Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tov-3-2018.pdf
PDF · 81.04 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tov/3/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. februára 2019 prejednal odvolanie obžalovaného
U. D.,
nar. XX.X.XXXX v M., trvale bytom M., F. 1, profesionálneho vojaka II. stupňa, na verejnom zasadnutí neprítomného,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 5Tv/1/2018 zo dňa 25. júna 2018 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný U. D. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., pretože 02.07.2017 v čase okolo 18.05 h v Revúcej, na Tomášikovej ulici, viedol, idúc po hlavnej ceste, osobné motorové vozidlo zn. H. XXXd ev. č. M. tak, že neprispôsobil rýchlosť jazdy ustanoveniu § 16 ods. 4 Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa ktorého smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/h a ani ustanoveniu § 16 ods. 1 uvedeného zákona, podľa ktorého je povinný prispôsobiť rýchlosť jazdy okrem iného aj svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, keď v uvedenom mieste viedol svoje vozidlo rýchlosťou 101 km/h, v dôsledku čoho došlo k zrážke jeho vozidla s osobným motorovým vozidlom zn. C. XXX ev. č. M. s ktorým jeho vodička H. C., nar. XX.XX.XXXX, vošla na hlavnú cestu - ulicu Tomášikovu z vedľajšej cesty - ulice A. Hlinku, z pohľadu U. D. z ľavej strany, v úmysle prejsť cez križovatku priamym smerom
- na ulicu 1. mája, a ktorá v čase jej vjazdu na hlavnú cestu nemala možnosť vozidlo ev. č. M. vidieť pri priamom pohľade z hranice križovatky na smer, z ktorého vozidlo ev. č. M. prichádzalo a mala len veľmi obmedzenú možnosť toto vozidlo vidieť v dopravnom zrkadle umiestnenom v predmetnej križovatke, pričom vo vzťahu k vodičom rešpektujúcim najvyššiu dovolenú rýchlosť v danom úseku si H. C. pri vjazde do križovatky počínala tak, aby vozidlá idúce po hlavnej ceste nemuseli náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy, kde následne po tom, ako mala možnosť priamo zaregistrovať prichádzajúce vozidlo ev. č. M. v reakcii na vznikajúcu situáciu, na ktorú mala v dôsledku rýchlosti vozidla ev. č. M. minimum času, v snahe zabrániť zrážke vozidiel so svojim vozidlom zastala tak, že jeho prednou časťou čiastočne zasahovala aj do jazdného pruhu vozidla ev. č. M., kde došlo k nárazu prednej časti vozidla ev. č. M. do pravej bočnej prednej časti vozidla ev. č. M. pričom pri dopravnej nehode H. C. utrpela pomliaždenie hrudníka v oblasti hrudnej kosti a podvrtnutie ľavého kolena s natiahnutím vnútorného postranného väzu, ktoré zranenia znalec v znaleckom posudku hodnotí ako zranenia s primeranou dobou liečenia a obmedzeniami v obvyklom spôsobe života v trvaní 9 dní.
Bol za to odsúdený podľa § 158 Tr. zák. s použitím §§ 38 ods. 2, 56 ods. 1, 2 Tr. zák. k peňažnému trestu vo výške 800 €, pričom pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol mu podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace.
Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej H. C. škodu
- bolestné vo výške 729,60 € a poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. so sídlom Banská Bystrica, škodu vo výške 104,01 €.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola poškodená H. C. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku tak, že smeruje proti výroku o vine a treste. Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Podľa názoru obhajcu sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, o správnosti skutkových zistení sú značné pochybnosti, napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona, pretože skutok nie je trestným činom a uložený trest je neprimeraný. Obhajca namietal skutkové zistenia ohľadne zranení poškodenej a následne kvalifikáciu týchto zranení ako ublíženie na zdraví podľa § 123 ods. 2 Tr. zák. V tejto súvislosti obhajca poukázal na konkrétne časové súvislosti, kedy sa poškodená sťažovala na bolesti na prednej ploche hrudníka (2.7.2017 o 19.18 hod) a bolesť ľavého kolena (3.7.2017 o 15.01 hod.), keď z lekárskej správy zo dňa 10.7.2017 o 08.49 hod. vyplýva, že poškodená sa už cíti dobre a bolesti neudáva. Bolestivosť ako jedno z rozhodujúcich obmedzení obvyklého spôsobu života poškodenej netrvala 9 dní, ale od 2.7.2017 od 18.00 hod. do 9.7.2017, pretože dňa 10.7.2017 o 08.49 hod. už ošetrujúcemu lekárovi uviedla, že sa cíti dobre a nemá žiadne bolesti. Ďalej obhajca namietal, že sa súd prvého stupňa náležite nevysporiadal so závermi znaleckého posudku V.. U. F. a odborným vyjadrením V.. Y. Y., najmä z pohľadu spoluzodpovednosti poškodenej na následku. Z týchto dôkazov vyplynulo, že najpravdepodobnejšími príčinami dopravnej nehody bolo nedanie prednosti v jazde poškodenou a jej následné zastavenie s vozidlom v križovatke. Druhou príčinou je vysoká východisková rýchlosti vozidla, ktoré riadil obžalovaný. Obhajca namietal tiež správnosť zistenej rýchlosti vozidla obžalovaného, keď tu znalec vychádzal len z výpovedí svedkov, pričom brzdné stopy žiadne neboli. Znalec náležite nezohľadnil ani okolnosť, že obžalovaný s vozidlom vychádzal pred nehodou z vedľajšej cesty a nemohol dosiahnuť rýchlosť, s akou pracoval pri výpočtoch znalec. Súd mal v tomto smere dať vyhotoviť doplnok k znaleckému posudku. V závere obhajca uviedol, že obžalovaný porušil ustanovenie § 2 ods. 5 Tr. zák. v neprospech obžalovaného. Podľa ustálenej súdnej praxe skutočnosť, že iná osoba porušila predpisy o premávke na pozemných komunikáciách a vlastným zavinením vytvorila nebezpečnú situáciu, neospravedlňuje vodiča, ak aj on sám porušil povinnosť, vozidlo stále ovládať a konať tak, aby doprava nebola ohrozená. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je v tomto smere jednostranné a zaujaté, keď za jedinú príčinu dopravnej nehody vyhodnotil len údajné porušenie predpisov zo strany obžalovaného a pritom nevyhodnotil zavinenie poškodenej na vzniku dopravnej nehody a jej následkov. Obhajca navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. por. a vec postúpiť ako priestupok príslušnému orgánu. Alternatívne navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zotrval obhajca obžalovaného na písomných dôvodoch odvolania, vrátane konečných návrhov. Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní v zásade vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Nemožno sa pritom stotožniť ani s názorom obhajcu o jednostrannosti, či dokonca zaujatosti rozhodnutia súdu prvého stupňa len preto, že urobil odsudzujúce rozhodnutie o vine obžalovaného. Súd prvého stupňa v tomto smere svoje skutkové zistenia a právne závery v odôvodnení rozsudku dostatočne vysvetlil. Súd prvého stupňa sa pritom vysporiadal skutkovo a právne aj so správaním sa poškodenej tesne pred nehodou. Jednak uviedol, že poškodená nehodu nespôsobila, pričom jej zastavenie s vozidlom v križovatke správne pripísal stresovej situácii vyvolanej rýchlo približujúcim sa vozidlom obžalovaného.
Pokiaľ ide o skutkové zistenia týkajúce sa príčiny predmetnej nehody, tieto súd prvého stupňa veľmi podrobne odôvodnil v písomnom vyhotovení rozsudku (čiastočne na str. 9 a na celej str. 10). V tejto súvislosti odvolací súd zameral svoju pozornosť na otázku, či skutočne obžalovaný s vozidlom pred nehodou išiel takou rýchlosťou, pre ktorú poškodená pri vchádzaní do križovatky, keď predtým inak dodržala príkazovú značku „Stoj daj prednosť v jazde“, prakticky nemala dať komu prednosť, pretože vozidlo obžalovaného priamym pohľadom vidieť nemohla a prostredníctvom skresleného videnia v zrkadle, stále vo vzdialenosti, pri ktorej ešte mohla bezpečne prejsť križovatkou.
Odpoveď na rýchlosť jazdy obžalovaného dala predovšetkým výpoveď svedka B. S.. K jej obsahu je predovšetkým potrebné uviesť, že v dome pri ceste v blízkosti predmetnej križovatky býva od malička a vie posúdiť „rýchlosť“ jazdy vozidiel. Uviedol, že predpisovo jazdiacich vodičov už ani neregistruje. Pokiaľ ale auto ide rýchlo, tak to počuje. Vozidlo obžalovaného videl aj počul, ako popred ich dom „prešlo veľkou rýchlosťou veľké vozidlo“. Potom počul za 3-4 sekundy náraz. Sám rýchlosť jazdy obžalovaného hodnotil od 100 km/h do 140 km/h. Ešte pred nehodou si svedok hovoril, „čo za blbca ide tak rýchlo“.
K vyššie uvedenej svedeckej výpovedi je potrebné uviesť, že aj obidvaja znalci z odboru dopravy vyhodnotili rýchlosť jazdy obžalovaného ako tak vysokú, pre ktorú poškodená v križovatke s obmedzenou rýchlosťou na 50 km/h nemohla bezpečne prejsť, hoci sama mala povinnosť dať prednosť v jazde. Prekročenie rýchlosti vozidla obžalovaného jedenkrát viac, ako je najvyššia povolená rýchlosť, prakticky neumožňuje ostatným účastníkom cestnej premávky bezpečne používať vozovku za účelom prepravy po nej.
Od účastníkov cestnej premávky nemožno v dobrej viere žiadať, aby pri riešení dopravných situácií (napr. dávanie prednosti v jazde) vopred počítali s tým, že iný účastník cestnej premávky si „pomýlil“ jazdu v obci s „pretekárskou dráhou“. V takýchto prípadoch potom nemožno oprávnene očakávať, že druhý účastník dopravnej nehody sa bude správať tak, aby „neohrozil“ takúto bezohľadnú jazdu iného účastníka cestnej premávky. Samotná poškodená mohla zabrániť predmetnej dopravnej nehode len tým, že v dobe, keď sa rozhodol obžalovaný po predmetnej ceste a križovatke „pretekať“, by s motorovým vozidlom vôbec neprechádzala cez predmetnú križovatku.
V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že jazda obžalovaného nepovolenou rýchlosťou je tomuto vlastná, keď od roku 2010 do 25.2.2017 v 8 prípadoch bol postihnutý pre dopravný priestupok z dôvodu prekročenia povolenej rýchlosti.
Ďalej senát odvolacieho súdu neprisvedčil ani názoru obžalovaného v tom, že spôsobený následok na zdraví poškodenej nedosahuje „intenzitu“ vyžadovanú ustanovením § 123 ods. 2 Tr. zák. v podobe ublíženia na zdraví ani ustálenej súdnej praxi. Napriek skutkovým okolnostiam z pohľadu presných časových súvislosti (dni a hodiny) uvádzaných v odvolaní obžalovaného, je potrebné uviesť, že zranenia, ktoré pri nehode utrpela poškodená (pomliaždenie hrudníka v oblasti hrudnej kosti, podvrtnutie ľavého kolena s natiahnutím vnútorného postranného väzu), je potrebné právne kvalifikovať ako ublíženie na zdraví. Poškodená H. C. utrpela poškodenie zdravia, ktoré si objektívne nutne vyžiadalo opakované lekárske vyšetrenie, ošetrenia a liečenia, pričom jej obvyklý spôsob života najmä v bolestivosti pri dýchaní a obmedzení pri chôdzi trval nie krátky čas. Za takýto čas sa pritom považuje doba okolo 7 dní. Teda, ak by sme aj prisvedčili názoru obhajcu, že nešlo u poškodenej o bolestivosť trvajúcu 9 dní, stále je použitá právna kvalifikácia aj z pohľadu času obmedzenia poškodenej v súlade s ustálenou súdnou praxou.
Odvolací súd preskúmal aj výroky o uložených trestoch (peňažný trest, trest zákazu činnosti) a dospel k záveru, že tieto nie sú neprimerane prísne (§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.). Skôr opačne vo vzťahu k uloženému trestu zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel vo výmere 2 rokov možno konštatovať,
že tento je skôr mierny ako prísny. Bezohľadná rýchla jazda obžalovaného, keď za priestupky v doprave z dôvodu rýchlosti už bol opakovane postihnutý, by odôvodňovala uloženie tohto trestu aj pri strede zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Napokon senát odvolacieho súdu nezistil pochybenie súdu prvého stupňa ani vo výrokoch o náhrade škody. Nepresná je len formulácia názvu súdneho konania, na ktoré bola poškodená podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázaná so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody. Správne mala byť takto odkázaná na „civilný proces“. Nejde však o takú vadu výroku, ktorú by samú o sebe bolo potrebné naprávať.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.