Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/11/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu maloleté deti S.: H., nar. XX.XX.XXXX, a H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov: matky G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. F., t. č. Y. D. XX, právne zastúpenej: JUDr. Eva Koleničová, advokátka, so sídlom Paulínska 20, Trnava, a otca H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, Y. F., právne zastúpeného: JUDr. Marián Galbavý Advokátska kancelária s.r.o., Kapitulská 6, Trnava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 16. októbra 2018, č.k. 12P/168/2018-22, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Uznesením, napadnutým odvolaním súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, majúc za to, že matka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy, ktorú svojim návrhom žiadala.

2. Právne súd svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení § 2 ods. 1, § 366 Civilného mimosporového poriadku, § 324 ods. 1, ods. 2, § 325 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2, § 331 ods. 1, ako aj ustanovením § 25 ods. 1, ods. 2, § 62 ods. 1, ods. 2 a § 65 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine. Vecne súd dôvodil, že matka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, upravil styk otca s maloletými deťmi v rozsahu každého párneho týždňa v sobotu a v nedeľu od 14:00 hod. do 17:00 hod., a určil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletej H. vo výške 120 eur a maloletej H. vo výške 90 eur vždy k 20. dňu v mesiaci k rukám matky. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom návrhu matky, rodnými listami maloletých detí, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 12.10.2018 dospel k záveru, že matka neosvedčila potrebu takejto bezodkladnej úpravy. Z dokazovania súd zistil, že maloleté deti pochádzajú z partnerského vzťahu rodičov, ktorí od 12.09.2018 nežijú v spoločnej domácnosti. Práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom doposiaľ súdom upravené neboli, a doposiaľ nebol podaný návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 12.10.2018 vyplýva, že dňa 11.10.2018 bolo vykonané šetrenie u matky maloletých detí v obci Y. D., kedy matka uviedla, že od 12.09.2018 býva spolu s maloletými v dvojizbovom rodinnom dome s kuchyňou a príslušenstvom, ktorý je vo vlastníctve K. E.. Spoločnú domácnosť tvoria maloleté deti navrhovateľky z predchádzajúceho manželstva, F. P., nar. XX.XX.XXXX, a R. P., nar. XX.XX.XXXX a matka má z predchádzajúceho manželstva ešte dcéru G. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je zverená do osobnej starostlivosti jej otca. Podľa vyjadrení matky sú náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti vo výške 80 eur vrátane energií. Príjem do domácnosti tvorí rodičovský príspevok vo výške 214,70 eur, rodinné prídavky na maloleté deti vo výške 94,72 eur a výživné od bývalého manžela navrhovateľky na maloleté deti z predchádzajúceho manželstva vo výške 80 eur. Kolízny opatrovník sa v správe vyjadril, že v čase šetrenia bol poriadok a čistota na vyhovujúcej úrovni. Matka počas šetrenia kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že otec maloletých detí fyzicky aj psychicky ubližoval jej ako aj maloletým deťom, pričom ona o tejto skutočnosti nikdy neinformovala orgány činné v trestnom konaní. Matka potvrdila, že otec maloleté deti navštevuje, avšak účelom jeho návštev nie je starostlivosť o maloleté deti, ale záujem o navrhovateľku, pričom na výživu maloletých finančne neprispieva, ale poskytuje im deťom vecné plnenia v podobe nákupu oblečenia a podobne. Dňa 12.10.2018 bol kolíznym opatrovníkom telefonicky kontaktovaný otec maloletých detí, ktorý uviedol, že pracuje cez agentúru v E. U. v E. L. s priemerným čistým mesačným príjmom cca 800 eur, býva v trojizbovom rodinnom dome s kuchyňou a príslušenstvom, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, kde platí zálohové platby za elektrinu 50 eur, plyn 100 eur a vodu 10 eur štvrťročne. Uviedol, že sa snaží získať späť matku maloletých detí, aby mohli vytvoriť maloletým deťom harmonické rodinné prostredie, navrhol jej opätovné spolužitie vo Y. F.. Keďže maloletá H. navštevuje materskú škôlku v obci Y. F., otec uviedol, že táto sa u neho zdržiava každý týždeň od pondelka do stredy, následne štvrtok a piatok je v domácnosti u matky. Na víkendy sa matka maloletých detí dostaví do Y. F., kde trávia spoločné chvíle všetci spolu.

3. Súd prvej inštancie mal za to, že návrh matky pokiaľ ide o návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým matka žiadala zveriť deti do jej starostlivosti a upraviť styk otca s deťmi, tento nebol dôvodný, keď z dokazovania nevyplýva, že by o maloleté deti, ktoré sa nachádzajú v starostlivosti matky, resp. v čase, keď sú v starostlivosti otca nebolo riadne postarané, že by bola starostlivosť niektorého z rodičov nedostatočná, alebo že by bol narušený vývin alebo ohrozené bezpečie maloletých detí. Matka uviedla len skutočnosť, že otec maloletej sa jej vyhráža, že maloleté deti nevráti. Matka v návrhu uviedla, že k situácii, kedy otec jej maloleté deti odmietol odovzdať došlo len raz, na základe čoho ona privolala policajnú hliadku. Rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom však majú obaja rodičia, pokiaľ súd nerozhodne o ich úprave. Súd nemal za osvedčené, že medzi rodičmi v súčasnosti pretrvávajú také nezhody, ktoré by nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovali. Navyše, zo správy kolízneho opatrovníka súd zistil, že maloletá H. navštevuje materskú škôlku v obci Y. F., styk otca s maloletými deťmi prebieha v poriadku, pričom aj matka maloletých detí s otcom komunikuje. Pokiaľ ide o výživné, otec síce neprispieva na výživu maloletých detí finančnou čiastkou, avšak na výživnom sa podieľa vecným plnením v podobe nákupu oblečenia a iných potrebných vecí a zo spisu nevyplýva, že by výživa maloletých detí bola ohrozená alebo nedostatočná, resp., že by maloletým deťom nebola poskytovaná starostlivosť jedným z rodičov. Preto súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu s tým, že dokazovanie za účelom preukázania tvrdení účastníkov a zisťovanie zodpovedajúcej úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom aj výživného na maloleté deti by bola predmetom konania vo veci samej, ktoré však na tunajšom súde neprebieha. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Uviedla, že sa už stalo, že otec jej bránil, aby boli maloleté deti v jej starostlivosti a hoci si po ne prišla aj za asistencie polície, deti jej neboli odovzdané. Nie je právne udržateľné, aby maloleté deti vo veku 2 a 5 rokov boli v takomto právnom vákuu a bez právnej ochrany, keď dokonca s maloletou H. je matka ešte na rodičovskej dovolenke a vzhľadom na konanie a vyjadrovanie sa otca je dôvodná obava, že sa uvedená situácia bude opakovať. Je plne v záujme detí, aby boli právne zastabilizované do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej, je potrebné, aby súd deti zveril matke a určil na ne výživné. Podľa názoru odvolateľky súd nesprávne vyhodnotil vecné plnenia otca ako plnenie si jeho vyživovacej povinnosti. Matka pripomína, že je na rodičovskej dovolenke a má v osobnej starostlivosti štyri maloleté deti, pričom výživné na dve z predchádzajúceho manželstva je len vo výške 80 eur mesačne, takže jej celkový príjem pozostáva z prídavkov na deti, rodičovského príspevku a výživného v sume 80 eur. Naproti tomu je otec detí zárobkovo činný, zamestnaný s priemerným mesačným zárobkom cca 870 eur mesačne a nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. To, že z času na čas prinesie deťom oblečenie, nepostačuje na splnenie si jeho povinností voči maloletým deťom, keďže matka potrebuje pokrývať ich aktuálne potreby na stravovanie, výchovu a výživu. Pokiaľ si otec nebude plniť svoju vyživovaciu povinnosť riadne k rukám matky aj finančne, môže byť výchova a výživa maloletých ohrozená. Zo zaužívanej súdnej praxe pritom je zrejmé, že výživné sa určuje v rozmedzí od 20 do 30% z čistého príjmu povinného rodiča a nie je nevyhnutné, aby deti boli priamo ohrozené na svojej výžive, postačuje už len dôvodná obava, že ich výživa môže byť ohrozená. Matka tiež popiera, že by styk detí s otcom ako aj jej stretávanie s otcom prebiehalo tak, ako to prezentoval otec kolíznemu opatrovníkovi. Matka sa bojí otcových nepredvídateľných a agresívnych reakcií a v konaní vo veci samej chce preukazovať, že otec maloleté deti ako aj ju fyzicky napádal. Aktuálne maloletá H. nenavštevuje škôlku vo Y. F. ale v mieste bydliska matky, pričom matka umožňuje otcovi styk s maloletými, vždy však za jej prítomnosti, nakoľko to tak deti a situácia vyžadujú. Žiadala, aby jej odvolací súd dočasne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti, otca oprávnil stýkať sa s nimi každý párny týždeň v sobotu aj v nedeľu od 14.00 hod. do 17.00 hod. vždy za prítomnosti matky a uložil otcovi prispievať na výživu maloletej H. sumou 120 eur mesačne a maloletej H. sumou 90 eur mesačne vopred k rukám matky, vždy do 20. dňa v mesiaci.

5. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že tvrdenia matky v návrhu sú nepravdivé, po jej návrate z dovolenky si matka prišla do svojho bývalého bydliska vyzdvihnúť svoje veci a veci maloletých detí, pričom o deti neprejavila žiadny záujem. Medzi matkou a otcom došlo ku konfliktu, matka privolala policajnú hliadku, otec odmietol matke deti vydať. Prvoinštančný súd ale správne konštatoval, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pokiaľ súd nerozhodne o ich úprave. Maloleté deti majú o otca vytvorené stabilné harmonické výchovné prostredie, otec sa o ne vzorne stará a deti sú na neho citovo naviazané. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj šetrenie kolízneho opatrovníka, ktorý tiež zistil, že styk otca s maloletými prebieha v poriadku, pričom aj matka s otcom pravidelne komunikuje. Nie je tiež pravdou, že by deti boli na matku veľmi citovo naviazané ako matka uvádza, otec je opačného názoru, že deti sú citovo naviazané viac na neho. Maloletá H. sa k nemu každý deň pýta, chce s ním aj bývať, nakoľko chce navštevovať a aktuálne aj stále navštevuje škôlku v mieste bydliska otca. Maloleté deti v súčasnosti žijú s matkou vo Y. D., aj s matkiným partnerom, pričom otec s takýmto spolužitím detí s partnerom matky nesúhlasí, keď tento sa mu opakovane vyhrážal a atakoval ho, že si neželá, aby maloleté deti navštevoval, na partnera matky podal otec trestné oznámenie. Pokiaľ matka popiera, že by styk detí s otcom i jej stretávanie s otcom prebiehalo tak, ako to prezentoval otec kolíznemu opatrovníkovi, toto tvrdenie matky je účelové, tendenčné a ničím nepodložené. Otec matku nikdy psychicky ani fyzicky nenapádal a zásadne popiera napádanie maloletých detí. Tieto majú s otcom vybudovaný silný citový vzťah. Tiež nie je pravda, že maloleté deti nenavštevujú škôlku vo Y. F., nakoľko maloletá H. je už týždeň so súhlasom matky u otca, ktorý ju do škôlky každý deň odprevádza. Súd správne konštatoval, že neodkladné opatrenie nemôže byť vydané len na základe tvrdení rodičov bez osvedčenia aspoň základných skutočností. Matka v odvolaní konštatuje, že vzhľadom na konanie a vyjadrovanie otca existuje dôvodná obava, že sa uvedená situácia zo dňa 13.09.2018 bude opakovať, avšak tento matkou vyvodzovaný záver je špekulatívny a ničím nepodložený. Medzi matkou a otcom došlo k jednému konfliktu, ktorý za žiadnych okolností nemôže založiť dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. záver súdu o tom, že by bezpečnosť maloletých bola ohrozená. Otec pritom ako rodič má plné právo na plnohodnotný styk s maloletými deťmi. Pokiaľ ide o tvrdenie matky o neplnenie výživného zo strany otca, toto je zavádzajúce. Otec jej dňa 30.10.2018 poukázal na bankový účet výživné 60 eur, dňa 22.11.2018 sumu 150 eur a dňa 12.12.2018 sumu 150 eur a okrem výživného vo forme peňažného plnenia zabezpečuje otec výživné tiež vo forme nepeňažného plnenia. Otec má vôľu na deti prispievať výživným vo výške 150 eur a túto povinnosť si od novembra 2018 plní a plánuje plniť až do skončenia konania vo veci samej, o čom zakladá do spisu ako dôkazy potvrdenia o úhradách výživného. Podľa jeho informácií sa matka od podania odvolania zamestnala v L., pričom so súhlasom matky sa maloleté deti už týždeň nachádzajú v starostlivosti otca vo Y. F.. Z uvedených dôvodov je podľa názoru otca odvolanie nedôvodné a preto navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

6. Matka v odvolacej replike tvrdenia otca popierala, uviedla, že nie je pravdou, že by si z dovolenky prišla k otcovi iba po veci a o deti nejavila záujem. Chcela si vziať deti, čo jej ale nebolo umožnené, musela pritom privolať políciu a na druhý deň okamžite kontaktovala príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, aj svojho právneho zástupcu. Matka od počiatku tvrdí, že sa svojich detí nemohla reálne domôcť a otec jej v tom fakticky bránil. Tiež nie je pravdou, že by deti boli viac citovo naviazané na otca. Matka s deťmi trávila 24 hodín denne počas trvania materskej a rodičovskej dovolenky, pričom otec trávil väčšinu času v práci. Je preto prirodzené a zvlášť, keď deti sú v útlom veku, že sú viac citovo naviazané na matku. Nie je pravdivé tvrdenie, že by maloletá H. sa mala vyjadrovať, že chce bývať s otcom, ak to aj v otcovej prítomnosti slovne deklaruje, môže to byť len z obavy z otcovej reakcie, ak by odpovedala inak, ako on očakáva. Pokiaľ ide o matkinho partnera, tento voči deťom vystupuje priateľsky a s láskou, a matke v každom ohľade pomáha so starostlivosťou o ne, otec sa však nezmieril so skutočnosťou, že jeho vzťah s matkou maloletých sa rozpadol a umelo vyvoláva konflikty. Nie je tiež pravdou, že by sa otec s matkou dohodli na pobyte detí u otca, dohodli sa len na tom, že dňa 10.12.2018 ráno si môže deti vziať a večer ich vrátiť, avšak sa tak nestalo a matka sa opakovane musela detí domáhať od pondelka až do stredy, kedy ich otec vrátil. Nie je vôbec pravdou, že by maloletá H. u otca trávila týždeň a celý týždeň chodila do škôlky, čo sú skutočnosti ľahko preukázateľné dopytom na materskú škôlku. Pokiaľ ide o výživné, prvá platba od otca prišla až dňa 30.10.2018, aj to iba v sume 60 eur, následne koncom novembra a v decembri suma 150 eur, pričom uvedené platby zaslal otec až po podaní návrhu matkou na súde. Matka je toho názoru, že výživné začal uhrádzať účelovo a to vo výške, ktorú si sám určil a matka má obavy, že otec bude svojvoľne posielať výživné v sumách a termínoch, ktoré mu budú vyhovovať, navyše ani suma 150 eur mesačne nepostačuje na výživu maloletých. Záverom matka uviedla, že vzhľadom na obsah otcových podaní má matka dôvodné podozrenie ohľadom stavu jeho duševného zdravia, nakoľko realitu zrejme vníma a opisuje úplne inak, ako sa odohrala a tiež matku prenasleduje. Zotrvávala na podanom odvolaní.

7. Otec v odvolacej duplike pripomenul, že má k maloletým deťom rovnaké rodičovské práva a povinnosti ako matka, čím reaguje na vyjadrenie matky, že si chcela vziať „svoje deti“. Je pritom v záujme maloletých, aby sa styk realizoval bez obmedzení, vyvolávania konfliktov a privolávania polície. Vzhľadom na to, že absentuje súdne rozhodnutie, ktorým by bola upravená realizácia styku rodičov s maloletými, je v najlepšom záujme maloletých ohľadom realizácie styku sa dohodnúť. Matka nemá žiadne právo zakazovať otcovi alebo obmedzovať jeho styk s maloletými a otec je otvorený v tejto otázke kompromisom. Priorita matky pritom nikdy nebola starostlivosť o rodinu a maloleté deti, čo potvrdzujú časté návštevy matky u sociálnej kurátorky. Čas s deťmi trávila len keď bol otec v práci a po jeho návrate mu vždy odovzdala deti so slovami nech sa stará. Maloletá H. opakovane, a to aj pred svedkami, prejavila vôľu bývať u otca a opakovane sa stalo, že sa od otca odmietla k matke vrátiť a otca prosila, aby ostal s ňou. Otec má eminentný záujem na realizovaní styku a trávení času s maloletými, s ktorými sú na seba vzájomne naviazaní a existuje medzi nimi silné citové puto. Vzťahy medzi otcom a partnerom matky sú napäté, partner matky umožnil otcovi styk s maloletými iba raz, avšak potom, ako zistil, že matka s otcom spolu komunikujú na priateľskej úrovni, vyhodil otca z domu a odvtedy mu sústavne bránil v styku s deťmi a účelovo zatajoval prítomnosť matky i detí. Vyživovaciu povinnosť si otec z vlastnej iniciatívy platí od októbra 2018 v mesačných splátkach vo výške 150 eur a mimo toho im prispieva darmi, oblečením, výletmi a pod. Tvrdenie matky o duševnom stave otca je účelové a tendenčné, rovnako ako jej tvrdenie, že otec ju prenasleduje. Matka z vlastnej iniciatívy opakovane otca kontaktovala, aby ju prišiel vyzdvihnúť do práce, čo otec aj spravil. Z pohľadu otca je hlavným motívom pre podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matkou zabezpečenie platenia výživného, pričom otec si túto povinnosť aj bez súdneho rozhodnutia plní.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 a § 7 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe vykonaných dôkazov dospel ohľadom rozhodujúcich skutočností k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd, ktorý rovnako ako súd prvej inštancie považuje návrh matky za nedôvodný, preto nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a dať za pravdu odvolateľke, ktorá ani v odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia.

10. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

12. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletých ukončili spolužitie dňa 12.09.2018, kedy matka maloletých opustila otca maloletých v dôsledku pretrvávajúcich nezhôd. Z úradnej činnosti odvolacieho súdu je známe, že na Okresnom súde Galanta toho času prebieha konanie vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým, v ktorom je vytýčené pojednávanie na 14.03.2019.

15. Matka dňa 27.09.2018 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zveriť obe deti do jej osobnej starostlivosti, avšak potrebu takejto úpravy ani podľa názoru odvolacieho súdu neosvedčila. Matka dôvodila najmä tým, že otec jej odmietol deti vydať, keď si ich prišla (po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti) dňa 13.09.2018 vyzdvihnúť, ďalej tým, že sa jej otec vyhráža, že jej dcéry zoberie a už ich viac neuvidí a tiež tým, že deti sú na ňu silne citovo naviazané. Odvolací súd uvádza, že matka sa v návrhu odvoláva na jediný konflikt medzi rodičmi. Ide pritom o konflikt, ktorý sa odohral v čase, kedy sa matka rozhodla odsťahovať a vziať so sebou aj obe deti, teda vziať deti z ich domáceho prostredia od otca, ktorý má k deťom rovnaké práva a povinnosti ako matka a za situácie, kedy jej takéto počínanie neumožňovalo žiadne súdne rozhodnutie. Pokiaľ potom otec maloletých reagoval tým, že jej v odobratí detí bránil, nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania, keď chcel zabrániť správaniu matky, ktoré právom aprobované nebolo. Táto skutková okolnosť ako dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia preto neobstojí. Ani ďalšie matkou uvádzané tvrdenia však nie sú spôsobilé osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy, pretože proti jej tvrdeniu o silnej citovej naviazanosti detí na matku stojí opačné tvrdenie otca o väčšej citovej naviazanosti detí práve na neho, pričom vzhľadom na krátku dobu, počas ktorej je treba o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť, niet priestoru na podrobnejšie dokazovanie ohľadom rodičmi tvrdených skutočností. Pokiaľ ide o matkou tvrdené vyhrážky otca, že jej deti vezme a ona ich viac neuvidí, tieto matka jednak ničím neosvedčila a jednak aj v prípade, ak by takéto zo strany otca odzneli, vzhľadom na protiprávny obsah takýchto vyhrážok je veľmi nepravdepodobné, že by matka mohla mať obavu z ich reálneho naplnenia, pretože podobné správanie zo strany žiadneho z rodičov by nemohlo požívať ochranu zo strany štátu.

16. Tvrdenie matky o nutnosti bezodkladne upraviť pomery detí, pretože žijú v právnom vákuu a bez právnej ochrany, nebolo osvedčené. Z doterajšieho obsahu spisu možno vyvodiť zatiaľ len to, že rodičia spolu nežijú, o deti sa stará prevažne matka, deti s ňou v súčasnosti bývajú v dvojizbovom dome u nového matkinho partnera a to spolu s dvomi staršími deťmi, ktoré má matka z predchádzajúceho manželstva, pričom s otcom sa deti pravidelne stretávajú vždy po dohode s matkou. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že obaja rodičia sú schopní deťom poskytovať starostlivosť, keď nebolo zistené, že by o maloletých u niektorého z nich nebolo riadne postarané, pričom zároveň rodičia dokážu spolu primerane komunikovať. Tiež z obsahu spisu nie je možné nijako vyvodiť, že by deti viac inklinovali k matke, alebo k otcovi a samotná skutočnosť, že matka je s maloletou H. na rodičovskej dovolenke nedáva na túto otázku relevantnú odpoveď. Súd si nemohol bez ďalšieho osvojiť tvrdenia matky, ktoré táto v konaní ničím nepodložila a otec jej tvrdenia popiera. Obaja rodičia k otázke citových väzieb maloletých k rodičom poskytli súdu iba vlastné protichodné tvrdenia a súd musel vychádzať len z týchto ich tvrdení, kde každý z rodičov uvádza, že práve on má k deťom bližšie citové väzby a práve s ním chcú deti žiť. Za týchto okolností nemožno prisvedčiť matke, že je tu potreba okamžitej úpravy pomerov v tom zmysle, že jej deti treba bezodkladne zveriť, pretože takáto potreba úpravy pomerov z obsahu spisu nevyplýva a nie je ani osvedčené, že by práve takáto bola v záujme maloletých. Vychádzajúc zo zákonnej zásady, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, nemôže súd vydať neodkladné opatrenie, ktorým rodičovské práva niektorého z rodičov bez bez osvedčenia potreby úpravy obmedzí tak, ako to matka žiadala za situácie, keď nie je zrejmé, ktorý z rodičov a v akom rozsahu by sa mal o maloletých starať tak, aby to bolo v ich najlepšom záujme.

17. Rovnako nemožno prisvedčiť matke v otázke potreby neodkladnej úpravy styku otca s maloletými, pretože deti sa s otcom aj bez súdnej úpravy stretávajú, pritom ako zo spisu vyplýva, stretávajú sa tiež počas pracovného týždňa, takže matkin návrh na úpravu styku otca s deťmi v čase párnych víkendov nezodpovedá doterajšiemu rozsahu stykov a konkrétny ňou navrhovaný rozsah nebol nijako bližšie zdôvodnený. Vyhovenie jej návrhu by viedlo bez osvedčenia potreby takejto úpravy, k obmedzeniu stretávania detí s otcom bez náležitého dokazovania, čo je v rozpore so záujmami maloletých, ktoré majú právo na rovnocenný, alebo ak to nie je možné, tak aspoň čo najširší styk s oboma rodičmi.

18. Pokiaľ matka v odvolaní tvrdí, že otec ju aj maloleté deti fyzicky napádal, toto ničím nepodložila. Uvedené tvrdenie pritom vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec neuvádzala, rovnako o tejto skutočnosti neinformovala nikdy orgány činné v trestnom konaní, v dôsledku čoho sa tieto jej tvrdenia javia ako účelové. Navyše, ak by sa otec skutočne dopúšťal v minulosti násilia voči maloletým, matka by len sotva súdu navrhovala úpravu styku maloletých s otcom tak, ako to v návrhu žiadala a to pôvodne bez jej prítomnosti, keď svoju osobnú prítomnosť navrhla až v odvolaní podanom proti zamietajúcemu uzneseniu, kde už dôvodí aj jeho násilným správaním.

19. Ani v časti uloženia povinnosti otcovi platiť na deti výživné matka neosvedčila potrebu dočasnej úpravy. Nepochybne je v záujme maloletého dieťaťa, aby na jeho výživu prispieval aj otec, čo je jeho zákonná povinnosť, v tomto prípade však bolo preukázané, že otec v októbri 2018 zaplatil k rukám matky na deti výživné vo výške 60,- eur a počnúc novembrom 2018 jej poukazuje sumu 150 eur a mimo toho deťom prispieva aj vecne, čo matka potvrdila. Odvolací súd pripomína, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( § 217 ods. 1 v spojení s § v spojení s § 234 ods. 2 . V tomto prípade otec platenie výživného ako je uvedené vyššie, preukázal listinnými dôkazmi a vo vyjadrení k odvolaniu prezentoval svoju vôľu na deti naďalej prispievať výživným vo výške 150 eur až do skončenia konania vo veci samej, takže nebola osvedčená potreba úpravy výživného formou neodkladného opatrenia. Ak aj matka považuje sumu 150 eur mesačne za nepostačujúcu na výživu maloletých, odvolací súd jej názor nezdieľa. Treba pripomenúť, že ust. § 366 umožňuje súdu neodkladným opatrením nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva dôkladné dokazovanie ohľadom majetkových pomerov rodičov, ich možností a schopností, ani ohľadom odôvodnených potrieb maloletých detí, ale musí vychádzať z toho, čo zistil v rámci tohto skráteného konania, väčšinou bez výsluchu účastníkov a bez disponovania relevantnými listinnými dôkazmi. Preto svojím rozhodnutím neurčuje výživné podľa kritérií, ktorými sa inak riadi súd v konaní vo veci samej, ale sleduje hlavne účel, aby potreby detí boli dočasne zabezpečené aspoň výživným v nevyhnutnej miere. Vychádzajúc z veku maloletých, ktoré sú zdravé a z obsahu spisu nevyplývajú žiadne mimoriadne zvýšené náklady na ich výživu, považoval odvolací súd otcom poukazovanú sumu za sumu výživného, ktoré s ohľadom na okolnosti prípadu spĺňa kritéria výživného poskytovaného v nevyhnutnej miere, keď v danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že nielen otec, ale aj matka je zamestnaná a táto poberá aj rodičovský príspevok aj prídavky na deti.

20. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam ani odvolací súd nepovažoval v tomto prípade za naplnené podmienky nevyhnutné na to, aby súd pristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia. Berúc do úvahy charakter inštitútu neodkladného opatrenia tu samozrejme nebol priestor na podrobné vykonávanie dôkazov, keďže súd rozhodoval v skrátenom konaní, avšak tie skutkové zistenia, ktoré zo spisu vyplývajú, postačujú na vyslovenie záveru, že v súčasnosti potreba navrhovaného neodkladného opatrenia nie je osvedčená. Odvolací súd má za to, že pomery medzi účastníkmi sú dostatočne stabilizované na to, aby postačovali na preklenutie obdobia do právoplatného skončenia konania vo veci samej, v ktorom konaní súd vykoná riadne a úplné dokazovanie, na základe ktorého rozhodne o tom, komu z rodičov budú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, v akom rozsahu a za akých podmienok bude druhý rodič oprávnený stýkať sa s nimi a v akej výške bude na deti platiť výživné.

21. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 potvrdil. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 .

22. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.