Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-58Cr/16/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Vallovou v spore žalobcu: O. H., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX, XXX XX H., P. republika, zastúpeného: Z., Marják & Ferenci s.r.o., Mojmírova 12, 040 01 Košice, IČO: 50 164 988, proti žalovanému: Stavebniny DEK, s.r.o., Kamenná 6, 010 01 Žilina, IČO: 43 821 103, zastúpeného: JUDr. Juraj Klimčo a spol s r.o., Smetanova 1655/7, 911 01 Trenčín, IČO: 43 821 103 o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súd dňa 11.07.2018 domáhal proti žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 202/OB/170418 zo dňa 10.05.2018 vydaného Všeobecným Rozhodcovským súdom SR z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1, 2, 3, 4 a písm. b) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žalobu odôvodnil tým, dňa 02.05.2018 bola žalobcovi v rozhodcovskom konaní v pozícií žalovaného doručená Výzva spolu so žalobou a prílohami na vyjadrenie 7 dní odo dňa ich doručenia. Žalobca dňa 10.05.2018 kontaktoval rozhodcovský súd so žiadosťou o predlženie 7-dňovej lehoty na podanie žalobnej odpovede do 18.05.2018. Rozhodcovský súd odmietol vyhovieť žiadosti z dôvodu údajného meritórneho rozhodnutia jeden deň po márnom uplynutí lehoty na vyjadrenie. Rozhodcovský súd rozsudkom sp.zn. 202/OB/170418 zo dňa 10.05.2018, ktorým žalobe žalovaného v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalobcu na zaplatenie istiny s príslušenstvom a trovami. Tento rozsudok mu bol doručený dňa 31.07.2018 (správne 30.05.2018). Žalobca má pochybnosti o skutočnom dátume vydania rozhodnutia. Dôvody žaloby odôvodňoval, že rámcovú kúpnu zmluvu č. XXXXX/XXXX zo dňa 20.10.2017 uzavretou medzi spoločnosťou HESTON s.r.o. a žalovaným, v ktorej bola obsiahnutá rozhodcovská doložka zaväzujúca tieto zmluvné strany osobitne neuzavrel žalobca ako fyzická osoba, teda subjekt práva odlišný od spoločnosti v mene ktorej koná, tam obsiahnutá rozhodcovská doložka sa naň nevzťahuje, keď žalobca nebol a ani nie je zmluvnou stranou a ako subjekt v nej nie je určený. Rozhodcovská zmluva nebola uzavretá ani podľa § 4 ods. 7 zák. č. 244/2002 Z.z., pretože žalobca sa k žalobe vôbec nevyjadril. Namietol porušenie ďalších procesných ustanovení a to nedoručenie žaloby do vlastných rúk, odňatie veci rozhodcovi, keď namiesto Mgr. N. K. rozhodol rozhodca JUDr. Martin Leško. Ďalej namietol neprimeranú lehotu na vyjadrenie v rozsahu 7 dní. Mal za to, že rozhodcovský súd mal vyzvať žalobcu na vyjadrenie k žalobu uznesením a nie výzvou.

2. Ako dôkazy označil a k žalobe pripojil výzvu zo dňa 17.4.2018, žalobu na vydanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 17.04.2018, Rámcovú kúpnu zmluvu č. XXXXX/XXXX, výzvu na úhradu ručiteľského záväzku zo dňa 02.03.2018, zápis z jednania zo dňa 13.03.2018, zostavu aktuálnych pohľadávok, emailovú komunikáciu, rozhodcovský rozsudok, Notársku zápisnicu N 059/2018, výpis z ekonania.

3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 02.10.2018. Uviedol, že žalobca nespochybňuje, že právny vzťah vzniknutý z Rámcovej kúpnej zmluvy č. XXXXX/XXX zo dňa 20.10.2017. Rámcová kúpna zmluva bol podpísaná na základe konsenzu strán s prítomnosťou žalobcu pri podpise. Žalobca je účastníkom tejto zmluvy a je označený ako zmluvná strana. V záhlaví sám žalobca vypísal svoje identifikačné údaje. V čl. VIII Rámcovej zmluvy je uvedené, že dolupodpísaný konateľ vyhlasuje, že preberá na seba ručiteľský záväzok, že uspokojí predávajúceho v prípade, že ho neuspokojí kupujúci, čo potvrdzuje svojim podpisom. Žalobca prehlásil, že si zmluvu prečítal a porozumel. Žalobcovi bola dňa 26.02.2018 predložená ručiteľská výzva s výslovným určením právomoci rozhodcovského súd pred podaním žaloby. Žalobca opakovanie reagoval, že dlh nerozporuje. Rozhodcovská zmluva bola založená aj podľa § 7 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. Žaloba bola žalobcovi doručená dňa 02.05.2018 a žalobca pri prvom úkone nevzniesol námietku nedostatku právomoci. Na nesprávne doručovanie namietané žalobcom žalovaný reagoval vyžiadaním si kópie doručenky od rozhodcovského súdu, z ktorých vyplýva, že žaloba bola zaslaná doporučene, 1. triedou a do vlastných rúk. Žalobca vlastnoručne podpísal tieto poštové doručenky dňa 02.05.2018. Dňa 10.05.2018 t.j. po márnom uplynutí lehoty doručil žiadosť o predlženie lehoty o ďalších 9 dní prostredníctvom emailu. Rozhodcovský rozsudok bol riadne vydaný v ten istý deň. K namietaným vadám rozhodcovského konania uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie druhej kumulatívnej podmienky pre naplnenie tohto dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozhodnutia podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a), bod 4) zák. č. 244/2002 Z.z. „...ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej". Zdôraznil, že žalobcom uvedené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, vrátene tohto, nie sú zákonným prostriedkom na meritórny prieskum rozhodcovského rozsudku. Nie je možné bez ďalšieho súhlasiť s týmto tvrdením, že ak listina rozhodcovského súdu, ktorá mala náležitosti a obsah uznesenia nebola výslovne označená ako uznesenie, bola nezákonná a považujeme dané tvrdenie za prílišný formalizmus. Žaloba spoločne s prílohami bola žalobcovi doručovaná s listinou rozhodcovského súdu označenou ako Výzva súdu. Obsahom Výzvy súdu bolo určenie účastníkov konania, predmetu konania, poučenie o možnosti uzatvoriť súdny zmier, poučenie o spôsobe doručenia žalobnej odpovedi (poštou, e-mail, UPVS, interný systém e-konanie) poučením o následkoch podania žaloby a následkoch pasivity v konaní a zároveň o ustanovení rozhodcu zo zoznamu rozhodcovského súdu (ale nie vymenovaní). Rozhodcovský súd po ustanovení rozhodcu zmenil osobu rozhodcu, ešte v ten istý deň. V žiadnom prípade žalobcom uvedené procesné vady nemajú takú intenzitu, že by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pasivitu a oneskorené podania nemožno konvalidovať podaním žaloby na zrušenie rozhodcovského rozhodnutia.

4. Ako dôkazy žalovaný označil a do spisu doložil poštové doručenky, výzvu na úhradu ručiteľského záväzku, plnomocenstvo zo dňa 10.5.2018 a podací lístok.

5. Žalobcovi bolo dňa 03.12.2018 doručené vyjadrenie k žalobe spolu s Uznesením č.k. 58Cr/16/2018-89 zo dňa 28.11.2018 s tým, aby sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podľa § 167 ods. 3 C.s.p. Žalobca na uznesenie ani na vyjadrenie nereagoval.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Oboznámil sa dôkazmi žalobcu a žalovaného uvedenými v bode 2 a 4, iné dôkazy strany nenavrhli, a zistil nasledovný s k u t k o v ý s t a v :

7. Dňa 20.10.2017 bola uzavretá Rámcová kúpna zmluva č. XXXXX/XXXX medzi predávajúcim spoločnosťou Stavebniny DEK s.r.o., kupujúcim spoločnosťou HESTON s.r.o. a konateľom - O. H., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX, XXX XX H., ČR ako konateľom, ktorej predmetom boli dodávky stavebných materiálov z ponuky predávajúceho. Neoddeliteľnou súčasťou boli Zmluvné podmienky predávajúceho. Kúpna cena, doba splatnosti bola dohodnutá s odkazom na konkrétne body Zmluvných podmienok predávajúceho (ďalej len „ZPP"). Podľa Všeobecných ustanovení ZPP, Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy ako aj spory ktoré vzniknú z iných právnych vzťahov vzniknutých pred podpisom zmluvy, budú riešené pred Všeobecným Rozhodcovským súdom SR, jediným rozhodcom podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. Strany sa týmto dohodli na dodatočnom doplnení právomoci rozhodcovského súdu k predošlým právnym vzťahom medzi stranami. Rozhodcu ustanovuje a vymenuje rozhodcovský súd. Rozhodnutie rozhodcovského súdu bude pre strany konečné a záväzné. Strany sa výslovne dohodli na možnosti súdu v zmysle § 22 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Podľa čl. VII. Platobné podmienky ZPP dolepodpísaný konateľ vyhlasuje, že preberá na sebe ručiteľský záväzok, že uspokojí predávajúceho v prípade ak ho neuspokojí kupujúci, čo potvrdzuje nižšie svojim podpisom. Rámcová kúpna zmluva vrátane ZPP sú podpísané žalobcom, kupujúcim a Ing. O. H. ako konateľom. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané z Rámcovej kúpnej zmluvy.

8. Žalovaný na základe zmluvy dodával spoločnosti HESTON, s.r.o. tovar, pričom uvedená spoločnosť neuhradila kúpnu cenu vo výške 46.366,18 Eur, preto žalovaný vyzval túto spoločnosť na úhradu dlhu alebo vrátenie tovaru, čo mal súd preukázané Výzvou zo dňa 26.02.2018.

9. K úhrade kúpnej ceny nedošlo, preto žalovaný vyzval na úhradu ručiteľského záväzku priamo žalobcu vo výške 46.336,18 Eur. Uvedené vyplýva z Výzvy na úhradu ručiteľského záväzku zo dňa 02.03.2018.

10. Dňa 13.03.2018 došlo k rokovaniu medzi žalovaným a uvedenou spoločnosťou zastúpenou žalobcom, keď došlo k písomnému uznaniu záväzku medzi žalobcom a spoločnosťou HESTON, s.r.o. vo výške 47.458,-- Eur. Ďalej sa dohodli na splátkovom kalendári a žalobca podpísaním Zápisu z jednania potvrdil, že dňa 20.10.2017 podpisom na Rámcovej kúpnej zmluvy č. XXXXX/XXXX v zmysle čl. VIII Platobné podmienky Zmluvných podmienok predávajúceho prevzal ručiteľský záväzok, že uspokojí žalobcu, ak ho neuspokojí dlžník (kupujúci). Následne žalobca tieto skutočnosti potvrdil dňa 26.03.2018 do Notárskej zápisnice N 059/2018, Nz 9523/2018, NCRls 9681/2018, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bola Rámcová kúpna zmluva č.XXXXX/XXXX zo dňa 20.10.2017 a zápis z jednania zo dňa 13.03.2018. Uvedené skutočnosti boli preukázané zo Zápisu z jednania zo dňa 13.03.2018, Zostavy aktuálnych pohľadávok zo dňa 17.04.2018, Notárskej zápisnice N 059/2018, Nz 9523/2018, NCRLs 9681/2018 zo dňa 26.03.2018.

11. Žalovaný v postavení žalobcu podal na Všeobecný Rozhodcovský súd SR žalobu datovanú dňa 17.04.2018 proti žalobcovi ako žalovanému o zaplatenie 47.458,-- Eur s príslušenstvom titulom ručiteľského záväzku. Právomoc rozhodcovského súdu bola odôvodnená rozhodcovskou doložkou, ktorá je obsiahnutá v Rámcovej kúpnej zmluve čl. I Zmluvných podmienok predávajúceho.

12. Všeobecný Rozhodcovský súd SR oznámil žalovanému začatie konania dňa 17.04.2018 žalovaného proti žalobcovi o zaplatenie 47.458,-- Eur a vyzval Výzvou žalobcu v zmysle § 18 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z., aby sa v lehote 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy zaslal rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď, vyjadril sa k žalobe a k pripojeným dôkazom, pričom mal uviesť, či uplatnený nárok uznáva alebo či súhlasí so zmierom. V prípade ak nárok neuznáva, nech uvedie rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, ďalej pripojí listiny na ktoré sa odvoláva a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca bol poučený o procesných právach a povinnostiach a konaní pred rozhodcovským súdom.

13. Žalobu s prílohami si žalobca prevzal dňa 2.5.2018, čo potvrdil svojim podpisom na doručenke.

14. Dňa 10.5.2018 advokát žalovaného elektronickou komunikáciou - emailom požiadal rozhodcovský súd o predlženie 7 dňovej lehoty na žalobnú odpoveď do 18.5.2018. K tejto komunikácií pripojil plnú moc na zastupovanie v rozhodcovskom konaní. Nasledujúci deň 11.5.2018 rozhodcovský súd mu oznámil, že mu nemôže vyhovieť, keďže z dôvodu zmeškania lehoty na vyjadrenie bolo dňa 10.05.2018 vydané meritórne rozhodnutie vo veci. Na to reagoval advokát žalovaného, ktorý uviedol, že v danej veci rozhodcovský súd nemá právomoc rozhodovať, keďže na ručiteľa sa uvedená rozhodcovská doložka nevzťahuje. Uvedené skutočnosti vyplývajú z tejto elektronickej komunikácie.

15. Rozhodcovským rozsudkom Všeobecného Rozhodcovského súdu SR pod sp.zn. 202/OB/170418 zo dňa 10.05.2018 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 47.458,-- Eur s príslušenstvom.

16. Z podacieho lístka vyplýva, že rozhodcovský súd doručil žalobcovi rozhodcovský rozsudok dňa 13.05.2018.

17. Podľa § 41 zák. č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36 <aspi://module='ASPI'&link='244/2002 Z.z.%252336'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

18. Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/244/20190101> tohto zákona.

19. Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

20. Podľa § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

21. Podľa § 50 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.

22. Na základe vykonaného dokazovania a za použitia citovaných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

23. Žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku pod sp.zn. 202/OB/170418 zo dňa 11.07.2018 na Okresnom súde Bratislava V t.j. príslušnom súde podľa § 28 ods. 1 písm. a) C.s.p. v 60 dňovej lehote podľa § 41 zák. č. 244/2002 Z.z., keď rozhodcovský rozsudok mu bol doručený dňa 31.05.2018 a žalobu podal dňa 11.07.2018.

24. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

25. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

26. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

27. Podľa § 4 ods. 7 zák. č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

28. Žalobca prostredníctvom advokáta prostriedkami elektronickej komunikácie rozhodcovskému súdu uviedol, že rozhodcovský súd nemá právomoc rozhodovať spor voči ručiteľovi. Toto jeho vyjadrenie bolo podané elektronicky na emailovú adresu rozhodcovského súdu, pričom rozhodcovský súd takúto formu vyjadrení akceptoval vychádzajúc z výzvy na vyjadrenie k žalobe (č.l. 7 v spise). Síce toto vyjadrenie nie je úplným podaním v zmysle § 127 ods. 1 C.s.p., keď neobsahuje všetky náležitosti podania, avšak súd podľa jeho obsahu toto vyjadrenie posúdil ako námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu (čl. 11 ods. 1 C.s.p.). Preto prihliadol na tento dôvod zrušenia, keď bol v rozhodcovskom konaní namietnutý (§ 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z.). Avšak na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky došlo a to uzavretím a podpísaním Rámcovej kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou žalovaného ako predávajúcim, spoločnosťou HESTON, s.r.o. ako kupujúcim a žalobcom ako konateľom. Žalobca bol zmluvnou stranou tejto zmluvy. Svoje identifikačné údaje meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalé bydlisko žalobca osobne uviedol do tejto zmluvy. Túto skutočnosť žalobca nepoprel, preto nebola sporná. Ďalej sa žalobca zaviazal ručiteľským záväzkom obsiahnutých v obchodných podmienkach predávajúceho, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Tento ručiteľský záväzok žalobca neskôr uznal čo do dôvodu ako i výšky, čo mal súd preukázané jeho podpisom na Zápise z jednania zo dňa 13.03.2018 a rovnako v Notárskou zápisnicou zo dňa 26.03.2018, ktorú žalobca schválil a podpísal. Súčasťou rámcovej kúpnej zmluvy bola aj rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa zmluvné strany tejto zmluvy dohodli na rozhodcovskej doložke (úvodné ustanovenia), pričom zo záverečných ustanovení ZPP vyplýva, že zmluvnými stranami sú - predávajúci, kupujúci a konateľ. Takým spôsobom aj bola rámcová kúpna zmluva podpísaná, za predávajúceho je podpis a pečiatka žalovaného, za kupujúceho je podpis žalobcu a za konateľa s výslovným doplnením o jeho meno a priezvisko (Ing. O. H.) podpis žalobcu. Preto nebolo potrebné, aby v rozhodcovskej doložke bol žalobca ako konateľ výslovne uvedený, nakoľko bol zmluvnou stranou zmluvy.

29. K námietke neplatnosti rozhodcovskej doložky, súd má za to, že rozhodcovská doložka nie je neplatným právnym úkonom pre neurčitosť vo vzťahu ku žalobcovi - konateľovi. Ako bolo uvedené vyššie, v záverečných ustanoveniach je presne a konkrétne uvedené, kto je zmluvnou stranou. Preto je rozhodcovská doložka jasná, určitá a nedá sa vykladať tak, že by sa spor z ručiteľského záväzku na ňu nevzťahoval.

30. Čo sa týka tvrdenia o ručení ako jednostrannom prejavu vôle, súd poukazuje na to, že akceptácia ručenia bez zmluvného základu, bez súhlasného prejavu vôle veriteľa, nie je prijateľná. Viedla by k neprijateľným záverom spočívajúcim v tom, že ručenie možno veriteľovi vnútiť proti jeho vôli, a tým ho donútiť plniť aj povinnosť vyplývajúcu z § 305 Obchodného zákonníka (oznámiť ručiteľovi výšku svojej pohľadávky). Aj keď sa § 303 Obchodného zákonníka nezmieňuje o dohode medzi veriteľom a ručiteľom, treba ju predpokladať, lebo vyplýva zo samej podstaty ručenia ako jedného z druhov zábezpeky (§ 555 a nasl. . Ručenie nemôže byť konštruované len na jednostrannom právnom úkone ručiteľa. Musí existovať dohoda medzi veriteľom a dlžníkom. Takáto dohoda, resp. akceptácia sľubu ručiteľa dlžníkom, nemá zákonom predpísanú formu ani náležitosti, a to ani v občianskom práve. Prejav vôle veriteľa nemusí byť ani písomný, ani výslovný. Veriteľ ho môže urobiť akýmkoľvek neformálnym spôsobom, to znamená, že aj konkludentne. Veriteľ však môže sľub ručiteľa, že ho uspokojí, ak dlžník svoj záväzok nesplní, odmietnuť, teda nie je povinný ho prijať. Vzhľadom na to spor z ručiteľského záväzku medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako ručiteľom bol správne rozhodovaný Všeobecných Rozhodcovským súdom SR, podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky v Rámcovej kúpnej zmluve a uvedený rozhodcovský súd mal právomoc rozhodnúť.

31. Vo vzťahu k žalobcom uvádzanej judikatúre Najvyššieho súdu Českej republiky súd konštatuje, že ňou nie je viazaný, nakoľko sa nejedná ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít podľa čl. 2 ods. 2 C.s.p.

32. Žalobca namietol, že bol odňatý zákonnému sudcovi, keď vo výzve na vyjadrenie bol uvedený rozhodca Mgr. N. K., pričom v rozhodcovskom spore rozhodol JUDr. Martin Leško a v rozhodcovskom rozsudku sa nijakým spôsobom nevysporiadal. Žalobca túto námietku podal až v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku a súd ju považoval za podanú v súlade s ust. § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. Súd však poukazuje na to, že bol upovedomený o rozhodcovi a rovnako mu bolo umožnené zúčastniť sa konania. Súd poukazuje na to že zo žiadneho ustanovenia zák. č. 244/2002 Z.z. nevyplýva povinnosť rozhodcovského súdu upovedomiť samostatne o ustanovení rozhodcu. Žalobca bol informovaný o podaní žaloby a teda o začatí rozhodcovského konania. Vo vzťahu k zmene rozhodcu, súd poukazuje na to, že rozhodca nemá postavenie zákonného sudcu, keď rozhodcovské konanie nie je súdnym konaním, pretože je založené na dohode strán. Dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 2 zák. č. 244/2002 Z.z. nie je zmena rozhodcu. V rozhodcovskom konaní k zmene rozhodcu síce došlo a jednalo sa o iného rozhodcu zapísaného v zozname rozhodcovského súdu, avšak z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že táto skutočnosť nemala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

33. Žalobca namietol procesné pochybenie rozhodcovského súdu doručovanie, neprimeranú lehotu na vyjadrenie a nesprávnu formu rozhodnutia. Súd na tieto dôvody nemôže prihliadnuť, pretože ich žalobca nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v ustanovenej lehote, inak bez zbytočného odkladu (§ 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z.).

34. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po 35. Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia. 36. Podľa § 25 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z., zásielka sa považuje za podmienok podľa osobitného predpisu za doručenú aj doručením do elektronickej schránky. 37. Podľa § 25 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z., ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na doručovanie súdnych písomností.

38. Podľa § 18 ods. 4 zák č. 244/2002 Z.z., v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd. Ak konanie neprebieha pred stálym rozhodcovským súdom a rozhodcovský súd ešte nebol ustanovený, zašle žalobnú odpoveď žalobcovi. V žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe. 39. Podľa § 18 ods. 5 zák. č. 244/2002 Z.z., ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, každý účastník rozhodcovského konania môže zmeniť alebo doplniť svoju žalobu alebo žalobnú odpoveď v priebehu rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nepovažuje takúto zmenu alebo doplnenie za neprípustné s ohľadom na ich oneskorené podanie, ktoré nebolo dostatočne odôvodnené.

40. Podľa § 38 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským uznesením. Rozhodcovským uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach rozhodcovského konania, o zmene alebo doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede, o právomoci na rozhodnutie vo veci samej, o nariadení predbežného opatrenia, o zastavení rozhodcovského konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia rozhodcovského konania.

41. Avšak na margo týchto námietok (bod 33) súd dodáva, že zákon o rozhodcovskom konaní v ust. § 25 neustanovuje doručovanie do vlastných rúk. Napriek tomu z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobcovi bola dňa 2.5.2018 na adresu jeho trvalého pobytu podľa § 25 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. doručená žaloba. Žalobca to potvrdil svojim podpisom na doručenke (čl. 72 v spise) a táto skutočnosť nebola sporná. Súd súčasne poukazuje, že žalobca túto skutočnosť ani nenamietol v rozhodcovskom konaní. Žalobca ďalej namietol krátkosť lehoty na vyjadrenie sa k žalobe a to 7 dní od jej doručenia. Lehota 7 dní na podanie žalobnej odpovede bola určená v súlade s ust. § 18 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. rozhodcovským súdom. Zákon č. 244/2002 Z.z. neurčuje dĺžku lehoty na vyjadrenie k žalobe a citované ustanovenie vylučuje použitie Civilného sporového poriadku. Zákon o rozhodcovskom konaní neupravuje možnosť predlženia lehoty. Preto s poukazom na § 51 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. v spojení s § 118 ods. 2 C.s.p. bolo možné lehotu určenú rozhodcovským súdom primerane predĺžiť. Avšak žiadosť o predĺženie musí byť podaná v pôvodnej t. j. v 7 dňovej lehote, pričom táto žiadosť nebola podaná včas. Žaloba bola žalobcovi doručená dňa 2.5.2018, posledný deň 7 dňovej lehoty pripadol na 9.5.2018 (streda), žiadosť o predlženie lehoty bola podaná 10.5.2018 t. j. jeden deň po márnom uplynutí lehoty. Uvedené však nebránilo žalobcovi podať ešte stále v priebehu rozhodcovského konania žalobnú odpoveď podľa § 18 ods. 5 zák. č. 244/2002 Z.z.. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa k žalobe a k uplatnenému nároku vôbec nevyjadril, pričom vôbec neuviedol, čo mu bránilo, aby sa vyjadril k žalobe v rámci rozhodcovským súdom uloženej lehoty, prípadne neskôr. Žalobca namietol nesprávnu formu rozhodnutia, keď namiesto výzvy na vyjadrenie mal rozhodcovský súd vydať uznesenie podľa § 38 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. Žalobca správne poukázal na ust. § 38 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z, že mal byť vyzvaný uznesením. Avšak táto skutočnosť nemala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Navyše rozhodcovský súd vo výzve nielen vyzval na vyjadrenie, ale poučil o žalovaného o spôsobe a rozsahu vyjadrenia sa k žalobe, poučil ho aj o jeho právach a povinnostiach i o konaní pred rozhodcovským súdom.

42. Súd je povinný obligatórne skúmať dôvody na zrušenie podľa § 40 ods. 1 písm. b) zák. č. 244/2002 Z.z., pričom žiaden dôvod na zrušenie rozhodcovského súdu nezistil. Predmet sporu mohol byť riešený v rozhodcovskom konaní podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a súčasne výkon rozhodcovského rozsudku nie je v rozpore s verejným poriadkom.

43. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Žalovaný mal proti žalobcovi plný úspech, preto mu súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné o d v o l a n i e strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na Okresnom súde Bratislava V, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní musí byť ďalej uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 365 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie(§ 366 C.s.p.) Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 C.s.p.).