Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-43-2016.pdf
PDF · 102.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Csp/43/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v spore žalobcu Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom v Bratislave na Košickej ul. č. 56, IČO: 45684618 zastúpeného splnomocnencom Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom na Michalskej ul. č. 14 v Bratislave proti žalovanému D. C., F. XX.X.XXXX, T. R. P. Č..C.. XXX o zaplatenie 80,48 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou, podanou na Okresnom súde Skalica dňa 9.9.2016, žalobca žiadal súd zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 80,48 eur s úrokom z omeškania 5 ročne zo sumy 72,79 eur od 10.9.2013 do zaplatenia a rovnakým úrokom z omeškania zo sumy 37,69 eur od 10.10..2013 do zaplatenia. Žalobca žiadal priznať mu od žalovaného trovy konania.
2. V žalobe je uvedené, že spoločnosť Slovak Telekom a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb resp. zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Právny predchodca Slovak Telekom, a.s. je telekomunikačný operát, ktorý ponúka jednotlivcom, domácnostiam a firemným zákazníkom produkty a služby pevnej, mobilnej siete, služby internetového pripojenia, možnosti sledovania televízie a iné služby , poskytované podľa zákona č. 610/2013 Z. z. - zákona o elektronických komunikáciách. Slovak Telekom a.s. poskytla žalovanému služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 27.8.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok z 3.9.2015 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená žalobcovi. Postupca vystavil žalovanému cenu za poskytnuté služby faktúru/faktúry, pričom postúpil žalobcovi pohľadávky na faktúrach, z ktorých ku dňu podania žaloby zostáva k úhrade dlhu žalovaného : suma 42,79 eur z dokladu č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 9.9..2013, suma 37,69 eur z dokladu č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 9.10.2013. Žalobca si uplatňuje nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby. Tiež si nárokuje úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 5% ročne.
3. Súd v zmysle § 297 písm. b) C.s.p. nenariadil pojednávanie, nakoľko vo veci samej ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Súd oznámil v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 19.2.2019, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku vo veci strán.
4. Súd sa oboznámil so žalobou, Zmluvou o pripojení bez evidenčného čísla zmluvy z 24.6.2013 s Dodatkom z 24.6.2013, s Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.8.2015, Oznámením o postúpení pohľadávky zo 4.9.2015, faktúrami, pokusom o zmier, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. účinnými od 12.6.2013, Cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., a zistil tento skutkový stav veci:
5. Zmluva o pripojení bez evidenčného čísla je zo dňa 24.6.2013. Uzavretá je podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách medzi stranou Slovak Telekom a.s. a žalovaným- nepodnikateľom. Predmetom zmluvy bolo zriadenie poskytnutie SIM karty žalovanému a aktivácia služieb v programe Happy S, zmluva sa týkala aktivácie služby Internet v mobile 100, kde sa dodávateľ spoločnosť Slovak Telekom, a. s. zaviazal poskytovať služby do mobilného telefónu konkrétneho telefónneho čísla. Zmluva je podpísaná stranami dňa 24.6.2013.
6. K zmluve bol predložený Dodatok z rovnakého dňa ako je zmluva, ktorého predmetom bola dohoda strán, týkajúca sa kúpy MT/dátového zariadenia LG Optimus L3 Bv programe Happy S, zo strany Slovak Telekom a.s. je uvedený záväzok aktivovať služby v tomto programe, ďalej záväzok dodať žalovanému zľavnený mobilný telefón za maximálnu kúpnu cenu 1,-euro pri viazanosti 24 mesiacov a záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu za zariadenie a za poskytovanie služieb podľa Cenníka.
7. Žalobca pripojil k žalobe na dôkaz dva doklady, faktúry.
8. Faktúra s VS XXXXXXXXXX je vystavená na sumu 42,79 eur, splatnou 9.9..2013. Z nej súd zistil, že za obdobie od 22.7.2013 do 21.8.2013, Slovak Telekom a.s. účtoval žalovanému mesačné poplatky, iné platby a služby sumu 15,6667,-eur, v ktorý je okrem zľavy z mesačného poplatku zahrnutý aj poplatok za obmedzenie služby neplatenie v sume 15,6667,-eur a za upomienku oneskorenej platby je účtovaná suma 4,99-eur.
9. Z faktúry s VS (z dokladu) č. XXXXXXXXXX súd zistil, , že je vystavená na čiastku 37,69 eur za obdobie od 22.8.2013 do 21.9.2013, splatná suma je splatná 9.10..2013, mesačné poplatky sú vo výške 14,9149,-eur + 20% DPH, účtované sú iné platby a služby v sume 16,50-eur, ide o platbu za prerušenie služby - neplatenie.
10. Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a. s. sú účinné od 12.6.2013. Vydané sú spoločnosťou Slovak Telekom a. s. s odkazom na ustanovenie § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, upravujú vzájomné práva a povinnosti medzi Slovak Telekom a. s. (Podnikom) a osobami, ktoré sú účastníkmi elektronických komunikačných služieb poskytovaných spoločnosťou.
11. Cenník pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom a. s. je cenníkom pre poskytovanie služieb mobilnej siete platným od 1.9.2013.
12. Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok je uzavretá medzi postupcom Slovak Telekom a. s., bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, postupníkom - žalobcom a vystaviteľom zabezpečujúcej zmenky spoločnosťou GENERAL FACTORING a. s., Košická č. 56, Bratislava. V zmysle zmluvy postupujú sa peňažné pohľadávky postupcu zo Zmlúv o poskytovaní verejných služieb, v ktorých je postupca poskytovateľom služby/tovaru a súčasne veriteľom na jednej strane a dlžníkom ako zákazníkom postupcu a zároveň účastníkom Zmluvy o poskytovaní verejných služieb na strane druhej. Postupovaná pohľadávka je peňažnou pohľadávkou postupcu, vzniknutá zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, uzatvorenej medzi postupcom ako veriteľom a jeho klientom ako dlžníkom a ktorá je predmetom postúpenia podľa zmluvy o postúpení pohľadávok a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok. Podľa čl. I zmluvy o postúpení pohľadávok každá jedna postupovaná pohľadávka je špecifikovaná v súlade článku I bod 5 tejto zmluvy. Ten obsahuje pojem „Zoznam postupovaných pohľadávok“ alebo „Zoznam“ a znamená zoznam jednotlivých postupovaných pohľadávok, ktoré budú postupované z postupcu na postupníka na základe zmluvy o postúpení pohľadávok a odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok. Má byť vyhotovený v dvoch formách, podľa písm. a) písomnej, vyhotovenej v súbore typu Microsoft Excel 97-2003, má byť prílohou čl. 1 zmluvy s obsahom špecifikácie, ktorá bude tvoriť meno a priezvisko dlžníka, rodné číslo dlžníka, bydlisko dlžníka, referenčné číslo dlžníka, variabilný symbol faktúry, sumu postupovanej pohľadávky určenej k rozhodujúcemu dňu . Druhu formou je podľa písm. b) elektronická forma, ktorá podľa zmluvy má obsahovať u dlžníka - nepodnikateľa rovnaké údaje, ako u formy prvej. Podľa zmluvy konkrétne postupované pohľadávky v podobe zoznamu konkrétnych postupovaných pohľadávok budú v Odovzdávacom protokole o postúpení pohľadávok identifikované k dohodnutému rozhodujúcemu dňu v rozsahu údajov uvedených v čl. I bod 5 písm. a) zmluvy. Zmluva je zo dňa 27.8.2015.
13. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo 4.9.2015 vyplýva, že ho právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a. s. adresovala žalovanému a oznamovala mu postúpenie pohľadávok vyúčtovaných voči nemu z celkom štyroch faktúr a celkom oznamuje postúpenie pohľadávky vo výške 387,09-eur na žalobcu, aj so všetkými právami s nimi spojenými. Podľa oznámenia tieto prešli k 4.9.2015 do vlastníctva spoločnosti Platiť sa oplatí s. r. o.
14. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení platnom v čase uzavretia obidvoch zmlúv o pripojení (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
15. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
16. Podľa § 43 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
17. Podľa § 43 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
18. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení, ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky omeškania; ak nie je podľa tohto zákona povinní platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
21. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
23. Podľa § 121 ods. 1 a 3 OZ príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali, ods. 3 príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
24. Súd po preskúmaní zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 24.6.2013 a dodatku nemal pochybnosti o platne vzniknutej zmluve s náležitosťami, predpísanými zákonom o elektronických komunikáciách. Spoločnosť Slovak Telekom, a. s. sa v zmluve a dodatku zaviazala poskytnúť žalovanému telekomunikačné služby, tieto poskytla v rozsahu ako vyplýva z faktúr, žalovaný opak netvrdil. Žalovaný sa v zmluve a v dodatku zaviazal zaplatiť dodávateľovi odplatu za poskytnuté služby. V zmluve je obsiahnutý záväzkový právny vzťah, z ktorého v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka veriteľovi, v prípade zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa zákona o elektronických komunikáciách , vzniklo právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka, t.j. žalovaného a dlžníkovi vznikla povinnosť splniť záväzok. Záväzok v zmysle § 489 Občianskeho zákonníka vznikol zo zmluvy.
25. Žalobca v podstate, pokiaľ odkazoval na zmluvnú dokumentáciu medzi jeho právnym predchodcom, t.j. veriteľom žalovaného a žalovaným, žalobou uplatnil po žalovanom peňažné plnenia uvedené v bode 1. rozsudku tvrdiac, že sa stal novým veriteľom žalovaného titulom nadobudnutia pohľadávky zo záväzkovo právneho vzťahu vzniknutého zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a z dodatku. Malo sa jednať o mobilné služby, resp. o služby spojené s užívaním SIM Karty, ku ktorej bolo pridelené konkrétne telefónne číslo. Tvrdil, že nadobudol voči žalovanému pohľadávku vo výške celkom 80,48-eur postúpením od spoločnosti Slovak Telekom, a. s. Žalobca odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie od žalovaného z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi ním na strane jednej a Slovak Telekom a. s. na strane druhej.
26. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
27. Podľa ust. § 132 ods. 1, 2, 3 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh, ods. 2 opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy, ods. 3 žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
28. Podľa ust. § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
29. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
30. Hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151ods. 1 C.s.p.), neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané.
31. Základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku (tzn. o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť), ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo vyvrátené.
32. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
33. Zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žalobe nie je možné vyhovieť. V zmysle čl. 15 ods. 4 C.s.p. dôkazy a tvrdenia strán sporu súd hodnotí podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Z predložených dôkazov súd nemal preukázané, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Žalobca ani na výzvu súdu nepredložil dôkaz, že v zmysle rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.8.2015 došlo zo strany postupcu v zmluve dohodnutým spôsobom k postúpeniu práve tej pohľadávky, o ktorej žalobca tvrdil, že vlastníctvo k nej prešlo z postupcu na žalobcu. Z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok vyplynulo, že postupca sa zaviazal jednotlivou listinou „odovzdávacím protokolom obsahujúcim Zoznam konkrétnych postupovaných pohľadávok, ktoré postupník prijíma. K zoznamu sa strany zmluvy dohodli, že bude obsahovať špecifikáciu pohľadávky, ako je opísané v bode 12 rozsudku. Žalobca síce označil za dôkaz Odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok zo dňa 3.9.2015, ale nesplnil povinnosť uloženú mu v § 132 ods. 3 C.s.p., dôkaz, ktorý by potvrdil, že mu bola postúpená práve pohľadávka voči žalovanému a v žalovanej výške nepripojil. Platné postúpenie pohľadávky má ten účinok, že pôvodný veriteľ k nej stráca práva, v zmysle záväzkového práva už nemôže účinne po dlžníkovi požadovať, aby mu dlžník ako veriteľovi niečo dal, niečo plnil. Postúpením pohľadávky od pôvodného veriteľa právo prechádza na postupníka, ten sa stáva novým vlastníkom pohľadávky s právami, ktoré podľa zmluvy o postúpení na neho prešli. 34. Z priložených listinných dôkazov mal súd len preukázané, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, dodatok, to, že k zmluve patrili všeobecné podmienky a cenník, fakturáciu služieb, vyhotovenie oznámenia o postúpení pohľadávky. 35. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
36. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania ( resp. stranou sporu) netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, žalobca sa sporovou stranou stáva podaním žaloby, druhú stranu v žalobe označuje a tá je žalovaným. Úspech žalobcu v spore však záleží od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre stav vyplývajúci z hmotného práva, keď je jedna zo strán subjektom práva a na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska jej posúdenia nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá právnická alebo fyzická osoba len subjektívne cíti byť stranou hmotno-právneho vzťahu, ale to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, t.j. žalobca, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, t.j. žalovaný, nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 192/2004). 37. Z dôvodu, že žalobca nepredložil súdu dôkaz, z ktorého by pre záver, že je na základe zmluvy o postúpení pohľadávok práve tým subjektom hmotného práva, ktorému svedčia práva veriteľa voči žalovanému ako dlžníkovi a na zaplatenie sumy 80,48-eur s úrokom z omeškania, vzniknuté zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a z dodatku, žalobca neuniesol dôkazné bremeno k tomu, že je aktívne legitimovaným v konaní o jeho žalobe. Preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 39. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 40. Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešným, priznal oproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 41. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 C.s.p.)
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .