Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoCsp-54-2021.pdf
PDF · 79.81 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/54/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: N. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. O., M. XXX/X, t. č. U. A. XXX, o zaplatenie 124,88 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 10Csp/11/2021-84 zo dňa 23. 06. 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 124,88 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 28. 11. 2017 do zaplatenia. V súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže z obsahu spisu vznik žiadnych trov konania na jej strane preukázaný nemal. Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaná dňa 01. 08. 2016 uzatvorili Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu žalovanej, vydanie a používanie platobnej karty, poskytovanie služieb elektronického bankovníctva, zriadenie služby sms notifikácia. Žalobca svoje tvrdenia o vzniku záporného zostatku na účte žalovanej, ktorý by, vzhľadom na absenciu zmluvy o úvere, mohol byť posúdený ako prekročenie v zmysle § 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ), nepreukázal. Podľa prehľadu vykonaných transakcií na účte žalovanej vyplynulo, že táto vykonala na účet vklady v celkovej výške 2 229,02 eur a reálne z účtu čerpala prostriedky vo výške 2 210,88 eur (platby cez portál POS vo výške 225,88 eur, výbery hotovosti vo výške 655,- eur, výbery z bankomatu vo výške 1 330,- eur). Z uvedeného vyvodil, že žalobcovi neprislúcha právo na zaplatenie žiadneho plnenia, nakoľko žalobca žiadne prostriedky nad rámec prostriedkov žalovanej na účte neposkytol. Pokiaľ z prehľadu transakcií na účte žalovanej vyplynulo, že na ťarchu jej účtu boli zúčtované aj poplatky (za transakcie, za balík služieb, za upozornenie, za výzvu, Maestro), žalobca nepreukázal individuálne zmluvné dojednanie strán sporu o povinnosti žalovanej platiť uvedené poplatky. Sadzobník poplatkov, na ktorý odkazuje zmluva, nepredstavuje individuálne zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že nepreukázal individuálne dojednanie strán sporu o povinnosti žalovanej platiť poplatky a úroky, nemá oporu v zistenom skutkovom stave, založenom na základe prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (§ 149, § 150, § 151 ods. 1, 2 CSP). Jeho tvrdenia v žalobe čo do vzniku právneho vzťahu a výšky dlhu, žalovaná žiadnym spôsobom nepoprela. Ak potom tvrdený skutkový stav, žalovanou nepopretý, súd prvej inštancie neprevzal za
základ rozhodnutia, mal nariadiť pojednávanie na prejednávanie veci, na ktorom by určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré sa považujú za nesporné, ktoré dôkazy súd vykoná a ktoré nevykoná, s uvedením predbežného právneho posúdenia veci (§ 181 ods. 2 CSP). Ak by sa ukázalo, že strana doteraz nesplnila svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť dôkaznú, musí súd prvej inštancie, aj keby išlo o spor podľa § 177 ods. 2 písm. a/, resp. § 297 písm. b/ CSP (ako to bolo v danom prípade), vždy nariadiť pojednávanie (§ 177 ods. 1 CSP), pretože si musí splniť obligatórnu povinnosť v zmysle citovaného § 181 ods. 2 CSP a informovať strany o rozsahu sporných a nesporných skutočností a o rozsahu dokazovania. Pokiaľ súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval, ale namiesto vykonania dokazovania meritórne rozhodol, odňal mu možnosť konať pred súdom. Vo vzťahu k záveru súdu o nepriznaní nároku na zaplatenie poplatkov poukázal na ust. § 31 ods. 2, 4, 5 písm. d/ zákona o platobných službách, z ktorých vyplýva, že zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Vo vzťahu k záveru súdu o nepriznaní nároku na zaplatenie úroku poukázal na ust. § 2 písm. f/, § 18 ods. 1 ZoSÚ, pričom v danom prípade sa rozhodol upraviť v Obchodných podmienkach ustanovenia týkajúce sa zmluvného úroku pri nepovolenom debete čo najbližšie zákonnej úprave. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej rozhodnutie bolo vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na ďalšie konanie.
5. Podľa § 177 ods. 1 CSP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
6. Podľa § 177 ods. 2 CSP písm. a) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide o otázku jednoduchého posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 €.
7. Záver súdu prvej inštancie, že boli naplnené podmienky pre vydanie rozhodnutia vo veci samej spôsobom podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, nie je správny.
8. Z právnej teórie vo vzťahu k výkladu vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva (viď komentár Civilný sporový poriadok, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., Nakladateľstvo C. H. BECK) nevyhnutnosť nariadenia pojednávania pri rozhodovaní vo veci samej, je vyjadrením zásady ústnosti a bezprostrednosti konania. Obe tieto zásady majú ústnoprávne vyjadrenie. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
9. Jedným z kritérií uvedených v § 177 ods. 2 písm. a) CSP je, že tvrdenia strán nie sú sporné, pričom uvedené závisí od procesných úkonov žalovanej. Nespornosť tvrdení je skôr pojmom dôležitým pre hodnotenie vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu. Zavedenie tohto pojmu ako kritéria pre nenariadenie pojednávania je na hrane prípustného odchýlenia sa od zásady bezprostrednosti a ústnosti, keďže jediným možným výkladom tohto pojmu možno dospieť k záveru, že skutkové tvrdenia možno považovať za nie sporné v tom prípade, ak sa žalovaná v lehote stanovenej súdom podľa § 167 ods. 2 CSP k žalobe nevyjadrila.
10. Vyššie uvedené však platí len v tom prípade, ak sa žalovaná v stanovenej lehote súdom k žalobe nevyjadrila, čo znamená, že k daným skutkovým tvrdeniam v žalobe a možnému právnemu posúdeniu veci nemá žiadne námietky, v podstate s nimi súhlasí. To však ďalej znamená, že podmienky pre vydanie rozsudku podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP môžu nastať iba vtedy, ak súd žalobe žalobcu vyhovie. Totiž, ak sa žalovaná v súdom stanovenej lehote podľa § 167 ods. 2 CSP k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadrí, znamená, že skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe, na základe ktorých sa žalobca domáha
splnenia povinností podanou žalobou, nespochybňuje. V danom prípade, ak súd prvej inštancie žalobu zamietol, došlo neprípustne k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní, keďže namiesto žalovanej, ktorá žiadnu procesnú aktivitu v konaní nevynaložila, spochybnil opodstatnenosť a dôvodnosť podanej žaloby, čím vytvoril stav, že tvrdenia žalobcu v žalobe vo vzťahu k postaveniu žalovanej ako procesnej strany v konaní, sa stali sporné. K záveru o možnej neopodstatnenosti žaloby by súd mohol dospieť iba na základe postupu podľa § 177 ods. 1 CSP, t. j., že by vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie spôsobom, ako to ustanovuje zákon (Civilný sporový poriadok) a až na základe takéhoto postupu v konaní by mohol vyniesť vo veci rozsudok.
11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku žalobcu postupoval v rozpore s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, keďže pre rozhodnutie vo veci neboli naplnené podmienky uvedené v § 177 ods. 2 písm. a) CSP a § 297 písm. b/ CSP, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)