Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Csp-6-2019.pdf
PDF · 91.95 KB
No categories available
38Csp/6/2019
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX/XX B, S., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Žalovaný je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.
Zamestnávateľ žalobkyne - spoločnosť Magna Exteriors (Slovakia) s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 13, Bratislava, IČO: 50 840 916 je povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy na základe výzvy zo dňa 05.10.2017, ktorú mu predložil žalovaný.
II. Súd p o u č u j e strany, že žalovaný je oprávnený podať v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX/XX B, S., žalobu o zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy na Okresný súd Trnava.
III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.01.2019 sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 24.10.2018 zo zmluvy č. XXXXXXXX a zamestnávateľovi žalobkyne uložil povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy na základe výzvy, ktorú mu predložil žalovaný dňa 05.10.2017.
2. Vo svojom návrhu žalobkyňa uviedla, že žalovaný bez akéhokoľvek upozornenia poslal jej zamestnávateľovi Magna Exteriors (Slovakia) s.r.o. žiadosť o výkon zrážok z jej mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Tvrdila, že nemá vedomosť, že by žalovaný podal návrh na súd, v ktorom by si uplatnil požadovaný nárok a nemá vedomosť o existencii platne uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy medzi ňou a žalovaným. Uviedla, že žalovaný vymáha pohľadávku bez právneho nároku čo do výšky a dôvodu a je neprípustné, aby na základe zmluvy o úvere, ktorej súčasťou je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá nebola uzatvorená platne a v súlade so zákonom, bez riadneho vykonateľného rozhodnutia, mohol postihnúť jej mzdu, pretože odmena za prácu uspokojuje základné životné potreby občana a jeho rodiny, nemožno výkonom postihnúť jeho mzdu v plnom rozsahu. Zmluvu považuje za problematickú a z eurokonformného hľadiska za neudržateľnú. Dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nebola dohodnutá individuálne tak, ako to vyžaduje zákon, nemôže byť platná, a teda nemožno na základe neplatnej zmluvy uplatňovať nárok. Je nesporné, že zmluva obsahuje dohodu o zrážkach zo mzdy, avšak táto dohoda nebola uzatvorená individuálne tak, ako to má na mysli zákon. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy a aj napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo povinnosť plniť záväzok takýmto spôsobom, žalobkyni sa vykonávajú zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Žalobkyňa vo svojom návrhu poukázala na ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka, ako aj na viacero rozhodnutí Súdneho dvora (ES), na Smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie. Podľa názoru žalobkyne inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza Súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Žalovaný už vyzval zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky zo mzdy a tieto aj vykonáva, preto žalobkyňa v záujme predídenia vzniku ujmy navrhla, aby sa dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy. Dodala, že klient podpisom zmluvy dáva zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových plátok úveru ponížením jeho pohľadávok na mesačnú výplatu mzdy a k jeho uhradeniu na účet spoločnosti a súčasne spoločnosť oprávňuje k ich prijatiu s tým, že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a spoločnosť oprávnená prijímať nielen do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i s úrokmi z omeškania, zmluvných pokút, náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných záväzkov klienta z úverovej zmluvy, čo je neprijateľné. Záverom dala žalobkyňa súdu do pozornosti nález ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 107/07, ako aj viaceré právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Trnava v obdobných veciach.
3. K návrhu žalobkyňa pripojila žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 05.10.2017 zaslané žalovaným zamestnávateľovi žalobkyne.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa odseku 2 na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Podľa § 329 ods. 2 CPS, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
15. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
16. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
17. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
18. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
19. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
20. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
21. Zmyslom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie nie je síce konečným rozhodnutím, ale v zmysle § 336 ods. 1 CSP možno s ním dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. Faktickou trvalosťou neodkladného opatrenia ide o zásah do práv strany, ktoré si vyžadujú nielen posúdenie nároku z procesného hľadiska, ale je potrebné sa zaoberať aj hmotnoprávnou stránkou veci. Zvlášť ak je stranou konania spotrebiteľ, ktorého v zmysle platnej právnej úpravy má súd chrániť a prihliadať aj na návrhy (námietky), ktoré nevzniesol a obstarať dôkazy, ktoré neoznačil a nepredložil. Z povahy neodkladného opatrenia aj napriek skutočnosti, že môže mať trvalé následky vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia, a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie (súd nemusí vypočuť strany, nemusí nariadiť pojednávanie), avšak je potrebné a nevyhnutné dôkladne zdôvodniť ohrozenie svojho práva, a teda potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov, t. j. musí sa osvedčiť danosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Strany konania nemusia byť vypočuté.
22. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podmienkou pre vydanie takéhoto neodkladného opatrenia je osvedčenie nevyhnutnosti/bezodkladnosti dočasnej úpravy pomerov strán konania. Nariadením neodkladného opatrenia žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej; je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti ohrozenia jeho práva, a teda potreby bezodkladnosti úpravy pomerov. Okrem existencie vzájomného vzťahu musí žalobca osvedčiť i to, že bez neodkladného opatrenia by mohol byť ohrozený na svojich právach, pričom táto hrozba musí reálne existovať, inak by nebolo potrebné dočasne upravovať pomery medzi žalobcom a žalovaným.
23. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi (žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 05.10.2017 zaslanou žalovaným zamestnávateľovi žalobkyne), ako i s obsahom celého spisového materiálu a konštatuje, že zamestnávateľ žalobkyne bol žalovaným vyzvaný na vykonávanie zrážok z jej mzdy. Žalovaný v žiadosti len uviedol, že žiada o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe Zmluvy o úvere zo dňa 24.10.2008, ktorú uzatvorila žalobkyňa so žalovaným, nakoľko žalobkyňa si riadne neplnila tento záväzok zo zmluvy, preto žalovaný využil svoje právo a žiada o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne. Žalovaný zároveň uviedol, že voči žalobkyni eviduje dlh vo výške 2.900,03 Eur, pričom túto sumu bližšie nešpecifikoval.
24. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie, a to na základe dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody je súhlas dlžníka, aby platca z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli mu zamestnávateľom vyplácané. Účinnosť dohody nastáva okamihom, kedy je predložená dlžníkovmu platcovi mzdy, ktorý síce nie je účastníkom tejto dohody, je však podľa zákona povinný na základe dohody vykonávať od tej doby zrážky a vyplácať ich veriteľovi až do úplného uspokojenia pohľadávky. Musí pritom dbať, aby zrážky nepredstavovali viac, než pripúšťa zákon.
25. Vzhľadom na uvedené, mal súd za osvedčenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zamedzil prípadným ďalším zrážkam zo mzdy, nakoľko nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy by mal byť podrobený súdnemu prieskumu. Napriek tomu, že neexistuje žiadne rozhodnutie súdu, ktoré by žalobkyni ukladalo povinnosť plniť, vykonávajú sa zrážky zo mzdy a dlžník (žalobkyňa) nemá možnosť ich priamo zastaviť. Súd má ďalej za to, že v prípade ak aj existuje dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobkyňou a žalovaným, tak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je vhodné, aby bolo pokračované v zrážkach zo mzdy žalobkyne.
26. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho konania siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nezákonného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka exituje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy podnikateľ tento inštitút aktivuje. Dlžník sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy môže dostať do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré veriteľovi prináležia a nie ja tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale podnikateľ; pritom ide aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si diktuje sám veriteľ a vykonávané zrážky zo mzdy dlžník nemá možnosť priamo zastaviť.
27. Právne v predmetnej veci, podľa názoru súdu, existuje závažná pochybnosť zo strany žalobkyne o dôvodnosti výšky sumy požadovanej žalovaným. Následné a ďalšie vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobkyne by potom malo za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného (resp. jeho postupné narastanie), a práve tým je daná potreba bezprostrednej nevyhnutnosti úpravy pomerov. Súd usúdil, že uloženie povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne možno od jej zamestnávateľa, teda inej osoby ako účastníka konania, spravodlivo žiadať, nakoľko tým nebudú jeho práva nijako dotknuté. Súd má tiež za to, že dohody o zrážkach zo mzdy by nemali nahrádzať súdne konanie, nakoľko takto by sa dlžník ponechal napospas veriteľovi a jeho predstave o výške dlhu bez ohľadu na reálny stav, čím by sa dlžníkovi fakticky odoprelo právo na súdnu ochranu a prejednanie jeho žaloby pred súdom.
28. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava pomerov strán sporu alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo možného rozhodnutia. V prejednávanej veci podľa názoru súdu exituje dôvodná obava, že realizáciou, prípadnej neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k zásahu do majetkových práv žalobkyne, pričom pozastavenie vykonávania zrážok nariadením neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch ani na strane žalovaného, ktorému nemôže nevykonávaním zrážok vzniknúť neprimeraná ujma; bezodkladná úprava pomerov bude mať za následok iba spočívanie splatenia úveru prostredníctvom zrážok zo mzdy, nie však ich úplné vylúčenie.
29. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za osvedčenú reálnu potrebu riešenia danej situácie práve neodkladným opatrením, nakoľko v danej veci exituje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobkyni, keď táto príde o časť svojej mzdy. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobkyne vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie, ktoré zabráni žalovanému vykonávať zrážky zo mzdy, a rovnako aj zamestnávateľovi žalobkyne.
30. Súd návrh na neodkladné opatrenie nariadil na dobu neurčitú (bude platiť po neobmedzenú dobu), bez uloženia povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 CSP a bez časového obmedzenia podľa § 330 ods. 1 CSP, keď ide o také neodkladné opatrenie, ktoré postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany žalobkyne a na zabezpečenie trvalej úpravy medzi stranami bez toho, aby muselo byť časovo limitované. Keďže súd nariadil takéto neodkladné opatrenie, poučil podľa § 337 ods. 1 CSP žalovaného, nakoľko má za to, že je potrebné vyriešiť spor vo veci samej, a to žalobou o zaplatenie pohľadávky zo strany žalovaného, spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti žalobkyni.
31. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, keďže bola v celom rozsahu úspešná. S poukazom na to, že žalobkyni žiadne preukázateľné trovy nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal a o výške trov nie je potom potrebné samostatne rozhodovať. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t. j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t. j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.