Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/65/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobkyne B. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. č. XXX, t. č. bytom E., L. G. č. XXXX/X-X, proti žalovanému J. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. č. XXX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 14. júna 2021 č. k. -174 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako „BSM“). Vo výroku II. žalovanému voči žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa , , , , , , . V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní nebolo sporné, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 12.08.2000 a toto bolo rozvedené rozsudkom tamojšieho súdu právoplatným dňa 22.03.2019, ku ktorému dňu zaniklo medzi stranami aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. K jeho vyporiadaniu dohodou medzi stranami do podania predmetnej žaloby nedošlo. Nebolo tiež sporné, že strany sporu počas manželstva nadobudli do vlastníctva byt č. X v k. ú. Prusy, zapísaný na LV XXXX a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, pričom strany sporu boli vlastníkmi tejto nehnuteľnosti v podiele 1/1 aj v čase zániku BSM. Zároveň nebolo medzi stranami sporné, že žalobkyňa a žalovaný v postavení spoludlžníkov počas manželstva uzatvorili úverovú zmluvu č. 5053363115 a úverovú zmluvu č. 5113544955, na základe ktorých im boli bankou poskytnuté úvery vo výške podľa predmetných zmlúv, ktoré sa zaviazali splácať v pravidelných mesačných splátkach. V čase zániku BSM predmetné úvery neboli v celom rozsahu uhradené. Z vykonaného dokazovania súd tiež zistil, že kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 24.03.2021 medzi žalobkyňou a žalovaným ako predávajúcimi a treťou osobou ako kupujúcim došlo k prevodu vlastníckeho práva strán sporu k predmetnému bytu č. 2 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na kupujúceho, ktorý nie je stranou tohto sporu. V čase rozhodovania súdu tak neexistovalo žiadne aktívum, ktoré by bolo predmetom vyporiadania BSM strán sporu. Súd prvej inštancie konštatoval, že súdna judikatúra sa prikláňa k názoru, že dlhy možno v rámci BSM vyporiadať medzi účastníkmi pri tzv. širšom vyporiadaní BSM, avšak pri existencií aktív. Vyporiadanie pasív BSM (zmena vnútorných vzťahov dlžníkov) je úzko spätá s novými vlastníckymi pomermi k aktívam. Samo o sebe význam nemá, pretože bez zmeny vo vlastníckych pomeroch k aktívam nie je dôvod meniť vnútorné vzťahy spoludlžníkov, ktoré sú dané, či už zmluvou alebo zo zákona a ktorých vzájomné vysporiadanie je naďalej zachované zákonom. Za stavu, keď strany sporu už v

BSM nevlastnia žiaden spoločný majetok - aktíva, v zásade nie je možné vyporiadať spoločné dlhy strán sporu. V danom prípade súd naviac k tomu uviedol, že súčasťou uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 24.03.2021, na základe ktorej došlo k predaju jedinej nehnuteľnosti tvoriacej aktívum BSM, je dohoda zmluvných strán o splatnosti kúpnej ceny tak, že táto bude použitá okrem iného aj na úhradu zostatkov predmetných úverov (na základe úverovej zmluvy č. 5053363115 a úverovej zmluvy č. 5113544955), ktoré nesporne predstavovali pasíva patriace do BSM strán. Tým podľa názoru súdu došlo k vyporiadaniu aj pasív BSM dohodou strán. Pokiaľ okrem uvedeného strany sporu získali z tohto predaja finančné prostriedky, ide o prostriedky, ktoré už nepatria do BSM a sú výlučným vlastníctvom každého z nich, pretože k ich nadobudnutiu došlo až po rozvode. Žalovaný v konaní nesúhlasil so späťvzatím žaloby žalobkyňou, pričom tvrdil, že nedošlo medzi stranami k vyporiadaniu všetkých pasív patriacich do BSM, konkrétne nebol vyporiadaný dlh zo zmluvy o pôžičke č. 7148267 a nedoplatky za plyn a elektrinu, ktoré boli zistené pri prepise bytu č. 2 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na kupujúceho. Uvedené tvrdenia žalovaného žalobkyňa v konaní rozporovala. Súd sa v tejto súvislosti pridržiaval svojich uvedených záverov, zároveň však naviac konštatoval, že žalovaný v spore nijakým spôsobom nepreukázal, že by ním označený dlh z pôžičky č. 7148267 predstavoval spoločný dlh strán sporu patriaci do ich BSM. V tejto súvislosti žalovaný predložil súdu žiadosť zo dňa 14.06.2021 s pripojeným rukou písaným lístkom. Iné dôkazy vykonať nežiadal. Z predložených listín však vôbec nevyplývajú skutočnosti rozhodné pre vyvodenie záveru, že sa jedná o spoločný dlh strán, teda najmä kedy a kým (akým stranami, teda či aj žalobkyňou aj žalovaným alebo len žalovaným) došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, aký bol jej predmet a konkrétna výška a účel poskytnutej pôžičky. Základný princíp, ktorým je ovládané dokazovanie v sporovom konaní, o ktoré ide aj v posudzovanej veci, je princíp prejednací, ktorý spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej, teda iniciatíva v tomto smere jednoznačne zaťažuje ich. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Keďže teda súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva len tie dôkazy, ktoré tieto navrhli, bolo tak na žalovanom, akým spôsobom svoje tvrdenia pred súdom preukáže. Ak teda žalovaný tvrdil, že dlh zo zmluvy o pôžičke č. 7148267 patrí do BSM, uvedené relevantným spôsobom nepreukázal, v konaní nedoložil žiadne rozhodné dôkazy, na základe ktorých by bolo možné prijať uvedený záver. Pokiaľ ide o vyúčtované nedoplatky na dodávkach elektriny a plynu, ktoré žalovaný preukazoval predloženými vyúčtovacími faktúrami, súd k tomu konštatoval, že uvedené vyúčtované nedoplatky sú všetky podľa predložených faktúr za obdobia po rozvode manželstva, teda po zániku BSM, a teda nejde o pasíva patriace do BSM. Súd záverom uviedol, že BSM nemusí byť ako celok vyporiadané jedným spôsobom, teda výlučne dohodou alebo výlučne rozhodnutím a časť môžu strany vyporiadať dohodou, časť na základe rozhodnutia a časť tiež zo zákona. Súd však nepovažuje za možné, aby sa jednej veci týkalo viacero spôsobov vyporiadania. Pokiaľ sa strany sporu dohodli na predaji bytu a rozdelení kúpnej ceny, je potrebné vychádzať z toho, že žalobkyňa a aj žalovaný k tejto dohode pristúpili s vedomím všetkých povinností a záväzkov viažucich sa k danej nehnuteľnosti a pri danej dohode to zohľadnili. Dohoda musí riešiť vyporiadanie každej jednotlivej veci komplexne s konečnou platnosťou a nemožno ju následným súdnym rozhodnutím nijako modifikovať, ako by to bolo pri žalovaným požadovanom spôsobe. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu v danej veci zamietol v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s Podľa výsledku sporu bola žalobkyňa v spore neúspešná, keď súd podanú žalobu zamietol v celom rozsahu, a žalovaný úspešný. Z dôvodu, že žalovanému žiadne účelné trovy preukázateľne v tomto spore nevznikli a ani si žiadne neuplatnil, súd rozhodol tak, že žalovanému voči žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Ďalším dôvodom na uvedené rozhodnutie o trovách konania je skutočnosť, že žalobkyňa zobrala v priebehu konania svoju žalobu späť, s čím však žalovaný nesúhlasil, z ktorého dôvodu predmetné konanie nebolo zastavené a žaloba bola následne v konečnom dôsledku zamietnutá.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že na základe faktúry č. 8439083358 zo dňa 17.06.2020 mu spoločnosť SPP a.s. vyúčtovala nedoplatok za dodávku elektriny vo výške 148,80 eur, č. 8402822268 zo dňa 21.04.2021 mu spoločnosť SPP a.s. vyúčtovala nedoplatok za dodávky elektriny vo výške 62,40 eur, č. 8417143932 zo dňa 02.07.2020 mu spoločnosť SPP a.s. vyúčtovala nedoplatok za dodávku plynu vo výške 205,24 eur, č. 8402836113 zo dňa 24.05.2021 mu

spoločnosť SPP a.s. vyúčtovala nedoplatok za dodávku plynu vo výške 67,97 eur. Uvedené faktúry začal splácať podľa splátkového kalendára. Ďalej by mala byť predmetom vyporiadania aj pôžička z VÚB banky - pôžička na auto, č. zmluvy 6520502438, ktorej zostatok je 3.867,73 eur. Nakoľko s bývalou manželkou nemá vyporiadané nedoplatky za energie a pôžičku, žiadal, aby súd vo veci ďalej konal. Platí výživné na maloletú dcéru, vyššie uvedenú pôžičku, spláca aj nedoplatky a tiež bežné veci. Trval na tom, že pôžičku si zobral so žalobkyňou spoločne a nedoplatky vznikli na byte, ktoré taktiež patrili im obom, takže nie je možné, aby všetky dlžoby uhradil sám, keď je toho názoru, že aj na týchto výdavkoch by sa mali podieľať spoločne rovnakým dielom.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že bola nútená odísť zo spoločnej domácnosti dňa 04.03.2019 do podnájmu v Bánovciach nad Bebravou. Od tohto dňa platila podnájom, pričom žalovaný ostal bývať v ich spoločnom byte, kde si prestal plniť finančné povinnosti, a to konkrétne neplatil za elektriku, plyn, nájomné. Neuhradené faktúry sú z rokov 2020 - 2021. O pôžičke na auto, ktorú si žalovaný zobral sám, nemala žiadne vedomosti, dozvedela sa o nej až na súdnom pojednávaní dňa 14.06.2021. Po predaji bytu vyplatili všetky dlžoby, t. j. úver na bývanie a aj dlžobu na nájomnom, ktorá vznikla až po jej odchode zo spoločnej domácnosti. Iné dlhy so žalovaným nemali. Poukázala na to, že žalovaný si riadne neplní ani vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére, pričom bol uznaný vinným za prečin zanedbania povinnej výživy. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa , (), ďalej len „CSP“, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že v čase rozhodovania súdu neexistovalo žiadne aktívum, ktoré by bolo predmetom vyporiadania BSM, keďže strany sporu v priebehu konania nehnuteľnosť - byt č. 2, zapísaný na LV 1104, k. ú. Prusy previedli kúpnou zmluvou na tretiu osobu. Poukázal na súdnu judikatúru, že dlhy možno v rámci BSM vyporiadať medzi účastníkmi pri tzv. širšom vyporiadaní BSM, avšak pri existencii aktív. Za stavu, keď strany sporu už v BSM nevlastnia žiaden spoločný majetok - aktíva mal za to, že v zásade nie je možné vyporiadať spoločné dlhy strán sporu. V danom prípade naviac k tomu uviedol, že strany sporu použili zostatok kúpnej ceny na úhradu spoločných dlhov (zostatkov úverov), čím došlo k vyporiadaniu aj pasív BSM dohodou. Okrem uvedeného naviac konštatoval, že tvrdenia žalovaného o spoločnom dlhu strán sporu (dlh z pôžičky č. 7148267) neboli v konaní relevantne preukázané, keďže žalovaný nedoložil žiadne rozhodné dôkazy. Pokiaľ ide o vyúčtované nedoplatky na dodávkach za plyn a elektrinu, tieto vznikli až po rozvode manželstva, teda po zániku BSM a teda nejde o pasíva patriace do BSM.

6. Odvolací súd považuje právny názor súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní nepreukázal, že dlh z pôžičky č. 7148267 je spoločným dlhom patriacim do BSM za správny. Rovnako za správny považuje záver súdu prvej inštancie, že pasívami BSM nie sú ani vyúčtované nedoplatky za elektrinu a plyn, keďže sa jedná o nedoplatky vzniknuté po rozvode manželstva. V tejto časti sa odvolací súd stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozsudku podľa . Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení v tejto časti zodpovedal otázky, ktoré majú pre daný spor podstatný význam, dostatočne objasnil skutkový stav veci a správne založil svoje rozhodnutie na závere o neunesení dôkazného bremena žalovaného, že sa jedná o spoločný dlh strán sporu. Pokiaľ súd prvej inštancie vyslovil aj právny názor o nemožnosti vyporiadania výlučne dlhov v rámci BSM pri neexistencii aktív (strany sporu v priebehu konania previedli jedinú nehnuteľnosť tvoriacu aktíva BSM na tretiu osobu), odvolací súd tento právny názor nezdieľa, avšak jeho vyslovenie nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia právny význam.

7. Podľa ustanovenia , zánikom manželstva zanikne aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak zanikne BSM tak, ako tomu bolo v danom prípade, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v . Vyporiadanie BSM podľa pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t. j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt účastníkov - bývalých manželov.

8. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej potreby slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov v reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka ( ).

9. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia.

10. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania BSM je, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom.

11. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov k nehnuteľnosti v k. ú. Prusy, zapísanej na LV č. 1104 ako byt č. 2, č. vchodu 0, 1, súp. č. stavby 213 na pozemku registra CKN parcela č. 223/2 a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 52/496 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (ďalej aj len „predmetný byt č. 2 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu“), ktorá nehnuteľnosť predstavovala aktívum BSM, ďalej k úverovej zmluve č. 5053363115 a k úverovej zmluve č. 5113544955, na základe ktorých boli bankou poskytnuté účastníkom splátkový úver na bývanie a spotrebný úver, ktoré predstavovali pasívum BSM. V priebehu konania strany sporu uzatvorili kúpnu zmluvu dňa 24.03.2021, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva strán sporu k predmetnému bytu č. 2 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na tretiu osobu, ktorá nie je stranou tohto sporu. Súčasťou uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 24.03.2021 bola dohoda zmluvných strán o splatnosti kúpnej ceny tak, že táto bude použitá okrem iného aj na úhradu zostatkov spoločných úverov, ktoré predstavovali pasíva patriace do BSM. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, týmto došlo k vyporiadaniu BSM v časti aktív, ako aj v časti pasív BSM dohodou strán sporu. Sporným medzi stranami sporu v konaní pred súdom prvej inštancie boli tvrdenia žalovaného, že predmetom vyporiadania BSM majú byť aj ďalšie pasíva, konkrétne dlh zo zmluvy o pôžičke č. 7148267 a nedoplatky za plyn a elektrinu, ktoré boli zistené pri prepise predmetného bytu a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na kupujúceho. Uvedené tvrdenia žalobkyňa v konaní rozporovala, tvrdila, že o pôžičke č. 7148267 nemala vedomosť, nejedná sa o spoločný dlh strán sporu patriaci do ich BSM, pričom nedoplatky na dodávkach elektriny a plynu vznikli až po rozvode manželstva.

12. Žalovaný v podanom odvolaní trval na tom, že predmetom vyporiadania BSM má byť dlh zo zmluvy o pôžičke č. 7148267, ako aj vyúčtované nedoplatky na dodávkach elektriny a plynu, ktoré preukazoval predloženými vyúčtovacími faktúrami.

13. nemá výslovné ustanovenie o tom, ako treba vyporiadať spoločné pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. Súdna prax však zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov, analogicky s použitím ustanovení a , i keď predmetom BSM podľa sú len veci, nie spoločné pohľadávky a dlhy /R 42/1972/. Vyporiadanie dlhov (záväzkov) manželov podľa okolností prípadu možno vykonať prikázaním dlhu obom účastníkom, alebo prikázaním dlhu jednému z účastníkov. Pokiaľ sa niektorý z účastníkov po rozvode manželstva podieľal na zaplatení spoločného dlhu už zo svojich výlučných prostriedkov do rozhodnutia o vyporiadaní, má právo na ich náhradu. Táto skutočnosť sa potom premietne do výroku o povinnosti jedného z účastníkov zaplatiť určitú finančnú čiastku druhému na vyrovnanie jeho podielu, ktorý spôsob vyporiadania v posudzovanej veci tiež požaduje žalovaný. Týmto spôsobom však nemožno postupovať ohľadne dlhu, ktorý síce vznikol za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak vznikol zo zmluvy o úvere alebo pôžičke uzavretej len z jedným z manželov samostatne. Dlh vzniknutý na základe takto uzavretej zmluvy o úvere alebo o pôžičke nie je spoločným záväzkom, ale záväzkom len toho z manželov, ktorý zmluvu uzavrel. Preto v tomto prípade nie je treba ani výrokom ukladať, kto má dlh zaplatiť. Avšak v prípade, že takto získané finančné prostriedky boli vynaložené na kúpu určitej veci, t. j. že bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí táto hodnota za splnenia ostatných podmienok uvedených v §

143 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K záväzku manžela, ktorý takýmto spôsobom zabezpečil peniaze a ktorý je povinný ich vrátiť z titulu úveru alebo pôžičky, a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Ak teda niektorý z účastníkov vynaložil na spoločný majetok peňažné prostriedky z úveru, pôžičky, uzavretých každým z nich samostatne, je ich treba vyporiadať ako prínos vynaložený na ich spoločný majetok.

14. Jednou zo zásadných otázok, ktorú bolo potrebné zodpovedať vzhľadom k dôvodu, na ktorom súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie bolo, či je možné vykonať vyporiadanie dlhov, samozrejme za predpokladu, že ide o dlhy spoločné, vzniknuté počas trvania manželstva aj napriek tomu, že súd nevykonáva vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, t. j. pri absencii vyporiadania tiež aktív tvoriacich BSM.

15. Pravdou je, že v minulosti súdna prax zastávala názor, že tieto dlhy možno v rámci BSM vyporiadať medzi stranami sporu len pri tzv. širšom vyporiadaní BSM, teda pri existencii aktív, kedy súd rozhoduje o ďalšom výlučnom majiteľovi toho ktorého majetku, prípadnej povinnosti výplaty, ako aj osobe preberajúcej ten ktorý záväzok a pokiaľ sa strany sporu domáhali vyporiadania len spoločných dlhov, súdy prvej inštancie takéto žaloby zamietali, s odobrením takéhoto názoru tiež odvolacím súdom a ktoré závery si v danej veci osvojil tiež súd prvej inštancie a na ňom založil čiastočne svoje zamietajúce rozhodnutie v danej veci. Vývoj súdnej praxe vo svetle zabezpečenia prístupu strán sporu k spravodlivosti v takýchto prípadoch priniesol prehodnotenie tohto názoru a napriek tomu, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže patriť len to ( ), čo môže byť predmetom vlastníctva, pričom pohľadávky a dlhy do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria, priniesol názor, že tieto je nevyhnutné, pokiaľ vznikli za trvania manželstva, samozrejme v súvislosti s bezpodielovým spoluvlastníctvom vyporiadať, a to aj v prípade, ak by predmetom vyporiadania boli výlučne len spoločné dlhy (bez požiadavky na vyporiadanie aktív BSM, samozrejme pri ich existencii v čase zániku BSM), a to za aplikácie ust. , a . Vo svetle vyššie uvedeného názoru zastávaného aktuálne súdnou praxou tak názor súdu prvej inštancie o nemožnosti vyporiadania výlučne dlhov vzniknutých počas trvania BSM nemožno považovať za správny. Napriek tomu však zamietajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, keď súd založil svoje rozhodnutie aj na tom právnom závere, že účastníci konania vyporiadali časť aktív BSM a časť pasív BSM dohodou (dohoda o predaji bytu, rozdelení kúpnej ceny a zaplatení zostatkov spoločného úveru poskytnutého bankou na bývanie a spotrebného úveru) a ďalej tiež na tom, že žalovaný v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že dlh z pôžičky č. 7148267 je spoločným dlhom a vyúčtované nedoplatky na dodávkach elektriny a plynu vznikli až za obdobie po rozvode manželstva, teda po zániku BSM, a teda nejde o pasíva patriace do BSM (bod 40. odôvodnenia rozhodnutia). Ako totiž vyplýva z predchádzajúcej časti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu (bod 13.), predpokladom prípustnosti vyporiadania dlhov vzniknutých počas trvania manželstva je zistenie, že ide o spoločné dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, o ktorý prípad však v konkrétnostiach posudzovanej veci nejde.

16. Sporové konanie (akým je aj v posudzovanej veci) je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou strán sporu. Právna úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočívaná v stranách a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon ukladá stranám tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; ktoré skutočnosti sú potrebné, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá sporný právny vzťah strán upravuje. Táto právna norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj to, kto je nositeľom dôkazného bremena.

17. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné

podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa , alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

18. Na uvedenom základe sa preto odvolací súd stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že žalovaný v spore nijakým spôsobom nepreukázal, že by ním označený dlh z pôžičky č. 7148267 predstavoval spoločný dlh strán sporu patriaci do ich BSM. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie predložil len žiadosť zo dňa 14.06.2021 o poskytnutie pôžičky na auto. Iné dôkazy na pojednávaní dňa 14.06.2021 nežiadal vykonať. Žalobkyňa tvrdenia žalovaného o poskytnutej pôžičke rozporovala, tvrdila, že nemá vedomosť o poskytnutej pôžičke žalovanému na kúpu auta. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný v konaní nepreukázal, že dlh zo zmluvy o pôžičke č. 7148267 je spoločným dlhom, že patrí do BSM, keď v konaní nedoložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Aj za predpokladu, že by žalovaný uzatvoril za trvania manželstva zmluvu o pôžičke, uvedený záväzok nie je dlhom spoločným, išlo by o dlh výlučne žalovaného ako jedného z manželov, ktorý nebolo možné zahrnúť do pasív BSM. Pokiaľ žalovaný žiadal vyporiadať vyúčtované nedoplatky na dodávkach elektriny a plynu, ktoré vznikli po rozvode manželstva, je zrejmé, že tieto nedoplatky vznikli po zániku BSM, a teda nejde o pasíva patriace do BSM.

19. Z týchto dôvodov bolo odvolanie žalovaného neopodstatnené.

20. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že úspešnej žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko jej v odvolacom konaní trovy nevznikli.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).