Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_20P-56-2018.pdf
PDF · 86.88 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/56/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: T. T., B.. XX.XX.XXXX, H. T. T., B.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka B. T., B.. XX.XX.XXXX, bytom L.S. XXXX/XA, O., a otec Y. T., B.. XX.XX.XXXX, bytom U. X, O., t.č. Ú. H. D. I., o návrhu matky ma zmenu zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 10P/89/2015-81 zo dňa 22.03.2016, že z v e r u j e maloletého T. T., B.. XX.XX.XXXX a maloletého T. T., B.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky B. T.C., B.. XX.XX.XXXX.
II. Otec maloletých je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého T. T. výživným v sume 50,00 eur mesačne a na maloletého T. T. výživným v sume 50,00 eur mesačne vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 16.10.2018.
III. Zmeškané výživné na mal. T. T. od 16.10.2018 do 25.02.2019 vo výške 217,50 eura súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 20,00 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IV. Zmeškané výživné na mal. T. T. od 16.10.2018 do 25.02.2019 vo výške 217,50 eura súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 20,00 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V. Styk otca sa maloletými sa neupravuje.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka dňa 16.10.2018 doručila súdu návrh na zmenu zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Vo svojom návrhu uviedla, že rozsudkom č. k. 10P/89/2015 zo dňa 22.03.2016 súd schválil rodičovskú dohodu o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca. V súčasnosti došlo k závažnej zmene na strane otca, a to že zhruba pred mesiacom otec maloletých detí nastúpil na výkon trestu odňatia slobody do Ú.P. I.. Od toho času zabezpečuje starostlivosť o maloletých matka, deti bývajú v jej domácnosti a stará sa o nich. Predpokladaná dĺžka trestu otca je jeden rok. Matka v návrhu uviedla, že sa o maloleté deti chce starať, chce zabezpečovať starostlivosť o maloletých, deti s tým súhlasia, celú vec primerane veku detí im navrhovateľka vysvetlila. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a určil otcovi výživné na maloletého T. sumu 80,00 eur výživné a maloletého T. sumu 70,00 eur výživné.
2. Spolu s návrhom navrhovateľka súdu doručila zápisnicu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava (ďalej len „úrad“), správu psychiatrickej ambulancie ohľadom zdravotného stavu navrhovateľky. Právna zástupkyňa matky po výzve súdu doručila rozsudok č. k. 10P/89/2015-81, fotokópiu rodných listov maloletých, potvrdenie zo Sociálnej poisťovne,
3. Súd doručil návrh otcovi, aby sa k tomuto návrhu vyjadril. Otec zásielku prevzal, k návrhu sa nevyjadril.
4. Súd pojednávanie nariadené na deň 21.01.2019 odročil s tým, že otcovi bude znova zaslaný návrh s prílohami na vyjadrenie. Otec sa k návrhu znova nevyjadril.
5. Dňa 20.02.2019 bola súdu doručená správa procesného opatrovníka, v ktorej bolo uvedené, že úrad vykonal šetrenie na adrese matky. V domácnosti bola hygiena na požadovanej úrovni, potraviny v dostatočnom množstve. Matka býva v spoločnej domácnosti spolu s deťmi v 5 izbovom rodinnom dome, ktorý má záhradu, kuchyňu, kúpeľňu, komoru, plynové kúrenie a vodovod v dome. Maloleté deti majú vlastnú izbu zariadenú vkusným nábytkom. Matka sa od septembra o maloleté deti stará sama s pomocou starých rodičov. Deti dosahujú dobré výsledky v škole, rešpektujú matku a podľa jej vyjadrenia chcú s ňou bývať. Matka má vo svojej domácnosti vytvorené vhodné podmienky k riadnej starostlivosti o maloleté deti.
6. Na pojednávaní nariadenom dňa 25.02.2019 súd pojednával v neprítomnosti otca, ktorý požiadal o odročenie pojednávania, nakoľko sa nachádza vo výkone väzby. Po oboznámení sa s obsahom a preskúmaní návrhu žalovaného na odročenie pojednávania súd dospel k záveru, že tento neuviedol tak dôležitý dôvod, ktorý mu bráni v účasti na pojednávaní, a ktorý vedie k odročeniu pojednávania, a že sú splnené podmienky na odročenie pojednávania nariadeného na deň 25.02.2019. Súd pre úplnosť uvádza, že pojednávanie možno odročiť len z vážnych dôvodov, pričom vážnosť okolností, ktorými otec ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní musí posúdiť súd.
7. Právna zástupkyňa matky v rámci úvodného prednesu uviedla, že trvajú na podanom návrhu. Otcovi jeho súčasný stav fakticky znemožňuje vykonávať starostlivosť o maloleté deti. Matka sa o deti riadne stará. Keďže otec pred vzatím do väzby podnikal a dokázal zarobiť viac ako je minimálna mzda, čo by však tvorilo rozsiahle dokazovanie, má za to, že je možné vyjsť z toho, že otec bol schopný dosahovať minimálnu mzdu a teda navrhuje vyčísliť výživné zo súčasnej sumy minimálnej mzdy ako povinnosť počnúc podaním návrhu. Právna zástupkyňa zároveň špecifikovala výdavky maloletých detí, pričom sa jedná o oklieštený rozsah výdavkov, nakoľko matka poberá iba invalidný dôchodok vo výške 161,10 eura mesačne a otec je vo väzbe. Matka zatiaľ čerpá z prostriedkov, ktoré jej otec ponechal. Maloletý T. má výdavky na stravné v škole 26,85 eura, na školné 24,00 eur, stravu mimo školy 120,00 eur, oblečenie 50,00 eur, hygienické potreby 15,00 eur, mimoškolské aktivity 20,00 eur. Totožné výdavky má aj maloletý T.. Výdavky matky sú strava 150,00 eur, oblečenie 50,00 eur, hygienické potreby 30,00 eur.
8. Matka na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu. Deti má u seba od septembra 2018. Žije sama v rodinnom dome, nemá priateľa ani druha, ani nikoho, kto by jej pravidelne prispieval na domácnosť. Energie na domácnosť predstavujú sumu okolo 120,00 eur mesačne. Matka v rámci výsluchu uviedla, že je držiteľom osobného auta, ktoré je vo vlastníctve obchodnej spoločnosti STAVMIKO, s.r.o.. Matke pomáhajú jej rodičia s financiami, s varením, prípadne postrážia deti, keď potrebuje vybavovať svoje záležitosti. Okrem invalidného dôchodku poberá prídavky na deti v sume 47,00 eur, daňový bonus nepoberá. Ohľadom svojho zdravotného stavu navrhovateľka počas výsluchu uviedla, že je stabilizovaná, má sa dobre. Navštevuje každé dva mesiace psychiatrickú ambulanciu - lieči sa ambulantne, pravidelne užíva lieky.
9. Procesný opatrovník na pojednávaní uviedol, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre deti, čo dokazuje aj to, že sa o deti stará už od septembra 2018. Deti majú dobré výsledky v škole. Ohľadom výživného procesný opatrovník navrhol rozhodnúť v zmysle návrhu právnej zástupkyne matky v úvodnom prednese.
10. Podľa § 36 ods. 1, veta prvá a druhá zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine (ďalej len „ZR“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
11. Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
16. Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada nato, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
19. Prevedeným dokazovaním dospel súd k týmto skutkovým a právnym záverom:
20. Dokazovaním bolo zistené, že maloleté deti beli zverené rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 10P/89/2015-81 zo dňa 22.03.2016 do osobnej starostlivosti otca. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 04.04.2016. Dňa 16.10.2018 podala na tunajší súd matka návrh na zmenu zverenia, kedy žiadala maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti z dôvodu, že otec sa momentálne nachádza vo výkone väzby. Z uvedeného dôvodu matka prevzala starostlivosť o deti, pričom so starostlivosťou jej pomáhajú jej rodičia. Maloletí preto majú vytvorené vhodné podmienky na bývanie a matka na starostlivosť o nich. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj procesný opatrovník, čo tiež vyplýva aj zo správy zo šetrenia v domácnosti matky.
21. Zo všetkých uvedených dôvodov súd zistil, že pre maloletých bude vhodným výchovným prostredím domácnosť matky a preto boli maloleté deti matke zverené tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
22. V súvislosti so zverením maloletých detí matke súd rozhodoval aj o určení výživného a jeho výške. Vychádzajúc z príjmov oboch rodičov, ich schopností, možností a odôvodnených výdajov. Súd určil otcovi výživné v sume 50,00 eur na každé maloleté dieťa. Takto určené výživné je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa podania návrhu. K tomuto rozhodnutiu súd dospel na tom základe, že otec maloletých je v súčasnej dobe vo výkone väzby. Pred vzatím do väzby podnikal, pričom podľa lustrácie zo Sociálnej poisťovne bol jeho vymeriavací základ priemerne za obdobie od 01/2018 - 09/2018 v sume 478,01 eura. Minimálna mzda na rok 2018 bola vo výške 480,00 eur. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté deti bol vedený úvahou, že výkon väzby u otca, ako osoby povinnej z vyživovacej povinnosti, nie je možné vykladať na ťarchu maloletého dieťaťa. Inak povedané väzba otca nemôže byť dôvodom, pre ktoré by súd musel určiť len minimálne výživné. Pokiaľ sa rodič svojím konaním, za ktoré je väznený, si znemožnil možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť vykladať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré má podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Súd preto určil vyživovaciu povinnosť na maloletých synov ako sumu 20% z minimálnej mzdy určenej na rok 2019 vo výške 520,00 eur. Maloleté deti majú v čase rozhodovania 9 rokov a 7 rokov, sú školopovinné, s čím súvisia pravidelné výdavky na školné, stravné, ako aj na stravovanie v domácnosti, náklady na oblečenie, hygienu. Súd však zdôrazňuje, že matka uvádzala len najnevyhnutnejšie výdavky vzhľadom na finančnú situáciu oboch rodičov. Otec sa k návrhu matky, najmä k návrhu na určenie výživného vôbec nevyjadril, pričom súd ho vyzval dvakrát. Otec neuviedol svoje majetkové pomery. Matka nemala vedomosť o žiadnom majetku otca, pred pojednávaním uviedla, že otec vlastní nehnuteľnosť, v ktorej pred vzatím do väzby býval.
23. Súd ďalej určil zročné výživné, a to odo dňa podania návrhu matky do dňa rozhodnutia súdu v výške celkovo 217,50 eura na maloletého T. a 217,50 eura na maloletého T.. Súd povolil otcovi splácať zročné výživné splátkami popri bežnom výživnom pod stratou výhody splátok.
24. Súd ďalej rozhodol o úprave styku otca s maloletými, a to tak, že styk vzhľadom na okolnosti na strane otca zostal ponechal neupravený.
25. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože išlo o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie podané matkou by bolo neúčinné, vzhľadom na skutočnosť, že matka sa práva podať odvolanie vzdala, čo potvrdila svojim podpisom do zápisnice.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.