Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/169/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého Q. D. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťa rodičov matky I. T. nar. XX.X.XXXX trvale bytom v R. J. J. ulica č. XXX/XX zastúpenej JUDr. Michaelou Mihalcovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Fatranskej ul. č. 2/E a otca S. D. nar. XX.X.XXXX bývajúceho vo C. Ú. na Š. ulici č. XX v konaní o návrhu matky na udelenie súhlasu podať žiadosť o zmenu priezviska maloletého dieťaťa o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 29.5.2018 č.k. 21P 124/2016-63 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky, ktorým sa domáhala udelenia súhlasu namiesto otca na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.h/ a navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že súd prvej inštancie zamietol jej návrh aj napriek tomu, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec dieťaťa ju fyzicky týral. Po tom, čo iniciovala súdne konania ohľadne maloletého, ju otec fyzicky napadol tak, že doba jej liečenia bola 3 mesiace a musela nosiť na krku korzet. Za uvedené konanie bol otec maloletého odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice I za prečin nebezpečného vyhrážania. Po takomto konaní má z otca maloletého strach a je pre ňu náročné sa s ním stretnúť. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie v rozsudku síce uviedol, ale vo výroku napadnutého rozsudku neboli zohľadnené. Od apríla 2015, kedy odišla od otca maloletého s pomocou organizácie Fenestra z dôvodu fyzického a psychického týrania, o maloletého sa stará sama. Maloletý svojho otca nepozná, a to je jeden z dôvodov, pre ktorý žiada súd o udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletého. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že rozdielnosť priezvisk vzhľadom na to, že o dieťa sa osobne stará sama, vytvára problematické situácie v bežnom živote, napríklad pri podávaní prihlášky do materskej školy jej riaditeľka škôlky kládla otázky súvisiace s tým, prečo sa dieťa volá inak ako ona. Daný stav jej spôsobuje nekomfortné situácie pri kontakte s inštitúciami. Ďalej uviedla, že otec má dlh na výživnom voči dieťaťu z rokov 2015 a 2016. Z dôvodu neúčasti otca maloletého na pojednávaniach sa tieto museli neustále odročovať, až kým nedošlo k jeho výsluchu na dožiadanom súde v Galante. Napriek tvrdeniu otca maloletého, aký má nesmierny záujem o dieťa, nedostavil sa na žiadne súdom vytýčené pojednávanie. Má za to, že aj táto skutočnosť svedčí o skutočnom záujme otca o dieťa. Súd tieto skutočnosti pri rozhodovaní nezohľadnil a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, iba konštatoval, že zmena priezviska dieťaťa v tomto prípade nie je nevyhnutná pre zdravý psychický vývoj maloletého. Takéto tvrdenie súdu odmieta, nakoľko riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s ich výkonom. V danom prípade sa s otcom dieťaťa na zmene priezviska nedohodli. Maloletý si otca poriadne ani nepamätá a tento o neho záujem neprejavuje. Vychádzajúc z týchto skutočností má za to, že súd vec nesprávne právne posúdil. Vyjadrila názor, že je v záujme dieťaťa a jeho dobrého psychického vývoja vytvorenie stabilného rodinného prostredia, v ktorom má rodina rovnaké priezvisko, pričom maloletý vníma ako rodinu toho, s kým a u koho vyrastá a kto mu poskytuje ochranu a pomoc. Pre dieťa sa získaním spoločného priezviska vytvorí stabilita a dieťa získa väčší pocit, že do rodiny patrí a je jej nevyhnutnou súčasťou. Žiada, aby odvolací súd prehodnotil hodnotiaci úsudok súdu prvej inštancie.

3. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

4. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, správne právne posúdil vec, vysporiadal sa s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a vo veci vecne správne rozhodol.

7. K odvolacím námietkam matky odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že súd nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska maloletého dieťaťa, ale rozhoduje o nezhode rodičov, teda o tom, či je jeden z rodičov oprávnený podať žiadosť na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, teda ide o rozhodovanie, ktorého zákonný rámec (možnosť súdu vstupovať do rodinných vzťahov dieťaťa) ustanovuje § 35 Zákona o rodine obsahujúci výpočet tzv. podstatných vecí súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, ktorý je však len demonštratívny. Ak sa teda rodičia nedohodnú na zmene priezviska dieťaťa, teda o podstatnej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa, súd na návrh niektorého z rodičov môže iba udeliť súhlas rodičovi na podanie žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa. Súd pritom skúma, či udelenie takéhoto súhlasu je v záujme dieťaťa, teda či zmena priezviska bude prospievať jeho zdravému vývoju, či druhý rodič, ktorý so zmenou nesúhlasí, si voči dieťaťu plní rodičovské povinnosti a podobne a následne o žiadosti na povolenie zmeny priezviska rozhodne príslušný matričný úrad. Súd však môže udeliť súhlas k podaniu žiadosti na zmenu priezviska jednému z rodičov iba vtedy, ak sú na to závažné dôvody. Bude tak tomu napríklad vtedy, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska dieťaťa nesúhlasí, si neplní povinnosti voči dieťaťu, nejaví oň záujem, stratil k nemu citový vzťah, alebo ak z iného závažného dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby bol u neho udržiavaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti s týmto rodičom. V tomto prejednávanom prípade však i odvolací súd musí konštatovať absenciu takých vážnych dôvodov, pre ktoré by nebolo v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby sa u neho udržiaval, vyvíjal a prehlboval pocit spolupatričnosti s otcom. Samotný fakt, že priezvisko matky a jej rodinných príslušníkov je iné ako priezvisko otca, neodôvodňuje bez ďalšieho zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi rodičmi existuje konfliktný vzťah, v dôsledku ktorého sa nerealizuje riadny kontakt dieťaťa s otcom, matka nemá záujem o vytváranie citových väzieb medzi dieťaťom a otcom pre agresívne správanie sa otca voči nej, čo i keď je pochopiteľné, nemôže mať vplyv na výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a bez ďalšieho nemôže znamenať ani dôvod pre zmenu priezviska dieťaťa. V konaní nebolo preukázané, že by otec o dieťa záujem neprejavoval a len samotná skutočnosť, že z dôvodu vzdialenosti bydliska (okres Galanta) sa nezúčastňoval nariadených pojednávaní v Košiciach, nemožno vyhodnotiť ako nezáujem o dieťa, keď na výsluch na dožiadanom súde v mieste bydliska sa riadne dostavil. Napokon nemožno predpokladať, že dieťa vo veku 4 rokov sa zaoberá svojim priezviskom a že jeho odlišnosť s priezviskom matky by mohla u neho vyvolávať negatívne emócie. Ďalší argument matky, že má problém v kontakte s inštitúciami zjavne neobstojí, nakoľko pokiaľ by s otcom dieťaťa žili v spoločnej domácnosti, tento problém by zjavne pretrvával. Napokon z obsahu spisu vyplýva, že o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu doposiaľ právoplatne rozhodnuté nebolo. V kontexte vykonaného dokazovania, ako aj z vyjadrení matky možno konštatovať, že v tomto konaní matka rieši skôr svoj osobný strach z otca dieťaťa ako ochranu záujmov maloletého dieťaťa, k čomu uvedené konanie slúžiť nemôže. Rodičia by mali dôsledne oddeliť rovinu vzájomných konfliktných vzťahov od roviny vzťahu rodičov s dieťaťom. V záujme dieťaťa je totiž v čo najväčšej miere upevňovať a nie narušovať vzájomné väzby s tým rodičom, ktorý ho v osobnej starostlivosti nemá.

8. Vzhľadom na to, že ani odvolací súd nezistil žiadne závažné okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že je v záujme maloletého dieťaťa zmeniť jeho priezvisko, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, stotožnil sa i s jeho dôvodmi, i keď stručnými, ale jasnými a na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku uviedol ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 .

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 52 CMP, nakoľko nezistil žiadne okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo priznanie trov účastníkom spravodlivé (§ 55 .

10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .