Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-112-2018.pdf
PDF · 119.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-5Csp/112/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudca JUDr. Helena Loduhová, v spore žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352, proti žalovanému I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H., M. XXXX/XX, o zaplatenie 801,08 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť žalovanému, do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2018 domáhal zaplatenia sumy 801,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05.03.2016 do zaplatenia. Uviedol, že je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok z titulu zlúčenia, ktorá spoločnosť uzatvorila dňa 30.04.2015 Zmluvu o pôžičke č. 6202257, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 800,- eur. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60-tich mesačných splátkach po 24,09 eur, a to až do celkovej sumy vo výške 1 445,40 eur. Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný len sumu 159,88 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca žalobcu v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, listom - Predžalobnou upomienkou zo dňa 30.12.2015, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, pričom žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, právny predchodca žalobcu dňa 19.02.2016 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 28.02.2016. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby tak predstavuje sumu 801,08 eur, pričom žalobca si uplatňoval i zákonné úroky z omeškania od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Zmluvnú pokutu v sume 98,53 eur si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Ku dňu podania žaloby mal žalovaný uhradiť sumu 960,96 eur, pričom uhradil iba 159,88 eur, ktorá suma predstavuje riadne splátky poskytnutého finančného plnenia. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca Notársku zápisnicu N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 zo dňa 11.12.2017, Prílohu k projektu rozdelenia úverov k 30.06.2017, Prehľad splátok a úhrad, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1787785 zo dňa 30.04.2015, Predžalobnú upomienku zo dňa 30.12.2015, Doručenku a Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 28.02.2016.
2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 25.01.2019 uviedol, že v roku 2015 ho prepustili z firmy KIA Motors Slovakia s.r.o., Teplička nad Váhom, pričom v tom čase mal viacero úverov, prekrýval pôžičku na pôžičku, dlhodobo bol práceneschopný, chodieval na rehabilitácie a nemocenská dávku, ktorú mu zasielala sociálna poisťovňa, bola nízka a nedokázal z nej splácať všetky úvery. Opätovne sa zamestnal až dňa 15.07.2017. Úvery prevzala vymáhacia spoločnosť EOS KSI Slovakia, s.r.o., Bratislava, avšak ani v tomto období nedokázal splácať ani minimálne splátky, keďže jeho zamestnávateľovi boli zaslané exekučné príkazy na staršie pôžičky a ostávala mu len výška životného minima. Momentálne mu je strhávaná čiastka pre spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a pre spoločnosť Telervis Plus a.s., Bratislava, ktoré pôžičky budú vyplatené v marci 2019. Okrem zrážok pre nebankové inštitúcie, spláca ešte hypotekárny úver a má vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa v sume 120,- eur mesačne.
3. Žalobca vo svojej replike zo dňa 20.02.2018 poukázal na skutočnosť, že zmluva s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 obsahuje všetky zákonom stanovené náležitostí a taktiež je toho názoru, že dodržal zákonom predpokladaný postup pri zosplatnení pohľadávky a dlh nie je premlčaný, pričom žalovaný sa mohol oboznámiť so zosplatnením dlhu najneskôr momentom doručenia žaloby, v ktorej je skutočnosť zosplatnenia uvádzaná. Tiež poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.02.2018, sp. zn. PL. ÚS 11/2016, kde ústavný súd konštatoval, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
4. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.02.2019 žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení nepoužil prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré by mali vplyv na posudzovanie oprávnenosti žalovanej pohľadávky. Nakoľko v konaní po vzájomných vyjadreniach neostali sporné skutočností, žalobca je toho názoru, že je možné vydať platobný rozkaz v zmysle žalobného petitu, pričom následne si žalovaný môže dohodnúť podmienky splácania svojho dlhu. Žalovaným prednesený návrh na odklad splátok je pre žalobcu z dôvodu nízkej sumy navrhovanej splátky neprípustný. Tiež uviedol, že všetky úhrady žalovaného sú riadne evidované a nebudú duplicitne uplatňované. 5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením, resp. prečítaním obsahu Notárskej zápisnice č. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 zo dňa 11.12.2017, Prílohy k projektu rozdelenie úverov k 30.06.2017, Prehľadu splátok a úhrad, Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1787785 zo dňa 30.04.2015, Predžalobnej upomienky zo dňa 30.12.2015, Doručenky, Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 28.02.2016, Priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny za rok 2015 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
6. Dňa 30.04.2015 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok, ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úveru č. 1787785 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 800,- eur a ktorý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s 27,88 % ročným úrokom v pravidelných 60-tich mesačných splátkach po 24,09 eur (tvorených splátkou 23,41 eur a poistením 0,68 eur) so splatnosťou prvej splátky dňa 20.05.2015, pričom ďalšie splátky mali byť splatné vždy k 20. dňu v mesiaci a termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 04/2020. RPMN bola vo výške 27,88 % p.a., priemerná hodnota RPMN vo výške 34,42 % p.a. a celková čiastka, ktorú mal žalovaný spolu s poistením uhradiť bola v sume 1 404,60 eur, pričom celkové náklady spotrebiteľa činili sumu 604,60 eur.
7. Podľa časti IV. Zmluvy, žalovaný zaškrtol základný súbor poistenia, ktorého výška za každé poistné obdobie tvorí 2,90 % z dojednanej výšky pravidelnej mesačnej splátky podľa zmluvy.
8. Podľa časti IX. bod 1 Zmluvy, spoločnosť sa zaväzuje poskytnúť klientovi spotrebiteľský úver a klient sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom za podmienok uvedených v tejto zmluve.
9. Podľa časti IX. bod 3.1 Zmluvy, spoločnosť poskytuje klientovi pôžičku bezhotovostne prevodom na osobný účet klienta, číslo ktorého uvedie klient v zmluve najneskôr do 10 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy v prípade, ak klient splní všetky podmienky na jej uzavretie.
10. Podľa časti IX. bod 5.4 Zmluvy, klient je povinný plniť spoločnosti za poskytnutie pôžičky riadne a včas spôsobom dohodnutým v zmluve.
11. Podľa časti IX. bod 6.1 Zmluvy, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch uvedených v zmluve.
12. Podľa časti IX. bod 6.2 Zmluvy, prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
13. Podľa časti IX. bod 12.2 Zmluvy, spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšie ako tri mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Spoločnosť je ďalej v prípade nesplácania úveru oprávnená účtovať klientovi úroky z omeškania a iné náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky spoločnosti uvedené v tejto zmluve.
14. Podľa časti IX. bod 12.3 Zmluvy, v prípade, ak spoločnosť vyhlási okamžitú splatnosť pôžičky je klient povinný uhradiť úrok z omeškania vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.. Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Z prehľadu splátok a úhrad bolo zistené, že žalovaný mal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 24,09 eur vždy k 20. dňu v mesiaci s prvou splátkou splatnou dňa 20.05.2015. Tiež bolo zistené, že právny predchodca žalobcu úver zosplatnil dňa 19.02.2016 a že žalovaný do dňa podania žaloby uhradil celkovo 159,88 eur. Ku dňu 31.10.2018 bol zostatok pôžičky v sume 899,61 eur (istina 960,96 eur + pokuta 98,53 eur - úhrady 159,88 eur).
16. Predžalobnou upomienkou zo dňa 30.12.2015 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok, oznámil žalovanému, že ku dňu vyhotovenia upomienky má nedoplatok na splátkach k zmluve č. 6202257 uzatvorenej dňa 30.04.2015 v celkovej výške 66,36 eur. Zároveň žalovaného upozornil, že ak do 05.02.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 10/2015 bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť. Predžalobná upomienka bola žalovanému doručená dňa 12.01.2016.
17. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 28.02.2016 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že z dôvodu neuhradenia dlžných splátok v lehote ustanovenej v predžalobnej upomienke sa dlh z úverovej zmluvy č. 6202257 stal splatný v celom rozsahu. Dlžná čiastka predstavovala sumu 818,39 eur, z ktorej istina bola vo výške 817,84 eur.
18. Z Notárskej zápisnice č. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 zo dňa 11.12.2017 bolo zistené, že obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok uzatvorila s obchodnou spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., Bratislava a obchodnou spoločnosťou VÚB Leasing, a.s., Bratislava projekt rozdelenia zlúčením, pričom v zmysle prílohy k projektu rozdelenia úverov k 30.06.2017 vyplýva, že právnym nástupcom pri produktoch Quatro a Slovenská požičovňa je VÚB, a.s..
19. Z priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny za rok 2015 bolo zistené, že výška úroku v mesiaci apríl 2015 pri splatnosti úveru od 1 do 5 rokov bola 10 % ročne.
20. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní namietol premlčanie úveru, pričom poukázal na svoje vyjadrenie, v ktorom opakovane zdôvodnil ako sa do tejto situácie dostal. Predmetnú pôžičku nesplácal dva roky a v prípade, že by súd zaujal stanovisko, že úver nie je premlčaný, požiadal úver splácať formou splátok vo výške 15,- eur mesačne, keďže má ešte ďalších šesť nebankoviek, ktoré nespláca. Okres toho platí výživné na jedno dieťa v sume 120,- eur mesačne a býva u svojich rodičov.
21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
22. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
23. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
25. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
26. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
27. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
28. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
29. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
30. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
31. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
32. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
33. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
34. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
35. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie krajšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
36. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
37. Podľa § 54a veta prvá OZ účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenia § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.
38. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
39. Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčajú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
40. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
41. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
42. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
43. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
44. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
45. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
46. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník účinného v času uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
47. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. Vzhľadom k tomu, že žalovaný na pojednávaní vzniesol námietku premlčania, súd sa primárne zaoberal inštitútom premlčania a skúmal, či sú v danej právnej veci splnené zákonné podmienky tohto inštitútu.
51. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že právny predchodca žalobcu úver zosplatnil v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení § 565 Občianskeho zákonníka (omeškania so zaplatením splátky dlhšie ako tri mesiace a upozornenie nie kratšie ako 15 dní na uplatnenie tohto práva). Z predžalobnej upomienky bolo preukázané, že právnych predchodca žalobcu zosplatnil úver z dôvodu nesplnenia splátky splatnej dňa 20.10.2015, od ktorého dňa začala plynúť
trojročná premlčacia doba pre celý zosplatnený úver podľa ustanovenia § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie stanovuje osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu.
52. V zmysle ustanovenia § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka platí, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu, t.j. začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený (viď rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09.05.2018, sp. zn. 5Co/16/2018).
53. V danom prípade, ak právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru pre nezaplatenie splátky za mesiac október 2015 (§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), ktorá splátka bola splatná dňa 20.10.2015, začala plynúť premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu odo dňa splatnosti uvedenej splátky, teda odo dňa 20.10.2015 a uplynula dňa 20.10.2018.
54. Žalobca si svoje právo na zaplatenie zosplatneného dlhu žalovaného z úveru uplatnil až žalobou podanou na súdu dňa 27.12.2018, teda po márnom uplynutí premlčacej doby, a preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
55. Zároveň sa súd zaoberal i spotrebiteľskou zmluvou a mal za preukázané, že v predmetnej právnej veci dňa 30.04.2015 uzavrel právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok, ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úver č. 1787785, ktorou vznikol medzi zmluvnými stranami právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Zmluvou sa právny predchodca žalobcu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalovaný sa tieto zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. V prejednávanej veci ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom § 9 ods. 2 písm. f) ustanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru. Údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru má slúžiť k tomu, aby bol spotrebiteľ v každom prípade osobitne informovaný o konkrétnom termíne ukončenia splácania svojho úveru. Za splnenie povinnosti zo strany právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa uviesť údaj o dobe trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti nemožno považovať len údaj 04/2020, nakoľko tento nespĺňa podmienku konkrétnosti.
56. Pojem termín z jazykového hľadiska predstavuje presne určený (alebo prinajmenšom presne určiteľný) časový okamih, kedy nastane určitá skutočnosť. Pokiaľ zákon používa pojem „termín“, znamená to, že zákonodarca mal na mysli presne určený alebo určiteľný čas. Zákonnej požiadavke na uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru najlepšie zodpovedá jeho vymedzenie presným dátumom, t.j. uvedením dňa, mesiaca a roku konečnej splatnosti úveru. Zákonnej požiadavke na obsiahnutie termínu konečnej splatnosti úveru v zmluve o spotrebiteľskom úver nezodpovedá jej vymedzenie prostredníctvom určitého časového úseku, či obdobia, hoci aj ohraničeného na jeho začiatku a konci. Vymedzenie termínu splatnosti ako „04/2020“ nezodpovedá účelu právnej normy obsiahnutej v § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a nie je pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľný. Systematickým výkladom ostatných ustanovení predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu s informáciou, kedy, ku ktorému dňu v mesiaci, sú splátky splatné síce možno dospieť ku konkrétnemu dňu splatnosti úveru, avšak ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno vykladať tak, že stačí, ak sa k termínu konečnej splatnosti úveru dá dospieť výkladom (iných) zmluvných ustanovení. Tento termín musí byť jasne a presne vymedzený na jednom mieste v zmluve - v jednom jej ustanovení, čo v posudzovanej zmluve splnené nebolo. Hoci sa takýto striktný výklad môže zdanlivo javiť ako prílišný formalizmus, súd je toho názoru, že akékoľvek normy spotrebiteľského práva je potrebné vykladať vždy v prospech spotrebiteľa vo vzťahu k dodávateľovi a jeho povinnostiam je potrebné dbať na
ich mimoriadne dôsledné plnenie. Pokiaľ zákon vyžaduje uvedenie termínu, nie je možné za dodržanie zákona považovať uvedenie doby, resp. časového úseku.
57. Vzhľadom ku skutočnosti, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 1787785 zo dňa 30.04.2015 neobsahuje tento povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, súd by predmetný úver považoval podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
58. Vzhľadom k vyššie uvedenému by potom žalovaný bol povinný uhradiť žalobcovi len rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 800,- eur a vykonaných úhrad v sume 159,88 eur, ktoré skutočností boli nesporne zistené z prehľadu splátok a úhrad, t.j. sumu 640,12 eur.
59. Okrem toho, podľa názoru súdu by predmetná zmluva i v časti dohodnutých úrokov bola neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, keďže právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému sumu 800,- eur pri ročnej úrokovej sadzbe 27,88 %. Podstatne vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považovaného za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi.
60. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vzhľadom na rozhodujúce okolností starostlivo posúdil, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu za užívanie poskytnutej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery za neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov.
61. Podľa priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska v mesiaci apríl 2015 bol pri nových spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1 - 5 rokov priemerný úrok vo výške 10 % p.a., pričom v zmluve bola úroková sadzba 27,88 %, čo predstavuje približne 2,8-násobok (viac ako 100 %) priemerných úrokov vyberaných oprávnenými subjektmi pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu by považoval súd dohodnutú výšku úroku z úveru v rozpore s dobrými mravmi, a teda zmluva by bola v tejto časti neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Aj z tohto dôvodu by preto žalobca nemal nárok požadovať za požičanie finančných prostriedkov odplatu - úrok.
62. V závere súd uvádza, že hoci žalobca uviedol, že zmluva s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 obsahuje všetky zákonom predpokladané náležitosti, Súdny dvor EÚ v spomínanom rozhodnutí vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, judikoval, že článok 23 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/1948/ES (ďalej len „smernica“) sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súdny dvor EÚ však vo svojom rozhodnutí nepodal výklad zákona o spotrebiteľských úveroch, vykladal smernicu, ktorá nie je priamo aplikovateľným právnym predpisom, naopak z povahy smernice ako prameňa práva vyplýva jej záväznosť len pre členské štáty s ohľadom na ňou sledované ciele. Smernica nie je spôsobilá priamo založiť práva alebo povinností v súkromnoprávnych vzťahoch medzi subjektmi v členských štátoch. Smerniciam možno priznať v sporoch medzi súkromnými osobami iba nepriamy účinok, ktorý spočíva vo výklade vnútroštátneho práva takým spôsobom, aby bol čo najviac v súlade s dotknutou smernicou, teda tzv. eurokonformným výkladom. Aj nepriamy účinok smerníc je však obmedzený skutočnosťou, že súdy sú viazané zákonom a ich výklad záväzných normatívnych právnych aktov nesmie byť contra legem, teda v rozpore s ich znením. Preto pokiaľ zákon explicitne uvádza, že nedodržanie určitej zmluvnej náležitosti má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd ani eurokonformným výkladom tohto ustanovenia nemôže prísť k opačnému záveru.
63. Pokiaľ by aj hypoteticky existoval určitý rozpor medzi § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a čl. 23 smernice (čo vnútroštátny súd členského štátu nie je oprávnený záväzne vysloviť), súd zastáva názor, že v prípade absencie uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zákonná sankcia v podobe bezúročnosti a bez poplatkovosti spotrebiteľského úveru prípustná aj vzhľadom na právny názor Súdneho dvora EÚ. Článok 23 posledná veta smernice uvádza, že ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Zjavne s odkazom na túto vetu Súdny dvor EÚ zastáva názor, že sankcia bezúročnosti a bez poplatkovosti spotrebiteľského úveru pri nedodržaní určitej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je opodstatnená, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Termín konečnej splatnosti úveru je jednoznačne taká okolnosť, ktorá má podstatný význam pre schopnosť spotrebiteľa posúdiť (rozpoznať) v celosti rozsah záväzku, do ktorého vstupuje.
64. Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróvej (C-4215) zo dňa 09.11.2016 sa primárne zaoberal ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda povinnosťou dodávateľa uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
65. Keďže žalovaný mal vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. 100 % a o ktorej výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).