Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/31/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Janics Bajánkovou v právnej veci žalobcu: Matica slovenská, so sídlom P. Mudroňa 1, 036 01 Martin, IČO: 00 179 027, zastúpený: Bukovinský & Chlipala, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava, IČO: 35 918 098, proti žalovanému: Petit Press, a. s. so sídlom: Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 790 253, zastúpený DEDÁK & Partners, s. r. o. so sídlom Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 906 464 a Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s. r. o., so sídlom Špitálska 43, 811 08 Bratislava, IČO: 36 855 995, o návrhu žalobcu na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.03.2016 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uverejniť v denníku Sme ospravedlnenie: „ Spoločnosť Petit Press, a.s. sa ospravedlňuje Matici slovenskej za nepravdivé tvrdenia uverejnené v článku dňa 16.02.2016 v denníku SME, ktorými spája Maticu slovenskú s korupciou" a zároveň žiadal, aby žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 10 000 Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia a náhradu trov konania.

2. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 16.02.2016 bol na webovej stránke denníka sme zverejnený článok autora X. E. s názvom „kolískou civilizácie je Slovensko. Butatóti. V ten istý deň bol v denníku SME číslo 38, ročník 24, strana 16, v rubrike tipy nadnes zverejnený uvedený článok s názvom Krehká identita. Poukázal na to, že žalovaný vo svojom článku uvádza o žalobcovi tvrdenia, z ktorých vyplýva, že korupcia je imanentnou súčasťou žalobcu v súčasnosti, pričom však toto tvrdenie zverejnil verejnosti bez ďalších dôkazov a argumentov. Mal za to, že v danom prípade sa jedná o nepravdivé skutkové tvrdenia, na základe ktorých autor spája žalobcu s korupciou a nemožno obsah a formuláciu ním namietaného úryvku považovať za kritiku, ktorou by autor interpretoval jeho subjektívny názor. Mal za to, že vydaním a zverejnením uvedeného článku žalovaný neoprávnene zasiahol do dobrej povesti žalobcu. Tvrdenia žalovaného zverejnené v článku považoval za nepravdivé a difamačné a takýto zásah považoval za objektívne spôsobilý vyvolať ujmu na jeho dobrej povesti. Poukázal na to, že je historicky osvedčená významná ustanovizeň slovenského národa v oblasti kultúrnej, spoločenskej a vedeckej činnosti. Žalovaný s použitím slova skorumpovaný ma jeho adresu predložil verejnosti skreslený obraz o jeho ustanovizni tak, že vyvolal u čitateľskej silne skresľujúci obraz o jeho charaktere. Tento výrok žalovaného bol založený na nepravdivom skutkovom základe, čím evokoval u čitateľskej verejnosti negatívny obraz o ňom. Dôvodil, že z uvedeného je možné konštatovať, že od svojho vzniku až po súčasnosť plní nezastupiteľné úlohy v štáte. Zároveň mal za to, že je všeobecne známe, že od svojho vzniku prešiel rôznymi zmenami a to jednak koncepčnými ako aj štrukturálnymi a napriek všetkým zmenám si svoju pozíciu už viac ako 150 rokov obhajuje a za svoju činnosť si zaslúži rešpekt médiá nevynímajúc. Argumentoval, že o jeho významnosti svedčí aj počet členov k 31.07.2015 celkom 27 958. Vo vzťahu k žalovanému poukázal na to, že je jedným z najvýznamnejších vydavateľstiev na Slovensku Portál sme.sk má viac ako 2 milióny návštevníkov mesačne a priemerný denný predaj výtlačkov denníka SME v roku 2015 s odhadoval na cca 31 056 Ks. Z uvedeného možno vyvodiť preto záver, že namietané nepravdivé tvrdenia sa dostali do povedomia širokej verejnosti a na Slovensku si ich prečítali tisícky ľudí, nehovoriac o počte návštevníkov na internete. Mal za to, že na základe ním uvedenej argumentácie nepravdivými a nepodloženými výrokmi, ktorými žalovaný spája žalobcu s korupciou sa žalovaný dopustil neoprávneného zásahu do dobrej povesti. Zároveň mal za to, že každé nepravdivé tvrdenie mu adresované je zásahom, ktorý je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Argumentoval, že v čase keď je v záujme žalobcu získať najmä ďalších mladých ľudí do svojich radov je nepochybné, že výrokmi o korupcii sa nielenže ľudia o členstvo uchádzať nebudú ale aj tí, ktorí už členmi sú, toto prehodnotia. Mal za to, že vydaním a uverejnením predmetného článku na internete, prostredníctvom ktorého žalovaný neoprávnene zasiahol do jeho dobrej povesti mu bola spôsobená nemajetková ujma, za ktorú považuje negatívne ohlasy nielen v rámci samotnej ustanovizne ale širokej verejnosti. Nakoľko ospravedlnenie nepovažuje za dostatočné považuje aj primerané peňažné zadosťučinenie.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 05.05.2016 a zo dňa 31.10.2016. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že žalobca ako subjekt verejnej správy zriadený zákonom nemôže mať dobrú povesť. Aj ak by tomu tak bolo, poukázal na to, že činnosť žalobcu bola dlhodobo poznačená negatívnymi kauzami, ktoré sú spoločnosťou vnímané negatívne, pričom sú v tomu zodpovedajúcej miere medializované. Vzhľadom na uvedené došlo preto u verejnosti k strate dôvery v činnosť žalobcu, k širokej diskusii o jeho financovaní a účele ako aj zmysluplnosti jeho existencie a jeho ďalšom pôsobení. Na preukázanie svojich tvrdení poukázal na vyjadrení poukázal na vyjadrenia súčasného predsedu žalobcu p. M., ktorý pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky uviedol v rozhovore zo dňa 03.08.2016, že „chybnými krokmi v nedávnej minulosti, najmä riskantnými finančnými operáciami, prišla však (Matica Slovenská) o veľkú časť svojho majetku ale aj o dôveru verejnosti.". Mal za to, že pri tejto príležitosti sa p. M. vyjadril, že žalobcovi musí byť navrátená dôveryhodnosť. Tým pádom vedenie žalobcu podľa jeho názoru uznalo, že žalobca dôveryhodnosť ani dobrú povesť nemá. Z uvedeného dôvodu preto ani nemohlo dôjsť k zásahu do dobrej povesti žalobcu. Ďalej poukázal na to, že význam, slova skorumpovať v zmysle krátkeho slovníka slovenského jazyka znamená aj mravne skaziť a vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že uvedené slovo je opodstatnené nakoľko sa opiera o skutkové udalosti a kauzy žalobcu známe celej širokej verejnosti. Zdôraznil, že žalobca ako subjekt verejného práva musí strpieť vyššiu mieru spoločenskej kritiky, ktorá sa z tohto dôvodu musí považovať za kritiku v demokratickej spoločnosti oprávnenú a legitímnu. Poukázal na to, že úryvok bol uverejnený v rubrike Denníka SME Televízne tipy, ktorá sa pravidelne zaoberá filmovými tipmi a zároveň ich divákom recenzuje Spôsobilosť zásahu poškodiť povesť je taktiež nutné posudzovať v súvislosti s umiestnením a tematickým vyznením článku Ak by bol článok uverejnený medzi spravodajskými informáciami bolo by možné polemizovať o jeho teoretickej spôsobilosti zasiahnuť do práv fyzickej resp. právnickej osoby. Nakoľko sa však nachádzal v rubrike pravidelne obsahujúcej príspevky zaoberajúce sa umeleckou kritikou a recenzujúcou umeleckú tvorbu je pochopiteľné, že bude v prevažnej miere obsahovať hodnotiace úsudky, často aj ostrého kritického charakteru. Vzhľadom na uvedené s ohľadom na umiestnenie sporného článku považoval za zjavné, že ide o príspevok, ktorý možno označiť ako recenziu, kritiku. Záverom mal žalovaný za to, že publikáciu sporného článku nedošlo k neoprávnenému zásahu, ani k objektívne spôsobilému zásahu, ktorý by mal za následok vznik nemajetkovej ujmy. Zároveň poukázal na to, že žalobca tento svoj nárok žiadnym spôsobom nezdôvodnil a nemožno ho vyvodiť ani z testu žaloby. Vzhľadom na uvedené mal za to, že žaloba nemá oporu v právnych predpisoch. Namietal, že dotknutý úryvok je hodnotiacim úsudkom, ktorý vychádza z pravdivého skutkového stavu. 4. Žalobca s vyjadrením žalovaného nesúhlasil. Mal za to, že nikdy nebolo preukázané, že súčasné vedenie Matice slovenskej v rokoch 2010-2017 nakladalo s prostriedkami štátneho rozpočtu nehospodárne, v rozpore so zákonom alebo že by bol v rámci hospodárenia so zverenými prostriedkami spáchaný akýkoľvek trestný čin. Namietal, že žalovaný nedostatočným spôsobom verifikoval skutkový stav a za zdroj svojich informácií označil rôzne bulvárne médiá. Zdôraznil, že inkriminovaný článok obsahuje jednoznačne hodnotiace tvrdenie autorky, ktoré použila účelovo so zámerom osočiť a poškodiť dobré meno a dobrú povesť žalobcu a taktiež že v článku bola ?Matica slovenská uvedená účelovo, nadbytočne, navyše so zámerom poškodiť jej meno. Autorka dotknutého článku vôbec nezdôvodnila prečo by vedenie žalobcu malo byť skorumpované, V čase zverejnenie článku nemala existovať verejná či celospoločenská diskusia o hospodárení žalobcu a žalovaný neposkytol žalobcovi žiaden priestor a možnosť reagovať na difamačné tvrdenia a obvinenia autorky. 5. Žalovaný v reakcii na žalobcu rozporoval tvrdenie, že by štátnou autoritou nebolo zistené akékoľvek pochybenie, ktoré by naznačovalo nehospodárne, neefektívne alebo korupčné konanie vedenia žalobcu. Dôvodil, že už z protokolu NKÚ o výsledku kontroly plnenia opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov z kontrol vykonaných NKÚ SR v rokoch 2010-2014 vyplýva, že NKÚ pri kontrolách v rokoch 2010 -2014 zistil až 17 nedostatkov. Uvedené nedostatky boli najmä hospodárskej a účtovnej povahy. Z uvedeného teda vyplýva, že NKÚ pri kontrolách zistil nedostatky, ktoré majú ekonomický a účtovný charakter a týkajú sa prevažne nakladania s majetkom žalobcu. Vzhľadom na to, že týchto nedostatkov zistil NKÚ až 17 je možné tvrdiť, že žalobca vo svojom hospodárení nepostupoval bez nedostatkov a pochybení. Neprehľadná a nedostatočná úprava interných pravidiel žalobcu týkajúca sa nakladania s majetkom dokonca odôvodňuje názor podozrenia o tom, že hospodárenie s majetkom žalobcu nie je transparentné resp. môže byť skorumpované. Pripomína, že vo svojom predchádzajúcom vyjadrení uviedol argumentáciu ohľadom slova „skorumpované". Toto malo mať kontextuálny význam ako „mravne skaziť" a nenarážalo na konkrétnu kauzu podozrenia z trestného činu korupcie. Namietal, že kladné výsledky hospodárenia subjektu ešte neznamenajú, že konkrétny subjekt nie je mravne skazený. Vyjadrenie spoločnosti SLOVASTAV, s.r.o. považoval za účelové. Spoločnosť SLOVASTAV, s.r.o. Mal za to, že z vyjadrenie nijako nevyplýva, že sa malo jednať práve o žalobou napádaný Článok. Uvedený dôkaz preto nepreukazuje, že k údajnému zásahu do práva na ochranu dobrej povesti došlo práve napádaným článkom. Žalovaný namietal aj hodnovernosť tohto dôkazu. Dôvodil, že za spoločnosť SLOVASTAV, s.r.o. koná pán Y. A.. Ako však vyplýva z článku zverejnenom na stránke žalobcu www.matica.sk s názvom „Národné matičné slávnosti", dňa 11.08.2017 sa mal stať zakladajúcim členom Matice slovenskej práve Y. A.. Ak pán A. považoval vedenie žalobcu za skorumpované a upustil od finančnej podpory formou sponzorského daru, javí sa ako nelogické, aby sa stal zakladajúcim členom žalobcu len o pol roka neskôr. Ak raz považuje osoba vedenie určitej verejnoprávnej ustanovizne za skorumpované, nebude mať ambíciu stať sa súčasťou takej ustanovizne. Žalovaný ďalej namietal hospodárske prepojenie Y. A. a žalobcu. Toto prepojenie preukazoval Zmluvy o dielo, medzi spoločnosťou SLOVPRO, s.r.o., IČO: 47 737 433 a žalobcom. K namietanému slovu poukázal na to, že Išlo o výrazový prostriedok na dokreslenie subjektívneho názoru autorky Článku. Tento názor autorky sa opieral o negatívne skutočnosti o žalobcovi, ktoré verejnosti sprostredkovali médiá a ktoré mali pravdivý základ. Nesúhlasil s tvrdením, že nedostatočným spôsobom verifikoval skutkový stav. Poukázal na to, že predložil k svojmu vyjadreniu ako dôkaz prehľad tlače, v ktorom bolo písané o žalobcovi (spravidla bolo informované o škandáloch vedenia žalobcu). Nakoľko predmetný článok nebol uverejnený v rubrike spravodajstva, založenie svojho názoru na informáciách z iných médií bolo dostatočnou verifikáciou. Autorka Článku neodkazovala na žiadnu konkrétnu kauzu spojenú s trestným činom korupcie a tak ani nebola potreba verifikovať skutkový stav. Rozporoval, že článok obsahuje jednoznačné hodnotiace tvrdenie autorky. Dôvodil, že právna teória ochrany osobnosti a ochrany dobrej povesti rozlišuje dve varianty spôsobu zásahu do týchto práv, a to skutkové tvrdenie a hodnotiaci úsudok. Uviedol, že skutkové tvrdenie je konštatovanie faktov a musí byť založené na pravde a faktograficky preskúmateľné. Hodnotiaci úsudok je však subjektívnym názorom osoby a ako taký dokazovaniu nepodlieha. Hodnotiaci úsudok však musí byť založený na určitých pravdivých základoch. Súvis medzi žalobcom a recenziou dokumentu kde bol napádaný Úryvok uverejnený je daný práve charakterom, resp. námetom dokumentu. Dokument sa mal týkať ľudí, ktorí sú presvedčení, že kolískou civilizácie je Slovensko. Išlo teda o ľudí, ktorí vykazujú prehnané znaky vlastenectva a národniarstva a ktorí majú často kontroverzné názory na slovenské či svetové dejiny. K argumentu o tom, že žalovaný neposkytol priestor a možnosť reagovať na tvrdenia v Článku, uviedol, že sa nejednalo o spravodajstvo ale o recenziu. Z povahy recenzie vyplýva, že umožnenie vyjadrenia žalobcovi by nemalo akýkoľvek význam a nebolo ani možné vzhľadom na povahu literárneho diela. V recenzii sa iné ako autorove názory neuvádzajú. V opačnom prípade by sa už nejednalo o recenziu ale o rozhovor. 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa prednesmi zástupcov žalobcu a žalovaného, výsluchom svedkov X. E. a Y. L., oboznámil sa s listinnými dokladmi, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav: 7. Žalobca sa v celom rozsahu pridržal svojho návrhu na ochranu dobrej povesti právnickej osoby a vyjadrenia zo dňa 24.1.2017. Mal za to, že žalovaný svojimi článkami a to článkom zo dňa 16.2.2016 uverejnenej na internetovej stránke www.kultura.sme.sk <http://www.kultura.sme.sk> pod názvom Kolíska Civilizácie Slovensko - F., a článkom z toho istého dňa 16.2.2016 uverejnenom v denníku SME na str. 16 - Krehká identita - neoprávneným spôsobom zasiahol do dobrej povesti žalobcu tým, že v oboch inkriminovaných článkoch okrem iného žalobcu označil za skorumpovaného a to prostredníctvom vetnej konštrukcie výťažok z textu celého „ do ústredia skorumpovanej Matice Slovenskej". Mal za to, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi použil nepravdivé skutkové tvrdenie bez jeho založenia na relevantnom skutkovom základe. Uvádzal, účelovo skreslené označenie žalobcu s cieľom upútať čitateľa a s výsledkom jednoznačnej difamácie a škandalizácie žalobcu. Mal za to, že uvedené nemožno akceptovať ani s ohľadom na status - verejnoprávny status žalobcu. Mal zároveň za to, že voči osobe žalobcu nebolo nikdy v minulosti konštatované, že by naplnil skutkovú podstatu korupcie a teda vyjadrenia žalovaného považoval za neoprávnené. Vzhľadom na argumentáciu žalovaného, že samotný článok je potrebné považovať za recenziu a nie za spravodajstvo a že sa má jednať o posudok diela , konkrétne hodnoteniu filmu a jeho obsahu práve z tohto dôvodu nevidel racionálny , reálny dôvod na žalovaným konštatovanú kritiku žalobcu. Zdôraznil, že žalobca nemá so samotným dielom ani s obsahom nič spoločné. Pokiaľ sa jedná o výklad slova „skorumpovaný" mal za to, že nie je podstatné ako žalovaný vykladá slovné spojenie „ Skorumpovaná Matica Slovenska" , za podstatné považoval akým spôsobom je spôsobilý pochopiť a vyložiť si ho priemerný čitateľ. Mal za to, že článok je spôsobilý privodiť ujmu, nakoľko žalovaným uvádzaná kritika presiahla oprávnený rámec kritiky, pri ktorej sa neskúma, zavinenie pôvodcu teda žalovaného ale len spôsobilosť privodiť svojim konaním ujmu. Rovnako mal za to, že neoprávneným zásahom do dobrej povesti je každé nepravdivé tvrdenie, ktoré zasahuje do práva právnickej osoby chránené v zmysle § 19 b Obč. zákonníka. Za tento neoprávnený zásah považoval napadnutý článok žalovaného. K obrane žalovaného, že nie je dané žiadnym právnym predpisom, čo má kritika obsahovať a že je to gescia autora aké vyjadrenie vo svojom článku uvedie poukázal na skutočnosť, že novinár je viazaný etickým kódexom v zmysle ktorého platí, že hlavnými zásadami ktorými sa novinár riadi vo svojej práci sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, poctivosť, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť, dôsledné overovanie faktov. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že novinár si môže o komkoľvek napísať podľa vlastného uváženia, čo chce bez ohľadu na to, či sú jeho vyjadrenia založené na skutkovom základe alebo sa jedná o nepravdivé tvrdenie. Zdôraznil, že nebolo žiadnou štátnou autoritou zistené akékoľvek pochybenie žalobcu, ktoré by naznačovalo nehospodárne, neefektívne alebo korupčné správanie žalobcu, ktoré by odôvodňovalo kritiku žalovaného v inkriminovanom článku. K vyjadreniu žalovaného, že slovo skorumpované je potrebné a vhodné v kontexte článku vykladať ako mravne skaziť, s tým, že v prípade iných výkladov sa môže jednať o špekulácie uviedol, že rovnaký postoj o špekulatívnom výklade slova skorumpovaný zastal k previazaniu tohto spojenia so slovným spojením mravne skaziť, uvedeným žalovaným. Považoval za irelevantné, či vo vzťahu nepravdivosti tvrdení sa hovorí o skutkových tvrdeniach alebo ako žalovaný uvádza, v hodnotiacich úsudkoch, prípadne kritike. Mal za to, že aj hodnotiaci úsudok, prípadne kritika musia byť oprávnené, založené na relevantnom skutkovom základe. Pokiaľ sa jedná o kontrolu žalobcu zo strany NKÚ kde malo byť zistených 17 pochybení, podotkol, že sa nejedná o také pochybenia, nehospodárnosť, neefektívnosť, s nakladaním s prostriedkami, prípade korupčné správanie žalobcu s týmito verejnými prostriedkami. Na základe výsluchu svedka Y. L. ako aj na základe listinných dôkazov považoval za preukázané, že neexistuje akýkoľvek dôvod na spájanie žalobcu s korupciou. Mal za to, že svedok jednoznačne uviedol, že ako výsledky z kontrolnej činnosti Národného kontrolného úradu, tak ani tzv. kauza zlatý poklad neodôvodňujú spájanie žalobcu s korupciou. Svedok súčasne uviedol, že článok spôsobil nielen znížený záujem o členstvo v Matici slovenskej, čo vyplýva zo štatistiky o klesajúcom počte členskej základne vypracovanej žalobcom, ale aj znížené príjmy z darov a príspevkov členov a sympatizantov žalobcu, ktorí uverili tvrdeniu o korupcii v Matici slovenskej. Výsluch Svedka teda zhodnotil celkové fungovanie žalobcu, uviedol, v čom spočíva nepravdivosť spojenia korupcie s Maticou slovenskou a súčasne vysvetlil, akým negatívnym spôsobom sa zverejnenie inkriminovaného článku dotklo dobrej povesti žalobcu.

8. Žalovaný sa pridržal písomných vyjadrení k žalobe. Považoval žalobu za nedôvodnú dôvodiac, že žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom na domáhanie sa ochrany dobrej povesti podľa § 19bOZ nakoľko žalobca je subjektom verejného práva a bol zriadený zákonom. Oprávneným subjektom na podanie žaloby na ochranu osobnosti resp. ochranu dobrej povesti sú výlučne subjekty súkromného práva, ktorým žalobca nie je. Ďalej argumentoval, že samotný článok, v ktorom sa nachádza napádaný výrok, je recenzia nie spravodajstvo. Jedná sa teda o posudok umeleckého vedeckého alebo iného diela, článok recenzoval respektíve hodnotil film a jeho obsah je potrebné považovať za hodnotiaci úsudok autora , ktorý čitateľom predostiera výlučne svoje subjektívne názory. Článok bol umiestnený v sekcii Filmové tipy kde sa pravidelne uverejňujú recenzie, čitateľ všeobecne od recenzie očakáva kritické zhodnotenie diela a jeho obsahu. Vzhľadom na obsah filmu má článok zľahka ironizujúci a sarkastický podtón avšak ničím nevybočuje z hraníc dovolenej kritiky. Naviac žalobca ako verejnoprávna ustanovizeň zriadená zákonom je predmetom verejného záujmu, verejnosti a podlieha okrem iného aj kontrole verejnosti. Z uvedeného dôvodu, musí žalobca ako aj jeho funkcionári znášať takúto objektívnu a prípustnú kritiku. Poukázal na to, že samotné slovo „Skorumpovaná" ktoré žalobca namieta, je potrebné vykladať pod významom mravne skaziť. Priblížil, že autorka článku neobviňovala žalobcu z korupcie ale z mravného úpadku. Poukázal na to, že k svojim vyjadreniam priložil niekoľko dôkazov, ktoré preukazujúce rôzne škandály žalobcu, ktoré opodstatňujú takýto hodnotiaci úsudok. Z uvedeného mal za t, že hodnotiaci úsudok o skorumpovanosti, resp. o mravnej skazenosti má preto skutkový základ a takáto kritika je preto v demokratickej spoločnosti prípustná a nie je objektívne spôsobilá zásahu do práva na ochranu dobrej povesti. V súvislosti s požadovanou náhradou nemajetkovej ujmy mal za to, že podmienky na jej priznanie neboli splnené. Publikáciou článku a napádaného úryvku nedošlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu. Z uvedeného dôvodu, nemohlo dôjsť ani k značnému zníženiu dôstojnosti tak ako to predpokladá zákonná úprava ochrany osobnosti a ochrany dobrej povesti. Poukázal na absenciu právnej normy, ktorá by upravovala, čo má obsahovať kritika umeleckého diela. Argumentoval, že je výlučne na autorovi akú formu recenzie zvolí a či uvedie aj svoje názory nielen na samotný film, ale aj na obsah a tému, ktoré dielo dokumentuje. Čo sa týka dôkazov, ktoré žalobca namieta s odôvodnením, že ide o bulvárne články zdôraznil, že výlučne poukazuje na skutočnosť, že škandálov a káuz vytvoril žalobca niekoľko a tieto už dlhodobo rezonujú v spoločnosti z uvedeného dôvodu, je kritika na adresu žalobcu zákonom aprobovaná. Čo sa týka argumentu, že bežný človek

- čitateľ si slovo skorumpovanosť, nevyloží pod pojmom mravne skaziť, považoval za špekulácia. Vo vzťahu k tvrdeniu, že každé nepravdivé tvrdenie je zásahom do práv na ochranu osobnosti alebo dobrej povesti mal za to, že v tomto prípade sa nejednalo o skutkové tvrdenie, ale o hodnotiaci úsudok, pričom z judikatúry najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ČR, judikatúry ESLP jednoznačne vyplýva, že dokazovať pravdivosť hodnotiaceho úsudku nie je možné. Je možné len posúdiť na akom skutkovom základe je tento hodnotiaci úsudok založený, čo preukázal. Mal za to, že svedok Y. L. sa vo svojej voľnej výpovedi členskou základňou žalobcu zaoberal len minimálne, predkladal výlučne svoje názory a staval sa do pozície odborníka na médiá, čo dôvodil svojim pôsobením v redakcii novín Matice Slovenskej. Súdu predkladal závery o tom, že článok bol určite v rozpore so zákonom. Ďalej opisoval fungovanie žalobcu a prezentoval žalobcu ako morálne nepoškvrnený subjekt a všeobecne žalobcu obhajoval. Z výpovede svedka bolo zreteľné, že sa prejednávaná vec dotýkala aj osobne, nakoľko je osobou, ktorá má na starosť správu majetku žalobcu. V reakciách na otázky právneho zástupcu žalobcu sa svedok zameriaval práve na vykreslenie žalobcu v čo najlepšom svetle, opisoval ako sa snaží meno žalobcu očistiť od lživých obvinení a osočovaní, týkajúcich sa najmä kauzy národného pokladu. Až nakoniec sa na otázku právneho zástupcu žalobcu vyjadril k údajnej reakcii členskej základne na článok. Malo dôjsť k sklamaniu, k pasivite členstva a zanedbateľnému úbytku členov. Vo svojej výpovedi bol nekonzistentný, uviedol, že členovia mu vyjadrovali svoje sklamanie a telefonicky resp. osobne mu kládli otázky o tom, či sú obvinenia z korupcie pravdivé. Napriek tomu na otázku, či viedol s každým dotyčným členom osobný dialóg odpovedal, že nie, že správca s členmi nehovorí osobne. Ďalej uviedol, že v skutočnosti vyvolalo v členoch žalobcu k pasivite a k strate dôvery dlhodobá prezentácia žalobcu v médiách. Svedok nevedel ani uviesť, či každý jeden z členov odkázal práve na žalobou napadnutý článok. Svedok ďalej uviedol, že úbytok na členskej základni odhaduje v desiatkach členov. Poukázal na to, že sám svedok uviedol, že pred 50 rokmi bolo členov až 100.000, z čoho možno prezumovať, že žalobca eviduje úbytok na členskej základni už dlhodobo. Zo svedeckej výpovede pritom nevyplynulo, že by tento úbytok bol spôsobený práve napadnutým článkom, naopak svedok uviedol, že úbytok zaznamenali v súvislosti s negatívnymi prejavmi politikov. Namietal, že listinné dôkazy predložené žalobcom nemajú pre toto konania žiadnu dôkaznú hodnotu, pretože nepreukazujú žalobcom tvrdené skutočnosti. Správy z kontroly Úradu vlády sú pre toto konanie irelevantné a preukazujú len to, že v dvoch izolovaných čerpaniach a použitiach žalobca nepochybil. Jeho tvrdenia o tom, že majú preukazovať, že autoritami nebolo zistené nehospodárne, neefektívne, korupčné konanie žalobcu tieto listiny nepotvrdzujú. Naopak správa z kontroly NKÚ ich vyvracia, keďže NKÚ zistil až 17 nedostatkov.

9. Svedkyňa X. E. vo svojej výpovedi uviedla článok bol inšpirovaný filmom A. T. Krehká identita a článok vyšiel v rubrike kultúrnych tipov a pravidelná rubrika, ktorá v tom čase fungovala. Film ma zaujal. A preto som aj ten tip napísala. Poukázala na to, že režisérka sa v tom filme zamerala na ľudí, na hniezda fanatikov, ktorý spájajú vo svojom fanatizme nacionalizmus, robila to provokatívne, ale nevyslovila žiadny úsudok ale priniesla obraz týchto ľudí, ako fungujú a ako vlastne riešia myšlienku národnej entity. Oslovila tam aj predstaviteľov Matice Slovenskej a aj ústredie, alebo akcie kde boli títo predstavitelia prítomní. Z toho všetkého čo vo filme videla mala za to, že mohla nazvať svoj článok skorumpovaná Matica Slovenská. Dôvodila, že žalobca ,á za sebou veľké kauzy, ktoré do dnes neboli vyriešené, ktoré priamo poukazujú, že sa v inštitúcii diala korupcia. Mala na mysli najmä korupciu v slove širšie, ako úpadok, zneužitie verejnej moci. Zdôraznila, že ako novinárka má právo svoj úsudok napísať. Poukázala na to, že vo filme bol oslovený p. Y., starý imigrant, daroval do slovenského pokladu milióny, a nevie čo sa s nimi stalo. On bol živým príkladom, toho čo ho sa fungovanie Matice slovenskej dotýka. Poukázala na to, že pod pojmom skorumpovaný myslela, na morálnu korupciu, na to ako inštitúcia Matice slovenskej funguje o čom film A. T. nakrútila. Jasne jej vyplynulo z toho filmu, že fungovanie Matice Slovenskej podporuje tupý nacionalizmus. V tomto prípade môžeme hovoriť o korupcii myslenej. Tieto dojmy myslenia nepochádzajú len z filmu, existuje množstvo mediálnych výstupov, relevantných médií, ktoré celé roky prinášali informácie o fungovaní Matici slovenskej. Ďalej sa svedkyňa vyjadrila k jej vzdelaniu. Poukázala na to, že článok bol primárne zameraný na umeleckého diela, ktoré odporúča. Na otázku právneho zástupcu uviedla, že v danom filme sa slovo korupcia alebo niektorý z jeho gramatických tvarov nevyskytovalo, autorka filmu film koncipovala tak, aby si divák utvoril názor sám. Venovať pozornosť žalobcovi a jej spojeniu so slovom korupcia ju viedlo povedomie o jeho fungovaní a informácie najmä o kauze národný poklad, ktorý režisérka vo filme aj priblížila síce nenapadne ale provokatívne. Štýl, akým je článok napísaný charakterizovala ako recenzia. Skutkovým základom označila kauzu Národný poklad. Pravdivosť, skutkového základu o defraudácii národného pokladu žalobcom vyvodila z článkov relevantných médií a navodil to aj sám film, ktorý cez osobu emigranta, ktorý takto o svoje peniaze prišiel túto kauzu zhmotnil. Poukázala na to, že článok bol napísaný v sekcii kultúra, kde neriešime politické kauzy, cez umelecké diela na ne reagujeme ako autori. Takže je to iný typ prístupu ako v bežnom spravodajstve alebo na investigatívnom oddelení. 10. Svedok Y. L. uviedol, že v Matici slovenskej pôsobí od roku 2010, kedy sa stal šéfredaktorom novín Matice slovenskej a od roku 2014 som je jej správcom. Tvrdenie, že Matica Slovenská je skorumpovaná je absolútna nepravda. Mal za to, že toto tvrdenie zasiahlo jej integrity. Vyslovil presvedčenie, že napriek tomu, že ide o recenziu a nie spravodajský žáner žurnalistický, nie je ani prípustná takáto nadsázka. Nakoľko obviňuje danú inštitúciu zo závažného trestného činu korupcie, ktorý je definovaný v trestnom zákone a ktorý je najzávažnejším dnešnej doby. Poukázal na to, že tento článok zarezonoval aj v Matičnej verejnosti, ich reakcie a stanoviská bolo sklamanie , nezáujem ďalej dobrovoľne pôsobiť v našich miestnych odboroch, alebo pasívne členstvo. Mal za to, že uvedeným sa komplikuje aj činnosť Matice Slovenskej a jej zákonných úloh, postavených aj na tomto členstve, nakoľko je financovaná zo štátnych ale aj neštátnych príspevkov, medzi ktoré patria dary, sponzoring a iné finančných podpôr, ktoré zabezpečujú činnosť hlavne v regionálnej kultúry. Zdôraznil, že články takéhoto typu spôsobujú odliv uvedených neštátnych príjmov Matice slovenskej. Uviedol, že od roku 2014 Matica Slovenská za neefektívne hospodárenie so štátnymi fondmi, nedostala ani jednu sankciu a pritom od štátu dostáva ročne 1.5miliona, ktoré musí použiť a vyúčtovať kontrolám. Matica Slovenská ani jej predstavitelia neboli obvinený ani odsúdený za trestný čin korupcie. Od roku 2010 ,čo pôsobí vo funkcii za predchádzajúceho predsedu a od roku 2017 kedy nastúpil nový predseda kontinuálne vykonáva svoje funkcie a snažili sa za týchto ostatných 8 rokov očistiť meno Matice slovenskej od lživých obvinení a osočovaní, týkajúcich sa defraudácií národného pokladu. Zdôraznil, že Matica slovenská žiaden národný poklad nezdefraudovala, ale bola sčasti podvedená. Dôvodil, že finančná časť Národného pokladu bola investovaná do spoločnosti PDSI kde súkromný obchodník zlým investíciám preinvestoval tieto zdroje a Matica slovenská prišla o 800.000 eur. tzv. Z uvedeného mal za to, že časť zlato a obrazy - ktoré sú dary - sú bezpečne uschované v budove žalobcu nepoškodené, inventarizované a zachované tak ako boli darované. Jediná kauza vážna, ktorá poškodzuje meno Matice slovenskej, kauza Slovenského pokladu, je v médiách falošne prezentovaná a snažia sa ju už 8 rokov uviesť na pravú mieru. Zdôraznil, že reakciami na článok bolo sklamanie a otázky, či je to pravda, pasivita členstva. A strata dôvery voči ústrediu žalobcu. Uvedené informácie mu boli podané sprostredkovane. Doplnil, že žalobca má asi 29000 členov pričom pasivitu rátal v desiatkach, do stovky, viac nie. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že dôvody sklamania a pasivity mali základy v kauze národného pokladu, ktorú média prezentujú a tí členovia si to spojili. Dlhodobé manipulácie s informáciami viedli mnohých členov k pasivite a pripomínanie manipulácie národného pokladu v členoch vyvoláva stratu dôvery. Či odkázal každý z týchto členov na sporný článok uviesť nevedel, ale niektorí isto. doplnil, že historicky mala Matica slovenská aj 100.000 členov pred 50 rokmi, ale v súčasnej dobe nevzrastá, krehká identita znížila naše členstvo - členská základňa je približne rovnaká, úbytok bol zaznamenaný v súvislosti s verejnými prejavmi politikmi v súvislostiach a v kauze Národný poklad a negatívnych súvislostiach o Matici slovenskej. kauza národný poklad bola vyhlásená niekoľkými inštitúciami, ako banky, podnikateľské subjekty a Matica slovenská na podporu meny - pri vzniku SR. V roku 1990-1992 - začiatkom 90 rokov. Žalobca investoval vyzbierané finančné zdroje do nebankového ústavu „PDSI" kde boli obchodníkom najskôr nevhodne preinvestované, keď sa preukázala insolvencia PDSI, tak vtedy vlastne začala byť Matica Slovenská terčom útokov, že zdefraudovali národný poklad, bolo to po roku 2010. Keď sa to prezentovalo v celospoločenských médiách dopadlo to veľmi negatívne na jej členstvo a podporovateľov. Dotklo sa ho to aj osobne, ako správcu, zaviedol finančnú disciplínu Matice slovenskej a média o tom informovali celkom opačne.

11. Z článku s názvom „Krehká identita" uverejnený v denníku SME dňa 16.02.2016 a zároveň aj na webovej stránke denníka SME súd zistil, že bol uverejnený v rubrike televízne tipy a jeho autorkou je X. E.. S. sa týka filmu A. T. a v druhom odseku článku je uvedené žalobcom namietané slovné spojenie"... do ústredia skorumpovanej Matice slovenskej...". 12. Z článku s názvom „Štedrá Matica: platila si troch právnikov naraz a svojmu šéfovi dopriala plat premiéra" súd zistil, že tento bol uverejnený dňa 19.03.2014 v týždenníku PLUS 7 DNÍ. V článku autor poukázal na to, že „Matica slovenská má dosť právnych problémov , najmä v podobe trestných oznámení v súvislosti so zmiznutým národným pokladom v hodnote takmer milión eur" a poukazoval v ňom na „konflikt záujmov". 13. Z článku s názvom „Štátom platené škandály: Matica dostáva ročne 1,5 milióna eur, zviditeľňuje sa najmä vnútornými spormi" súd zistil, že tento bol uverejnený dňa 04.02. 2016 v periodiku „ Život. V článku autor poukázal na to, že „bývalý šéf Matice slovenskej pôjde pred súd za nehospodárne spravovanie matičného majetku a súčasní šéfovi Matice ukazujú prstom ako deti- tak ti treba". Z obsahu článku súd zistil, že tento sa venuje kauze národného pokladu, postaveniu Matice slovenskej a jej funkcii a jej financovaniu a porovnaniu s Maticou českou. 14. Z článku s názvom „Polícia preveruje šafárenie v Matici" súd zistil, že tento bol uverejnený dňa 16.10.2014 v denníku Pravda. V článku autor poukázal na to, že „ čudné hospodárenie v Matici slovenskej počas jej bývalého vedenia, či zmiznutie národného pokladu..." 15. Mgr. Marián Závodný vo vyjadrení zo dňa 17.01.2017 za spoločnosť SLOVASTAV, s.r.o uviedol, že ako podnikateľ zvažoval finančnú podporu žalobcu formou sponzorského daru vo výške 5000 Eur, nakoľko mal za to, že vykonáva činnosť smerujúcu k podpore kultúrneho dedičstva. Od tohto zámeru upustil aj na základe sporného článku. 16. Zo správ z administratívnej finančnej kontroly zo dňa 05.10.2016 a 23.09.016 vyplynulo, že finančnou kontrolou neboli identifikované žiadne nedostatky. 17. Z protokolu NKÚ o výsledku kontroly plnenia opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov z kontrol vykonaných NKÚ v rokoch 2010-2014 zo dňa 20.05.2015 vyplynulo, že žalobca prijal na základe výsledkov predchádzajúcej kontroly 17 opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. Z celkového počtu 17 prijatých opatrení bolo hodnotené žalobcom v správe o splnení prijatých opatrení na odstránenie zistených nedostatkov 11 opatrení ako splnených, 5 sa priebežne plnilo a jedno nebolo hodnotené. 18. Podľa. § 19b ods. 1 Právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení. Podľa. § 19b ods. X Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

Podľa. § 19b ods. 3 Odsek X platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby. 19. V súvislosti s ohrozením alebo porušením práva právnickej osoby možno uplatniť žalobné nároky, ktoré sú podobné ako pri ochrane fyzickej osoby (§§ 11 a 13 . Vedľa ochrany svojho názvu sa zo zákona chráni aj dobrá povesť (bona fama) právnickej osoby pred neoprávnenými zásahmi rovnako, ako Občiansky zákonník chráni česť fyzickej osoby. Judikatúra považuje za neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje dobrú povesť právnickej osoby (NS ČR sp. zn. XXCdo X794/X000 zo dňa 03.09.X00X). Právo na ochranu dobrej povesti patrí každej právnickej osobe bez ohľadu na spôsob zriadenia a bez ohľadu na to, či ide o podnikajúcu alebo nepodnikajúcu právnickú osobu. V súlade so všeobecne uznávanou zásadou prezumpcie poctivosti konania subjektov práva sa predpokladá, že právnická osoba má dobrú povesť do tej doby, kým nie je úspešne vykonaný dôkaz opaku. Podľa tohto sa hodnotí aj neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby. Podľa Občianskeho zákonníka predstavuje dobré meno právnickej osoby nemajetkovú hodnotu, ktorú nemožno scudziť alebo poskytnúť na základe licenčnej zmluvy inej právnickej osobe, len nepriamo pri predaji podniku. Dotknutá právnická osoba sa môže domáhať zdržania sa neoprávnených zásahov zapieracou žalobou, odstránením závadného stavu reštitučnou žalobou ako aj primeraného zadosťučinenia, ktoré možno požadovať ako morálne alebo peňažné, prípadne oboje súčasne. Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b ods. 3 možno zasiahnuť (podobne ako do osobnostných práv fyzických osôb) jednak tvrdeniami, ale tiež aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Ide spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia a o také hodnotiace úsudky, ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný charakter, tzn. že tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby (sp. zn. II. ÚS X11/08 zo dňa 18.09.X008). Zodpovedným subjektom je ten, kto neoprávnene zasiahol do dobrej povesti právnickej osoby. Ochrana dobrej povesti právnickej osoby sa týka každého neoprávneného zásahu bez ohľadu na to, či došlo len k ohrozeniu alebo aj k priamemu porušeniu samotnej povesti právnickej osoby. Zodpovednosť konajúceho subjektu je objektívna, bez ohľadu na zavinenie na strane ohrozovateľa alebo porušovateľa práva. Ochrany sa možno dovolávať na súde. Je všeobecne uznávanou zásadou, že pri difamačných skutkových tvrdeniach je dôvodom vylučujúcim neoprávnenosť zásahu spravidla skutočnosť, že takéto tvrdenia sú pravdivé, resp. že príslušná informácia zodpovedá pravde. Pravdivosť týchto tvrdení však musí preukázať jeho pôvodca. Nie je preto vecou žalobcu domáhajúceho sa ochrany dobrej povesti právnickej osoby, aby dokazoval, resp. preukázal, že tieto tvrdenia sú nepravdivé (rozhodnutie NS ČR sp.zn. 37Cdo 1385/ X006 zo dňa 18.03.X008). X0. Právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby chránené v zmysle § 19b ods. X a 3 OZ. Môže ním byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky, resp. ak táto bola vykonaná urážlivým a dehonestujúcim spôsobom v rozpore so základnými zásadami slušného správania. X1. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby chránené v zmysle § 19b ods. X a 3 Občianskeho zákonníka. Môže ním byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví (na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia, či dôkazné bremeno) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy). XX. Podmienkou úspešného uplatnenia práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby v zmysle citovaných zákonných ustanovení je to, že došlo k neoprávnenému zásahu, a tiež to, že zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 19b Občianskeho zákonníka. Aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo právnickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu súdom uloženú sankciu znášať, musia byť obe tieto podmienky splnené súčasne. X3. Právnych prostriedkov ochrany voči neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby v zmysle § 19b ods. X a 3 Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patrí právo domáhať sa upustenia od neoprávneného zásahu (negatórna žaloba), právo domáhať sa odstránenia nepriaznivých následkov zásahu (reštitučná žaloba) a právo domáhať sa primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch (satisfakčná žaloba). Uvedené prostriedky právnej ochrany môže dotknutá právnická osoba kombinovať, pričom samozrejme nie je vylúčené ani súčasné uplatnenie všetkých týchto prostriedkov v jednej žalobe. Tak tomu bolo aj v prípade žaloby žalobcu, keďže zo znenia žalobného petitu je zrejmé, že ide o žalobu negatórnu, reštitučnú aj satisfakčnú zároveň. Aj podmienkou úspešného uplatnenia satisfakčnej žaloby je nielen preukázanie existencie samotného neoprávneného zásahu, ale aj preukázanie toho, že zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 19b Občianskeho zákonníka. Obe tieto podmienky musia byť splnené aby vznikol právny vzťah obsahom ktorého je právo právnickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu súdom uloženú sankciu znášať. Pre priznanie finančnej náhrady sa okrem iného vyžaduje vznik nemajetkovej ujmy právnickej osoby predstavujúcej zníženie jej vážnosti v značnej miere a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom takejto kvalifikovanej ujmy, kedy nepostačuje vzhľadom na intenzitu zásahu ani v spôsobe na nemajetkovú ujmu na osobnosť iba priznanie morálnej satisfakcie, ktorá podľa zákona má prednosť. X4. Žalobca sa svojou žalobou domáhal ochrany svojej povesti ako právnickej osoby pred zásahmi, ktorých sa mal dopustiť žalovaný svojimi článkami a to článkom zo dňa 16.X.X016 uverejnenej na internetovej stránke www.kultura.sme.sk <http://www.kultura.sme.sk> pod názvom Kolíska Civilizácie Slovensko - BUTATOTI, a článkom z toho istého dňa 16.X.X016 uverejnenom v denníku SME na str. 16 - Krehká identita kedy neoprávneným spôsobom zasiahol do dobrej povesti žalobcu tým, že v oboch inkriminovaných článkoch okrem iného žalobcu označil za skorumpovaného a to prostredníctvom vetnej konštrukcie výťažok z textu celého „ do ústredia skorumpovanej Matice Slovenskej" a to podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka. X5. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca - Matica slovenská vznikla v roku 1863 ako národná ustanovizeň. Zákonom č. 68/1997 bola definovaná ako verejnoprávna inštitúcia. Žalovaný je jedno z vydavateľstviev na Slovensku Portál sme.sk má viac ako X milióny návštevníkov mesačne a priemerný denný predaj výtlačkov denníka SME v roku X015 s odhadoval na cca 31 056 Ks.

X6. Existencia sporného článku medzi stranami sporná nebola. Sporným bola aktívna legitimácia žalobcu, existencia neoprávneného zásahu, preukázanie toho, že zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 19b Občianskeho zákonníka ako aj samotná dobrá povesť žalobcu. X7. V zmysle ustálenej judikatúry ( porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/169/ X011), keďže právo na slobodu prejavu a právo na ochranu osobnosti sú rovnako garantované Ústavou aj Dohovorom, riešenie konfliktu medzi týmito právami vyžaduje, aby súd s prihliadnutím na okolnosti prípadu zvážil význam proti sebe stojacich záujmov, a to, či jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred druhým. Rozhodnutie súdu v takomto prípade musí vychádzať zo zásady proporcionality, byť vyvážené a do práva na slobodu prejavu zasahovať, len ak je to nevyhnutné.

X8. Čl. X6 ods. 4 Ústavy a čl. 10 ods. X Dohovoru explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia slobody prejavu, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému charakteru spoločnosti („opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné"). Dôvodom takéhoto obmedzenia môže byť môže byť aj „ochrana práv a slobôd iných", teda okrem iného aj záruky vyplývajúce zo základného práva na ochranu osobnosti v rozsahu garantovanom v čl. 19 Ústavy a konkretizovanom najmä v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vo veciach ochrany osobnosti musí byť vždy zohľadnená ochrana slobody prejavu, a to v rozsahu jej ústavných záruk, ako i záruk v zmysle Dohovoru. Uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka preto nemožno aplikovať izolovane, ale je nutné ich vykladať a aplikovať v súlade s Ústavou a Dohovorom. Uvedené je podľa názoru súdu možné aplikovať aj na ochranu dobrej povesti právnickej osoby.

X9. Ústavný súd Slovenskej republiky obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj slobody prejavu, považuje za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby, a je primerané, t.j. je v súlade so zásadou proporcionality (porovnaj nález ústavného súdu sp.zn. IV. ÚS 107/X010 z X8. októbra X010, Zbierka nálezov a uznesení ústavného súdu X010, str. 884).

30. Obmedzenie práva na slobodu prejavu v prípade jeho stretu s právom na ochranu dobrej povesti právnickej osoby má vo všeobecnosti v slovenskej právnej úprave zákonný podklad najmä v ustanoveniach § 19b Občianskeho zákonníka a sleduje aj legitímny cieľ, ktorým je ochrana dobrej povesti. Rozhodujúcou otázkou pre posúdenie jeho akceptovateľnosti v konkrétnom prípade je preto otázka jeho primeranosti, teda či obmedzenie práva na slobodu prejavu zodpovedá zásade proporcionality. Na tento účel judikatúra ESĽP i ústavného súdu využíva test proporcionality založený na hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom prípade „hovoril", resp. uverejnil informáciu (porovnaj okrem vyššie uvedeného nálezu ústavného súdu aj nález tohto súdu sp.zn. IV. ÚS 49X/X01X z 18. apríla X013 dostupný na www.concourt.sk <http://www.concourt.sk>).

31. Pri hľadaní odpovedí na otázky testu proporcionality je potrebné dôsledne rešpektovať relevantnú judikatúru ESĽP a ústavného súdu v jej prepojení s konkrétnymi okolnosťami danej veci. Z judikatúry ESĽP možno vyvodiť základné princípy a kritériá, z ktorých treba vychádzať pri riešení kolízie práva na slobodu prejavu s právom na ochranu osobnosti (pozri v odbornej literatúre T. O., X. V., Sloboda prejavu a žaloby na ochranu dobrej povesti, vydavateľ VIA IURIS - Centrum pre práva občana, X011, dostupné na www.viaiuris.sk <http://www.viaiuris.sk>). Ide najmä o nasledovné základné princípy a kritériá aplikované ESĽP:

- kľúčová úloha médií, ktoré sú „strážnym psom" demokracie („public watchdog") a veľmi prísne posudzovanie každého zásahu do slobody prejavu médií (Castells

v. Španielsko, rozsudok, X3. 4. 199X, č. 11798/85; F. M. a L. v. Nórsko, rozsudok veľkého senátu, X0. 5. 1999, č. X1980/93),

- zvýšená ochrana šíreniu informácií a myšlienok o veciach verejného záujmu (M. M. v. K., rozsudok, X5. 6. 199X, č. 13778/88),

- väčšia miera kritiky osôb verejne známych a verejne činných (Lingens v. Rakúsko, rozsudok, 8. 7. 1986, č. 9815/8X; Castells v. Španielsko, rozsudok, X3. 4. 199X, č. 11798/85; Thorgeir Thorgersion v. Island, rozsudok, X5. 6. 199X, č. 13778/88; Thoma v. Luxembursko, rozsudok, X9. 3. X001, č. 3843X/97; Dalban v. Rumunsko, rozsudok veľkého senátu, X8. 9. 1999, č. X8114/95; Cumpănă a Mazăre v. Rumunsko, rozsudok veľkého senátu, 17. 1X. X004, č. 33348/96; Zakharov v. Rusko, rozsudok, 5. 10. X006, č. 14881/03; Kobenter a Standard Verlags GmbH v. Rakúsko, rozsudok, X. 11. X006, č. 60899/00),

- rozlišovanie, či informácia je skutkovým tvrdením alebo hodnotiacim úsudkom, a vysoká miera ochrany hodnotiacich úsudkov (Lingens v. Rakúsko, rozsudok, 8. 7. 1986, č. 9815/8X; Nilsen a Johnsen v. Nórsko, rozsudok veľkého senátu, X5. 11. 1999, č. X3118/93; Feldek v. Slovensko, rozsudok, 1X. 7. X001, č. X903X/95),

- vychádzanie hodnotiacich úsudkov z určitého skutkového základu (De Haes a Gijsels v. Belgicko, rozsudok, X4. X. 1997, č. 19983/9X; Feldek v. Slovensko, rozsudok, 1X. 7. X001, č. X903X/95; Thorgeir Thorgersion v. Island, rozsudok, X5. 6. 199X, č. 13778/88),

- ochrana nielen obsahu prejavu, tvrdenia, či myšlienky, ale aj spôsobu, resp. formy, ktorými sú vyjadrované (Handyside v. Spojené kráľovstvo, rozsudok, 7. 1X. 1976, č. 5493/7X; Lingens v. Rakúsko, rozsudok, 8. 7. 1986, č. 9815/8X; Prager a Oberschlick v. Rakúsko, rozsudok X6. 4. 1995, č. 15974/90; Thorgeir Thorgersion v. Island, rozsudok, X5. 6. 199X, č. 13778/88),

- zvýšená ochrana tvrdení urobenými v dobrej viere a právo médií na ospravedlniteľný omyl (Sunday Times v. Spojené kráľovstvo, rozsudok, X6. 11. 1991, č. 13166/87; Bladet Tromso a Stensaas v. Nórsko, rozsudok veľkého senátu, X0. 5. 1999, č. X1980/93; Fressoz a Roire v. Francúzko, rozsudok veľkého senátu, X1. 1. 1999, č. X9183/95; Goodwin v. Spojené kráľovstvo, rozsudok veľkého senátu, X7. 3. 1996, č. 17 488/90; Colombani v. Francúzko, rozsudok, X5. 6. X00X, č. 51X79/99; Prager a Oberschlick v. Rakúsko, rozsudok X6. 4. 1995, č. 15974/90; Thorgeir Thorgersion v. Island, rozsudok, X5. 6. 199X, č. 13778/88; Flux v. Moldavsko, rozsudok, 3. 7. X007, č. 31001/03; Thoma v. Luxembursko, rozsudok, X9. marca X001, č. 3843X/97; Guja v. Moldavsko, rozsudok veľkého senátu, 1X. X. X008, č. 14X77/04; Zakharov v. Rusko, rozsudok. 5. 10. X006, č. 14881/03),

- predvídateľnosť a primeranosť sankcie za poškodenie dobrej povesti (Hachette Filipacchi Associés v. Francúzko, rozsudok, 14. 6. X007, č. 71111/01; Cumpănă a Mazăre v. Rumunsko, rozsudok veľkého senátu, 17. 1X. X004, č. 33348/96; Steur v. Holandsko, rozsudok, X8. 10. X003, č. 39657/98; Castells v. Španielsko, rozsudok, X3. 4. 199X, č. 11798/85; Tolstoy Miloslavski v. Spojené kráľovstvo, rozsudok , 13. 7. 1995, č. 18139/91; Steel a Morris v. Spojené kráľovstvo, rozsudok. 15. X. X005, č. 68416/01; Koprivica, v. Čierna Hora, rozsudok. X. 11. X011, č. 41158/09; Lepojič. V. Srbsko, rozsudok, 6. 11. X007, č. 13909/05; Karhuvaara a Iltalehti v. Fínsko, rozsudok, 16. 11. X004, č. 63678/00).

3X. V súvislosti s otázkou „Kto bol kritizovaný", resp. „O kom bola uverejnená informácia" . Vykonaním dokazovaním bolo zistené, že zákon č. 68/1997 Z.z, definuje žalobcu ako historicky osvedčenú významnú ustanovizeň slovenského národa v oblasti kultúrnej, spoločenskej a vedeckej činnosti. Matica slovenská v zmysle § 6 citovaného zákona hospodári s vlastným majetkom a s majetkom štátu. Na plnenie úloh Matice slovenskej sa poskytujú Matici slovenskej dotácie a účelové dotácie zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (§ X ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/68/ X0060101>). S týmito dotáciami hospodári Matica slovenská podľa osobitných predpisov. Vzhľadom na uvedené je Matica slovenská ako verejnoprávna ustanovizeň zriadená zákonom, je predmetom verejného záujmu, verejnosti a podlieha okrem iného aj kontrole verejnosti. V zmysle vyššie uvedenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej osoby verejne známe musia zniesť väčšiu mieru kritiky, než súkromné osoby, a podľa názoru súdu je preto dôvodné poskytnúť žalovanej vyšší stupeň ochrany jej práva na slobodu prejavu voči právu žalobcu na ochranu dobrej povesti.

33. Pokiaľ ide o otázky „Čo bolo kritizované" a „Kedy bolo kritizované" Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že kritizované bolo konanie a hospodárenie žalobcu zo strany jeho vedenia a kritika sa vzťahovala na roky minulé.

34. Žalovaná, t.j. subjekt „Ktorý kritizoval" je vydavateľom denníka SME, v ktorom bol článok uverejnený, vzťahuje sa na ňu zvýšená ochrana (privilegované postavenie) poskytovaná novinárom, resp. masmédiám. Aj keď ide o denník („Kde bolo kritizované") s celoslovenskou pôsobnosťou, čo zvyšuje na druhej strane ochranu osobnostných práv, je kritérium miesta zaznenia sporných tvrdení nutné vnímať v spojení s kritériom ich autora. Pretože autorom je žalovaný, tak jej privilegované postavenie do určitej miery neutralizuje kritérium miesta zaznenia sporných tvrdení. ( porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/169/X011)

35. Pri odpovedi na otázku „Ako bolo kritizované" súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že samotný článok, v ktorom sa nachádza napádaný výrok, je hodnotiacim úsudkom, vyjadreným v recenzii. Jedná sa teda o kritiku umeleckého diela, v ktorom autor čitateľom predostiera výlučne svoje subjektívne názory. Článok bol umiestnený v sekcii Filmové tipy kde sa pravidelne uverejňujú recenzie, čitateľ všeobecne od recenzie očakáva kritické zhodnotenie diela a jeho obsahu. 36. Podstatou informácie „ ...do ústredia skorumpovanej Matice slovenskej" bola kauza žalobcu v súvislosti s predchádzajúcim vedením žalobcu, hospodárením s finančnými prostriedkami žalobcu. Hodnotiaci úsudok požíva z hľadiska slobody prejavu intenzívnejšiu ochranu ako tvrdenie faktov a jeho pravdivosť nemôže byť predmetom dokazovania. Pre jeho akceptovateľnosť je postačujúce, ak má určitý skutkový základ. V konaní pred súdom prvého stupňa bol vykonaný dôkaz článkami uverejnenými dňa 19.03.X014 v týždenníku PLUS 7 DNÍ, s názvom „Štedrá Matica: platila si troch právnikov naraz a svojmu šéfovi dopriala plat premiéra" , pričom autor v článku poukázal na to, že „Matica slovenská má dosť právnych problémov, najmä v podobe trestných oznámení v súvislosti so zmiznutým národným pokladom v hodnote takmer milión eur" a poukazoval v ňom na „konflikt záujmov". Ďalej článkom uverejnený dňa 04.0X. X016 v periodiku „ Život" s názvom „Štátom platené škandály: Matica dostáva ročne 1,5 milióna eur, zviditeľňuje sa najmä vnútornými spormi" kde autor poukázal na to, že „bývalý šéf Matice slovenskej pôjde pred súd za nehospodárne spravovanie matičného majetku a súčasní šéfovi Matice ukazujú prstom ako deti- tak ti treba". Článok sa venoval kauze národného pokladu, postaveniu Matice slovenskej a jej funkcii a jej financovaniu a porovnaniu s Maticou českou. Napokon článok uverejnený dňa 16.10.X014 v denníku Pravda s názvom „Polícia preveruje šafárenie v Matici", v ktorm autor poukázal problematiku „čudné hospodárenie v Matici slovenskej počas jej bývalého vedenia, či zmiznutie národného pokladu..." Keďže súčasťou skutkového stavu bolo nepochybné zistenie, že Matica slovenská má dlhodobo problémy s preukazovaním používania zverených finančných prostriedkov za predchádzajúceho vedenia, pričom uvedená záležitosť doposiaľ nie je vyriešená ako aj problémy v rámci vnútorných vzájomných vzťahov medzi jej čelnými predstaviteľmi to zakladalo zo strany žalovaného rozumný dôvod spoliehať sa tieto informácie a hodnotiaci úsudok z nich urobený bol chránený novinárskou slobodou žalovaného.

37. Vzhľadom na uvedené súd po vykonanom dokazovaný dospel k záveru, že samotný článok, v ktorom sa nachádza napádaný výrok, je hodnotiacim úsudkom, vyjadreným v recenzii. Jedná sa teda o kritiku umeleckého diela, v ktorom autor čitateľom predostiera výlučne svoje subjektívne názory. Článok bol umiestnený v sekcii Filmové tipy kde sa pravidelne uverejňujú recenzie, čitateľ všeobecne od recenzie očakáva kritické zhodnotenie diela a jeho obsahu. Hoci hodnotiaci úsudok netreba dokazovať, súd má za to, že je potrebné, aby mal oporu v nejakých skutkových zisteniach. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že o kauzách a škandáloch žalobcu informovali rozličné médiá v súvislosti s viacerými kauzami už v období pred vydaním sporného článku. Z uvedeného vyplýva, že existencia týchto káuz žalobcu prispela k zhoršeniu povesti žalobcu v očiach verejnosti, čo vo svojom vyjadrení uviedol aj súčasný predseda žalobcu, keď v rámci rozhovoru pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky sa vyjadril, že „chybnými krokmi v nedávnej minulosti, najmä riskantnými finančnými operáciami prišla však (Matica slovenská) o veľkú časť majetku ale aj o dôveru verejnosti." Zhodne svedok Maroš Smolec vo svojej výpovedi poukázal na negatívny dopad kauzy národného pokladu na povesť a členskú základňu Matice slovenskej, na dlhodobú negatívnu medializáciu žalobcu spôsobenú kauzou národného pokladu a neúspešnou investíciou finančnej hotovosti z národného pokladu ako aj na to, že uvedené spôsobilo pasivita niektorých členov. Súd má za to, že žalobca ako verejnoprávna ustanovizeň zriadená zákonom je predmetom verejného záujmu, verejnosti a podlieha okrem iného aj kontrole verejnosti. Z uvedeného dôvodu, musí žalobca ako aj jeho funkcionári znášať takúto objektívnu a prípustnú kritiku.

38. Navyše súd poukazuje na tú skutočnosť, že absentuje tiež preukázanie príčinnej súvislosti medzi žalobcom tvrdenými a nepreukázanými následkami zásahu a samotným zásahom do práv žalobcu na ochranu dobrej povesti. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca bol aj v minulosti spájaný s viacerými kauzami, ktoré mali negatívny rámec, o ktorých informovali viaceré médiá článkami uvedenými v bode 37.

39. Žalobca navyše ani žiadnym spôsobom nezdôvodnil samotnú výšku ním uplatňovanej satisfakcie.

40.Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

41. Podľa § X55 ods. 1 C.s.p. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § X6X ods. 1 C.s.p. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

4X. O trovách konania súd rozhodol podľa § X55 ods. 1 C.s.p. v spojení § X6X ods. 1 C.s.p. keď plne úspešnému žalovanému priznal nárok náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).