalobcovia žiadne dôkazy k svojim tvrdeniam neposkytli.

d) Skutok, že žalovaní (bez uvedenia času, aby bolo možné dokazovať, či vôbec ide o nočné hodiny, tak ako je tvrdené) púšťajú vodu tak, že rušia nočný kľud a že platia vodu a stočné aj za žalovaných. V tomto smere žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, nepredložili žiadny účtovný doklad o tom, že platia vodu a stočné za seba a že platia vodu a stočné aj za žalovaných. Dôkazné bremeno žalobcu je prioritné. Až následne nastupuje dôkazné bremeno žalovaných. Za situácie, kedy žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, je predčasné a právne irelevantné zaoberať sa protitvrdením žalovaných, že za vodu sa vôbec neplatí, lebo ide o súkromnú studňu.

e) Skutok, že žalovaní neumožňujú žalobcom užívať garáž - tento skutok nebol dostatočne identifikovaný. Nemohol tvoriť predmet dokazovania, pretože nebolo zrejmé, či ide o garáž prerobenú z hospodárskej budovy, ktorá tvorila predmet darovacej zmluvy, alebo ide o novopostavenú garáž, na akej nehnuteľnosti, s akým číslom LV, na základe akého stavebného povolenia. Takéto všeobecné, nekonkrétne tvrdenia nemohli tvoriť predmet konania a dokazovania. Súd teda dospel k záveru, že tento skutok žalobcovia nepreukázali. Vychádzajúc z uvedeného potom v nadväznosti na § 630 Občianskeho zákonníka žalobcovia nepreukázali ani jeden skutok, na základe ktorého tvrdili, že obdarovaní (žalovaní) sa k nim správajú tak, že tým hrubo porušujú dobré mravy. Za situácie, keď neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie existencie týchto skutkov, nebolo možné skúmať intenzitu zásahu u nepreukázaných, neexistujúcich skutkov. Žalobu o vrátenie daru možno podať kedykoľvek po uzavretí zmluvy, je však nevyhnutné, aby skutky boli konkretizované aj dátumovo z hľadiska dôkazného bremena, ale aj z hľadiska odňatia možnosti žalovaným vzniesť námietku premlčania. Právo na vydanie daru sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Len na okraj súd poukazuje na tú skutočnosť, že pri preukázaní nároku by momentom doručenia výzvy na vrátenie daru došlo k zrušeniu darovacej zmluvy a k právu na vydanie daru. To znamená - predmetom konania a dokazovania mohli byť len skutky do časového momentu, kedy výzva na vrátenie daru zo dňa 24.5.2018 čl. 7 bola doručená žalovaným. Žalobcovia nepredložili doručenku o časovom momente, kedy táto výzva žalovaným bola doručená. Skutky uvedené v tejto výzve sú zhodné so skutkami uvedenými v žalobe a ktoré tvorili predmet dokazovania. Preto súd mal za to, že predmetom dokazovania nemohli byť ďalšie skutky, ktoré neboli obsiahnuté v uvedenej výzve a nachádzajú sa v podaní žalobcov zo dňa 10.12.2018 čl. 49: „že žalovaní označujú žalobcov za osoby závislé od alkoholu, nadmerne užívajúci alkoholické nápoje“, „že žalobkyňa 1/ je označená ako osoba psychicky narušená“. Keďže tieto skutky neboli obsiahnuté vo výzve na vrátenie daru, nemohlo z týchto dôvodov dôjsť bez výzvy na vrátenie daru k zániku vlastníckeho práva a k zániku darovacej zmluvy, a preto v tomto konaní pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 4C/53/2018 akékoľvek dokazovanie ohľadne skutkov týkajúcich sa závislosti sa žalobcov od alkoholu a psychickej narušenosti žalobkyne boli nadbytočné a právne irelevantné. Súd preto nepripustil zmenu žaloby o uvedené skutky. Vychádzal aj zo záveru, že takýmto spôsobom, keby pripustil zmenu žaloby, by odňal žalovaným právo vyjadriť sa v koncentračných lehotách, tak ako ukladá zákon v ustanovení § 167 (vyjadrenie, replika, duplika), čím by boli porušené procesné práva žalovaných. V opačnom prípade by došlo k zbytočným prieťahom v konaní, k opakovaniu úkonov. Rozšírenie žaloby o tieto skutky jednoznačne bolo zmenou žaloby podľa § 140 ods. 1 a § 140 ods. 2 CSP. Súd zmenu žaloby podľa § 143 ods. 1 nepripustil, pretože výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Skutkový stav bol tvorený v rámci vyjadrenia k žalobe, repliky a dupliky k pôvodným skutkom a nie k rozšíreným skutkom. Skutkový stav bol tvorený od 16.7.2018 do 26.2.2019 a na vytýčenom pojednávaní dňa 26.2.2019 nebolo možné rozhodnúť aj o rozšírenom predmete sporu bez prieťahov v konaní, odročovania pojednávania a doplnenia dokazovania. Preto návrh na zmenu žaloby súd nepripustil. Obsahom žiadosti o vrátenie daru musí byť presný dôvod vrátenia daru, inak neurčitosť tohto uplatnenia práva spôsobuje absolútnu neplatnosť jednostranného právneho úkonu - výzvy na vrátenie daru. Nedostatok presností aj čo do časového označenia jednotlivých skutkov má okrem uvedeného za následok aj nemožnosť posúdenia včasnosti uplatnenia tohto práva v nadväznosti na 3-ročnú premlčaciu lehotu (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 28 Cdo/4038/2013). V nadväznosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 21 Cdo/202/2013, 21 Cdo/439/2014 ak je jednostranný prejav vôle perfektný, obnovuje sa pôvodný právny vzťah, teda obnoví sa vlastníctvo darcu k veci s účinkami ex nunc a obdarovaný sa tak stane neoprávneným držiteľom a je povinný vec vydať podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže vydanie daru darcovi nie je osobitne upravené, riadia sa vydania daru analogicky ustanoveniami Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Z ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka však vyplýva, že „darca sa môže domáhať vrátenia daru“. Z toho vyplýva, že predmetom sporu má byť žaloba o vydanie, vrátenie daru a nie žaloba o určenie vlastníckeho práva. V nadväznosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 33 Cdo/3643/2012 na platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom darca uviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným voči nemu alebo členom rodiny. Len tak pri súčasnom splnení zákonných predpokladov podľa § 630 Občianskeho zákonníka nastanú zamýšľané právne účinky jednostranného hmotnoprávneho úkonu darcu, t. j. zrušenie darovacej zmluvy a obnovenie jeho vlastníctva ex nunc, t. j. okamihom, kedy jeho prejav vôle došiel obdarovanému. Za situácie, kedy aj judikatúra konštatuje, že sa obnoví pôvodný stav, teda vlastníctvo darcov, pri platnom úkone výzvy na vrátenie daru aj táto skutočnosť znamená, že nie je daný naliehavý právny záujem na opakovanom určení vlastníckeho práva, ale na vrátení daru, predmetu vlastníctva, ktoré sa darcom obnovilo priamo zo zákona doručením riadnej a platnej výzvy.

6. Trovy konania:

§ 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Plný úspech v konaní mali žalovaní, a preto súd úspešnej strane konania - žalovaným priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu úspechu, teda v rozsahu 100 %. Výšku súd vyčísli po právoplatnosti rozsudku prostredníctvom VSÚ prvostupňového súdu v samostatnom uznesení. Splatnosť nastane do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ.

7. § 62 CSP: Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. § 231 písm. a/ CMP: V konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony. Procesná subjektivita - jej nedostatok je neodstrániteľná prekážka postupu konania, výsledkom ktorej pri neodstránení je podľa § 62 zastavenie konania. Podmienkami konania sa súd zaoberá z úradnej moci, ale dôkazné bremeno majú strany konania. V danom prípade právny zástupca žalovaných predložil potvrdenie o psychiatrickom liečení žalobkyne vo Fakultnej nemocnici v Žiline, ktorým preukazoval, že bola liečená pre poruchu s bludmi, organický psychosyndróm (okrem iných diagnóz). Právny zástupca žalovaných však nepredložil súdu právoplatné rozhodnutie súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, ktorého dôsledkom by bolo zastavenie konania pre nespôsobilosť žalobkyne byť stranou konania. Pokiaľ by existovalo také rozhodnutie, zamedzilo by tomu, aby žalobkyňa naďalej podávala na políciu, súdy a iné orgány podania, pokiaľ by bola obmedzená v spôsobilosti na takéto právne úkony. Za danej situácie však takýto dôkaz právny zástupca žalovaných nepredložil, súd nekonal z úradnej moci o pozbavení a obmedzení spôsobilosti žalobkyne na právne úkony (podľa § 233 ods. 1, 2 a § 235 ods. 1 návrh môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem, alebo aj ten, o koho spôsobilosť sa jedná). Taktiež v konaní nevzniesol právny zástupca žalovaných ani procesný návrh na nariadenie znaleckého dokazovania ohľadne duševného stavu žalobkyne, aby na základe tohto znaleckého posudku bolo konanie zastavené pre nespôsobilosť žalobkyne byť spôsobilou stranou konania. Súd teda vychádzal zo záveru, že ku dňu rozhodovania nemá preukázané, že žalobkyňa nie je spôsobilou stranou konania. Ku dňu rozhodovania nebol preukázaný dôvod na zastavenie konania pre nespôsobilosť žalobkyne byť stranou konania.

8. Súd riadne a včas vytýčil termín pojednávania na deň 26.2.2019. H. R. prevzala predvolanie 18.1.2019, H. E. 18.1.2019, H. J. 18.1.2019, H. R. 18.1.2019, právny zástupca žalobcov 17.1.2019, právny zástupca žalovaných 30.1.2019. Dňa 22.2.2019 (teda nie bez zbytočného odkladu ako ukladá § 183 ods. 3 doručil právny zástupca žalobcov žiadosť o odročenie pojednávania. Na strane právneho zástupcu žalobcov neboli uvedené žiadne dôvody pre odročenie pojednávania, na strane žalobkyne žiadne dôvody pre odročenie pojednávania. Dôvod žiadosti o odročenie pojednávania sa týkal zdravotného stavu žalobcu. Z potvrdenia lekára vyplýva: „Nemôže sa zúčastňovať žiadnych jednaní.“ Súd mal za to, že vychádzajúc z gramatického výkladu sa žalobca nemôže zúčastniť nielen vytýčeného pojednávania, ale nemôže sa zúčastňovať žiadnych iných a ďalších jednaní. Z toho dôvodu 22.2.2019 oznámil, že pojednávanie neodročuje, pretože má za to, že vychádzajúc z potvrdenia lekára sa nemôže žalobca dostaviť ani v budúcnosti, čím by došlo k porušeniu ústavného práva žalovaných na bezprieťahové konanie, právnu istotu. Strana konania je právne zastúpená, nebudú porušené jej ústavné práva. Len nad rámec súd poukazuje na tú skutočnosť, že toto potvrdenie je zo dňa 18.2.2019 (ako vyplýva zo žiadosti o odročenie pojednávania právneho zástupcu - z prílohy), kým o odročenie právny zástupca požiadal až dňa 22.2.2019, teda nie bez zbytočného odkladu, tak ako vyplýva z § 183 ods. 3 CSP. Rozhodnutie o návrhu na odročenie pojednávania podľa § 183 rozhodnutie, ktorým súd rozhodol, že pojednávanie neodročuje, je rozhodnutím, ktorým sa upravuje vedenie konania, ktorým súd nie je viazaný a proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok (súd vedie pojednávanie

- § 179 ods. 1 CSP, súd vedie dokazovanie - § 185 ods. 1 . Napriek tomu, že proti uvedenému rozhodnutiu o vedení konania, neodročení pojednávania nie je prípustný žiaden opravný prostriedok, právna zástupkyňa žalobcov komentovala procesný postup súdu, hoci nebola vyzvaná, aby komentovala procesný postup súdu, a to v nadväznosti na § 174 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak na vyslovenie názoru strana konania nebola vyzvaná, je povinná zdržať sa komentovania procesného postupu súdu o vedení pojednávania, dokazovania, ktoré patrí do právomoci súdu (vyporiadať sa s touto okolnosťou môže v odvolaní vo veci samej). Preto súd neprihliadal na komentovanie procesného postupu súdu právnou zástupkyňou žalobcov v podaní zo dňa 25.2.2019, kde uviedla: „Zo strany okresného súdu je preto výklad - potvrdenie R.. A. nesprávny a v rozpore s vôľou žalobcu.“ Súd konal a rozhodol z dôvodov už uvedených v neprítomnosti žalobcu, aby neodňal možnosť konať žalovaným pred súdom ako ústavné právo, teda ich právo na právnu istotu. Právo na právnu istotu majú aj žalobcovia, a to aj proti vôli ich vlastného advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.