Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_13Csp-10-2019.pdf
PDF · 111.65 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/10/2019
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: Z. C., G..: XX.X.XXXX, Š. XX, XXX XX Ľ., zastúpeného JUDr. Katarínou Andráš Leškovou, advokátkou, Plzenská 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, o určenie neplatnosti právnych úkonov, vydanie bezdôvodného obohatenia a povinnosti uskutočniť bezodplatný prevod osobného motorového vozidla na žalobcu, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu elektronicky dňa 17.1.2019 a doplnenou predložením príloh v listinnej podobe dňa 22.1.2019 sa žalobca domáha, aby súd vydal rozsudok, ktorým by rozhodol o určení, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.6.2014 a Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.06.2015 je absolútne neplatná, a zároveň aj o splnení povinnosti žalovaného vydať žalobcovi sumu 3 816,39 EUR titulom bezdôvodného obohatenia, a o splnení jeho povinnosti uskutočniť bezodplatný prevod osobného motorového vozidla zn. Nová ŠKODA Octavia AMBITION 1.6, farba: MODRÁ METALÍZA, Z.: E., rok výroby: XXXX (ďalej len „označené motorové vozidlo“ v príslušnom gramatickom tvare), N.Z.: O. XXX Y. na žalobcu.
2. Súčasťou tohto podania bol aj návrh, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému zakázal rušiť žalobcu v pokojnom užívaní označeného motorového vozidla, N.: O. XXX Y., a to až do právoplatného skončenia konania veci samej.
3. Žalobca podanie ako celok odôvodnil tým, že dňa 27.10.2014 uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX /ďalej aj „zmluva“/. Zmluvné strany sú v zmluve označené ako veriteľ t. j. žalovaný na jednej strane a klient /spotrebiteľ/kupujúci/ t. j. žalobca na strane druhej. Podľa žalobcu už na prvý pohľad táto zmluva pôsobí chaoticky a nezrozumiteľne. Predmetom tejto zmluvy je „dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby kúpnej ceny predmetu financovania formou splátok“. Zo zmluvy podľa žalobcu nie je vôbec zrejmé, o aký právny úkon tu vlastne ide, aká je jeho kauza. Nie je možné jednoznačne určiť, či ide o kúpnu zmluvu, alebo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Nie je možné z nej určito a zrozumiteľne vyvodiť právne postavenie zmluvných strán. Podľa žalobcu obsah zmluvy nekorešponduje so skutočnou vôľou zmluvných strán. Zámerom žalobcu bolo kúpiť si auto na splátky. Čo bolo skutočným zámerom žalovaného však určiť nevie.
4. Žalobca ďalej uviedol, že z listiny označenej ako „Potvrdenie o pridelení zvláštneho evidenčného čísla“ zo dňa 27.10.2014 vyplýva, že vlastníkom vozidla je žalobca. Žalobca však v rámci listiny označenej ako „Informácia“ a v liste konateľa žalovaného dostal jasnú inštrukciu, že za vlastníka vozidla má na dopravnom inšpektoráte prihlásiť žalovaného. Ako vlastník vozidla je preto aktuálne vedený žalovaný.
5. Žalobca poukázal na to, že v zmluve sa ďalej uvádza predmet financovania /kúpy/: označené motorové vozidlo. V zmluve sa uvádza kúpna cena predmetu financovania 22 408 EUR, vopred hradená časť kúpnej ceny mala byť 4 481,60 EUR, výška spotrebiteľského úveru je uvedená v sume 17 926,40 EUR. Žalobca tvrdí, že obsah zmluvy ani v týchto náležitostiach nekorešponduje so skutočnosťou, pretože z listinných dôkazov /potvrdenie o vklade v hotovosti + faktúra č. 34152 z 27.10.2014/ je zrejmé, že žalobca uhradil v deň podpisu zmluvy v hotovosti sumu 5 019, 39 EUR. Súčasťou tejto zmluvy je splátkový kalendár, z ktorého vyplýva, že žalobca má uhradiť žalovanému 6 splátok, avšak v skutočnosti má uhradiť len jednu, a to poslednú splátku kúpnej ceny vo výške 17 926,40 EUR. Splátok teda nie je 6, ale je tu len jedna splátka. Čiže celý „úver“ má byť fakticky splatený len jednou, poslednou splátkou. Následne žalobca dňa 11.06.2015 uzavrel so žalovaným aj Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX (Dodatok k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 27.10.2014). Tým malo medzi zmluvnými stranami dôjsť k dohode o zmene doby splácania na 48 mesiacov a výške splátok. Súčasťou tejto zmluvy je opäť aj splátkový kalendár. Vyplýva z neho, že žalobca by mal titulom splátok spotrebiteľského úveru zaplatiť celkom 21 006,72 EUR. Žalobca uviedol, že Dodatok zmluvy a jeho splátkový kalendár z 11.06.2015 vôbec nereflektujú, že žalobca dňa 27.10.2014 uhradil aj sumu 5 019,39 EUR. Doposiaľ uhradil žalovaného na kúpnu cenu predmetného vozidla sumu 26 224,39 EUR. Z toho podľa neho vyplýva, že splatil už aj „úver“, nielen kúpnu cenu vozidla. Napriek tomu od neho žalovaný stále požaduje úhradu ďalších splátok až do 11.05.2019.
6. Podľa žalobcu z úvodu zmluvy a jej dodatku vyplýva, že majú byť uzatvorené podľa zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch v znení posledných noviel a podľa ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka s primeraným použitím §§ 497-507 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Tvrdí, že napadnuté zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami, a namieta, že zo zmluvy a jej dodatku nie je zrejmé, o akú zmluvu vlastne ide, t. j. či ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere alebo o kúpnu zmluvu. Z predmetných zmlúv nie je možné zreteľne určiť, aká bola skutočná vôľa zmluvných strán. Podľa jeho názoru pri obidvoch týchto právnych úkonoch absentujú ich základné náležitosti, ako je vážnosť vôle, určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu. Javí sa mu, že v danom prípade účastníci zmluvy len predstierali uzatvorenie zmluvy o spotrebnom úvere s účelom financovania kúpy motorového vozidla, pretože v skutočnosti si chcel žalovaný týmto spôsobom zabezpečiť pohľadávku vo vzťahu k žalobcovi, a v tej súvislosti navrhuje, aby si súd vyžiadal z dopravného inšpektorátu správu o tom, kto je vlastníkom vozidla, kto je jeho držiteľom a najmä odkedy (pozn. súdu: už na tomto mieste však treba poznamenať, že takéto záznamy dopravného inšpektorátu majú len evidenčnú povahu!, a tvrdenia žalobcu sú v bode 4.). Poukázal na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Uviedol, že ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu s tým, že „pri absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa naliehavý právny záujem nepreukazuje“ (pozn. súdu: tomuto vyjadreniu o nepreukazovaní naliehavého právneho záujmu však súd nerozumel, nakoľko absolútna neplatnosť, na ktorú sa prihliada ex offo, je kategóriou hmotného práva, a sama o sebe nijako nesúvisí s otázkou či podmienkou naliehavého právneho záujmu na súdnom konaní - jej určení, ktorá je kategóriou procesného práva).
7. Napokon žalobca uviedol, že ak by sa súd s argumentáciou žalobcu o absolútnej neplatnosti zmlúv nestotožnil, a bude mať za to, že ide o platný spotrebiteľský úver, „poukazuje na tieto neprijateľné zmluvné podmienky:“ 7.1 Úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, keďže neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c), f) a k) zák. č. 129/2010 Z.z. 7.2 Žalobca uhradil žalovanému spracovateľský poplatok vo výške 537,79 EUR.V skutočnosti tak žalovaný neposkytol úver v takej výške, ako sa so žalobcom dohodli. Žalovaný poskytol úver nižší o sumu rovnajúcu sa poplatku hradenému v deň poskytnutia úveru (17 926,40 - 537,79 = 17 388,61 EUR). Poplatok zinkasovaný od spotrebiteľov v deň poskytnutia pôžičky je nezákonný. Uvedené opakovane judikovali súdy, ktoré konštatovali, že poplatok by mal vždy korešpondovať určitému predmetu plnenia. „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene.“. Poplatok pokrýva výlučne aktivity žalobcu a nesleduje záujem žalovaných. Poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť je v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. Skryté poplatky znamenajú spoplatnenie úveru navyše, nad rámec uvedenej úrokovej sadzby. Zmysel ochrany spotrebiteľa tkvie v tom, že je jasná výška odplaty za poskytnutý úver. Preto sú skryté poplatky neprijateľné (§ 53 ods. 4 písm. t), v) Občianskeho zákonníka). 7.3 Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ani informáciou o pravidelnej mesačnej splátke. Žalobca ako spotrebiteľ nie je povinný plniť to, čo nie je v zmluve písomne uvedené. 7.4 Údaj o RPMN uvedený v obidvoch zmluvách vzhľadom na skutočne poskytnutú výšku úveru (t.j. bez spracovateľského poplatku), nie je správny. Navrhuje súdu realizovať prepočet RPMN. 7.5 Žalobca doposiaľ žalovanému uhradil 26 224,39 EUR. Kúpna cena predmetu financovania bola určená na 22 408 EUR. Každé ďalšie plnenie, ktoré žalovaný od žalobcu prijal predstavuje obohatenie bez právneho dôvodu. Žalovaný prijal bez právneho dôvodu sumu 3 816,39 EUR. 7.6 Žalobca namieta tzv. „Výhradu vlastníckeho práva“, ktorú si žalovaný v zmluve vymienil. Zo zmluvy o úvere, časť „Dohodnuté zmluvné vzťahy“ vyplýva, že „vlastnícke právo k predmetu financovania prejde na kupujúceho až po úplnom zaplatení kúpnej ceny, resp. všetkých jej splátok aj príslušenstva.“ Žalovaný túto podmienku neupravil písomne v kúpnej zmluve tak, ako to vyplýva z ust. § 601 Obč. Zákonníka. Z ust. § 601 OZ vyplýva možnosť dohody zmluvných strán o tzv. výhrade vlastníctva, spočívajúcej v dohode o nadobudnutí vlastníckeho práva k hnuteľnej veci neskôr, až zaplatením kúpnej ceny. Platným dojednaním výhrady vlastníctva v kúpnej zmluve dôjde k prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci neskôr, než prevzatím veci. Dojednať výhradu vlastníctva je možné buď v samotnej kúpnej zmluve alebo v dodatku ku kúpnej zmluve. Žalobca namieta, že listiny, ktoré so žalovaným uzavrel sú práve pre neurčitosť a zmätočnosť absolútne neplatné. A už vôbec z nich nevyplýva, že by sa malo jednať o kúpnu zmluvu. V čase pred odovzdaním a prevzatím hnuteľnej veci - motorového vozidla mala byť výhrada vlastníctva uzavretá písomne v kúpnej zmluve. Aj z tohto dôvodu nie je platne dohodnutá výhrada vlastníctva, keďže k prevodu vlastníckeho práva už došlo prevzatím veci.
8. Podľa názoru žalobcu je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ak žalobca k dnešnému dňu titulom kúpnej ceny za predmetný automobil uhradil žalovanému sumu 26 224,39 EUR a žalovaný mu sústavne hrozí odobratím tohto auta pre údajné nezaplatenie troch splátok, poukazuje na „Upomienku pred stanovením úveru splatným“ (pozn. súdu: ktorú však súdu spolu s návrhom, a ani dodatočne, vôbec nepredložil). Vzhľadom na to, že žalovaný podľa neho reálne sústavne hrozí žalobcovi odobratím motorového vozidla, považuje za potrebné, aby súd dočasne upravil pomery medzi účastníkmi konania a žalobcovi poskytol dočasnú ochranu pred odobratím vozidla zo strany žalovaného, a to až do právoplatného skončenia sporu, na základe čoho navrhuje, aby súd vydal neodkladné opatrenie (viď bod 2.)
9. K tvrdeným skutkovým okolnostiam žalobca následne po podaní návrhu k tomuto dodatočne doplňujúco priložil kópie listín označených ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX z 27.10.2014 vrátane splátkového kalendára, Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX z 11.06.2015 vrátane splátkového kalendára, Protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla, Potvrdenie o pridelení zvláštneho evidenčného čísla z 27.10.2014 , Informácia a list konateľa žalovaného a Kópie vkladových lístkov a výpisov z účtu. Listinu označenú ako Upomienka pred stanovením úveru splatným“, napriek tomu že ju vo svojom návrhu spomína, žalobca do času rozhodnutia o neodkladnom opatrení (§ 329 ods. 2 CSP) nepredložil.
10. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku (čo v zmysle ust. § 234 ods. 2 CSP platí primerane aj pre uznesenie) súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
11. „Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena. ... Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich pravdivo a úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 50). „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilé byť predmetom dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie.“ (in: tamtiež, s. 670).
12. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
11. V súvislosti so skutkovým stavom súd pripomína, že v kontradiktórnom konaní dokazovanie slúži na preukazovanie (obdobne v konaní o neodkladnom opatrení - listiny, na ktoré sa strana odvoláva
- na osvedčenie) tvrdených skutočností, a nie na zisťovanie a vyhľadávanie akýchkoľvek skutkových okolností, ktoré strana riadne netvrdí. Strana sporu je preto povinná uviesť celkom konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. „Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či (náhodou) existujú skutočnosti v jej prospech (tzv. fishing expectations)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 571).
12. V danom prípade má pritom súd za to, že v súvislosti s navrhovaným neodkladným opatrením žalobca jednak nie len že zrozumiteľne neuviedol a neosvedčil také skutočnosti, z ktorých by objektívne vyplývalo, že má pravdepodobne právo (užívať označené motorové vozidlo, a právo na „bezodplatný prevod“ označeného motorového vozidla na svoju osobu), ktorých ochrany sa domáha, ale vôbec neuviedol a neosvedčil ani skutočnosti o tom, čo mu vlastne bez navrhovaného neodkladného opatrenia hrozí, teda prečo je potrebné, resp. nevyhnutné navrhovaným neodkladným opatrením bezodkladne upraviť pomery navrhovaným spôsobom. Žaloba sa ako celok javí byť vnútorne úplne rozporná. Okrem sporných procesných otázok vo veci samej (prípustnosti žaloby na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, resp. naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, či správnosti a vhodnosti zvoleného procesného riešenia) aj z hmotnej stránky totiž žalobca v žalobe neuviedol žiadne také konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že a na základe akého právneho titulu, resp. čoho (ak sú napadnuté zmluvy absolútne neplatné a žalobca netvrdí nejaké svoje ďalšie konkrétne právo a jeho dôvody) je resp. má byť žalovaný povinný uskutočniť bezodplatný prevod označeného motorového vozidla na jeho osobu (ktoré by svedčili o opodstatnenosti tejto časti žaloby). Žalobca tiež neuviedol a ani neosvedčil žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že je nejaké jeho konkrétne právo bez nariadenia neodkladného opatrenia ohrozené, a teda prečo je navrhované neodkladné opatrenie bezodkladne potrebné, resp. aká konkrétna a ťažko napraviteľná ujma mu bez jeho nariadenia bezprostredne hrozí.
13. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
15. V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).
16. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).
17. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav aplikovať.
18. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho vydanie a potrebu, aby boli pomery strán neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo (§ 336 ods. 1 CSP, resp. bez obmedzenia - arg. a contrario podľa § 330 ods. 1 CSP do jeho zrušenia podľa § 334 CSP) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že strana má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že bez tejto neodkladnej ochrany jej bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie (podobne ako predbežné opatrenie v minulosti) totiž nemožno vydať vtedy, keby išlo iba o úpravu faktických (nie právnych) vzťahov strán sporu (Bureš, J. - Drápal, L,: Občanský soudní řád. C.H. Beck, Praha 1994, s. 88). Súdna ochrana sa totiž poskytuje právnemu nároku, a nie právne nedôvodnej, iba fakticky alebo sociálne zdôvodňovanej (právne nepodloženej) požiadavke (záujmu)
- inak by existovalo nemalé riziko, že by neodkladné opatrenie mohlo byť zneužívané i na časové „taktizovanie“, prípadne blokovanie alebo šikanovanie oprávnenej protistrany. Jeho navrhovateľ teda musí tvrdiť a osvedčiť aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti právneho nároku (vrátane jeho podstaty a rozsahu) voči označeným stranám, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana (presný opis právnych vzťahov, ich podstaty, a rozsahu vzájomných práv a povinností - v tomto prípade najmä z čoho odvodzuje svoje právo a tomu zodpovedajúcu povinnosť žalovaného uskutočniť bezodplatný prevod označeného motorového vozidla na jeho osobu - vrátane uvedenia konkrétnych dôvodov svojich konkrétnych nárokov, a osvedčiť ich, teda predložiť právne relevantné dokumenty, resp. dôkazy osvedčujúce tento stav), a tiež skutočnosti o potrebe upraviť pomery strán navrhovaným spôsobom, a o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy, teda aby neboli vážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe neodkladnej úpravy (vrátane jej primeranosti a rozsahu). Inými slovami - podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie práva a toho, že ide o taký stav, ktorý neznesie odklad, a že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov , by právo alebo právom chránený záujem strany vo veci samej boli ohrozené, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán.
19. O nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje spravidla len v skrátenom konaní na základe osvedčeného návrhu jednej strany bez riadneho dokazovania a bez vyjadrenia protistrany, pričom vydané neodkladné opatrenie je zároveň (predbežne) vykonateľné doručením (§ 332 ods. 2 CSP), a predstavuje tak veľmi vážny zásah súdu do právneho vzťahu, resp. pomerov strán. Neodkladné opatrenie je preto možné vydať len výnimočne v prípadoch, ak navrhovateľ uvedie také skutočnosti, z ktorých jeho právo, resp. nárok vyplýva (v zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku), a zároveň, okrem svojho práva vrátane jeho rozsahu, konkrétnymi skutočnosťami odôvodní a zároveň aj primerane osvedčí, že je zároveň naliehavo resp. nevyhnutne potrebné upraviť pomery strán navrhovaným spôsobom (ktorý musí byť ale zároveň aj primeraný, keďže neodkladným opatrením nemožno pomery strán upravovať nad nevyhnutnú mieru, ale len v potrebnom neodkladnom rozsahu).
20. Konanie o vydanie neodkladného opatrenia je návrhovým konaním, pričom opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy patrí medzi základné predpoklady pri rozhodovaní o jeho nariadení (§ 326 ods. 1 CSP). Neodkladné opatrenie predpokladá, aby boli tvrdené a osvedčené aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, pričom súd o ňom rozhoduje v tomto čase predbežne s úplným právnym posúdením (s úplnou aplikáciou všeobecného práva) na základe skutkového stavu tvrdeného a osvedčeného z ponúkaných dôkazov (právne posúdenie, s výnimkou možnosti zváženia právnych argumentov a skutkových tvrdení protistrany, je a má byť úplné, keďže súd pozná právo, a neznámy, no navrhovateľom aspoň osvedčený, je len skutkový stav). Inými slovami konkrétne právo, ktorého ochrany sa navrhovateľ neodkladného opatrenia svojim návrhom domáha, musí z jeho návrhu (hoci doposiaľ len z ním tvrdených skutočností) vyplývať, a súd o ňom (v prípade osvedčenej potreby) rozhoduje neodkladne (posudzuje nárok).
21. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností tvrdených v návrhu (prípadne dokladov k nim pripojeným), pri ktorom nie sú vážnejšie pochybnosti o ich pravdivosti a je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutočnosti sú pravdivé. Z hľadiska právneho je však, okrem nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, predpokladom úspešnosti návrhu aj to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný záver o pravdepodobnom nároku (úspešnom uplatnení alebo bránení práva) toho, kto vydanie neodkladného opatrenia žiada, a jeho súvis s navrhovanou neodkladnou úpravou (jej potreba). Znamená to, že už zo skutočností uvedených v návrhu, prípadne dokladov k nim pripojeným, sa dá urobiť záver o dostatočnej miere pravdepodobnosti, že výsledok konania vo veci samej bude pre navrhovateľa predbežného opatrenia priaznivý, a bezodkladná úprava pomerov strán, s perspektívou zachovania tohto stavu aj po rozhodnutí vo veci samej, je potrebná.
22. V danom prípade však žalobca podľa názoru súdu neuviedol a neosvedčil podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, t.j. netvrdil a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali záver o jeho práve a tomu zodpovedajúcej povinnosti žalovaného „uskutočniť bezodplatný prevod“ označeného motorového vozidla na jeho osobu, a z čoho, ak sú napadnuté zmluvy absolútne neplatné, a k prevodu označeného motorového vozidla zatiaľ nedošlo (vychádzajúc zo žalobnej žiadosti - povinnosti žalovaného uskutočniť prevod), vyplýva jeho užívacie právo k označenému motorovému vozidlu, vrátane dôvodu, rozsahu a spôsobu jeho užívania.
23. Inými slovami, zo žalobcom tvrdených skutočností právo žalobcu a tomu zodpovedajúca povinnosť žalovaného „uskutočniť bezodplatný prevod“ označeného motorového vozidla na jeho osobu, ktorému sa má poskytnúť ochrana (v zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), nevyplýva. V tvrdeniach žalobcu (§ 220 ods. 2 CSP a § 326 ods. 1 CSP) nie sú uvedené také konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že by takéto právo mal mať. Žalobca v žalobe rozporuplne uvádza, že „vlastníkom vozidla je žalobca“, že „namieta tz. Výhradu vlastníckeho práva“, a že „k prevodu vlastníckeho práva už došlo prevzatím veci“, avšak na druhej strane žiada, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného „uskutočniť bezodplatný prevod“ označeného motorového vozidla na jeho osobu. Žalobca sa teda nedomáha určenia vlastníckeho práva, „o prevod“ len žiada, a javí sa tak, že zvolená žaloba a jej formulácia (s povinnosťou úplne bezodplatného prevodu) je ako celok nevhodne zvoleným prostriedkom procesnej ochrany. Okrem uvedeného napokon aj preto, že žaloba o určenie právnej skutočnosti, akou aj predložená žaloba (v časti o určenie neplatnosti právnych úkonov) nepochybne je, je podľa § 137 písm. d) CSP prípustná len vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Možnosť a prípustnosť takejto všeobecnej žaloby o určenie absolútnej neplatnosti právnych úkonov (z dôvodov podľa § 37 OZ), resp. jej naliehavý právny význam (potreba) však v danom prípade zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva.
24. V dôvodovej správe k ust. § 137 CSP bolo uvedené, že záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.
25. Okrem toho (že žalobca v kontexte žiadosti o prevod označeného motorového vozidla na jeho osobu neosvedčil svoje užívacie právo k menu) žalobca tiež neuviedol a ani neosvedčil ani žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňujúce potrebu navrhovaného neodkladného opatrenia, teda prečo je navrhované neodkladné opatrenie bezodkladne potrebné, resp. aká konkrétna a ťažko napraviteľná ujma mu bez jeho nariadenia bezprostredne hrozí. Z týchto dôvodov preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pre nedostatok skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj pre nedostatok jeho naliehavej potreby, ako zjavne nedôvodný zamietol.
26. Vo vzťahu ku trovám konania, vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania a týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, o nároku na náhradu trov celého konania ako výdavkov preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, vrátane nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení, rozhodne súd z mysle ust. § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.
27. S poukazom na ust. § 138 CSP súd napokon pre úplnosť uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené sa žaloba po predbežnom právnom posúdení javí vo svojej podstate (prevažujúcej časti) zároveň ako zjavne nedôvodná (§ 138 CSP), a preto žalobcu z dôvodov hospodárnosti vyzýva na jej späťvzatie v lehote 10 dní od doručenie tohto uznesenia (ešte pred realizáciou ďalších procesných úkonov pri príprave pojednávania) tak, aby nedochádzalo k navyšovaniu zbytočných trov konania s tým, že žalovanej strane podľa obsahu súdneho spisu v tomto konaní doposiaľ žiadne konkrétne preukázané trovy (§ 251 CSP) nevznikli. Prípadnú zmenu žaloby, vzhľadom na jej povahu, skutočnosť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je jej súčasťou, výsledky doterajšieho konania (toto rozhodnutie) a komplikácie s posudzovaním pomeru eventuálneho úspechu po jej zmene, súd nepovažuje za vhodnú, a z toho dôvodu tak predbežne za neprípustnú.
27. Vyššie uvedené a eventuálne späťvzatie žaloby však žalobcovi samozrejme nebráni podať po zvážení vhodne prípadne žalobu inú.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).