Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11P-93-2018.pdf
PDF · 88.21 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/93/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom Mgr. Ivanom Antalom v právnej veci maloletého dieťaťa: D. Q., C.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, dieťa rodičov - matky: I. Q., C.. XX.XX.XXXX, D. S. U. M., Q. XX a otca: B. Q., C.. XX.XX.XXXX, D. S. D., N. XXX, o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, určenie výživného a úpravu styku, takto
rozhodol:
I. Súd mal. D. Q., C.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do výchovy a osobnej starostlivosti matky I. Q., C.. XX.XX.XXXX, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec - B. Q., C.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť na výživu maloletého dieťaťa D. Q., C.. XX.XX.XXXX výživné vo výške po 70 eur mesačne, vždy do 20.-eho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa mal. D. Q., C.. XX.XX.XXXX každý párny víkend v sobotu v čase od 08.30 hod. do 11.30 hod. s tým, že matka je povinná pripraviť dieťa na stretnutie s otcom riadne a včas a odovzdať ho otcovi pred začiatkom stretnutia v mieste svojho bydliska a otec je povinný po ukončení stretnutia dieťa matke riadne a včas vrátiť v mieste bydliska matky.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/ V podanom návrhu žiadal otec dieťaťa, aby súd zveril do osobnej starostlivosti matky maloletú D. Q., bol ochotný na ňu prispievať výživné po 50 eur mesačne a zároveň navrhol, aby bol upravený aj jeho styk s maloletou dcérou. Na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a na doplnenie uviedol, že je ochotný prispievať na dcéru D. výživným po 70 eur mesačne, trval však na tom, aby mu bolo umožnené stretávať sa s dcérou aspoň každý druhý víkend aspoň na tri hodiny tak, že by si ju zobral ku sebe domov.
2/ Matka na pojednávaní uviedla, že súhlasí s tým, aby jej bola dcéra D. zverená do starostlivosti, ako aj s výškou výživného, avšak nesúhlasila s tým, aby bolo umožnené otcovi s dcérou sa stretávať bez toho, aby pri stretnutí nebola prítomná tretia osoba. Tento svoj postoj odôvodnila tým, že v minulosti sa jej niekedy stalo, že sa otec k nej nepekne zachoval, obávala sa toho, že by si mohol potajme vypiť a následne dcére ublížiť.
3/ Kolízny opatrovník súhlasil s tým, aby bolo dieťa zverené do starostlivosti matky a otcovi aby bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 70 eur mesačne. V ďalšom zotrval na záveroch správy, ktorá bola vyhotovená v súvislosti s pohovorom s rodičmi.
4/ Okrem výsluchu účastníkov konania bol na pojednávaní prečítaný rodný list dieťaťa, správa kolízneho opatrovníka, potvrdenie o príjme otca a po takto vykonanom dokazovaní bolo zistené, že rodičia mal. D. Q., C.. XX.XX.XXXX nežijú v spoločnej domácnosti. Otec býva v D. v spoločnej domácnosti s dospelým synom B. a maloletou dcérou M. vo vlastnom rodinnom dome. Je zamestnaný ako robotník a jeho príjem činí necelých 700 eur mesačne v čistom. Matka nepracuje, je poberateľkou rodičovského príspevku, býva v rodinnom dome. Podľa správy kolízneho opatrovníka bola mal. D. od narodenia so svojím otcom len v minimálnom kontakte, pretože matka v tomto smere nebola ústretová.
5/ Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.
6/ Podľa § 24 Zákona o rodine ods. 1/ v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. ods. 2/ ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. ods. 3/ rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. ods. 4/ súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. ods. 5/ súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
7/ Podľa § 25 Zákona o rodine ods. 1/ rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. ods. 2/ ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. ods. 3/ ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. ods. 4/ ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. ods. 5/ ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
8/ Podľa § 62 Zákona o rodine ods. 1/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť;
ods. 2/ obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov; ods. 3/ každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona; ods. 4/ pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť; ods. 5/ výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť; ods. 6/ ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
9/ Podľa § 65 Zákona o rodine ods. 1/ ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného; ods. 2/ súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní; ods. 3/ výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
10/ Podľa § 75 Zákona o rodine ods. 1/ pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.; ods. 2/ výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
11/ Podľa § 77 Zákona o rodine ods. 1/ právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa; ods. 2/ práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
12/ Po zhodnotení vykonaného dokazovania mal súd bez akýchkoľvek pochýb za preukázané, že vzhľadom k útlemu veku dieťaťa, bude v jeho bezprostrednom záujme, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia, ako aj kolízny opatrovník navrhli, aby bolo dieťa zverené matke, preto súd takémuto návrhu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine zveril mal. D. do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť výživné po 70 eur mesačne. Pri určení výživného súd vychádzal aj v tomto prípade z návrhu rodičov a kolízneho opatrovníka, pričom takéto výživné podľa názoru súdu zodpovedá aj súčasným oprávneným potrebám mal. D. a zároveň zodpovedá aj majetkovým a zárobkovým pomerom otca, ktorý je schopný takéto výživné mesačne platiť.
13/ Súd súčasne riešil na návrh otca aj úpravu jeho styku s mal. D.. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj Čl. 29 Dohovoru
o právach dieťaťa, a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967). V Čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku súd preto nemôže ignorovať tento záujem maloletého dieťaťa.
14/ V súlade s vyššie uvedeným súd kladne hodnotí záujem otca podieľať sa na výchove maloletej už od jej útleho veku a nevidí žiaden dôvod, ktorý by otca v stretávaní sa s mal. D. diskvalifikoval do takej miery, že by bol oprávnený sa s dieťaťom stretávať len v prítomnosti tretej osoby tak, ako to navrhla matka. Z uvedených dôvodov súd umožnil otcovi stretávať sa s mal. D. každý párny víkend v sobotu v čase od 07.30 hod. do 11.30 hod. s tým, že vo výrokovej časti rozsudku sú bližšie uvedené podmienky a povinnosti rodičov v súvislosti s úpravou tohto styku.
15/ O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rimavská Sobota. V odvolaní sa podľa § 363 CSP popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP - ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a § 127 ods. 2 CSP - ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania), uvedie proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia v časti, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa podľa ustanovení § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b/ prikázaním pohľadávky, c/ predajom hnuteľných vecí, d/ predajom cenných papierov, e/ predajom nehnuteľnosti, f/ predajom podniku, g/ príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.