Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-68-2021.pdf
PDF · 104.74 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/68/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou Mgr. Helenou Marcinkechovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Y. O., I.. XX.XX.XXXX a E. O., I.. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, deti rodičov: matka - B.. V. F., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. K. XXX/XXX, XXX XX G. a otec - Y. O., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. K.Á. XXX/XXX, XXX XX G., v konaní maloleté deti zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, o úpravu práv a povinností k malol., takto
rozhodol:
I. Maloletá Y. O., I.. XX.XX.XXXX a maloletý E. O., I.. XX.XX.XXXX sa zverujú do výchovy a starostlivosti matke. Spravovať majetok a zastupovať maloletého Y. a maloletého E. budú obaja rodičia.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Y. sumou 166 eur mesačne a na výživu maloletého E. sumou 100 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky.
III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Y. a maloletým E. každú párnu nedeľu od 09:00 hod. do 13:00 hod. s tým, že otec maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku maloleté deti odovzdá matke v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť.
IV. Zaostalé výživné je otec oprávnený splatiť v mesačných splátkach po 50 eur mesačne vždy spolu s riadnym výživným. Nesplateným čo i len jednej splátky riadne a včas vzniká splatnosť celého dlhu.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Dunajská Streda dňa 22.12.2021 sa navrhovateľka (ďalej aj „matka maloletých“) domáhala úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom Y. O., I.. XX.XX.XXXX a E. O., I.. XX.XX.XXXX. Maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu rodičov, pričom otec maloletých opustil v roku 2018 spoločnú domácnosť a o maloletých sa od tej doby osobne stará výlučne matka. Otec prispieval na výživu maloletých nepravidelne a rôznymi sumami. Matka poukázala na skutočnosť, že maloletý Y. trpí Dravetovej syndrómom, t.j. závažnou formou epilepsie, genetickým nevyliečiteľným ochorením, ktoré spôsobuje nesprávnu funkciu mozgu, ktorý si vyžaduje nákladné liečenie. Matka navrhla maloletých Y.Ó., I.. XX.XX.XXXX a E., I.. XX.XX.XXXX zveriť do jej osobnej starostlivosti, zastupovať a spravovať ich majetok bude matka. Zároveň matka navrhla rozhodnúť o výživnom na obe maloleté deti spolu vo výške 400,- eur mesačne.
2. Súd nariadil pojednávanie na deň 22.02.2022. Na pojednávaní matka zotrvala na svojom písomne podanom návrhu. Zdôraznila, že otec už 8 mesiacov neplatí žiadne výživné. V roku 2021 zaplatil výživné len dvakrát. Otec sa o potreby maloletých nezaujíma, nekúpi im nič ani na Vianoce. S maloletými nie je v kontakte asi tri mesiace. Maloletý Y. má špeciálne potreby, trpí Dravetovej syndrómom, potrebuje
špecializované zdravotné potreby a lieky. Navštevuje špecializovanú školu, nerozpráva, potrebuje lieky. Otec sa oňho nezaujímal ani keď mal zlomenú ruku. Mladší syn E. mal štyri mesiace, keď otec odišiel od rodiny. Matka pracuje v materskej škôlke, jej príjem vo výške 820,- eur mesačne ( zvukový záznam
- 1 hod. 18min. ) na výživu rodiny nestačí, pomáhajú jej starí rodičia. Otec sa s deťmi nestretáva. Žije u svojich rodičov, prispieva na domácnosť sumou 100,- eur mesačne. Má u nich vytvorenú samostatnú bytovú jednotku. Maloletý E. chodí do škôlky, platí 36,- eur mesačne za stravu v škôlke, 6, eur čistiace potreby, 10,- eur príspevok do škôlky. Strava pre maloletých stojí mesačne 300,- eur, pričom väčšinu tvorí strava pre maloletého Y., a to asi 200,- eur mesačne. Maloletý má laktózovú intoleranciu, matka mu preto musí kupovať špeciálnu stravu a z toho dôvodu strava pre maloletého Y. stojí asi 200,- eur mesačne. Strava pre maloletého E. predstavuje sumu 100,- eur mesačne. Maloletý Y. užíva lieky, na , za ktoré je potrebné doplácať sumu 70,- eur mesačne. Zároveň s ním matka chodí každý týždeň do Šamorína na rehabilitácie, pričom každá z rehabilitácií stojí 20,- eur Maloletému Y. je potrebné zakúpiť ortopedickú obuv, takisto obečenie pre deti je pomerne drahé. Matka mesačne dáva na oblečenie maloletých detí 50,- eur. Maloletý Y. sa v noci pom očuje, preto mu matka musí dávať plienky. Aj na hygienu maloletých detí sú teda vyššie náklady, keďže matka musí častejšie prať posteľnú bielizeň maloletého Y.. Na hygienu matka vynakladá 50,- eur mesačne na obe deti. Maloletý Y. navštevuje Základnú školu T. M., kam ho matka musí denne dopravovať autom. Pohonné hmoty matku vyjdú 150,- eur mesačne. Školský klub maloletého Y. mesačne stojí 5,- eur . Maloletý má osobného asistenta. Predtým mával záchvaty každý deň, avšak momentálne sa už situácia zlepšila. Napriek tomu je potrebné každý druhý mesiac chodiť s maloletým do Bratislavy na Kramáre na kontroly.
3. Otec na pojednávaní uviedol, že pracuje iba brigádnicky na dohodu. Predtým 20 rokov pracoval v zahraničí. Navrhuje upraviť styk s maloletými deťmi každú druhú nedeľu od09.00 do 13.00 hod. Je pravdou, že neplatil výživné, a to preto, že sa s matkou maloletých dohodli, že matka podá návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, avšak dlho návrh nepodala. Otec pracoval v zahraničí ako kuriér, avšak potom sa zhoršila situácia a on si už nenašiel prácu. Potom pracoval brigádnicky cez agentúru v spoločnosti W.. Ani táto agentúra mu následne prácu už neposkytla. V súčasnosti si už prácu kuriéra nevie nájsť. Podal si žiadosť do rôznych kuriérskych spoločností, avšak neprijali ho. V súčasnosti pracuje v Topoľníkoch v reštaurácií B., kde robí donášku a niekedy aj pomocné práce. Vypomáha aj v pneuservise. Nepracuje na zmluvu, minulý mesiac odpracoval asi 117 hodín. V súčasnosti je v skúšobnej dobe, uvidí, ako bude pokračovať ďalej. Chcel ísť do zahraničia , ale nepodarilo sa mu nájsť si prácu. V spoločnosti W. zarábal 600,- - 700,- eur mesačne. V súčasnosti býva so svojou priateľkou v obecnom byte. Ide o sociálny byt, preto platí nájomné len vo výške 60,- eur mesačne, k čomu je potrebné prirátať energie. Nevie, koľko priateľka platí za energie, on sa prisťahoval k nej do bytu. Snaží sa jej pomôcť, prispieva, koľko vie, ale nie je to stála suma. Priateľka má príjem okolo 600,- eur mesačne. Stravu má otec zabezpečenú v práci, dostáva stravu v reštaurácií , v ktorej pracuje. Nemá zaplatený ani telefón, má viacero dlhov aj exekúciu. Auto nemá, poskytne mu ho zamestnávateľ. Nemá ani úspory. Navrhuje výživné vo výške 100,- eur na každé z maloletých detí. Otec rozporoval náklady na cestu maloletého do T. M., keďže každý druhý týždeň ho tam berie otcova matka. Má tiež za to, že maloletý by mohol chodiť aj autobusom. Styk s maloletými deťmi navrhol upraviť v rozsahu každej párnej nedele od 09.00 hod. do 13.00 hod. Otec navrhol splácanie zročného výživného v splátkach po 50 - 60 eur mesačne.
4. Kolízna opatrovníčka navrhla maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, styk upraviť podľa návrhu otca a výživné určiť podľa schopností a možností otca.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v súdnom spise, a to predovšetkým návrhu, rodných listov maloletého Y. a maloletého E. a lekárske nálezy z 13.07.2021 a z 25.08.2021 a ustálil tento skutkový stav: 6. Účastníci sú rodičmi maloletých detí: Y. O., I.. XX.XX.XXXX a E. O., I.. XX.XX.XXXX. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, maloleté deti sú vo faktickej osobnej starostlivosti matky. Otec na výživu maloletých neprispieva. 7. Maloletý Y.M. trpí geneticky potvrdeným Dravetovej syndrómom s mutáciou D249E v géne SCN1A, má nález leukoencefalopatye, maloletý pred tromi rokmi prestal rozprávať (predtým vedel vytvoriť trojslovné vety), toho času rozpráva formou zvukov. V úvode ochorenia boli záchvaty nedostatočne kompenzované, od roku 2019 záchvaty skôr sporadické. Maloletý má autistické rysy v správaní, hypotonický syndróm, ataktickú chôdzu. (lekársky nález Národný ústav detských chorôb z 13.07.2021, prepúšťaia správa z Národný ústav detských chorôb z 26.08.2021).
8. Matka pracuje v materskej škole, jej príjem je 820,- eur mesačne netto ( zvukový záznam - 1 hod. 18 min.). Otec opakovane menil prácu, pracoval v zahraničí ako kuriér, potom v Šamoríne spoločnosti W.. Jeho mesačný príjem v spoločnosti W. bol 600,- až 700,- eur. V súčasnosti otec pracuje brigádnicky, trvalý pracovný pomer nemá, robí donášku jedla a vypomáha v pneuservise. Súdu je z jeho činnosti známe, že v roku2020 bola priemerná mzda brutto 1133,- eur mesačne, čo pri dvoch maloletých deťoch predstavuje sumu 889,- eur netto mesačne. 9. Matka s maloletými žije v domácnosti u jej rodičov, na domácnosť prispieva sumou 100,- eur mesačne. Platí za oblečenie maloletých detí 50,- eur, rovnako na hygienu vynakladá 50,- eur mesačne na obe deti. 10. Maloletý E. chodí do škôlky, kde matka platí 36,- eur mesačne za stravu, 6,- eur za čistiace potreby a 10,- eur príspevok do škôlky. Náklady na domácu stravu pre maloletého E. predstavujú sumu 100,- eur mesačne. Celkové náklady na maloletého E. teda predstavujú sumu 235,33 eur mesačne (100/3 eur bývanie + 50/2 eur ošatenie +50/2 eur hygiena +36 eur strava v škôlke +6 eur čistiace prostriedky škôlka +10 eur príspevok do škôlky +100 eur strava doma ). 11. Náklady na stravu maloletého Y. predstavujú sumu asi 200,- eur mesačne, keďže má laktózovú intoleranciu a matka mu preto musí kupovať špeciálnu stravu Maloletý Y. užíva lieky, za ktoré sa dopláca 70,- eur mesačne. Zároveň s ním matka chodí každý týždeň do Šamorína na rehabilitácie, pričom každá z rehabilitácií stojí 20,- eur. Y. je potrebné kupovať ortopedickú obuv. V noci sa pomočuje, preto mu matka musí dávať plienky. Maloletý Y. navštevuje Základnú školu T. M., kam ho matka musí denne dopravovať autom. Cena za pohonné hmoty je 150,- eur mesačne. Školský klub maloletého Y. mesačne stojí 5,- eur . Maloletý má osobného asistenta. Mával záchvaty každý deň, avšak momentálne sa už situácia zlepšila. Napriek tomu je potrebné každý druhý mesiac chodiť s maloletým do Bratislavy na Kramáre na kontroly. Výdavky na maloletého Y. teda predstavujú sumu 588,33 eur mesačne ( 100/3 eur bývanie + 50/2 eur ošatenie + 50/2 eur hygiena + 200,- eur domáca strava + 70,- eur lieky + 4*20 eur rehabilitácie 1x týždenne, t.j. 4x do mesiaca 4*20 eur + 150,- eur doprava + 5,- eur školský klub).
12. Otec si vyživovaciu povinnosť neplní.
13. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
14. Podľa § 62 zákona o rodine (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
16. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané , že účastníci sú rodičmi maloletých detí: Y. O. a E. O.. Maloleté deti fakticky žijú s matkou, táto sa o ne stará, vykonaným dokazovaním na pojednávaní Okresného súdu Dunajská Streda neboli zistené žiadne nedostatky. Otec ich zverenie do osobnej starostlivosti nežiadal. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v najlepšom záujme maloletých je ich zverenie do výchovy a osobnej starostlivosti matke. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach budú obaja rodičia.
18. Súd upravil styk otca s maloletými deťmi každú párnu nedeľu od 09.00 hod do 13.00 hod. podľa návrhu otca, ktorý matka nerozporovala.
19. Výška výživného je ovplyvňovaná jednak faktormi na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby, s ohľadom na skutočnosť, že dieťa má zo zákona právo podielať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu, výšku a spôsob poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež na jeho schopnosti, t.j. nielen na faktické príjmy, ale aj na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, pracovné skúsenosti a situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vyhodnotiť i majetkové pomery oboch rodičov a na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností.
20. Výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého E. matka vyčíslila na 235,33 eur mesačne (100/3 eur bývanie + 50/2 eur ošatenie +50/2 eur hygiena +36 eur strava v škôlke +6 eur čistiace prostriedky škôlka +10 eur príspevok do škôlky +100 eur strava doma ). Výdavky na Výdavky na maloletého Y. teda predstavujú sumu 588,33 eur mesačne ( 100/3 eur bývanie + 50/2 eur ošatenie + 50/2 eur hygiena + 200,- eur domáca strava + 70,- eur lieky + 4*20 eur rehabilitácie 1x týždenne, t.j. 4x do mesiaca 4*20 eur + 150,- eur doprava + 5,- eur školský klub).
21. Po stanovení výšky primeraných mesačných nákladov na dieťa súd pristúpil k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Toto určenie závisí od zárobkových schopností a možností rodičov, ich majetkových pomerov a životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou domácnosť, ktorej sú maloletí členom, plnením vyživovacej povinnosti inými vecnými plneniami. Miera vyživovacej povinnosti k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Je nutné porovnať uvedené faktory u oboch rodičov navzájom a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o dieťa. Po porovnaní všetkých kritérií u oboch rodičov súd rozdelí náklady na dieťa medzi rodičov tak, že tomu, ktorému nebude dieťa zverené do osobnej starostlivosti určí výživné (porovnaj Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 2. Vydanie. Bratislava: C.H.BECK, 2013, str. 391).
22. Zo spisu vyplynulo, že matka pracuje v materskej škole ako učiteľka, jej príjem je vo výške 820,- eur mesačne netto. Otec opakovane menil prácu, pracoval v zahraničí ako kuriér, potom v Šamoríne v spoločnosti W. a v súčasnosti pracuje brigádnicky v pizzérií a autoservise. Jeho mesačný príjem je vo výške 600-700,- eur. Otec však netvrdil zhoršený zdravotný stav, invaliditu ani žiadnu inú skutočnosť, ktorá by mu bránila zamestnať sa na trvalý pracovný pomer. Súdu je z jeho činnosti známe, že v roku2020 bola priemerná mzda brutto 1133,- eur mesačne, čo pri dvoch maloletých deťoch predstavuje sumu 889,- eur mesačne netto. V roku 2021 priemerná mesačná mzda vzrástla, avšak ku dňu pojednávania nie je ešte zverejnená priemerná mesačná mzda za rok 2021. Zároveň je súdu známe, že v okrese Dunajská Streda je nízka miera evidovanej nezamestnanosti, oscilujúca okolo 5% a zároveň dobrá dostupnosť do hlavného mesta, ktorého pracovný trh poskytuje mnohé príležitosti zamestnať sa. V regióne priemerná mzda presahuje celoslovenskú priemernú mzdu.
23. „Pri určení výšky výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 ZR je rodič povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a s využitím svojich subjektívnych vlastností a pracovných príležitostí si organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal
reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť.(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/165/2017 z 27.11.2018)
24. Vzhľadom na to, že otec netvrdil objektívnu skutočnosť, ktorá by mu bránila zamestnať sa na trvalý pracovný pomer, ako aj na to, že pracovné odvetvie kuriérov nebolo pandemickou situáciou negatívne dotknuté, dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletých zarábať aspoň priemernú celoslovenskú mzdu. Fakticky je teda príjem otca maloletých síce nižší ako príjem matky, súd však má za to, že v prejednávanej veci je potrebné aplikovať princíp potenciality príjmov a pri určovaní výživného vychádzal zo sumy 1133,- eur mesačne, čo pri dvoch maloletých deťoch predstavuje sumu 889,- eur netto mesačne.
25. Pri určovaní výživného súd prihliadne na potreby maloletého dieťaťa ako aj na príjmové a majetkové schopnosti rodičov. Maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča, ktorému maloleté dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti je (v súlade s doterajšou judikatúrou súdov) určovaná na 20%-30% celkového - v tomto prípade potenciálneho - príjmu povinného rodiča. Vzhľadom na zvýšené náklady spojené so zdravotným stavom maloletého Y. súd určil celkové výživné v sume rovnajúcej sa 30% celkového potenciálneho príjmu otca (priemernej mesačnej mzdy v Slovenskej republike za rok 2020), teda v sume 266,- eur.
26. Náklady na maloletého E. predstavujú celkovo sumu 235,33 eur mesačne, súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 100,- eur, čo je suma blížiaca sa polovici nákladov, ako aj suma, ktorú ako výživné otec navrhoval, teda je v jeho schopnostiach túto sumu na výživnom platiť.
27. V prejednávanej veci má matka zvýšené náklady z dôvodu zdravotného postihnutia maloletého Y., ktorý trpí Dravetovej syndrómom, t.j. ťažkou genetickou formou epilepsie. Toto ochorenie si okrem nákladov na lieky, rehabilitácie, zvýšené nálady na hygienu (maloletý je plienkovaný), vyžaduje tiež individuálnu dopravu do špeciálnej školy. Celkové náklady na maloletého predstavujú sumu 588,33 eur. Napriek skutočnosti, že fikcia príjmu otca maloletého, z ktorej súd vychádzal, je o čosi vyššia ako príjem matky, nebolo možné otca zaviazať na platenie polovice nákladov na maloletého. Pri určovaní výživného totiž súd vychádza nielen z odôvodnených potrieb oprávneného, ale tiež z možností povinného rodiča. Súd zaviazal otca povinnosťou platiť na výživu maloletého Y. sumou 166,- eur mesačne, čo je suma, ktorá spolu s výživným na maloletého E. predstavuje 30% mesačného potenciálneho príjmu otca maloletých detí.
28. Keďže počiatočným dňom určenia výživného je deň podania návrhu, rozhodol súd tiež o zročnom výživnom od 22.12.2021 (deň podania návrhu) do vyhlásenia rozsudku dňa 22.02.2022. Celkovo vznikla otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné vo výške 789,- eur (keďže otec výživné počas konania neplatil). Zročné výživné súd povolil otcovi splácať v primeraných splátkach vo výške 50,- tak, aby splácanie zročného výživného neohrozilo finančnú situáciu maloletých detí ani ich otca. Nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas vzniká splatnosť celého dlhu v celku.
29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku). Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).