Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/1/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: GGFS s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690, zastúpený advokátskym spoločenstvom: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, P.O.BOX 98, 820 05 Bratislava, za účasti: Štatistický úrad Slovenskej republiky, so sídlom Miletičova 3, 824 67 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady žalovaného číslo spisu: 14751-9000/2020 zo dňa 30.11.2020, o opätovnom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10.12.2021 vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie číslo spisu: 14751-9000/2020 zo dňa 30.11.2020 zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 31.12.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) elektronicky dňa 01.01.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 14751-9000/2020 zo dňa 30.11.2020, ktorým Rada žalovaného, podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o verejnom obstarávaní), zamietla odvolanie žalobcu („navrhovateľa“) proti rozhodnutiu žalovaného Úradu pre verejné obstarávanie č. 13322-6000/2020-OD zo dňa 01.10.2020 (ďalej aj ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“) vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok navrhovateľa smerujúcich podľa zákona o verejnom obstarávaní proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písmenách a) až f) ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní vo verejnej súťaži na predmet nadlimitnej zákazky „Zabezpečenie stravovania zamestnancov formou elektronických stravovacích kariet“ vyhlásenej verejným obstarávateľom - Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalší účastník konania, „kontrolovaný“) v Úradnom vestníku Európskej únie pod značkou 2020/S 132-323768 dňa 10.07.2020 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 146/2020 zo dňa 13.07.2020 pod značkou 24690- MSS a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdila. Úrad pre verejné obstarávanie rozhodnutím č. 13322-6000/2020-OD zo dňa 01.10.2020 námietky navrhovateľa zamietol.

2. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť, vec vrátiť Úradu pre verejné obstarávanie na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému.

3. Podaním zo dňa 18.03.2021, doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.03.2021, žalobca požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodňoval tým, že v dôsledku nezákonného postupu kontrolovaného

(Štatistický úrad Slovenskej republiky) tolerovaného žalovaným v jeho administratívnych rozhodnutiach, ako aj v dôsledku nevymazania spoločností DOXX - Stravné lístky, spol. s r.o., IČO: 36 391 000, Up Slovensko, s. r. o., IČO: 31 396 674 a Edenred Slovakia, s.r.o., IČO: 31 328 695 - ktorá je jediným spoločníkom uchádzača verejného obstarávania vyhláseného kontrolovaným - spoločnosti Ticket Service, s.r.o., IČO: 52 005 551, zo zoznamu hospodárskych subjektov [ktorým bol v zmysle Rozhodnutia PMÚ č. 31/2017/ODK-2017/KH/R/2/025 zo dňa 11.09.2017 (ďalej len „Rozhodnutie PMÚ“) uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia, tzn. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. zo dňa 21.11.2018] bol žalobca vyhodnotený ako neúspešný uchádzač vo verejnom obstarávaní vyhlásenom kontrolovaným a jeho ponuka tak bola kontrolovaným odmietnutá. Ak by boli spoločnosti DOXX, Up Slovensko a Edenred Slovakia v súlade s Rozhodnutím PMÚ vymazané zo zoznamu hospodárskych subjektov, úspešným účastníkom verejného obstarávania by bol žalobca. Tvrdil, že z verejne dostupných zdrojov je zrejmé, že zákazky získané prostredníctvom verejných obstarávaní tvoria značnú časť príjmov žalobcu a vzhľadom na uvedené majú napadnuté rozhodnutia pre žalobcu preukázateľne negatívne finančné dôsledky v podobe preukázateľnej absencie budúcich príjmov zo zákazky z verejného obstarávania. Podľa žalobcu je preto závažná ujma na jeho majetku v zmysle zrejmá. Zdôraznil, že vzhľadom na tú skutočnosť, že je vedených viacero súdnych konaní vo veci toho istého žalobcu (spoločnosti GGFS s.r.o.) v obdobných právnych veciach a od právneho posúdenia skoršie začatých vecí tak závisí aj ďalšia prax súdov i žalovaného, je v súlade so zachovaním princípu právnej istoty a takisto v záujme samotného kontrolovaného, rovnako ako aj v súlade so zachovaním zásady hospodárnosti súdneho konania, efektívnosti jeho vedenia a aj v súlade s verejným záujmom, aby bol priznaný tejto správnej žalobe odkladný účinok, a teda aby boli pozastavené účinky napadnutých rozhodnutí žalovaného. Je tiež možné predpokladať vznik aj ďalších nepriamych právnych následkov, kedy sa aj ostatné spoločnosti, ktorým bol uložený zákaz účasti vo verejných obstarávaniach, budú naďalej zúčastňovať. verejných obstarávaní a potenciálne budú vyhodnotení ako úspešní uchádzači, čím bude naďalej dochádzať (na ujmu Žalobcu, avšak bez jeho zavinenia) k odmietaniu ponúk Žalobcu predložených do verejných obstarávaní. V tejto súvislosti poukázal na negatívny vplyv na právnu istotu nielen žalobcu, ale aj ostatných súťažiteľov, ktorí rovnako ako žalobca nemajú uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Ignorovaním zákazu účasti (tzn. umožnením, aby sa subjekty so zákazom zúčastňovali verejných obstarávaní a potenciálne ich vyhrali) sa bezpochyby žalobcovi, ako aj ostatným nesankcionovaným súťažiteľom, odopiera možnosť úspechu vo verejných obstarávaniach, v dôsledku čoho im reálne hrozí značná finančná škoda. Okrem preukázateľnej finančnej škody na majetku žalobcu spočívajúcej v poklese tržieb z dôvodu absencie zákazky z verejného obstarávania poukázal tiež na súvisiaci právny následok tejto skutočnosti - nútená optimalizácia ľudských zdrojov, ktoré využíva na výkon svojej podnikateľskej činnosti. Tvrdil, že dôsledkom napadnutých rozhodnutí je tak nevyhnutné znižovanie stavu zamestnancov žalobcu. Podľa žalobcu priznanie odkladného účinku podanej správnej žaloby by nebolo v rozpore so žiadnym (ani čiastkovým) verejným záujmom a v súlade s judikatúrou Ústavného súdu ani prejavom svojvôle súdu ako štátneho orgánu. Mal za to, že v posudzovanom prípade je zjavné, že materiálna ochrana práv žalobcu musí v právnom štáte prevážiť. Z uvedených dôvodov sa domnieval, že sú dané dôvody na zabezpečenie materiálnej ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcu priznaním odkladného účinku žaloby.

4. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zo dňa 18.03.2021 Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -92 zo dňa 18.05.2021 zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku finančnej škody, závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku na strane žalobcu v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného (s tým, že nebola vôbec osvedčená t.j. nebola nad všetky pochybnosti preukázaná).

5. Žalobca dňa 10.12.2021 doručil správnemu súdu opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle a žiadal priznanie odkladného účinku správnej žalobe až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Opätovný návrh odôvodnil okrem tvrdení uvedených vo svojom skoršom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 18.03.2021 aj tým, že napadnuté rozhodnutie má pre žalobcu negatívne finančné dôsledky v podobe preukázateľnej absencie budúcich príjmov zo zákazky z verejného obstarávania. Žalobca má za preukázané splnenie podmienky v zmysle na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože žalobcovi hrozí závažná ujma na jeho majetku. Uviedol, že nezákonným konaním kontrolovaného je postavený pod výrazný ekonomický tlak, pričom tento môže mať na neho až likvidačné dôsledky. U žalobcu došlo k markantnému medziročnému prehĺbeniu straty v priamej príčinnej súvislosti a v dôsledku neúspešných

zákaziek. Z údajov zverejnených na stránkach FINSTAT vyplýva, že žalobca sa dostal v roku 2020 do straty z 28 717 eur na -396 771 eur , pričom jeho tržby klesli o 11 %. Táto skutočnosť nebola ešte v čase podania predchádzajúceho návrhu na priznanie odkladného účinku zdokladovateľná. Z uvedeného je zrejmé nielen to, aký je dosah momentálnej pandemickej situácie na žalobcu, ale aj to, že akákoľvek zákazka vo verejnom obstarávaní, v ktorej mohol byť žalobca úspešný, môže výrazným spôsobom zlepšiť jeho finančnú kondíciu a v dôsledkoch aj situáciu jeho zamestnancov, ktorí sa v takejto zhoršujúcej situácii boja o svoje pracovné miesta a pociťujú existenčný tlak. Žalobca tvrdí, že reálne hrozí, že takúto situáciu dlhodobo „neustojí“ a časť zamestnancov bude nútený prepustiť, alebo dokonca v krajnom prípade z ekonomických dôvodov ukončiť svoju činnosť. Ďalej uviedol, že ušlý zisk, ak by žalobca bol vo verejnom obstarávaní úspešný, tvorí tiež zložku škody, ktorá mu je nezákonným postupom a diskriminačným správaním kontrolovaného a žalovaného spôsobovaná. Uviedol, že hrozia ďalšie vážne nenapraviteľné následky, a to najmä spoločnostiam podnikajúcim v oblasti sprostredkovania stravovania zamestnancov výlučne formou elektronických kariet, ktorým bude naďalej nezákonne obmedzovaná účasť vo verejných obstarávaniach, čím bude dochádzať k rozširovaniu diskriminácie na relevantnom trhu nielen zo strany obstarávateľov, ale v konečnom dôsledku aj k podporovaniu takého konania zo strany štátu. Poukázal tiež na to, že vzhľadom na pokles tržieb žalobcu je tento prirodzene nútený optimalizovať ľudské zdroje, ktoré využíva na výkon svojej podnikateľskej činnosti. Dôsledkom napadnutých rozhodnutí je tak aj nevyhnutné znižovanie stavu zamestnancov žalobcu. V danom prípade by priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe podľa tvrdenia žalobcu nebolo v rozpore s verejným záujmom a judikatúrou Ústavného súdu SR a nebolo by ani prejavom svojvôle súdu ako štátneho orgánu. Naopak, má za to, že len priznaním odkladného účinku sa privodí spravodlivosť a materiálna ochrana práv žalobcu a sprostredkovane budú zachované článkom 36 ods. 1 písm. a) a b) garantované práva zamestnancov žalobcu.

6. Krajský súd v Bratislave doručil opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovanému i ďalšiemu účastníkovi konania s tým, že má možnosť sa k nemu vyjadriť v lehote 30 dní od doručenia. Žalovaný sa k opätovnému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.02.2022 tak, že návrh žalobcu, resp. jeho odôvodnenie, nezakladá opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedol, že si nedokáže predstaviť, ako by mohol byť uvedeným podaním návrhu na priznanie odkladného účinku naplnený základný zmysel odkladného účinku, a to pozastavenie účinkov napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že napadnutým rozhodnutím boli zamietnuté námietky žalobcu v predmetnom verejnom obstarávaní. Pričom následne bolo predmetné verejné obstarávanie ukončené a to tým, že dňa 8. 12. 2020 došlo medzi verejným obstarávateľom a spoločnosťou Up Slovensko s. r. o. k uzavretiu rámcovej dohody, ako to vyplýva z Oznámenia o výsledku verejného obstarávania zverejnenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 264/2020 zo dňa 16. 12. 2020. Keďže predmetná rámcová zmluva nadobudla po zverejnení v centrálnom registri zmlúv účinnosť dňa 9. 12. 20201, i prípadné priznanie odkladného účinku žalobe nezabráni plneniu na základe predmetnej rámcovej dohody. Žalovaný ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 13.12.2021, ktorým súd zamietol opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku a poukázal aj na uznesenie č. k. zo dňa 16.01.2020. Žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru žalobca ani v tomto opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepreukázal príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím a dopadom na jeho podnikateľskú činnosť a takisto ani nepreukázal, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalovaný považuje skutočnosť, na ktorú poukazuje žalobca, a to, že u neho došlo k markantnému medziročnému prehĺbeniu straty a to práve z dôvodu neúspešných zákaziek, do ktorých sa v rámci verejného obstarávania zapojil, v tomto prípade za ničím nepodložený argument, ktorý nemá vplyv na tento návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Taktiež má za to, že žalobca nepreukázal ním ďalšiu uvádzanú skutočnosť, a to, že v dôsledku napadnutého rozhodnutia bude z jeho strany nevyhnutné pristúpiť k znižovaniu stavu zamestnancov žalobcu. Argumentoval najmä tým, že bez reálneho prepojenia a nepochybného osvedčenia možného vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku na strane žalobcu opakovane nebol naplnený procesný predpoklad pre rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby správny súd návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Záverom žalovaný zopakoval, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že iba neúspech v tomto verejnom obstarávaní spôsobil zhoršenie jeho ekonomickej situácie. Skutočnosť, že sa v roku 2020 dostal do straty, neznamená automaticky, že sa do tejto straty dostal v súvislosti s daným

verejným obstarávaním, zvlášť ak žalobca vôbec nevie preukázať, že by mohol byť v predmetnej súťaži vyhodnotený ako úspešný uchádzač.

7. K opätovnému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania podaním zo dňa 21.02.2022, v ktorom uviedol, že má za to, že prípadné priznanie odkladného účinku žalobe môže byť v rozpore s verejným záujmom, a to ohrozením pracovných podmienok zamestnancov ďalšieho účastníka, konkrétne podmienok stravovania. Argumentoval tým, že formu stravovacej poukážky využíva skoro 400 zamestnancov Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktorí majú právo na uspokojivé pracovné podmienky, okrem iného aj na zabezpečenia stravovania nimi zvolenou formou a dôvodne očakávajú, že uvedené bude zo strany zamestnávateľa zabezpečené. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby správny súd opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

8. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

9. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

10. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

12. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom.

13. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

14. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia

určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

15. V prípade rozhodnutia správneho súdu o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe môže žalobca podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, ak došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu.

16. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a či došlo po rozhodnutí správneho súdu o prvom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe k zmene skutkového alebo právneho stavu veci.

17. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. , ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Žalobca novým návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadal priznať odkladný účinok správnej žalobe z dôvodu, že mu podľa jeho tvrdenia hrozí závažná finančná ujma, ktorá môže mať pre neho až likvidačné následky. Žalobca v opätovnom návrhu na priznanie odkladnému účinku doplnil argumentáciu o nové tvrdenia, podľa ktorých sa dostal do zlej finančnej kondície a hrozí prepúšťanie zamestnancov žalobcu. Správny súd po posúdení všetkých tvrdení žalobcu a vyhodnotení priložených dôkazov dospel k záveru, že nie je daný zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca síce spolu s opätovným návrhom predložil nový dôkaz, a to Účtovnú závierku zostavenú ku dňu 31.12.2020, ktorú v čase podania prvého návrhu na priznanie odkladného účinku nemal k dispozícii, avšak táto relevantne nijakým spôsobom nepreukazuje, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného môže dôjsť k závažnej finančnej ujme, resp. inému vážnemu nenapraviteľnému následku, ktorý žalobca vidí v zlej finančnej situácii a s tým spojených možných likvidačných následkoch, ako aj v prepúšťaní zamestnancov žalobcu. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe má charakter výnimočnosti a odkladný účinok je možné žalobe priznať len v prípade riadne odôvodneného a dôkazmi podloženého návrhu, z ktorého je zrejmé, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi niektorý zo zákonom predpokladaných závažných následkov. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe tvrdiť a tieto dôvody musí správnemu súdu aj preukázať. Správny súd po preskúmaní predloženého nového dôkazu zistil, že okamžitým výkonom rozhodnutia nehrozí žalobcovi závažná finančná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Žalobca správnemu súdu neosvedčil svoje tvrdenia o nevyhnutnom znižovaní stavu zamestnancov žalobcu v súvislosti s napadnutým rozhodnutím. Rovnako tvrdenia žalobcu o vzniku finančnej ujmy a ušlom zisku sú len v rovine predpokladov, kedy žalobca tvrdí, že finančná ujma by mu vznikla, ak by bol úspešný vo verejnom obstarávaní, čo však nebol. Nie je tak daná priama príčinná súvislosť medzi okamžitým, bezprostredným výkonom napadnutého rozhodnutia a vznikom skutočnej škody, ktorá by žalobcovi mala hroziť. Správny súd nemôže založiť svoje rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žaloby a prelomiť účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy len na základe tvrdení žalobcu o možnom vzniku finančnej ujmy na základe v budúcnosti nadobudnutých ziskov, na ktoré žalobca, ktorý nebol vo verejnom obstarávaní úspešný nemá právny nárok.

18. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení , správny súd v súlade s ust. návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

19. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).