Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sf/3/2024

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: ČaSS, spol. s.r.o., IČO: 31 685 455, so sídlom v Poproči, Mieru 126, právne zastúpeného: Advokátska kancelária LEGALITAS, s.r.o., IČO: 54 887 224, so sídlom v Košiciach, Hlavná 15/24, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102917301/2023 zo dňa 20.11.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe takto

rozhodol:

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 19.01.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd) dňa 22.01.2024 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102917301/2023 zo dňa 20.11.2023 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej aj správny orgán prvého stupňa alebo správca dane) č. 101889194/2023 zo dňa 26.07.2023, o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi v sume 32 000 eur za zdaňovacie obdobie apríl 2017.

2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj ). Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že v prípade nepriznania odkladného účinku správnej žalobe hrozí žalobcovi vznik závažnej ujmy (nenapraviteľného následku) v podobe straty schopnosti plniť svoje zmluvné a pracovnoprávne záväzky (voči 383 zamestnancom) a vznik značnej finančnej škody. Žalobca ďalej argumentoval, že bez priznania odkladného účinku správnej žalobe mu hrozí zo strany správcu dane podľa a nasl. Daňového poriadku začatie výkonu exekúcie na jeho majetok za účelom zaplatenia daňového nedoplatku, ako aj sankcií z neho vyplývajúcich. V prípade výkonu exekúcie na majetok žalobcu dôjde k nenapraviteľnej ujme na strane žalobcu, spočívajúcej v nemožnosti výkonu ďalšej podnikateľskej činnosti žalobcu, vedúcej k následnému zániku žalobcu, čím by výsledok konania vo veci samej stratil svoj faktický význam. Priznaním odkladného účinku by sa vytvoril predpoklad materiálnej ochrany tých práv žalobcu, ktorých porušenie namieta v tomto súdnom konaní. Žalobca taktiež konštatoval, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a správca dane ani žiaden iný subjekt nebude odkladom vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia dotknutý, na rozdiel od žalobcu, ktorého výkon exekúcie na jeho majetok môže závažným spôsobom poškodiť, resp. úplne zmariť ďalší výkon jeho podnikateľskej činnosti.

3. Žalobca ďalej uviedol, že je podnikateľským subjektom, ktorý vykonáva svoju podnikateľskú činnosť nepretržite od 18.02.1994, t.j. takmer 30 rokov; vznikol na základe skúseností súkromnej živnosti, ktorá pôsobila na trhu v oblasti upratovacích služieb od roku 1991; popri množstve menších zákazníkov žalobca poskytoval upratovacie a dezinfekčné služby na celom území Slovenskej republiky v zdravotníckych zariadeniach; zabezpečuje pravidelné upratovanie a čistiace práce po ukončených

akciách aj pre Steel Arénu v Košiciach, pričom v rokoch 2012 - 2016 tiež zabezpečoval upratovanie v Prešovskom a Košickom kraji v prevádzkach Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – hasičských a policajných staníc vrátane pohraničných objektov s Ukrajinou. Ku dňu podania žaloby žalobca zamestnáva v pracovnom pomere 383 zamestnancov, ktorí sú spolu s rodinami odkázaní na príjem v podobe mzdy od žalobcu.

4. Žalobca ďalej konštatoval, že s poukazom na súčasný ekonomický stav žalobcu by nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe a začatie daňovej exekúcie priamo a bezprostredne ohrozilo vyplatenie mzdy pre 383 zamestnancov; sociálnych odvodov do Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní; splátkových kalendárov voči VšZP a Dôvera; dodávok za čistiace a dezinfekčné prostriedky, vrecia a iné upratovacie potreby, čo by malo za následok ohrozenie hygienického štandardu v zdravotníckych zariadeniach, v ktorých žalobca zabezpečuje upratovacie a dezinfekčné služby, t.j. došlo by k celkovému ochromeniu obchodnej činnosti žalobcu a k následnému vypovedaniu zmlúv zo strany subjektov, ktorým žalobca poskytuje upratovacie a dezinfekčné služby.

5. Žalobca k svojmu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe doložil Výpis z Obchodného registra, Predstavenie spoločnosti 2024 a Zoznam zamestnancov 2024.

6. Písomným podaním zo dňa 30.04.2024 sa k správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý medziiným uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považuje za neopodstatnený a navrhuje, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

7. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj ), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

8. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

9. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (, ).

10. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, zakotveného v . Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

11. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby, a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia . Povinnosťou žalobcu je nie len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady, resp. dôvody, na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

12. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej

správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia, orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.

13. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

14. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa , z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

15. V danej veci mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

16. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca ( veta druhá ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa by mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, značnú hospodársku, finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.

17. Napriek tomu, že žalobca tvrdí, že nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe mu hrozí vznik závažnej ujmy (nenapraviteľného následku) v podobe straty schopnosti plniť svoje zmluvné a pracovnoprávne záväzky a vznik značnej finančnej škody, svoju hospodársku situáciu riadne nezdôvodnil a neosvedčil. V prípade priznania odkladného účinku správnej žalobe, hrozba žalobcom uvedených následkov musí byť spojená s okamžitými, nie v budúcnosti možnými právnymi následkami. Napadnuté rozhodnutie žalovaného predstavuje iba možnosť vydania následných rozhodnutí v daňovom exekučnom konaní voči žalobcovi, bez ktorých nemôže byť samotné daňové exekučné konanie realizované. Okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného teda reálne nemôže dôjsť k závažnej ujme, či inému nenapraviteľnému následku predpokladanému zákonom voči žalobcovi, keďže vytvára iba možnosť pre následné vydanie rozhodnutí v daňovom exekučnom konaní. Správny súd preto poukazuje na to, že neexistuje príčinná súvislosť medzi okamžitým výkonom právoplatného rozhodnutia správneho orgánu a tvrdením žalobcu v tom, že by došlo k celkovému ochromeniu jeho obchodnej spoločnosti a spôsobilo by mu to vznik závažnej ekonomickej ujmy a značnej finančnej škody. Žalobca v predmetnej veci súdu nepredložil listinné dôkazy, ktoré by preukazovali začatie výkonu exekúcie na jeho majetok. Taktiež neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by naňho konkrétne, nielen hypotetické

dopady. Žalobca relevantne nekonkretizoval žiaden hroziaci negatívny následok, svoje presvedčenia bližšie nešpecifikoval a nepredložil súdu ani žiadne dôkazy preukazujúce hrozbu závažnej ujmy; nepreukázal dostatočne zreteľne celkové majetkové a sociálne pomery a neosvedčil, že nejaký negatívny následok skutočne hrozí a mal by konkrétne dopady na jeho finančnú situáciu, plnenie záväzkov voči zamestnancom, prípadne iné dopady na podnikanie žalobcu. Žalobca riadne neosvedčil ani svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku, a pod.).

18. Súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v skutočne hrozia. Správny súd v tejto súvislosti opätovne pripomína, že dôkazné bremeno je v danom prípade na žalobcovi. Z toho vyplýva, že nestačí, ak len žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia, musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa by mal taký dopad na realizáciu práv žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok. Správny súd má za to, že bez komplexného obrazu o majetkových pomeroch žalobcu, ktoré žalobca v tomto konaní nepreukázal a i s poukazom na podnikateľské riziko žalobcu, nie je možné dospieť k záveru o dôvodnosti podaného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe.

19. Z dôvodu nepreukázania dôvodnosti prvej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd už nepristúpil k skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup).

20. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa .

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).