Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-7Er/488/2006

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 a 10, IČO: 30 807 484 proti povinnému T. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R., K. R. XXX/ X, o vymoženie sumy 454,09 €, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súd súdnemu exekútorovi Mgr. Milanovi Somíkovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

III. Súd oprávnenému a povinnému náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom zo 17.10.2006, doručeným súdnemu exekútorovi 26.10.2006, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému za účelom vymoženia sumy 454,09 € na podklade rozhodnutia oprávneného č. 700-1510067106-GC04/06, vydaného 6.4.2006, právoplatného 24.5.2006 a vykonateľného 8.6.2006. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené 13.11.2006 súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Mrenicovi. Z úradnej činnosti je súdu známe, že poverený súdny exekútor bol k 30.6.2009 odvolaný a jeho náhradníkom sa stal Mgr. Milan Somík (ďalej len "súdny exekútor").

2. Súdny exekútor doručil 12.12.2016 Okresnému súdu Topoľčany podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať. Reagoval tak na oznámenie oprávneného, ktorý mu uvedenú skutočnosť oznámil 25.11.2016 (súčasť exekučného spisu súdneho exekútora - pozn. súdu). Podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bol postúpený tunajšiemu súdu z Okresného súdu Topoľčany 14.12.2016.

3. Súdny exekútor si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie v celkovej výške 81,36 €. Trovy exekúcie špecifikoval ako časovú odmenu vo výške 19,92 €, paušálnu odmenu vo výške 26,56 €, náhradu hotových výdavkov vo výške 21,33 € a DPH vo výške 13,55 €.

4. Z výpisu z obchodného vestníka SR súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40OdK/71/2017 z 21.7.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného a povinný bol oddlžený. Uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku SR 28.7.2017 pod č. 144/2017. Dňa 9.8.2018 bolo v obchodnom vestníku SR pod č. 153/2018 zverejnené oznámenie o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

5. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP") v znení neskorších predpisov konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

6. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 30.11.2006 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. b/ EP v znení účinnom do 30.11.2006 exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

8. Podľa § 148 ods. 1, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu pohľadávky na poistnom, pokutách a na penále vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

9. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu stanovuje desaťročnú prekluzívnu lehotu na vykonanie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia oprávneného. V tejto lehote sa musí exekúcia nielen začať, ale aj skončiť, pričom v dôsledku jej márneho uplynutia sa rozhodnutie predložené ako exekučný titul stane neúčinné, t. j. rozhodnutie síce naďalej existuje, ale prestáva spôsobovať právne účinky.

10. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 30.11.2006 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 30.11.2006 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

12. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 30.11.2006 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

13. Podľa § 197 EP v znení účinnom do 30.11.2006 náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

14. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 30.11.2006 ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

15. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 30.11.2006 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

16. Podľa § 203 ods. 3 EP v znení účinnom od 1.1.2012 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

17. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu a exekučného spisu mal za preukázané, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie je dôvodný. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 700-1510067106-GC04/06, právoplatné 24.5.2006 a vykonateľné 8.6.2006, ktoré doposiaľ vykonané nebolo a dňom 24.5.2016 uplynula desaťročná lehota na jeho vykonanie. Uplynutím tejto desaťročnej prekluzívnej lehoty, na ktorú musí súd prihliadnuť aj ex offo / z úradnej povinnosti/, sa exekučný titul stal neúčinný, súd preto exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b/ EP v znení účinnom do 30.11.2006. Súd zistil aj iný dôvod na zastavenie exekúcie. Na povinného bol 29.7.2017 vyhlásený konkurz a povinný bol oddlžený. Skutočnosť, že v prebiehajúcom konaní sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť s poukazom na § 166a ods. 1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZoKR") uspokojená iba v konkurze, je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 30.11.2006 v spojení s § 167f ods. 2 ZoKR. Na povinnosť súdu zastaviť konanie nemá žiadny vplyv ani neskoršie zrušenie konkurzu pre nemajetnosť povinného ako úpadcu. Nakoľko však dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b/ EP v znení účinnom do 30.11.2006 nastal skôr, súd zastavil exekúciu podľa tohto zákonného ustanovenia.

18. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal voči žiadnemu z účastníkov konania, pretože nie je subjekt, ktorého by súd na náhradu trov exekúcie zaviazal. V danom prípade súd zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. b/ EP v znení účinnom do 30.11.2006. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora nemožno v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b/ EP v znení účinnom do 30.11.2006 uložiť oprávnenému, pretože oprávnený ani nezavinil zastavenie exekúcie, ani sa exekúcia nezastavuje z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto prípade trovy exekúcie súdneho exekútora obvykle hradí povinný podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 30.11.2006. V danom prípade však bol vyhlásený konkurz na majetok povinného a povinný bol oddlžený. Bolo by preto v rozpore s účelom konkurzu, aby súd povinného po vyhlásení konkurzu zaviazal na náhradu trov exekúcie. Súd preto rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal s prihliadnutím aj na názor Ústavného súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 432/08-16 zo 16.12.2008 konštatoval: "V konečnom dôsledku môže nastať stav, že nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie nebudú uspokojené. Ide o riziko, ktoré súdny exekútor nesie a ktoré je kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie." Súd nemohol na náhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného ani z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného podľa § 203 ods. 3 EP v znení účinnom od 1.1.2012. Exekučné konanie začalo pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z. z., ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného, pričom tento zákon neobsahuje prechodné ustanovenia k tejto otázke. Súd má za to, že keď exekučné konanie začalo 26.10.2006, je potrebné použiť právnu úpravu účinnú do 30.11.2006. Súd poukazuje najmä na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 568/2016-12 z 13.9.2016, ktorý konštatoval, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu. Práve tento charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov. Túto zásadu možno použiť pri procesných pravidlách, len pokiaľ jej použitie nenaráža na princíp zákazu retroaktivity, ktorý platí aj v procesnom práve. Podstata tohto princípu, ktorý je jedným zo základných princípov právneho štátu v materiálnom ponímaní, spočíva v tom, že nová práva úprava nesmie zhoršiť materiálne postavenie subjektu práva, v tomto prípade účastníka konania. Inými slovami, že účastník konania vstupuje do konania s dôverou v právo s tým uvedomením, že len pri právom predvídateľných okolnostiach jasných mu už pri začatí konania bude materiálne znášať neúspešnosť konania (exekúcie) a že tieto nebudú menené, resp. až budú menené, nebudú sa vzťahovať na neho. Táto jeho dôvera nesmie byť narušená a teda nová práva úprava nesmie rozšíriť tieto prípady a tak zhoršiť jeho pozíciu. S týmto vedomím musel vstúpiť do konania aj súdny exekútor (v časti trov konania účastník), a preto jeho pozícia pri použití staršej právnej úpravy podľa ustálenej rozhodovacej činnosti súdov musí zostať nezmenená.

19. Exekučný poriadok v znení účinnom do 30.11.2006 výslovne neobsahuje komplexnú úpravu náhrady trov exekúcie všetkých účastníkov konania. Aj keď je z § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006 zrejmé, že zákonodarca v zásade predpokladal, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému a súdnemu exekútorovi, i rozhodnutie o trovách exekúcie musí zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej zo základných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Súd preto dospel k záveru, že aj povinný má nárok na náhradu trov exekúcie, ale výlučne vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zavinil oprávnený. Ak teda Exekučný poriadok v znení účinnom do 30.11.2006 komplexne neupravuje náhradu trov exekúcie všetkých účastníkov konania, neupravuje možnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, avšak ani túto možnosť priamo nevylučuje. Je preto potrebné s poukazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 primerane postupovať § 256 ods. 1 a o náhrade trov exekúcie oprávneného a povinného rozhodnúť podľa zásady procesného zavinenia zastavenia konania (exekúcie). O náhrade trov exekúcie oprávneného a povinného preto súd rozhodol tak, že oprávnenému a povinnému náhradu trov exekúcie nepriznal s poukazom na § 256 ods. 1 a contrario, keď dospel k záveru, že vzhľadom na oprávnenosť vedenia exekúcie a následný dôvod jej zastavenia v neprospech žiadneho z nich nemohol zohľadniť skutočnosť, že exekúcia bola zastavená.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 355 ods. 2 v spojení s § 58 ods. 4 EP v znení účinnom do 30.11.2006). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Proti výroku II. až III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 v spojení s § 355 ods. 2 .