Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/17/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a Mgr. Erika Németha, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: E. L., nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y. XXX, o vymoženie peňažného plnenia vo výške 132,77 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 12Er/713/2009

- 21 zo dňa 22. februára 2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 12Er/713/2009 - 21 zo dňa 22. februára 2018 o d m i e t a .

II. Odvolací súd povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením, označeným v záhlaví, exekúciu zastavil (I. výrok) a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,03 eura do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 veta prvá, § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že súdny exekútor doručil súdu dňa 29.01.2018 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu úmrtia povinného. Z uznesenia Okresného súdu Levice č. k. 14D/27/2017 - 14 zo dňa 20.03.2017, právoplatného dňa 07.04.2017, súd prvej inštancie zistil, že povinný zomrel dňa 27.01.2017 a dedičské konanie po ňom bolo zastavené, nakoľko nezanechal žiaden majetok. Z uvedeného vyplýva, že sa v konaní vyskytla neodstrániteľná prekážka znemožňujúca ďalšie pokračovanie v exekúcii. Ak povinný zomrel po začatí exekučného konania a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko súd nemôže ďalej v konaní konať s právnymi nástupcami povinného (s dedičmi). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd prvej inštancie uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 52,03 eura.

4. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním oprávnený.

5. Oprávnený v odvolaní namietal, že s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 bolo rozhodnutie možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. V tomto konaní je exekučným titulom rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. p. ORP-1457/DI-E-10-2008 zo dňa 28.08.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.09.2008 a vykonateľnosť dňa 16.10.2008. Dňa 16.10.2011, t. j. viac než 5 rokov pred úmrtím povinného uplynula trojročná prekluzívna lehota na vymoženie pohľadávky, čím sa rozhodnutie správneho orgánu stalo neúčinným, čo je podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku dôvodovom na zastavenie exekúcie. Ak súd v priebehu exekúcie zistí stratu účinnosti exekučného titulu, je povinný exekúciu ex offo zastaviť. Na úhradu trov exekúcie nemôže zaviazať oprávneného, nakoľko oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Uplynutie prekluzívnej lehoty je objektívnou skutočnosťou, na ktorú musí súd ex offo prihliadať, aj keď to účastník konania nenamieta a má prednosť pred takým dôvodom zastavenia exekúcie, akým je zastavenie dedičského konania pre nemajetnosť povinného. Oprávnený nemôže byť zaviazaný na úhradu trov exekúcie, keďže v čase vydania napadnutého uznesenia exekučný titul už nemal spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu, a preto zastavenie dedičského konania pre nemajetnosť povinného bolo pre určenie povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie právne irelevantné. Oprávnený sa v odvolacom návrhu domáhal zrušenia napadnutého uznesenia.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania skúmal mimo odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario), či sú splnené podmienky, za ktorých možno napadnuté rozhodnutie v odvolacom konaní meritórne preskúmať, teda, či bolo odvolanie podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a či má náležitosti podľa § 363 CSP.

7. Podľa § 386 písm. c) odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. Podľa § 355 ods. 2 proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

9. Podľa § 358 odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

10. Podľa § 124 ods. 1 každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

11. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

12. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

13. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

14. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

15. Odvolací súd úvodom v procesnej rovine uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného sporového konania (obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku), avšak v exekučnom konaní začatom pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku. Zákonom č. 125/2016 Z. z. a ani iným zákonom neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k procesnej úprave civilného sporového konania účinnej od 01.07.2016. Keďže však Exekučný poriadok (rovnako ako aj Civilný sporový poriadok) je vo všeobecnosti procesným predpisom (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred rekodifikáciou civilného procesného práva. Takýto postup zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci nevylučuje.

16. Odvolací súd sa najskôr zaoberal posúdením prípustnosti odvolania voči odvolaním oprávneného napadnutom výroku o zastavení exekúcie.

17. Z obsahu odvolania (§ 124 ods. 1 je zrejmé, že vo vzťahu k I. výroku o zastavení exekúcie nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil, pričom podľa oprávneného mala byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, ktorý dôvod zastavenia má prednosť pred zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu zastavil súd prvej inštancie, ako to vyplýva z odôvodnenia v časti napadnutého uznesenia.

18. Z hľadiska vymedzenia prípustnosti odvolania proti jednotlivým častiam rozhodnutia sa zákonodarca rozhodol pre použitie negatívneho spôsobu. Znamená to, že nezakotvil prípustnosť odvolania proti konkrétnej časti písomného vyhotovenia rozhodnutia, ale proti jeho konkrétnej časti odvolanie nepripustil, a síce zákonodarca vylúčil prípustnosť takého odvolania, ktoré smeruje len voči odôvodneniu rozhodnutia (§ 358 . Uvedená úprava prípustnosti odvolania len voči výrokovej časti vyplýva zo skutočnosti, že záväznou časťou rozhodnutia je len jeho výroková časť.

19. Keďže odvolanie oprávneného nesmeruje proti výroku o zastavení exekúcie (keďže podľa samotného oprávneného mala byť exekúcia zastavená, avšak z iného dôvodu ako z toho, pre ktorý exekúciu zastavil súd prvej inštancie; pričom súčasne dôvod zastavenia exekúcie vyplýva len z odôvodnenia rozhodnutia a nie z jeho výrokovej časti), ale len proti dôvodom zastavenia exekúcie, odvolací súd podľa § 386 písm. c) odmietol odvolanie oprávneného voči I. výroku napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodu, že odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je podľa § 358 prípustné. Odvolací súd pre úplnosť na tomto mieste dodáva, že rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, keď dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

20. Vo vzťahu k časti odvolania oprávneného, ktorou napadol výrok o náhrade trov exekúcie odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok ako primárny procesnoprávny predpis upravujúci odvolacie konanie v civilných ako aj exekučných veciach, je vo vzťahu k prípustnosti odvolania založený na koncepcii, keď je odvolanie prípustné len proti tým uzneseniam súdu prvej inštancie, pri ktorých samotný Civilný sporový poriadok (§ 357 alebo osobitný právny predpis (napr. v intenciách prejednávanej veci Exekučný poriadok) výslovne pripúšťa právo podať odvolanie.

21. V prejednávanej veci súd prvej inštancie v II. výroku uznesenia, ktorý napadol odvolaním oprávnený, rozhodol o náhrade trov (I. výrokom zastavovanej) exekúcie. Uvedené uznesenie vydal súd prvej inštancie, konajúc sudcom, dňa 22.02.2018. Oprávnený podal odvolanie súdu prvej inštancie dňa 11.05.2018, teda už za účinnosti Civilného sporového poriadku. Podaním odvolania sa začalo odvolacie konanie.

22. Z dikcie prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01.11.2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013. V prejednávanej veci však bolo jednak uznesenie súdu prvej inštancie vydané a jednak aj podané odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia o náhrade trov exekúcie po 31.10.2013, preto bolo v danej veci potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 01.11.2013, to znamená, v znení zákona č. 299/2013 Z. z., ktorá s účinnosťou od 01.11.2013 novelizovala ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 a ani žiadne iné ustanovenie Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 už výslovne nepripúšťalo právo podať odvolanie voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.

23. K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že zastáva právny názor, že ustanovenie § 243b ods. 3 Exekučného poriadku predstavuje osobitnú právnu úpravu prechodných ustanovení k odvolaciemu konaniu o náhrade trov exekúcie pri jej zastavení podľa § 57 Exekučného poriadku vo vzťahu k všeobecnej úprave prechodných ustanovení podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013 len vtedy, ak bolo odvolanie podané pred 01.11.2013 a rozhodnutie nevydal vyšší súdny úradník. Podľa názoru odvolacieho súdu opačný výklad, ku ktorému môže navádzať nie celkom vhodná formulácia odseku 3 vo vzťahu, resp. v spojení s odsekom 1 § 243b Exekučného poriadku neobstojí ani vzhľadom na účel týchto prechodných ustanovení. Účelom uvedených prechodných ustanovení bolo, aby sa nová právna úprava (ktorá nepripúšťa odvolanie voči výroku o náhrade trov exekúcie) aplikovala i na exekučné konania začaté pred 01.11.2013, v ktorých prebehnú odvolacie konania až na základe odvolania podaného po 31.10.2013 a v ktorých prebiehajú odvolacie konania na základe odvolania podaného pred 01.11.2013, ak rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, vydal súd konajúc vyšším súdnym úradníkom. Predchádzajúca právna úprava (účinná do 31.10.2013) sa má použiť len na tie odvolacie (exekučné) konania, v ktorých v prvom stupni rozhodol sudca a zároveň ak bolo odvolanie podané pred 01.11.2013. Potreba takejto úpravy vychádzala z potreby rešpektovania zásady zákazu retroaktivity, teda zákazu odňatia už nadobudnutého práva na rozhodnutie o odvolaní, ktoré bolo podané včas a za účinnosti právnej úpravy, ktorá podanie odvolania pripúšťala. K obdobnému právnemu záveru dospel napr. aj Krajský súd v Trnave v uznesení sp. zn. 25CoE/241/2015 z 22.06.2016.

24. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená podľa § 57 Exekučného poriadku, od 01.11.2013 výslovne neustanovuje a prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov exekúcie neustanovuje ani žiadny iný právny predpis, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je podľa § 355 ods. 2 a contrario prípustné (obdobný právny názor konštatoval napr. Krajský súd v Trenčíne v uznesení sp. zn. 19CoE/367/2016 zo dňa 27.01.2017).

25. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolanie oprávneného v časti, v ktorej smeruje proti II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov exekúcie, odvolanie podľa § 355 ods. 2 a contrario prípustné nie je. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd odvolanie oprávneného proti II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov exekúcie podľa § 386 písm. c) odmietol.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, teda odvolanie voči I. ako aj II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie odmietol pre neprípustnosť podľa § 386 písm. c) CSP. Neprípustnosť odvolania proti I. výroku bola založená na skutočnosti, že odvolanie oprávneného smerovalo len proti odôvodneniu tohto výroku súdom prvej inštancie a neprípustnosť odvolania proti II. výroku bola založená na skutočnosti, že proti uzneseniu o náhrade trov exekúcie žiadny zákon výslovne prípustnosť odvolania neustanovuje.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 257 tak, že povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže hoci bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, a preto by inak mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, odvolací súd má za to, že v prejednávanej veci sú splnené podmienky aplikácie ustanovenia § 257 a nepriznania náhrady trov odvolacieho konania povinnému.

28. Ustanovenie § 257 predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka konania na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať účastníka konania, ktorý spôsobil vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradil protistrane. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.

29. V prejednávanej veci povinný ešte počas exekúcie zomrel, pričom konanie o dedičstve po ňom bolo právoplatne zastavené uznesením Okresného súdu Levice č. k. 14D/27/2017 - 14 zo dňa 20.03.2017 z dôvodu, že nezanechal žiaden majetok. Teda, neexistuje žiadny dedič povinného. Táto procesná situácia má za následok, že v čase rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného neexistuje žiadny subjekt, ktorému by bolo možné priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania (odhliadnuc na tomto mieste od skutočnosti, že povinnému v odvolacom konaní žiadne trovy konania ani nevznikli). Odvolací súd preto dospel v prejednávanej veci k záveru, že osobitný charakter uvedenej procesnej situácie odôvodňuje aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, a preto podľa tohto ustanovenia povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

30. Z už uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

31. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.