Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-92-2021.pdf
PDF · 169.66 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/92/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: C. U., s.r.o., so sídlom F. XXX, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného: G. P. & J., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom M. X, XXX XX I. - mestská časť S. A., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: L. X. S. X., so sídlom P. XX, XXX XX I. I., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 9. augusta 2021, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 12.10.2021 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 9. augusta 2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu J. (ďalej aj „správca dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.04.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 7.600,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015.
2. Petitom správnej žaloby sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie správcovi dane z dôvodov nesprávneho zistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia, nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti rozhodnutia.
3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly v rozhodnutí mu nepriznal nárok na odpočet DPH 7.600,- eur v súvislosti s faktúrou č. XXXXXXXXX od spoločnosti E. A., s.r.o., IČO: XXXXXXXX XXX (ďalej len „dodávateľ 1“) v celkovej sume 42.000,- eur (ďalej aj len „Predmetné dodanie I“) a faktúrou č. XXXXXXXX od spoločnosti D., s.r.o., IČO: XXXXXXXX (ďalej len „Dodávateľ 2“) v celkovej sume 3.600,- eur (ďalej aj len „Predmetné dodanie 2“) (Predmetné dodanie 1 a Predmetné dodanie 2 ďalej len "Predmetné dodania"). Predmetné dodanie 1 podľa žalobcu súviselo so Zmluvou o zabezpečení reklamných služieb zo dňa 07.07.2015 (ďalej aj len „Zmluva 1“) v súvislosti s podujatím s názvom A. B. (ďalej aj len „Spolupráca 1“). Na základe Zmluvy, súčasťou Spolupráce 1 mala byť prezentácia obchodného mena a loga Daňového subjektu ako reklamného partnera podujatia A. B. v reklamných spotoch v televízii, na billboardoch, podsvietených nosičoch reklamy (CLV) a pod. Predmetné dodanie 2 súviselo so Zmluvou o reklame zo dňa 19.10.2015 (ďalej aj len „Zmluva 2“) v súvislosti s podujatím s názvom ,,9. X. J. Z." (ďalej aj
len „Spolupráca 2“). Na základe Zmluvy 2, súčasťou Spolupráce 2 mala byť prezentácia obchodného mena, loga a aktivít Daňového subjektu v pozícií reklamného partnera podujatia ,,9. X. J. Z." v podobe podpornej mediálnej kampane, umiestnení loga v mieste konania podujatia a vyhotovení fotografií. Správca dane a žalovaný predmetné dodania nepovažujú za dodania spôsobilé založiť nárok žalobcu na odpočet DPH, a to z dôvodu, že pri Predmetných dodaniach nejde o reklamu, ale o sponzoring, ktorý sám o sebe nie je predmetom dane z pridanej hodnoty, nevzniká pri jeho poskytnutí daňová povinnosť v súvislosti s DPH a preto nemôže vzniknúť ani právo na odpočítanie dane. Žalobca mal za to, že k posúdeniu Predmetných dodaní správca dane aj žalovaný, dospeli na základe nesprávneho vyhodnotenia zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko sa pri posudzovaní Predmetných dodaní obmedzili iba na subjektívne posúdenie Predmetných dodaní ako nespôsobilých privodiť Daňovému subjektu zdaniteľný príjem, bez ohľadu na širší koncept reklamy ako takej a bez ohradu na aktuálne podmienky ekonomického a trhového prostredia. Žalovaný nepovažoval obsah Predmetných dodaní za dostatočne agresívny na to, aby naplnil definíciu reklamy. Predmetné dodania preto posúdil ako sponzoring, napriek tomu, že je uvedené kategorizovanie Predmetných dodaní v zjavnom faktickom a vecnom rozpore so skutkovým stavom, ako aj so zámerom Daňového subjektu vyjadreným v Zmluve 1 a Zmluve 2. V súvislosti s posúdením Predmetných dodaní žalovaný opomína názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "NS SR"), ktorý v rozhodnutí sp. zn.: 1Sžf/64/2016 konštatoval, že: "Pri hodnotení otázky povahy prijatých reklamných činností o ich použitia no podnikanie (vlastné zdaniteľné obchody) žalobcu je treba vziať s pomocou prípustnej analógie do úvahy predovšetkým legálnu definíciu reklamy, zo ktorú so považuje "predvedenie, prezentáciu alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty no trhu': pričom produktom sú tovary, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov o iné právo o záväzky súvisiace 5 podnikaním" (§ 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)". Z vyššie uvedenej definície tak vyplýva, že prezentácia loga alebo obchodného mena je reklamou, keďže ide o prezentáciu/oznámenie súvisiacu s zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkt na trhu (t. j. logo alebo obchodné meno). Žalobca poukázal na to, že žalovaný tento názor NS SR opomína napriek tomu, že sám konštatoval, že sponzorstvo slúži skôr k propagácií firmy. Ak propagácia firmy je podľa tohto názoru NS SR reklamnou činnosťou a podľa názoru žalovaného ide o akési sponzorstvo (sponzoring), tak z toho jednoznačne vyplýva, že sponzorstvo (sponzoring) môže za určitých okolností napĺňať znaky reklamnej činnosti; nejedná sa teda o dve izolované množiny, ale sčasti vzájomne prekrývajúce. Uvedený rozpor posúdenia skutkového stavu správcom dane s názorom NS SR vyjadril žalobca už v odvolaní, na čo však žalovaný reagoval svojim subjektívnym názorom, že "základným účelom prezentácie logo platiteľa na takýchto podujatiach malo byť podľa názoru správcu dane vytvorenie resp. udržanie si dobrého mena, prípadne podpora podujatia, čo je naplnením definície sponzoringu". Žalovaný na strane 13 rozhodnutia uviedol, že „Platiteľ podujatia "A. B." o X X. J. Z." finančne podporil, t. j. sponzoroval o preto bol uvedený no reklamných materiáloch ako reklamný partner.", Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný stavia svoju argumentáciu vo vzťahu k posúdeniu predmetných dodaní ako sponzoringu na základe subjektívneho názoru, možného účelu Predmetných dodaní, ktorý nie je v súlade so skutočným stavom preukázaným žalobcom. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe akých dôkazov dospel žalovaný k názoru, že logo žalobcu bolo na reklamných materiáloch uvedené z dôvodu, že podujatie finančnej podporil. Žalovaný v tejto súvislosti míňa elementárnu logiku, príčinnú súvislosť a základný princíp spolupráce, ktorým, ako je preukázané, bola kúpa reklamného priestoru žalobcom a zaplatenie odplaty. Žalobca ďalej namietal záver žalovaného, že žalobca nie je natoľko verejnosti známy, aby jeho logo evokovalo vo verejnosti automatické prepojenie na jeho výrobky. Bez informácie, predajom akého tovaru sa platiteľ zaoberá, si verejnosť nemá možnosť vzhliadnutím loga uvedomiť, že sa jedná o predajcu kozmetiky. Všeobecná vedomosť verejnosti o existencii tej- ktorej obchodnej značky však nesmie byť jediným ani rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní toho, či v predmetnom prípade ide o reklamu alebo akýsi sponzoring. To, že všeobecná verejnosť alebo konkrétny jednotlivec nemá vedomosť o existencii obchodnej značky žalobcu neznamená, že za konkrétnych podmienok a pred konkrétnym publikom nemôže zobrazenie loga žalobcu plniť účel reklamy. Koniec koncov, ako inak sa má žalobca dostať do povedomia všeobecnej verejnosti, než prostredníctvom reklamy. Okrem toho na spoločenskej udalosti, na ktorej došlo k Predmetným dodaniam, sa zúčastnili aj obchodní partneri žalobcu ako jedna z hlavných cieľových skupín, na ktorých bola reklama podľa Predmetných dodaní zameraná. je teda logické a nepochybné, že po vzhliadnutí reklamy obchodnými partnermi žalobcu došlo k naplneniu účelu a zmyslu reklamy, keďže pri týchto jednotlivcoch malo a mohlo dôjsť k spojeniu obchodného mena a loga žalobcu s jeho podnikateľskou činnosťou. Žalobca mal za to, že Predmetné dodania majú potenciál vyvolať v ich adresátoch pocit serióznosti a etablovanosti
daňového subjektu ako obchodného partnera aj u širšej verejnosti ako sú priamo obchodní partneri, ktorí sa podujatia "A. B." ,,9. X. J. Z. zúčastnili.
4. Žalobca namietal, že žalovaný v rozhodnutí nereagoval na to, že cieľovou skupinou reklamy boli obchodní partneri, ktorí sa podujatia zúčastnili. Podľa žalobcu nie je možné vnímať uvedenia loga alebo obchodného mena striktne iba v kontexte daného miesta a času a izolovane od širšieho kontextu reklamných a marketingových služieb. Efekty zverejnenia loga alebo obchodného mena v súvislosti s nejakou spoločenskou udalosťou ako je A. B. alebo 9. X. J. Z. sú doprovodom pre obchodnú a reklamnú stratégiu daňového subjektu, prispievajú k jeho etablovanosti a majú jasný potenciál podnecovať potenciálnych alebo existujúcich obchodných partnerov daňového subjektu uskutočniť s daňovým subjektom zdaniteľné plnenie. Podľa žalobcu úlohou správcu dane je skôr posúdiť, či je takáto forma prezentácie podnikateľa objektívne spôsobilá mať pozitívny vplyv na predaj tovarov a služieb podnikateľa. Správca dane by nemal odoprieť právo na odpočet DPH v situáciách, kedy tento potenciál je, pri racionálnom nazeraní, objektívne prítomný a opačne. Správca dane by mohol odoprieť právo na odpočet DPH, ak konanie podnikateľa pri svojej propagácií je zjavne iracionálne alebo zjavne slúži iným ako komerčným dôvodom. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že aby na základe určitej reklamy získal jej objednávateľ nových zákazníkov. Rovnako efektívne totiž môže reklama pôsobiť aj voči existujúcim odberateľom. V súvislosti s Predmetným i dodaniami sa existujúci odberatelia aj zúčastnili predmetného podujatia. A práve prepojenie tohto podujatia s menom daňového subjektu mohlo vytvoriť pozitívny vnem u týchto existujúcich odberateľov, ktorý sa mohol prejaviť v zdaniteľné plnenia na výstupe. Účelom reklamy je tak, okrem iného získať nové zákazky, a to bez ohradu na to, či u existujúcich alebo nových klientova bez ohradu na to kedy. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sžf/64/2016 a na v ňom uvedené závery.
5. Žalobca ďalej poukázal na to, že pri Predmetnom dodaní 2 došlo ku konkrétnej prezentácii činnosti daňového subjektu. V súvislosti s podujatím P.. X. J. Z. totiž moderátor prezentoval daňový subjekt v súvislosti s jeho obchodnou činnosťou. Túto skutočnosť však žalovaný bez náležitého odôvodnenia na strane 15 a 16 rozhodnutia spochybňuje, s odôvodnením, že autenticita dokumentu - text moderátora, ktorý prezentoval žalobca a jeho činnosť, nie je potvrdená. Žalobcovi preto nie je zrejmé, či sa žalovaný predmetným dôkazom zaoberal alebo nie. Ak je pre žalovaného kľúčové posúdiť, či bol obsah reklamy na základe Predmetného dodania 2 dostatočne určitý na naplnenie definície reklamy, ako jej rozumie žalovaný a Daňový úrad, nie je jasné, prečo sa kľúčovému dôkazu preukazujúcemu existenciu skutočnej prezentácie činnosti žalobcu v súvislosti s Predmetným dodaním 2 venuje nedôsledne, nenáležite, neurčito a iba jednou vetou. Ďalej podľa žalobcu žalovaný sa v rozhodnutí nevyjadruje ku skutočnému prezentovanému úmyslu a zámeru žalobcu, ale iba opakovane poukazuje na svoj vlastný subjektívny, žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami nepodložený vymyslený názor, že žalobcovi v skutočnosti nešlo o kúpu reklamného priestoru, ale o sponzoring. Rozhodnutie žalovaného je tak podľa žalobcu nepreskúmateľné, v rozpore so zásadou neutrality. Žalobca záverom uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nezrozumiteľné z pohľadu úvah žalovaného o daňovom úniku a získaní daňovej výhody, nakoľko ak by šlo o sponzoring, tak by sa neodvádzala daň z pridanej hodnoty a výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu by bol vždy nula eur.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že zotrváva na skutočnostiach a záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný mal za to, že skutkový stav, ktorý vzal on, ako aj správca dane, za základ svojho rozhodnutia, nie je v rozpore s administratívnym spisom a vykonaným dokazovaním a má v ňom oporu. Taktiež, že ním, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, uvedené právne predpisy, ako aj judikatúra, sú aplikovateľné na posudzovaný prípad, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu, uvedenými v podanom odvolaní a relevantnými v danej veci.
7. Žalovaný v súvislosti s posúdením predmetných dodaní uviedol, že z dôkazov predložených žalobcom, ako aj dôkazov dostupných na internete, týkajúcich sa Muzikálu B., nie je ani jednoznačne zrejmé, že na reklamných materiáloch podujatia bolo umiestnené logo „C. U.“, teda tam nebol umiestnený žiadny odkaz na službu, výrobok a iný výkon vyrábaný, priamo alebo nepriamo distribuovaný platiteľom. U.. J. A. predložil CD s materiálom z podujatia „9. X. J. Z.“, na ktorom je žalobca uvedený ako hlavný partner pod nápisom „Sponzori“. Z uvedeného vyplýva, že divák, účastník kultúrneho podujatia, dostal len informáciu o existencii podnikateľského subjektu a o skutočnosti, že tento podporil kultúrne podujatie. Nedostal informáciu o výrobkoch, činnosti, cenách atď. Informácia v podobe loga má len
informatívny charakter, logo žalobcu samo o sebe nemôže napĺňať podstatu reklamy. Účelom informácie v podobe loga nie je podpora predaja a nákupu. Adresát informácie, ktorá spočíva len v uvedení loga prípadne obchodného názvu uvedeného na nosičoch propagujúcich „A. B.“ a „9. X. J. Z.“, sa nedozvie ani len základnú informáciu, čím sa žalobca zaoberá, aký tovar a služby ponúka. Z vykonaného dokazovania správcu dane vyplynulo, že žalobca podporoval sponzorskými príspevkami kultúrne podujatia „A. B.“ a „9. X. J. Z.“. Sponzorský príspevok v čase realizácie dodaných služieb nebol daňovo uznateľný výdavok (náklad) a taktiež nebol predmetom DPH. Z uvedeného dôvodu zúčastnené daňové subjekty predstierali poskytnutie služieb, pričom v skutočnosti sa jednalo o sponzorské príspevky na spropagovanie mena „C. U.“. Keďže sponzoring, ako taký, nie je predmetom dane z pridanej hodnoty, nevzniká pri jeho poskytnutí daňová povinnosť v zmysle ustanovení zákona o DPH, preto nemôže vzniknúť ani právo na odpočítanie dane. Za nepravdivé označil tvrdenie žalobcu, že „žalovaný v napadnutom rozhodnutí namieta, že žalobca nepreukázal naplnenie účelu a definičných znakov reklamy, nakoľko nebol schopný na výzvu správcu dane preukázať informácie o nových obchodných partneroch, ktorých na základe predmetných dodaní získal“. Z napadnutého rozhodnutia nevyplynulo tvrdenie žalobcu, že sa žalovaný orientoval iba na to, či došlo alebo nedošlo v dôsledku predmetných dodaní k zdaniteľným obchodom a že žalobcovi bol zamietnutý nárok na odpočet DPH v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR z dôvodu, že nebol schopný preukázať existenciu konkrétnych zdaniteľných obchodov na výstupe. Žalovaný uviedol, že na základe predložených dokladov, vyjadrenia konateľa a svedkov bolo zistené, že sa nejednalo o reklamu, ale o zviditeľnenie loga, čím bola naplnená definícia sponzoringu. Jediným textom, ktorý poukazuje na činnosť žalobcu a predložil ho svedok U.. J. A., je text moderátora v súvislosti s podujatím „9. X. J. PLES“ (v znení „C. U. - C.“). Autenticita tohto dokumentu nebola potvrdená žiadnym ďalším dôkazom, že činnosť žalobcu bola reálne prezentovaná ako reklama, práve naopak, takáto prezentácia nie je uvedené ani v zmluve o reklame, v ktorej podľa tvrdenia svedka malo byť všetko popísané. Všetky ostatné predložené dokumenty prezentujú žalobcu ako hlavného partnera podujatia v pozícii sponzora. Žalovaný poukázal na to, že správca dane vykonal v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého prijal logický záver, že reklamný priestor nebol žalobcovi preukázateľne predaný a nedošlo ani k zabezpečeniu reklamných služieb, uvedený „priestor“ žalobca nevyužil na propagáciu ním predávaných tovarov alebo služieb, ale spolu s ostatnými partnermi bol uvedený ako partner podporujúci kultúrne podujatie. Pri odpočítaní dane z neexistujúceho dodania reklamného priestoru žalobca nesplnil podmienky ustanovené v § 49 zákona o DPH. V prípade žalobcu došlo k úniku na dani práve zo sponzorstva na kultúrnych podujatiach „A. B.“ a „9. X. J. Z.“, ktoré malo byť dodané žalobcom prostredníctvom spoločností E. A., s. r. o., I. a D. - Z., s.r.o., J. a bolo simulované ako reklamné služby.
8. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom, vychádzajúc zo súhlasu účastníkov s takýmto postupom, majúc za to, že skutkové ani právne súvislosti prípadu a zrozumiteľne prezentovaná písomná argumentácia účastníkov konania prejednanie veci na pojednávaní nevyžadujú.
9. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že Daňový úrad J., vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie august 2015 až november 2015, zameranú na dodržiavanie zákona o DPH. Daňová kontrola začala dňa 11.08.2020. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.11.2020, ktorý doručil žalobcovi a vyzval ho na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole.
10. Žalobca si okrem iného uplatnil za zdaňovacie obdobie november 2015 právo na odpočítanie 20 % DPH z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 20.11.2015 od dodávateľa E. A., s. r. o., D. XX, XXX XX I. 1, IČO XX XXX XXX, za kúpu reklamného priestoru v súvislosti s podujatím „B. A.“, spolu v sume 42.000,- eur, z toho základ dane 35.000,00 eur, daň v sume 7 000,- eur a odpočítanie dane z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 30.11.2015 od dodávateľa D., s.r.o., Ul. A. XX, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH S za zabezpečenie reklamných služieb v súvislosti s podujatím „X. X. J. Z.“, spolu v sume 3.600,- eur, z toho základ dane 3.000,- eur, daň v sume 600,- eur.
11. Daňový úrad J. rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.04.2021 podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 7.600,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2015, a to dorúbením dane zo sumy 21.145,81 eur na sumu 28.745,81 eur. Správca dane zistil, že dodávateľská spoločnosť E. A., s.r.o. bola dňa 20.12.2018 vymazaná z obchodného registra. Správca dane z výsluchu svedka p. D. (bývalého konateľa dodávateľa) zistil, že spoločnosť E. A., s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov v roku 2015, ani splnomocneného zástupcu, žiadny majetok na podnikanie, účtovníctvo spoločnosti viedol p. D. sám, ktorý sa to mal naučiť v priebehu podnikania. Sídlo mala mať spoločnosť registrované ako virtuálne na adrese D. XX, I.. Klientov mal navštevovať p. D. osobne v sídlach ich spoločností alebo sa mali stretávať v kaviarňach, prípadne v reštauráciách. Spoločnosť E. A., s.r.o. sa mala v roku 2015 zaoberať kúpou a predajom reklamného priestoru. Svedok ďalej uviedol, že spoločnosť E. A., s.r.o. mala kúpiť reklamný priestor na veľkoplošnej obrazovke na J. A. v I., kde sa mohli zviditeľniť klienti. Reklamní partneri A. B. mali byť odprezentovaní aj v reklamných médiách (Tv A., B. J., B.). Reklamný priestor mala spoločnosť E. A., s.r.o. zakúpiť od spoločnosti S. Z., s.r.o., ktorá mala byť aj hlavným organizátorom tohto podujatia. Spoločnosť E. A., s.r.o. mala zabezpečiť iba reklamných partnerov, ktorí by sa chceli zviditeľniť na podujatí Muzikál B.. Týchto reklamných partnerov mal zháňať p. D. na odporúčanie tretej osoby, ktorej meno si už nepamätal, prípadne ho mohol osloviť potencionálny klient. Za spoločnosť S. Z., s.r.o. komunikoval p. D. sp. E.. K priebehu projektu B. od získania zákazky až po jeho realizáciu sa svedok nevedel vyjadriť, nakoľko hlavným organizátorom mala byť spoločnosť S. Z., s.r.o. a pokyny dostával od p. E. a p. D. (konateľ spoločnosti JK A., s.r.o.). Predtým než sa stal svedok konateľom spoločnosti E. A., s.r.o. nemal žiadne skúsenosti v oblasti reklamy, na dodávateľov ako ani odberateľov spoločnosti E. A., s.r.o. v roku 2015 si nepamätal, po ukončení pôsobenia v spoločnosti E. A., s.r.o. mal dostať splnomocnenie, ktoré už s odstupom času nevedel nájsť a ani aký rozsah malo mať, nepamätal si dokedy mohol disponovať s účtom spoločnosti E. A., s.r.o.. Názov daňového subjektu C. U., s.r.o. bol svedkovi povedomý, na spoluprácu s daňovým subjektom si už nespomínal, ani na konateľa kontrolovaného daňového subjektu p. P.. Po predložení faktúr č. XXX l XXXXX, XXX XXXXXX, XXX XXXXXX, XXX XXXXXX sa svedok vyjadril, že predmetom fakturácie mala byť prezentácia loga kontrolovaného daňového subjektu na podujatí B. v rôznych médiách, týždenníkoch. Faktúry mal svedok vystavovať sám v nejakom účtovnom programe, ktorého názov nevedel uviesť. Ako sa nakontaktoval na kontrolovaný daňový subjekt nevedel uviesť, obchodným partnerom ponúkal iba reklamný priestor na zviditeľnenie loga. Prezentáciu mena a loga reklamných partnerov v médiách mal dohadovať p. D. (spoločnosť JK A., s.r.o.), vyhotovovanie loga a spotov sa malo zabezpečovať v subdodávke, ale svedok nevedel uviesť u akej spoločnosti. Na základe akých podkladov mala byť vyčíslená cena fakturovaná daňovému subjektu C. U., s.r.o. svedok nevedel uviesť, cena mala byť stanovená po vzájomnej dohode. Kontrolovaný daňový subjekt mal svoje logo poskytnúť spoločnosti E. A., s.r.o. na CD nosiči, poprípade USB kľúči, ktorý svedok mal odovzdať osobe, ktorá mala spracovať grafický návrh v subdodávke, meno už nevedel uviesť a následne hotový grafický návrh mal svedok odovzdať p. D. , ktorý ho mal ďalej odovzdať do médií. Ďalej svedok uviedol, že reklamné práva k muzikálu B. mala nakúpiť od spoločnosti S. Z., s.r.o. iba spoločnosť E. A., s.r.o.
12. Správca dane pri vyrúbení dane vychádzal aj zo svedeckej výpovede p. E., konateľky S. Z., s.r.o.. Z výpovede zistil, že svedok formálne potvrdil spoluprácu so spoločnosťou E. A., s.r.o., ale nevedel sa konkrétne vyjadriť, v čom spočívala činnosť spoločnosti E. A./A, s.r.o. pri zabezpečení organizácie podujatia A. B. aj napriek tomu, že mali podpísanú medzi sebou Zmluvu o spolupráci zo dňa 23.01.2015, Memorandum o vzájomnej spolupráci medzi spoločnosťami JK C. s.r.o., JK A., s.r.o., S. Z., s.r.o. a E. A., s.r.o. zo dňa 17.12.2014. Vedel konkretizovať iba činnosti, ktoré vykonávala spoločnosť S. Z., s.r.o., JK C. s.r.o., JK A., S.r.o. Podľa vyjadrenia svedka spoločnosť S. Z., s.r.o. zorganizovala celé podujatie A..AL B. a následne mala reklamný priestor predať spoločnosti E. A., s.r.o. Spoločnosť E. A., s.r.o. mala zabezpečiť iba partnerov, ktorí sa mohli zviditeľniť pri propagácii podujatia A. B.. Spoločnosť S. Z., s.r.o. určila počet generálnych partnerov, kvôli dĺžke spotov v televíziách a ľubovoľný počet reklamných partnerov si už mohla zabezpečiť spoločnosť E. A., s.r.o. Podľa vyjadrenia predmetné podujatie nikto nemoderoval (čiže vylúčila akúkoľvek formu prezentácie konkrétnych produktov a služieb kontrolovaného daňového subjektu), kontrolovaný daňový subjekt nepozná a pozná len jeho logo z podujatia A. B..
13. Ďalej správca dane vychádzal z výpovede U.. J. A., ktorý uviedol, že žalobcu pozná dlhodobo, nakoľko spolupráca medzi nimi mala trvať cca 15-20 rokov a vždy sa mala týkať reklamných služieb. V roku 2015 mal byť daňový subjekt C. U., s.r.o. ako hlavný reklamný partner na podujatí ,,X. X. J. Y Z.", ktoré organizovala spoločnosť K-production, s.r.o. Predmetom fakturácie uvedenej na faktúre
č. XXXXXXX mali byt' služby v zmysle zmluvy o reklame uzatvorenej medzi spoločnosťou D., s.r.o. a daňovým subjektom C. U., s.r.o. na podujatí - X. X. J. Z.. Podľa p. A. všetky reklamné služby v zmysle faktúry Č. XXXXXXX mala zabezpečiť spoločnosť D. W. S., s.r.o., spoločnosť D., s.r.o. mala zorganizovať toto podujatie, zabezpečiť kluby a partnerov, ktorí mali pokryť náklady na kampane. Títo partneri boli uvedení v monitoringu k podujatiu. Ďalej svedok uviedol, že faktúra vystavená spoločnosťou D., s.r.o. pre kontrolovaný daňový subjekt bola uhradená bezhotovostne. K spolupráci so spoločnosťou E. A., s.r.o. uviedol, že za túto spoločnosť komunikoval s p. D., pár krát sa aj stretli, ale kto sa na koho ako prvý nakontaktoval nevedel uviesť. Spoločnosť D., s.r.o. si mala objednať u spoločnosti E. A., s.r.o. reklamnú kampaň na podujatí B., kde mala spoločnosť K-production, s.r.o. uvedené len logo. V rámci tejto spolupráce mala potom dodať spoločnosť K - production, s.r.o. pre spoločnosť E. A., s.r.o. hostesky ako aj monitoring z tohto podujatia. Podujatie B. mala organizovať spoločnosť S. Z., s.r.o., ktorá mala následne pred at' práva spoločnosti E. A., s.r.o. Počas ústneho pojednávania predložil svedok správcovi dane fotokópie dokumentov - text pre moderátora na akciu X. X. J. Z.. S. dane zo zmluvy o reklame týkajúcej sa podujatia X. X. J. Z. vyplynulo, že sa malo jednať o umiestnenie loga kontrolovaného daňového subjektu v mieste konania podujatí (čl. Il. bod 2.). Kontrolovaný daňový subjekt mal okrem vlastného loga poskytnúť realizátorovi (K-production, s.r.o.) aj texty pre reklamné vstupy moderátora na prezentáciu svojej spoločnosti (čl. V bod. l). U.. A. tieto skutočnosti potvrdil vo svojej výpovedi. Predložil aj text pre moderátora, v ktorom mal byť okrem iného prezentovaný daňový subjekt v znení "C. U. - C.". Napriek textu moderátora, takýto spôsob prezentácie daňového subjektu správca dane považuje za sponzoring, nakoľko na predmetných podujatiach neboli prezentované žiadne konkrétne produkty ani služby daňového subjektu a aj U.. A. potvrdil vo svojej výpovedi, že spoločnosť K - production s.r.o. mala zabezpečiť okrem iného partnerov, ktorí mali pokryť náklady na kampane. Z uvedených dokladov, svedeckých výpovedí a vyjadrení dospel správca dane k záveru, že sa v preverovanom prípade jednalo o prezentáciu kontrolovaného daňového subjektu ako reklamného partnera v rámci reklamnej kampane spojenej s pripravovaným podujatím "A. B." a ako hlavného reklamného partnera v rámci reklamnej kampane spojenej s pripravovaným podujatím ,,X. X. J. Z.", Týchto reklamných kampaní sa zúčastnilo viacero reklamných partnerov, pričom samotná reklamná kampaň nebola reklamou spoločností prezentovaných ako "reklamní partneri", ale sa jednalo o reklamnú kampaň propagujúcu konkrétne podujatia "A. B." a ,,X. X. J. Z.", Kontrolovaný daňový subjekt bol v rámci reklamnej kampane prezentovaný v rôznych médiách, a to vždy formou zobrazenia jeho loga. Zobrazené logo pozostávalo z nápisu C. international. Logo malo byť v jednotlivých médiách zobrazené naraz spolu s logami ostatných reklamných partnerov. Správca dane skúmal oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane z fakturovaných plnení, pričom vychádzal nielen z vyhodnotenia získaných dôkazov a zistených skutočností.
14. Správca dane rozhodnutie odôvodnil tým, že v posudzovanom prípade sa nejedná o poskytnutie reklamných služieb, ale o sponzorský príspevok, ktorým daňový subjekt podporil A. B." a ,,X. X. J. Z.. Správca dane poukázal na to, že sponzorský odkaz v zmysle definície (zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov) môže obsahovať reklamné oznámenie v širšom slova zmysle tzn., že sa jedná o propagáciu, ale len uvedením obchodného mena sponzora, resp. uvedením názvu jeho tovaru, aktivity alebo ochrannej známky. Základným účelom sponzorovania je najmä vytvorenie dobrého mena, povesti právnickej či fyzickej osoby (tzv. goodwill). Sponzorstvo slúži skôr k propagácii firmy, jeho primárnym cieľom nie je nabádať ku kúpe konkrétneho výrobku, tovaru alebo služby. Sponzorský odkaz, resp. sponzoring predstavuje zvyčajne prezentáciu loga, alebo prezentáciu výrobku skôr statického charakteru, často krát s uvedením, že sa jedná o sponzora. Jeho ústredným motívom nie je presvedčiť diváka ku kúpe určitého výrobku zdôrazňovaním jeho kvalít, porovnávaním s podobnými výrobkami, neobsahuje ani žiadny reklamný príbeh (nemá dynamický charakter). Reklama je činnosť orientovaná na spotrebiteľa, prípadne odberateľa daného produktu. Účinok reklamy je v zásade prezumovaný, ak v prostredí, v ktorom sa reklama uskutočňuje je spôsobilá vyvolať asociáciu s určitými službami alebo tovarom. O reklamu ide vtedy, ak informácia je natoľko agresívna, že jej účelom je podpora predaja a nákupu a naopak o reklamu nejde vtedy, ak informácia bude mať prevažne informatívny charakter a sleduje účel, ktorým je snaha sponzora o vytvorenie alebo udržanie jeho dobrého mena. Sponzorský odkaz má obsahovať informácie o skutočnosti, že dané kultúrno - športové podujatie je sponzorované a tiež, kto je jeho sponzorom, avšak bez uvedenia akýchkoľvek špecifických propagačných prvkov, ktoré by vyzdvihovali kvalitatívne vlastnosti sponzora alebo jeho produktov, nakoľko ich uvedením sa sponzorský odkaz stáva zároveň reklamou. Keďže v tomto konkrétnom prípade bolo v jednotlivých médiách zverejnené iba logo kontrolovaného daňového subjektu a nebol uvedený žiadny odkaz na službu, výrobok a iný výkon, ním vyrábaný priamo alebo
nepriamo, ide o sponzoring, ktorého predmetom je podpora kultúrneho podujatia a nie o reklamu, nakoľko takáto prezentácia spoločnosti nemôže v žiadnom prípade podporiť predaj jeho tovaru a služieb. V preverovaných prípadoch bol kontrolovaný daňový subjekt prezentovaný formou zobrazenia jeho loga a nepodáva informáciu ani o tom, v akej oblasti subjekt podniká. Činnosť daňového subjektu nie je tak všeobecne známa, že by takýto spôsob jej prezentovania v divákoch alebo poslucháčoch evokoval jeho podnikateľskú činnosť a teda by sám o sebe podával dostatočnú informáciu o jeho produktoch alebo službách. Na základe uvedených skutočností má správca dane za to, že v uvedených fakturovaných prípadoch nešlo o poskytnutie reklamných služieb kontrolovanému daňovému subjektu, ale o jeho sponzorstvo, ktoré taktiež plnilo určité marketingové ciele, avšak nešlo o reklamu, ktorá by mu zakladala právo na odpočítanie dane. Sponzorstvo nezakladá sponzorovi a ani prijímateľovi sponzoringu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty žiadne práva a povinnosti.
15. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Namietol, že právny záver správcu dane o tom, že dodané služby nie sú reklamou je nesprávny.
16. Rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 09.08.2021 žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Stotožnil sa s rozsahom vykonaného dokazovania, ako právnym záverom správcu dane, že v danej veci išlo o sponzoring, ktorý nie je predmetom DPH v zmysle ustanovení zákona o DPH. Žalovaný sa stotožnil s argumentáciou správcu dane, pričom poukázal na to, že aj keď sa uvedeného podujatia zúčastnili obchodní partneri platiteľa, a ako vyplynulo okrem iného z obsahu jeho odvolania, išlo mu o udržanie dobrého mena, tak bola naplnená definícia sponzorského odkazu (napr. zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov). Základným účelom sponzorovania je najmä vytvorenie dobrého mena, povesti právnickej či fyzickej osoby (tzv. goodwill). Sponzorstvo slúži skôr k propagácii firmy, jeho primárnym cieľom nie je nabádať ku kúpe konkrétneho výrobku, tovaru alebo služby. Sponzorský odkaz, resp. sponzoring predstavuje zvyčajne prezentáciu loga, alebo prezentáciu výrobku skôr statického charakteru, často krát s uvedením, že sa jedná o sponzora. Jeho ústredným motívom nie je presvedčiť diváka ku kúpe určitého výrobku zdôrazňovaním jeho kvalít, porovnávaním s podobnými výrobkami, neobsahuj ani žiadn reklamný príbeh (nemá dynamický charakter). Reklama je činnosť orientovaná na spotrebiteľa, prípadne odberateľa daného produktu. Účinok reklamy je v zásade prezumovaný, ak v prostredí, v ktorom sa reklama uskutočňuje je spôsobilá vyvolať asociáciu s určitými službami alebo tovarom. ° reklamu ide vtedy, ak informácia je natoľko agresívna, že jej účelom je podpora predaja a nákupu a naopak o reklamu nejde vtedy, ak informácia bude mať prevažne informatívny charakter a sleduje účel, ktorým je snaha sponzora o vytvorenie alebo udržanie jeho dobrého mena. Sponzorský odkaz má obsahovať informácie o skutočnosti, že dané kultúrno - športové podujatie je sponzorované a tiež, kto je jeho sponzorom, avšak bez uvedenia akýchkoľvek špecifických propagačných prvkov, ktoré by vyzdvihovali kvalitatívne vlastnosti sponzora alebo jeho produktov, nakoľko ich uvedením sa sponzorský odkaz stáva zároveň reklamou. Keďže v tomto konkrétnom prípade bolo v jednotlivých médiách zverejnené iba logo kontrolovaného daňového subjektu a nebol uvedený žiadny odkaz na službu, výrobok a iný výkon, ním vyrábaný priamo alebo nepriamo, ide o sponzoring, ktorého predmetom je podpora kultúrneho podujatia a nie o reklamu, nakoľko takáto prezentácia spoločnosti nemôže v žiadnom prípade podporiť predaj jeho tovaru a služieb. Žalovaný mal za to, že z predložených dôkazov platiteľom, ako aj dôkazov dostupných na internete, týkajúcich sa A. B., je jednoznačne zrejmé, že na reklamných materiáloch podujatia bolo umiestnené logo "C. U.", teda tam nebol umiestnený žiadny odkaz na službu, výrobok a iný výkon vyrábaný, priamo alebo nepriamo distribuovaný platiteľom. U.. J. A. predložil CD s materiálom z podujatia ,,X. X. J. Z.", na ktorom je platiteľ uvedený ako hlavný partner pod nápisom "Sponzori". Jediný dokument, ktorý poukazuje na činnosť platiteľa a predložil ho svedok U.. J. A., je text moderátora. Autenticita tohto dokumentu nie je potvrdená žiadnym ďalším dôkazom, že činnosť platiteľa bola reálne prezentovaná ako reklama, pričom takáto prezentácia nebola uvedené ani v zmluve o reklame, v ktorej podľa tvrdenia svedka malo byť všetko popísané.
17. Žalovaný mal za to, že z vykonaného dokazovania správcu dane vyplýva, že platiteľ podporoval sponzorskými príspevkami kultúrne podujatia "A. B." a ,,X. X. J. Z.". Sponzorský príspevok v čase realizácie dodaných služieb nebol daňovo uznateľný výdavok (náklad) a taktiež nebol predmetom DPH. Z uvedeného dôvodu zúčastnené daňové subjekty predstieral i poskytnutie služieb, pričom v skutočnosti sa jednalo o sponzorské príspevky na spropagovanie mena "C. U.". Účelom konania platiteľa bolo získať neoprávnenú daňovú výhodu vo forme neoprávneného uplatnenia odpočítania dane z predstieranej dodanej služby "kúpa reklamného priestoru", na ktorú by mal nárok len pri dodržaní
podmienok stanovených v zmysle zákona o DPH. Keďže sponzoring, ako taký, nie je predmetom dane z pridanej hodnoty, nevzniká pri jeho poskytnutí daňová povinnosť v zmysle ustanovení zákona o DPH, a preto nemôže vzniknúť ani právo na odpočítanie dane. Platiteľ získal neoprávnenú daňovú výhodu z odpočítania DPH zo sporných faktúr, ktorú si odpočítal zo sponzorského príspevku, ktorý bol fakturovaný ako reklamné služby - kúpa reklamného priestoru a zabezpečenie reklamných služieb, prijaté od dodávateľov E. A., s. r. o., I. a D., s.r.o., J.. O neoprávnenej daňovej výhode sa dá hovoriť vtedy, ak platiteľ alebo reťazec platiteľov navodia stav, aby zo štátneho rozpočtu neoprávnene získali peňažné prostriedky. Dôkazy získané rozsiahlym dokazovaním správcu dane preukázali, že platitelia v reťazci takýto stav navodili. Platiteľ dobrovoľne a vedome prijal faktúru, pričom vedel, že mu bude dodaná služba propagácie jeho loga, spočívajúca len v umiestnení loga na nosičoch propagujúcich kultúrne podujatie, ktoré samo o sebe nespĺňalo podstatu reklamy, pretože nemalo žiadnu vypovedaciu schopnosť o zameraní, činnosti, poskytovaných službách a produktoch platiteľa tak, aby sa mohlo jednať o skutočnú reklamu zameranú na podporu predaja ponúkaných produktov. Platiteľ si vedome uplatnil právo na odpočítanie dane, za čo plne zodpovedá
18. Podľa § 19 ods. 2 veta prvá zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákona o DPH“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
19. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
20. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.
21. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
22. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
23. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
24. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
25. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
26. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
27. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
28. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), e) daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosti poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia a predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
29. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
30. Správny súd konštatuje, že v rámci rozhodnutia žalovaného a správcu dane bol dôvodom nepriznania odpočtu DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti E. A., s.r.o. a D., s.r.o., skutočnosť, že nešlo o dodávku reklamných služieb, ktoré by slúžili na zabezpečenie a udržanie príjmov ale išlo o sponzoring.
31. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrení žalobcu, vyjadrenia žalovaného a administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívnych spisov. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil.
32. Administratívne orgány podľa názoru správneho súdu postupovali správne, ak sa zaoberali charakterom plnenia deklarovaného faktúrami od spoločností E. A., s.r.o. a D., s.r.o., nakoľko pri sponzorskom odkaze resp. sponzorstve na rozdiel od reklamy žalobca nemá právo na odpočítanie DPH a išlo by za určitých okolností o daňový výdavok v zmysle zákona o dani z príjmov. Správny súd konštatuje, že v zmysle rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie (napr. C-530/09 zo dňa 27.10.2011) boli reklamné služby opakovane definované ako činnosť na podporu predaja, ak zahŕňa rozširovanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii alebo kvalitách výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť ich predaj. Sponzoring taktiež predstavuje marketingový nástroj podnikateľa, ktorý však obsahuje reklamnú informáciu v širšom slova zmysle. Základným účelom sponzorovania je najmä vytvorenie dobrého mena, povesti právnickej či fyzickej osoby (tzv. goodwill). Sponzorstvo slúži skôr k propagácii firmy, jeho primárnym cieľom nie je nabádať ku kúpe konkrétneho výrobku, tovaru alebo služby. Sponzorský odkaz, resp. sponzoring predstavuje zvyčajne prezentáciu loga, alebo prezentáciu výrobku skôr statického charakteru, často s uvedením, že sa jedná o sponzora. Jeho ústredným motívom nie je presvedčiť adresáta informácie ku kúpe určitého alebo využitiu určitej služby výrobku zdôrazňovaním kvalít produktu, porovnávaním s podobnými výrobkami alebo službami, neobsahuje ani žiadny reklamný príbeh (nemá dynamický charakter).
33. V prejednávanej veci mala reklama poskytnutá žalobcovi predstavovať uvedenie loga žalobcu „C. U., s.r.o.“ na kultúrnych podujatiach "A. B." a ,,X. X. J. Z.". Uvedenie loga nemá vypovedaciu hodnotu k nejakému výrobku alebo službe, ktoré žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje. Nepodáva informáciu ani o tom, v akej oblasti žalobca podniká. Nebolo preukázané, že by sa na kultúrnych podujatiach reálne prezentovala podnikateľská činnosť žalobcu, jednotlivé produkty a služby. Uvedenú skutočnosť nepreukázal ani podľa žalobcu kľúčový dôkaz o zápise textu moderátora, nakoľko uvedené nepreukazuje žiadna ďalšia skutočnosť a odporuje obsahu samotnej zmluvy. Okrem toho správny súd konštatuje, že činnosť žalobcu nie je medzi verejnosťou tak všeobecne známa, že by
zo samotného loga bez ďalšieho diváci mali akúkoľvek aspoň všeobecnú informáciu o produktoch a službách, ktoré žalobca poskytuje.
34. V nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je potrebné zdôrazniť, že vymedzuje všeobecne len formu reklamy. Je pritom podstatné, že akákoľvek prípustná forma reklamy musí súvisieť s obchodnou, podnikateľkou činnosťou alebo inou zárobkovou činnosťou daného subjektu s cieľom uplatniť jeho produkty na trhu. V danej právnej veci bola pritom spochybnená práve schopnosť sporného plnenia uplatniť produkty/služby žalobcu na trhu. Samotné uvedenie loga nemá vo vzťahu k predmetu podnikania žalobcu, jeho produktom alebo službám žiadnu vypovedaciu hodnotu. Neobsahuje v tomto ohľade ani len všeobecnú informáciu. Žiadnym spôsobom nepropaguje ich vlastnosti, neporovnáva ich s inými produktmi, nevyzdvihuje ich kvality. Nemôže teda logicky predstavovať ani podnet k ich kúpe, zvýšeniu ich odbytu. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona o reklame je pritom podmienka tohto cieľu dominantná. V zásade môže ísť o akúkoľvek formu realizácie reklamy, podstatná je jej schopnosť dosiahnuť, resp. sledovať cieľ, ktorým je uplatnenie produktov na trhu. Nie je pritom nevyhnutne potrebné, aby daný subjekt preukazoval, že sa tak reálne stalo. Uvedená schopnosť dosiahnuť tento cieľ musí vychádzať z objektívne existujúcich skutočností. V danej veci však žalobca zaplatil za umiestnenie loga na športovom podujatí, pričom takéto uvedenie obchodného mena žalobcu objektívne neobsahuje žiadnu informáciu o jeho podnikateľskej činnosti, jeho produktoch a službách a teda objektívne nemôže uplatniť produkty žalobcu na trhu.. Je možné uviesť, že uvedené v priemernom divákovi evokuje, že ide o sponzorov športového podujatia. Na uvedených záveroch nič nemení skutočnosť, že žalobca a dodávateľská spoločnosť ich obchodný vzťah formálne zastrešili zmluvou o reklame, nakoľko je potrebné posudzovať úkony, konanie žalobcu ako aj rezultát činnosti so zreteľom na ich skutočnú povahu, úmysel a reálny výsledok. Rovnako nie je pochybením, ak správne orgány pri vysvetľovaní pojmov reklama a sponzorský odkaz poukazovali na znenie zákona o vysielaní a retransmisii a rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá z týchto ustanovení vychádza. Definícia reklamy a v podstate aj sponzorského odkazu uvedená v tomto zákone reálne dopadá aj na prejednávanú vec, keď definícia vyššie uvedených pojmov je použiteľná na danú právnu situáciu, a to aj s ohľadom na výklad týchto pojmov, ktoré podal Súdny dvor Európskej únie vo svojej konštantnej rozhodovacej činnosti.
35. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6Sžo/8/2013, v ktorom bol prezentovaný záver, že „z hľadiska rozlíšenia medzi reklamou a sponzorským odkazom je dôležité posúdiť obsah komunikátu. Posúdiť, či obsah konkrétneho komunikátu obsahuje oznam informatívneho charakteru alebo, či už ide o údaje určené k podpore predaja, nákupu alebo prenájmu výrobku alebo služieb, je úlohou žalovaného. Dôležité sú prostriedky, ktoré v ňom boli použité a rovnako aj určité kvalitatívne hodnotenie konkrétneho produktu. V reklame je možné použiť subjektívne hodnotiace komentáre, vyzdvihovanie vlastností produktu, alebo rôznymi inými formami pozitívne reklamovaný produkt propagovať. V sponzorskom odkaze takéto výrazové prostriedky nie je možné použiť, nemôže obsahovať typické reklamné prvky. V prípade, ak by sponzorský odkaz takéto prvky obsahoval, bolo by tak možné obchádzať prísnejšie pravidlá, ktoré platia pre vysielanie reklamy.“ Správny súd je toho názoru, že práve uvedené rozhodnutie podporuje závery správcu dane a žalovaného, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky de facto konštatoval, že rozdiel medzi reklamou a sponzoringom je aj v tom, že pri reklame sa používajú typické prostriedky na podporu predaja, nákupu alebo prenájmu výrobku a služieb, ktoré potom naopak absentujú v sponzorskom odkaze. Dôležité sú teda prostriedky, ktoré v ňom boli použité. V prejednávanej veci neobsahuje sporné plnenie žiadne typické prvky reklamy. Naopak vzhľadom na svoj charakter, ako aj všetky ostatné okolnosti, je možné uzavrieť, že ide o typický sponzorský odkaz.
36. Pretože z reklamných služieb je možné uplatniť si nárok na odpočet DPH, čo má dosah na fiškálne záujmy štátu, nie je možné daňové orgány odbiť argumentom, že nemajú právo posudzovať spôsobilosť žalobcom zvolených prostriedkov byť účinnou reklamou. V takom prípade by si totižto každý daňový subjekt mohol za reklamu vyhlásiť čokoľvek. Je pravda, že žiadny príjemca reklamných služieb nemôže dopredu vedieť, aký efekt daná reklama bude mať, v akom rozsahu ním využité reklamné služby zapôsobia a aký budú mať vplyv na ľudské správanie, resp. na rozhodnutia zákazníkov, avšak už pri úvahách o využití reklamy na propagáciu svojej podnikateľskej činnosti alebo jej výsledkov (produktov či služieb) je povinný z hľadiska obsahu a formy reklamy správať sa ekonomicky racionálne tak, aby maximalizoval účinok reklamy. Týka sa to voľby miesta, kde má byť reklama
prezentovaná, reklamných nosičov, vizuálneho prevedenia informácie a obsahu. Reklama by mala dať potenciálnemu zákazníkovi už pri prvom letmom vizuálnom alebo akustickom kontakte relevantnú informáciu umožňujúcu recipientovi vytvoriť si zrozumiteľný obraz o ponúkanom produkte alebo službe, následne (sekundárne) by mala disponovať spôsobilosťou efektívne vzbudiť u takéhoto recipienta záujem o ponúkaný produkt alebo službu.
37. Sponzorský odkaz má funkciu informačnú, reklama má funkciu propagačnú a presvedčovaciu. Informuje o existencii určitého konkrétneho produktu alebo služby, vyzdvihuje vlastnosti určitého produktu alebo služby, prezentuje jeho funkcie, využiteľnosť, praktickú upotrebiteľnosť. Zo slovnej informácie „C. U. - C.““ sa človek nedozvie prakticky nič. Nestrháva na seba pozornosť návštevníka podujatia.
38. Logo môže plniť funkciu reklamy v podstate iba u veľkých spoločností, ktoré sa vyznačujú dlhodobým pôsobením na relevantnom trhu (v slovenských podmienkach napr. Electrolux, SATUR, Regio Jet, ...) alebo tým, že ich produkty sú masovo (celosvetovo) rozšírené a známe (napr. Coca Cola, Volvo, Apple, Airbus, IKEA, ...). Aj u týchto spoločností však platí, že sa do takejto pozície na relevantnom trhu museli v počiatkoch ich podnikateľského pôsobenia najskôr prepracovať systematickou aplikáciou „klasických“ reklamných techník - prezentáciou konkrétnych vlastností produktu alebo služby alebo vyzdvihovaním predností produktu alebo služby oproti konkurencii. Z uvedeného teda možno uzavrieť, že na rozdiel od sponzorského odkazu (sponzoringu) reklama slúži na upútanie pozornosti recipienta, vyzýva k nákupu produktu, podnecuje k využitiu určitej služby, pozýva (vábi) k návšteve nejakého predajného miesta informovaním o existencii určitého výrobku alebo služby a vyzdvihovaním konkrétnych doposiaľ žiadnym iným výrobcom neobjavených vlastností alebo doposiaľ neaplikovaného spôsobu využitia (použitia) produktu alebo služby. Zvyčajne sa vymedzuje voči existujúcej alebo potenciálnej konkurencii verbálnym využívaním rôznych superlatívov (prvý na trhu, tradičný, najrýchlejší, najlepší, najlacnejší, najefektívnejší, bezchybný, komplexný servis, najmodernejšia technológia, okamžité dodanie a pod.), ktoré slová majú strhnúť pozornosť potenciálnych alebo už existujúcich zákazníkov na konkrétny produkt alebo službu. Nič z uvedeného však nie je možné identifikovať v slovnom spojení „C. U. - C.,“ umiestnenom vo forme loga na športovom podujatí.
39. Keďže sponzorský odkaz nezakladá vo všeobecnosti právo na odpočítanie DPH tak, na uvedenú vec nie je možné aplikovať závery, ktoré vyslovil Súdny dvor Európskej únie vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa DPH, podvodného konania a vedomosti subjektov o takomto podvodnom resp. zneužívajúcom konaní. Ak teda daňové orgány dospeli k záveru, že v prípade plnenia podľa faktúr od dodávateľov E. A., s.r.o a D., s.r.o., nejde o reklamu, ale ide o sponzoring, sú tieto ich úvahy právne korektné. Správny súd sa stotožňuje aj so záverom žalovaného a správcu dane, že vzhľadom na okolnosti vzniku zmluvného vzťahu a celý priebeh realizácie tvrdených reklamných činnosti s prihliadnutím na svedeckú výpoveď konateľa dodávateľa a vyjadrenia konateľa žalobcu možno spoľahlivo prijať záver, že šlo o sponzoring a nie reklamu. Žalovaný a správca dane teda správne uzavreli, že spôsob uzavretia zmluvy, poskytnutia propagácie loga (obchodného mena žalobcu) bol sponzoringom vzhľadom na všetky okolnosti, vrátane dojednania ceny služieb, ktoré vychádzali z finančných možností žalobcu a boli rovnaké bez ohľadu na počet zápasov, zverejnení a podobne. Aj spôsob zverejnenia loga len v súvislosti so športovými podujatiami v novinách je rovnako potrebné chápať ako sponzoring.
40. Záverom správny súd k námietke žalobcu o nezrozumiteľnosti rozhodnutia v časti popisujúcej získanie neoprávnenej daňovej výhody konštatuje že úvahy správcu dane aj žalovaného boli jasné a zrozumiteľné. Žalobcova neoprávnená výhoda bola v tom, že ak by chcel sponzorovať vyfakturovanou sumou kultúrne podujatia, tak uvedenú sumu by si tak v časti DPH nemohol uplatniť ako daň na vstupe a ponížiť si vlastnú povinnosť voči štátnemu rozpočtu. Povinnosti tretej osoby (dodávateľa) v takom prípade nemajú na povinnosti žalobcu vplyv.
41. K argumentácii žalobcu vo všeobecnosti možno uviesť, že po preskúmaní správnej žaloby, písomných vyjadrení účastníkov konania, ich vyjadrení na pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu senát správneho súdu vníma rozhodnutie žalovaného ako súladné so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí. Správne orgány vykonali dostatočné dokazovanie, pričom nimi prijatý záver o tom, že pri dodávke služieb na základe spornej faktúry nejde o reklamné
služby, ale o sponzoring, má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec bola aj správne právne posúdená. Správny súd v napadnutom rozhodnutí žalovaného nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tomto kontexte správny súd považuje napadnuté rozhodnutie za jazykovo a argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené.
42. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
43. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol.
44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
45. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.
46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.