Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7Co-30-2018.pdf
PDF · 94.4 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/30/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky T. D., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v P. na T. ul. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčiovou ml., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 proti povinnému A. D., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v P. na D. ul. č. X, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Nižník spol. s.r.o., so sídlom v Košiciach na Kováčskej ul. č. 21, v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 21P 201/2014 - 365 zo dňa 27.02.2018 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 9C 14/2005-473 zo dňa 08.09.2011 vo výroku o výživnom tak, že zo strany povinného (otca) zvýšil výživné pre navrhovateľku zo sumy 400 Eur mesačne na sumu 500 Eur mesačne počnúc dňom 01.01.2017 do budúcnosti. Dlžné výživné za obdobie od 01.01.2017 do 28.02.2018 vo výške 1 400 Eur povolil povinnému splácať v mesačných splátkach po 200 Eur spolu s bežným výživným. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. V zákonom stanovenej lehote podal povinný odvolanie proti výroku rozsudku o zvýšení výživného, dlžnom výživnom z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP. Návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného považoval za neopodstatnený a neprimeraný potrebám navrhovateľky ako aj jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Uviedol, že jeho pomery sa od poslednej úpravy výživného nezmenili. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľke mimo zaplateného výživného uhradil mimoriadne výdavky ako napríklad spiatočnú letenku do USA, v roku 2016 ju zobral na týždennú lyžovačku do Talianska, pričom uvedenú skutočnosť potvrdila aj navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 01.03.2016. Zdôraznil, že navrhovateľka počas celého konania neuviedla také skutočnosti, ktoré by osvedčovali zmenu jej pomerov, neuviedla a nepredložila v tomto smere žiadne dôkazy, pričom zastával názor, že suma výživného vo výške 400 Eur zodpovedá aj súčasným odôvodneným potrebám navrhovateľky. Namietal, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní nevysporiadal s jeho námietkami vznesenými v konaní. Navrhovateľka okrem zmeny školy žiadnym spôsobom nepreukázala ňou tvrdené výdavky. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka už nemá viaceré výdavky, z ktorých súd vychádzal pri poslednom rozhodovaní o výživnom, čo však súd prvej inštancie nezohľadnil. Odôvodnenie rozhodnutia nepovažoval za riadne a dostačujúce. Namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne skúmal majetkové pomery matky navrhovateľky a poukázal na to, že matka sa ani zďaleka nepodieľa na výžive navrhovateľky v takom rozsahu ako on. Súd sa nevysporiadal ani s jeho právom vychovávať navrhovateľku a učiť ju istým finančným návykom. V prípade priznania takto nadpriemerného výživného by bolo jeho právo vychovávať navrhovateľku ohrozené. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015 a uviedol, že súdom určená výška výživného nezodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky a taktiež ani jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Ďalej vyčítal súdu prvej inštancie, že sa vôbec nezaoberal jeho pravidelnými výdavkami a tým, či po zaplatení tak vysokého výživného mu ostane dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie aj jeho nevyhnutných potrieb. Súd neobjasnil aké sú jeho majetkové pomery a len všeobecne uviedol výsledok posledného daňového priznania. Uviedol, že jeho majetkové pomery nie sú nadpriemerné tak ako to tvrdí navrhovateľka. Súdu opakovane objasnil, že podnikanie mu nezabezpečuje stály vysoký príjem, ale jeho príjmy sú kolísavé, pričom v konaní nepochybne preukázal, že keď disponuje finančnými prostriedkami tieto navrhovateľke veľmi rád poskytne. Uviedol, že v súčasnosti má vyživovaciu povinnosť k svojmu sedemročnému synovi, pričom súd prvej inštancie neuviedol ako túto skutočnosť vyhodnotil pri určení výšky výživného. Po vydaní rozhodnutia sa dozvedel, že jeho partnerka je tehotná a čakajú spolu ďalšie dieťa a termín očakávaného pôrodu je 24.08.2018. Uvedené má tiež zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Napadnutý rozsudok považoval za nepreskúmateľný, keďže sú tu nové skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci a navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť a návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamietnuť a vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu povinného uviedla, že trvá na všetkých skutočnostiach uvedených v jej písomných podaniach a ústnych prednesoch. Uviedla, že v súčasnosti nie je s povinným v žiadnom kontakte a povinný o ňu nejaví žiaden záujem. Povinný jej platí výživné v súdom stanovenej výške, avšak nad rámec výživného jej ničím neprispieva. Zastávala názor, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa zákonných ustanovení a v súlade s ust. § 191 CSP vyhodnotil všetky dôkazy a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Odvolacie námietky povinného sú totožné s jeho tvrdeniami v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom povinný neuviedol iné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie v prejednávanej veci. Súd prvej inštancie správne zvýšil výživné od 01.01.2017, keďže od uvedeného času jej povinný na výživu nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti neprispieval inými finančnými plneniami. Od februára 2018 nie je s povinným v žiadnom kontakte, v januári 2018 a v decembri 2017 jej nedal darček k narodeninám ani k meninám, neprispel jej vreckovým na letnú dovolenku. V súvislosti s tým, že povinnému pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť uviedla, že konanie povinného považuje za nezodpovedné, keďže povinný už má skoro 50 rokov a jeho dieťa bude na jeho výživu odkázané minimálne do jeho 70-tky. Zastávala názor, že pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti nie je dôvodom na zníženie určeného výživného. Povinný bez špecifikácie uviedol, že mu výrazne stúpli náklady pre jeho družku súvisiace s tehotenstvom a pôrodom, pričom v priebehu konania nešpecifikoval ani výdavky na maloletého syna E., príjem družky, s ktorou vedie spoločnú domácnosť a ich výdavky. Poukázala na skutočnosť, že povinný má zabezpečené nadštandardné bývanie v rodinnom dome, v regióne má nadpriemerný príjem a taktiež aj jeho partnerka má príjem. Naproti jej matka je samoživiteľkou, invalidnou dôchodkyňou, ktorá jej dobrovoľne prispieva na výživu, kupuje jej oblečenie a iné potreby, stravuje sa v jej domácnosti. Uviedla, že v súčasnosti žije s priateľom. Podotkla, že povinný nie je pre ňu svojim spôsobom života pozitívnym vzorom v osobnom ani v pracovnom živote, keďže sa nespráva v súlade so základnými zásadami Zákona o rodine. Nesúhlasila s tvrdením povinného, že nepreukázala svoje výdavky, pretože ich špecifikovala v podaní zo dňa 03.11.2015 a potvrdil ich aj sám povinný. Zastávala názor, že pri rozhodovaní o výživnom má prednosť princíp potencionality pred princípom fakticity. Poukázala na skutočnosť, že povinný o ňu vyše roka a pol neprejavuje záujem a okrem platenia výživného si neplní žiadne z ostatných rodičovských práv a povinností upravených Zákonom o rodine. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
4. Povinný vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že sa v žiadnom prípade nesnaží zbaviť vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke. Tvrdenia navrhovateľky o jeho nerozvážnom rozhodovaní, budovaní jeho rodiny nepovažoval za relevantné, keďže ho nie je možné sankcionovať za to, že čaká ďalšie dieťa. Uvedené tvrdenia navrhovateľky považoval za neprípustné a vysoko necitlivé. Uviedol, že tvrdenia navrhovateľkou o prednosti vyživovacej povinnosti sa týkajú vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, kde je do budúcna logické uvažovať o úmernom zvyšovaní ich potrieb. Navrhovateľka je však dospelá, o 3 roky ukončí štúdium na vysokej škole a preto u nej nie je predpoklad zvyšovania jej výdavkov. Zdôraznil, že nikdy sa nedomáhal zníženia vyživovacej povinnosti, ale práve naopak svoju vyživovaciu povinnosť si k navrhovateľke neustále riadne plnil. Počas konania nepreukazoval výdavky na maloletého syna ani na svoju družku z dôvodu, že nechcel, aby tieto skutočnosti ovplyvňovali jeho vzťah k navrhovateľke. Podotkol, že sa o navrhovateľku vždy riadne staral a zabezpečoval jej všetko, čo potrebovala. Uviedol, že svoje príjmy riadne zdokladoval, nič nezatajil, čo vyplýva z predložených daňových priznaní. Namietal, že navrhovateľka až v priebehu odvolacieho konania predložila potvrdenie o návšteve školy a potvrdenie basketbalového klubu o tom, že je hráčkou družstva v basketbale žien, hoci na predloženie týchto potvrdení bola vyzvaná už súdom prvej inštancie. Návrh navrhovateľky na doplnenie dokazovania a vyžiadanie úverovej zmluvy považoval v tomto konaní za bezpredmetné, keďže nikdy nedeklaroval žiadne výdavky týkajúce sa úveru. Navrhol návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamietnuť v celom rozsahu a žiadnemu z účastníkov nepriznať náhradu trov konania.
5. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu povinného uviedla, že tvrdenia povinného sú zavádzajúce a nepravdivé. Poukázala na skutočnosť, že práve povinný žije tak, že svojim deťom nedal možnosť sa navzájom spoznať a vytvoriť si súrodeneckú väzbu, keďže ju vytesnil zo svojho života, čo rozhodne nemožno považovať za prístup citlivého rodiča. Uviedla, že povinný nemá záujem o udržanie ich vzťahu a komunikuje s ňou len prostredníctvom sms správ pri príležitostí mením a narodenín. Nesúhlasila s tvrdením povinného, že v dohľadnej dobe možno očakávať zrušenie jeho vyživovacej povinnosti, a to vzhľadom na elasticitu vyživovacej povinnosti spočívajúca v obnovení vyživovacej povinnosti aj po jej zrušení v kvalifikovaných prípadoch. Poukázala na snahu povinného minimalizovať svoj príjem, skresľovať ho a deklarovať len daňové priznania optimalizované pre neplatenie dane a na jeho nadštandardný životný štýl povinného, hodnotu jeho oblečenia či absolvované dovolenky. Vyživovacia povinnosť jej matky k nej bola predmetom dokazovania na súde prvej inštancie, pričom zdôraznila, že jej matka si voči nej plní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, osobne sa o ňu stará, pričom jej majetkové pomery sú v porovnaní s pomermi povinného diametrálne horšie. Na súde prvej inštancie boli riadne preukázané aj jej odôvodnené potreby. Zotrvala na vykonaní dôkazu - vyžiadania zmluvy z príslušného okresného úradu - katastrálneho odboru, pretože preukazuje majetkové pomery povinného a jeho špekulatívny prístup v snahe vyhnúť sa plneniu vyššej vyživovacej povinnosti k nej. Súčasne uviedla, že povinnému pribudol aj ďalší príjem, keďže sa stal riaditeľom v Banco Casino v Košiciach.
6. Výrok rozsudku, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (ust. § 367 ods. 2 CSP)
7. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak
8. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa ust. § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 a 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust.§ 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
11. Odvolací súd poukazuje na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré vyžaduje, aby k zmene pôvodného rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, a teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania. Za zmenu, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom je potrebné považovať aj nárast odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa (oprávneného), ku ktorým môže dôjsť buď ihneď napríklad v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, nástupu do školy atď. alebo aj postupne v dôsledku vyššieho veku maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade ust. § 62 ods. 1, 2,4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základnými kritériami určenia rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Odôvodnenými potrebami dieťaťa nie sú len potreby na zabezpečenie výživy vo vlastnom zmysle slova, ale aj šatstvo, obuv, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rôznymi jeho záujmami a so zdravotným stavom. Ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vyššia, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť povinného (otca) k navrhovateľke bola naposledy upravovaná rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 9C 14/2005-473 zo dňa 08.09.2011, ktorým bol povinný zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu (vtedy ešte maloletej) navrhovateľky vo výške 400 Eur mesačne počnúc dňom 05.11.2010 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. V čase poslednej úpravy výživného bola navrhovateľka žiačkou 9. ročníka základnej školy a povinný aj v tom čase vykonával podnikateľskú činnosť (bol spoločníkom a konateľom vo viacerých spoločnostiach - Laing s.r.o., Hurlex s.r.o., Teca s.r.o. a bol zapísaný v živnostenskom registri pod obchodným menom A. D.). Matka navrhovateľky bol zamestnaná v spoločnosti Hagleitner Hygiene Slovensko s.r.o. s mesačným príjmom 510 Eur a bola poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 382 Eur. Zmena vyživovacej povinnosti povinného voči navrhovateľke je v danom prípade opodstatnená jednak plynutím času, keďže od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 7 rokov a súčasne na strane oboch účastníkov konania nastala podstatná a trvalá zmena pomerov odôvodňujúca zmenu rozsahu doposiaľ určenej výšky výživného. Navrhovateľka je v súčasnosti študentkou denného bakalárskeho štúdia na Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, čím u nej v porovnaní s poslednou úpravou výživného nastal výrazný nárast odôvodnených potrieb v súvislosti s jej pribúdajúcim vekom, fyzickým rastom, záujmami, ale najmä s prípravou na budúce povolanie. Navyše navrhovateľka nebýva v spoločnej domácnosti ani s jedným z rodičov, ale býva v byte svojho priateľa, ktorému prispieva na bývanie. Výdavky, ktorými navrhovateľka odôvodňovala svoj návrh na zvýšenie výživného preto odvolací súd považoval za primerané potrebám iných študentov vysokých škôl, ktoré sú všeobecne známou skutočnosťou, preto ich nie je potrebné osobitne dokazovať. Navrhovateľka je súčasne aktívna hráčka basketbalu s čím má spojené ďalšie na výdavky na športovú obuv, oblečenie, poplatky v športovom klube atď. V tomto smere preto bola nedôvodná odvolacia námietka povinného týkajúca sa nepreukázania a nezdokladovania výdavkov oprávnenej navrhovateľky. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine zakotvujúce zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, teda aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu povinného rodiča poskytnúť, boli zabezpečené výživným určeným v zodpovedajúcej miere. Zmyslom právnej úpravy výživného je totiž zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými, aké by dieťa malo v prípade ak by rodičia žili spolu a riadne sa o dieťa starali, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách plynúcich z týchto možností rodičov. Životná úroveň rodičov pritom úzko súvisí aj s ich celkovými majetkovými pomermi. Pre účely ich zistenia je preto treba zohľadniť nielen faktickú príjmovú stránku rodiča, ale taktiež je nutné vziať do úvahy aj celkovú hodnotu a rozsah hnuteľného a nehnuteľného majetku rodičov a tiež spôsob života, ktorý v posudzovanej dobe vedú taktiež aj výšku mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Z obsahu spisu, a to z vyjadrení účastníkov a predložených listín je pritom zrejmé, že deklarované majetkové pomery povinného, predovšetkým jeho príjem z podnikateľskej činnosti nezodpovedajú životnému štýlu, ktorý povinný dlhodobo vedie. Navrhovateľka má pritom právo participovať na takomto vyššom životnom štandarde. Odvolací súd síce súhlasí s tvrdením povinného, že právom rodiča je aj vychovávať svoje dieťa k finančnej gramotnosti, avšak pri rozhodovaní o zmene vyživovacej povinnosti je pre súd hlavným kritériom kvalifikovaná zmena v pomeroch na strane účastníkov konania, pričom v tomto prípade takáto zmena jednoznačne preukázaná bola. Na základe uvedeného je odvolací súd toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach povinného prispievať na výživu navrhovateľky výživným zvýšeným o 100 Eur t.j. sumou 500 Eur mesačne, pričom takto určené výživné zohľadňuje aj závažnú zmenu na strane povinného spočívajúcu v pribudnutí dvoch vyživovacích povinností k maloletému synovi a dcére.
13. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie zákonne rozhodol o zvýšení výživného a dlžnom výživnom rešpektujúc pritom zákonné kritériá rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a poznamenáva, že po dosiahnutí plnoletosti je výživné aj dlžné výživné povinnosť platiť navrhovateľke a doba splatnosti ostáva nezmenená do 15. dňa v mesiaci.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP).
15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).