Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/148/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej, členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: Q. Y. - Q., s miestom podnikania Q.. B. XXX/XX, XXX XX P. B., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpenej: Mgr. K. B., advokátka, so sídlom Z. XXX/XXL, XXX XX K. P., proti žalovanému: K. H. V., so sídlom Q. XX, XXX XX S., IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. K./K._PO/O./XXXX/XXXX zo dňa 4. novembra 2020, takto

rozhodol:

Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného K. H. č. K./K._PO/O./XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutie H. V. I. č. H./S./Y./XXXX/XXX, XXX/XXXX/X.X/G z XX.XX.XXXX a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. K./K._PO/O./XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalovaný podľa odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie H. práce I. č. H./S./Y./XXXX/ XXX, XXX/XXXX/X.X/G z XX.XX.XXXX, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume 3.000,- eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spočívajúcej v tom, že zamestnávateľ Q. Y. - Q., Q.. B. XXX/XX, XXX XX P. B., IČO: XX XXX XXX porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 26.06.2019 v čase od 08:00 hod. do 14:00 hod. a dňa 27.06.2019 v čase od 08:00 hod. do 14:00 hod. na prevádzke V. R., Q.. B. XXX/XX, XXX XX P. B., využíval závislú prácu fyzickej osoby Q. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorá vykonávala závislú prácu - predavačka, pričom s ňou nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - v znení neskorších predpisov.

2. Žalobca v podanej žalobe žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom má za to, že k nelegálnemu zamestnávaniu nedošlo. Žalobca ďalej uviedol, že inšpektor prvostupňového orgánu vykonával u žalobcu v období 26.07.2019 - 21.11.2019 kontrolu zameranú na dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania v prevádzkach žalobcu ako zamestnávateľa. Prvostupňový orgán vykonal kontrolu dňa 26.07.2019, 29.07.2019, 05.11.2019 a 21.11.2019, pričom zistil, že na prevádzke: V. R., žalobca ako zamestnávateľ, mal zamestnávať nelegálne (bez písomne uzavretého pracovného pomeru) zamestnanca - Q. V., ktorá mala vykonávať závislú prácu v prospech žalobcu ako zamestnávateľa v dňoch 26.06.2019 od 08:00 hod. do 14:00 hod. a 27.06.2019 od 08:00 hod. do 14:00 hod. Túto skutočnosť vyvodil prvostupňový správny orgán len na základe zápisu v osobnom zošite uvedeného

zamestnanca a na základe výpovede tohto zamestnanca neznalého situácie a bez oprávnenia zastupovať zamestnávateľa v správnom konaní, čo podľa názoru žalobcu nemožno pokladať za stabilný podklad na vyvodenie záverov a vydanie rozhodnutia o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, vrátane uloženia pokuty, nakoľko uvedené nepreukazuje žiadne porušenie na strane žalobcu ako zamestnávateľa. Podľa žalobcu prvostupňový orgán konštatoval, že medzi žalobcom ako zamestnávateľom a zamestnancom (Q. V.) bola dňa 27.06.2019 uzavretá Dohoda o pracovnej činnosti podľa zákona č. 311/200 l Z.z. , čím bol daný zákonný podklad na výkon práce mimo pracovného pomeru. Táto dohoda bola uzavretá na dobu určitú, a to do 27.06.2020 s tým, že deň nástupu do práce bol určený na 28.06.2019. Žalobca namietal uvedené závery správnych orgánov, pričom mala za to, že zamestnanec vykonával prácu v zmysle evidencie dochádzky ("Výkaz odpracovaných hodín") v mesiaci jún 2019 len dňa 28.06.2019, t. j. v piatok, a to v rozsahu 4 hodín (od. 8.00 do 12.00), t. j. vykonávať závislú prácu v prospech žalobcu ako zamestnávateľa vykonal až dňa nástupu do práce.

3. Žalobca poukázal na to, že evidenciu dochádzky má povinnosť viesť zamestnávateľ a nie zamestnanec, t. j. smerodajné pre posúdenie situácie sú údaje uvedené v "oficiálnej" evidencii dochádzky toho - ktorého zamestnanca a nie osobné záznamy zamestnanca v neoznačenom zošite, ktorý nie je určený na tieto účely. Poukázala na to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie odráža svoje závery od záznamu v osobnom zápisníku zamestnanca, v ktorom sa okrem strany, ktorej fotografia je v prílohe tejto žaloby, nachádzajú aj recepty na koláče, odkazy a iné poznámky osobného charakteru, ktoré si v zošite zaznamenávali zamestnanci. Namietala, že dotknutá strana v spomínanom zápisníku neobsahovala ani meno zamestnanca (je viditeľné, že sa jedná o iné písmo a iné pero, ako záznamy dátumov a časov nižšie) a ani pečiatku žalobcu ako zamestnávateľa. Podľa informácii od zamestnancov prítomných na prevádzke žalobcu v čase výkonu kontroly, doplnila meno a pečiatku na túto stranu zošita zamestnankyňa na pokyn inšpektora, avšak v rozpore s inštrukciami žalobcu ako zamestnávateľa. Žalobca zdôraznil, že žiaden z uvedených záznamov údajnej dochádzky zamestnanca (Q. V.) nekorešponduje so skutočnosťou, kedy reálne z jej strany došlo k výkonu závislej práce v prospech zamestnávateľa. Tieto skutočnosti sú podporené aj obsahom údajov na výplatnom lístku zamestnanca (Q. V.) za jún 2019, v ktorom je uvedené, že zamestnanec odpracoval v uvedenom kalendárnom mesiaci l pracovný deň v rozsahu 4 hodiny.

4. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 26.06.2019 sa zamestnanec (Q. V.) dostavil na budúce pracovisko, nakoľko s ním bol vykonávaný pracovný pohovor a bol oboznamovaný s miestom výkonu práce a dňa 27.06.2019 sa zamestnanec dostavil na budúce pracovisko za účelom podpísania Dohody o pracovnej činnosti. Nakoľko sa dňa 27.06.2019 konala inventúra, zamestnanec sa tu chvíľu zdržal z vlastnej iniciatívy a záujmu, aby sa oboznámil s ponúkaným tovarom, s ktorým mal na svojej pracovnej pozícii následne pracovať. Žalobca namietal, že sa nejednalo o výkon závislej práce, ale len o oboznámenie sa so situáciou na budúcom pracovisku zamestnanca. Následne zamestnanec nastúpil na výkon práce až dňa 28.06.2019 tak, ako bolo dojednané v uzavretej dohode.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení trval na tom, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania a žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že z dôkazov založených v administratívnom spise, vykonaných v priebehu správneho konania a zo správnej úvahy správnych orgánov uvedenej v oboch rozhodnutiach je vo veci jednoznačne preukázané a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva jednoznačné zistenie, že sa žalobca ako zamestnávateľ dopustil porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania spočívajúceho v tom, že dňa 26.06.2019 v čase od 08:00 h do 14:00 h a dňa 27.06.2019 v čase od 08:00 h do 14:00 h na pracovisku: V. R., Q.. B. XXX/XX, XXX XX P. B. využíval závislú prácu fyzickej osoby Q. V. (bližšie špecifikovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia) bez písomného založenia pracovnoprávneho vzťahu. Žalobca ako zamestnávateľ podľa výpisu zo Sociálnej poisťovne prihlásil zamestnanca v Sociálnej poisťovni dňa 27.06.2019 0 16.26 h s účinnosťou od 28.06.2019. Žalovaný trval na tom, že námietky žalobou voči zistenému skutočnému stavu veci, jeho právnemu posúdeniu, odôvodneniu rozhodnutia a postupu správnych orgánov sú nedôvodné a boli zodpovedne vysporiadané už v rozhodnutí napadnutom žalobou.

6. Ďalej žalovaný k námietke žalobcu o doplnení zápisníka zamestnancom počas inšpekcie uviedol, že sa nemožno stotožniť s týmto tvrdením žalobcu. H. V. rovnako ako žalovaný, tak ako to uviedli aj v predmetných rozhodnutiach, pri rozhodovaní vychádzali nielen z evidencie dochádzky, predloženej na prevádzke v čase výkonu inšpekcie, ale aj zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 26.07.2019. spísanej

s Q. V., v ktorej sa táto vyjadrila, že skutočne odpracovala čas uvedený v evidencii aj v mesiaci jún 2019 a aj júl 2019. Uviedla, že pracovala aj v dňoch 26.06.2019 a 27.06.2019, v ktorých sa podľa jej vyjadrenia zaúčala na prácu. Ďalej sa vyjadrila, že pracuje pre Q. Y., predáva, ponúka tovar, účtuje do registračnej pokladne a pracuje s hotovosťou. Z predloženej evidencie vyplýva, že menovaná dňa 26.06.2019 v čase od 08:00 h do 14:00 h a dňa 27.06.2019 v čase od 08:00 h do 14:00 h na predmetnom pracovisku vykonávala závislú prácu, a teda táto evidencia vo vzájomnej súvislosti so zápisnicou o podaní informácie predstavujú ucelený sled dôkazov, ktorý je spôsobilý potvrdiť skutočnosti tak. ako ich konštatoval inšpektorát práce v protokole a zároveň v rozhodnutí o uložení pokuty. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 12.06.2019, kde bol vyjadrený právny názor, že vo veciach týkajúcich sa nelegálneho zamestnávania je v zásade potrebné vychádzať z prvotných informácií získaných od fyzických osôb, resp. pracovníkov priamo na pracovisku, t. j. v mieste výkonu inšpekcie práce, pretože títo do zápisníc o podaní informácie spísaných inšpektormi práce podávajú spravidla spontánne vyjadrenia a poskytujú bezprostredné informácie, ktoré nie sú skreslené, ale zodpovedajú skutočnému stavu veci - ide teda o jedinečný dôkazný prostriedok. Ich neskoršie vyjadrenia sú často zmenené, a to aj vplyvom zamestnávateľa, ktorý logicky podniká všetky kroky k tomu, aby sa vyhol zodpovednosti za zistené porušenia zákonných povinností. Žalovaný zdôraznil, že kontrolované osoby podávajú informácie do zápisnice po riadnom poučení o následkoch uvedenia nepravdivých informácií. K ukladaniu sankcií za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pristupujú orgány inšpekcie práce ex offo, nakoľko zákon v takýchto prípadoch správnym orgánom neumožňuje pokutu neuložiť. Správny delikt spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania považujú správne orgány za závažný, pričom jeho závažnosť spočíva v tom, že pri neuzatvorení pracovnoprávneho vzťahu sa fyzická osoba neskôr nemôže účinne domáhať ochrany v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a taktiež sa do istej miery dostáva do sociálnej neistoty. Ukladaná pokuta je sankciou malou oproti výhodám, ktoré získava zamestnávateľ pri nelegálnom zamestnávaní, navyše sa okrem represívnej funkcie ukladanej sankcie aplikuje aj preventívne pôsobenie orgánov inšpekcie práce vo vzťahu k dodržiavaniu zákazu nelegálneho zamestnávania podnikateľskými subjektmi. Žalovaný ďalej poukázal na to, že právna úprava nepozná inštitút zamestnávania na skúšku, čiže ani argument žalobcu o dôvodoch prítomnosti kontrolovanej zamestnankyne na kontrolovanom pracovisku právne neobstojí. Ako dôvod prítomnosti dňa 26.06.2019 uviedol konanie pracovného pohovoru. Následne sa podľa slov žalobcu dňa 27.06.2019 zamestnankyňa iba oboznamovala s pracoviskom a tovarom, kde prišla z vlastnej iniciatívy. Tieto argumenty však žalobca v celom priebehu správneho konania či odvolacieho konania ani raz neuviedol, čo je taktiež v kontraste s tvrdením žalobcu predloženom v správnom konaní (vo vyjadrení zaslanom inšpektorátu práce dňa 02.12.2019 a v odvolaní zo dňa 07.09.2020) o tom, že je pravdou, že ako zamestnávateľ nedodržal všetky zákonné podmienky pri zamestnávaní zamestnanca. Ako teda vyplýva aj z podanej žaloby, žalobca prítomnosť zamestnankyne v dňoch 26.06.2019 a 27.06.2019 na svojom pracovisku nerozporuje, jeho námietky sa týkajú len rozsahu a dôvodu prítomnosti zamestnankyne na pracovisku. Uvedené je na posúdení súdu, avšak žalovaný si dovoľuje poznamenať, že absolútny zákaz nelegálneho zamestnávania tak, ako je koncipovaný súčasnou právnou úpravou, predstavuje akýsi limit správania sa účastníkov pracovnoprávnych vzťahov. Žalovaný k námietke dopĺňania zápisníka uviedol, že uvedený argument použil žalobca až v žalobe, pričom ide o ničím nepodložené tvrdenie zo strany žalobcu.

7. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že pred správnym orgánom nebol právne zastúpený a sám nevedel pracovať s tvrdeniami a dôkazmi, ktoré boli v jeho prospech. Obsah jeho vyjadrenia zo dňa 02.12.2019 a odvolania zo dňa 07.09.2020 nie je však podľa žalobcu možné považovať za priznanie. Žalobca mal za to, že v odvolaní zo dňa 07.09.2020 zvolil nevhodnú formuláciu svojich myšlienok, z ktorej však nevyplýva, aké konkrétne "nedodržal všetky zákonné podmienky pri zamestnávaní zamestnanca“ sa má na mysli. Poukázal na to, že v samotnom odvolaní je jednoznačne uvedené. že žalobca rozporuje údajnú evidenciu pracovného času zamestnanca (Q. V.), nakoľko sa jedná len o osobné zápisky zamestnanca a nie o evidenciu pracovného času na základe pracovného pomeru medzi zamestnancom a žalobcom ako zamestnávateľom. Žalobca ďalej uviedol, že zotrvá na tvrdení, že zo strany žalobcu nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov teda nedošlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania, nakoľko zamestnanec (Q. V.) nastúpil do práce a začal s výkonom závislej práce v prospech zamestnávateľa a až po uzavretí Dohody o pracovnej činnosti podľa zákona č. XXXXXXXX Z. z. a v zmysle jej dojednaní t. j. dňa 28.06.2019. Správny orgán vyrubil žalobcovi

pokutu za to, že uvedený zamestnanec mal údajne vykonávať závislú prácu v prospech žalobcu ako zamestnávateľa v dňoch 26.06.2019 od 08:00 hod. do 14:00 hod. a 27.06.2019 od 08:00 hod. do 14:00 hod., t. j. pred dňom nástupu do práce. S týmto tvrdením však nie je možné sa stotožnil, nakoľko uvedené nekorešponduje s realitou. Zamestnanec v predmetných dňoch nevykonával závislú prácu pre zamestnávateľa, nakoľko len sama prítomnosť zamestnanca v priestoroch zamestnávateľa nezakladá automaticky povinnosť výkonu práce. Pokiaľ by len prítomnosť zamestnanca alebo budúceho zamestnanca na pracovisku, resp. budúcom pracovisku zakladala automaticky výkon závislej práce v prospech zamestnávateľa, potom by bol porušením zákazu nelegálneho zamestnávania každý nákup, ktorý zamestnanec vykoná na prevádzke, kde je zamestnaný ako predavač, ak by si do svojho osobného diára poznačil, že bol v deň svojho voľna (mimo pracovnej doby) nakupovať v tejto prevádzke. Žalobca vyjadril právny názor, že účasť na pracovnom pohovore a ani prítomnosť na pracovisku z vlastnej iniciatívy zamestnanca pred dňom nástupu do práce nemožno považovať za výkon závislej práce, a teda ani za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu ako zamestnávateľa.

8. Žalobca poukázal na vyjadrenia žalovaného, kde v bode II bolo uvedené, že v evidencii dochádzky dotknutej zamestnankyne predloženej žalobcom absentuje podpis dotknutej osoby, teda ide len o dokument žalobcu, kde chýba verifikácia evidencie odpracovaných hodín zamestnancom, ktorú spravidla potvrdzuje dotknutá osoba svojim podpisom". Žalobca mal za to, že vzhľadom na chýbajúce náležitosti nemožno považovať za riadnu evidenciu dochádzky za žiadnych okolností ani záznam v osobnom zápisníku zamestnanca, no napriek tomu na tomto dokumente postavil žalovaný, resp. prvostupňový orgán základ celého údajného porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom. Žalobca zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie odráža svoje závery od záznamu v osobnom zápisníku zamestnanca, v ktorom sa okrem strany údajnej evidencie dochádzky zamestnanca, nachádzajú aj recepty na koláče, odkazy a iné poznámky osobného charakteru, ktoré si zošite zaznamenávali zamestnanci. Uvedené preto považoval za nedostatočný dôkaz pre vyvodenie zodpovednosti za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom. Žalobca žiadal vykonať výsluch zamestnanca - Q. V. ako svedka, nakoľko jedine táto osoba je spôsobilá jednoznačne objasniť svojou výpoveďou podstatné skutočnosti na posúdenie rozhodujúcich faktorov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

9. Žalovaný v písomnej duplike k replike žalobcu zdôraznil, že žalobca preukázateľne porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu a ako to vyplýva z odôvodnení oboch rozhodnutí správnych orgánov. Žalovaný zotrval na tom, že námietky žalobcu voči zistenému skutočnému stavu veci, jeho právnemu posúdeniu, odôvodneniu rozhodnutia a postupu správnych orgánov sú nedôvodné a boli zodpovedne vysporiadané už v rozhodnutí napadnutom žalobou. Podľa žalovaného námietky žalobcu sú neopodstatnené. Žalovaný na záver uviedol, že ani v rámci konania na druhom stupni žalobca neuviedol také skutočnosti a nedoplnil také dôkazy, s ktorými by sa žalovaný nebol vysporiadal a s ktorými by bol žalobca preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho práv, alebo preukázal, že žalovaný svojim postupom porušil základné zásady správneho konania zakotvene v Správnom poriadku, resp. ktorými by podľa žaloby vyvodil svoje závery z nesprávneho posúdenia podstatných skutočnosti

10. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom, nakoľko o jeho nariadenie účastníci nepožiadali, majúc za to, že skutkové ani právne súvislosti prípadu a zrozumiteľne prezentovaná písomná argumentácia účastníkov konania prejednanie veci na pojednávaní nevyžadujú.

11. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že v dňoch 26.07.2029, 29.07.2019, 05.11.2019 a 21.11.2019 vykonal H. práce I. výkon inšpekcie práce u žalobcu na prevádzke V. R., Q.. B. XXX/XX, XXX XX P. B..

12. Z obsahu registračného formuláru fyzickej osoby plynie, že zamestnanec Q. V. bola zaregistrovaná dňa 27.06.2019 s dátumom vzniku Sociálneho poistenia 28.06.2019.

13. Z obsahu zápisnice o podaní informácie Q. V. zo dňa 26.07.2019 plynie z odpovedí na otázku č. 2 a 3, že pracuje u žalobcu od 26.06.2019, pričom pracovala aj 27.06.2019 a 29.06.2019, pričom v uvedenom čase sa zaúčala na prácu. Na otázku č. 4 uviedla, že ju zaúčala služobne staršia kolegyňa.

14. Z obsahu fotografie zošita plynie, že pod rukou napísaným menom Q. V., na pravo od pečiatky žalobcu sa nachádzajú záznamy s uvedením nasledovných skutočností:

- dňa 26.06.2019, 08:00-14:00 6,

- dňa 27.06.2019, 08:00-14:00 6,

- dňa 29.06.2019, 08:00-12:00 4.

15. O výsledku výkonu inšpekcie práce bol spísaný protokol č. H.-XXX-XX-X.X/P-AXX,XX-XX zo dňa 21.11.20 19 (ďalej aj ako "protokol"), v ktorom v rámci zistení bolo uvedené, že fyzická osoba Q. V., predložila na požiadanie inšpektoriek práce svoju evidenciu pracovného času, v ktorej bol zaznamená začiatok a koniec časového úseku, v ktorom vykonávala uvedená osoba prácu.

16. Žalobca sa nedostavil na prerokovanie protokolu. Žalobca sa dodatočne vyjadril tak, že zabezpečí riadne a striktné dodržiavanie nevyužívania závislej práce fyzickej osoby bez písomne uzatvoreného pracovného alebo obdobného pracovnoprávneho vzťahu.

17. Oznámením zo dňa 16.07.2020 začal prvostupňový správny orgán konanie vo veci uloženia pokuty za nelegálne zamestnávanie.

18. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. H./S./Y./XXXX/XXX, XXX/XXXX/X.X/G zo dňa 18.08.2020 uložil žalobcovi pokutu vo výške 3.000,- eur. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 21.08.2020. Pokuta bola uložená za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania ustanoveného v v nadväznosti na tým, že kontrolovaný subjekt Q. Y. - Q., Q. B. XXX/XX,XXX XX P. B., IČO XX XXXXXX, dňa 26.06.2019 v čase od 08:00 h do 14:00 h a dňa 27.06.2019 v čase od 08:00 h do 14:00 h využíval závislú prácu fyzickej osoby Q. V. (bližšie špecifikovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia), ktorá pre zamestnávateľa vykonávala závislú prácu - predavačka, pričom s ňou nemal založený písomný pracovnoprávny vzťah podľa v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že Q. V., nar. XX.XX.XXXX, vykonávala závislú prácu pre účastníka konania bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu v dňoch, uvedených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Účastník konania teda využíval závislú prácu uvedenej fyzickej osoby bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu, pričom vo veci nelegálneho zamestnávania správny orgán prihliadol najmä na doklady - evidencia pracovného času menovanej zamestnankyne, ktorá mu bola predložená na kontrolovanej prevádzke V.. XXX XX P. B. v priebehu výkonu inšpekcie práce, z ktorej vyplýva, že menovaná dňa 26.06.2019 v čase od 08:00 hod. do 14:00 hod. a dňa 27.06.2019 v čase od 08:00 hod. do 14:00 hod. na predmetnom pracovisku vykonávala závislú prácu, čo Q. V. potvrdila aj v zápisnici o podaní informácie zo dňa 26.07.2019, keď sa vyjadrila, že skutočne odpracovala čas uvedený v evidencii aj v mesiaci jún 2019 a aj júl 2019. Uviedla, že pracovala aj v dňoch 26.06.2019 a 27.07.2019, v ktorých sa podľa jej vyjadrenia zaúčala na prácu. Ďalej sa vyjadrila, Že pracuje pre Q. Y., predáva, ponúka tovar, účtuje do registračnej pokladne a pracuje s hotovosťou. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o uzatvorenie pracovnoprávneho vzťahu, hoci sa menovaná Q. V. v zápisnici vyjadrila, že s účastníkom konania má uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, takýto doklad zo strany účastníka konania nebol v priebehu výkonu inšpekcie práce predložený, preto naň správny orgán nemohol pri rozhodovaní prihliadnuť. Správny orgán uložil pokutu, nakoľko podľa jeho zistení sa nejednalo závažné porušenie povinností k jednej fyzickej osobe, pričom nešlo o ojedinelé porušenie povinnosti, avšak nie opakované. Vzhľadom na uvedené uložil pokutu vo výške 3.000,- eur na spodnej hranici rozpätia 2.000,- eur až 200.000,- eur, ktorá plní tak funkciu výchovnú, ako aj represívnu.

19. Voči rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca. Žalobca v rámci odvolania uviedol, že sa nestotožňuje so skutkovými zisteniami správneho orgánu, a to z toho, že sa vychádzalo z evidencie pracovného času a vyjadrenia p. V., že pracuje pre Q. Y., v čase od 26. a 27.06. 2019 v čase od 08:00 do 14:00 hod v predajni odevov. Ďalej žalobca namietal, že evidencia pracovného času, na ktorú sa odvolal správny orgán, by mala obsahovať aspoň základné údaje o zamestnávateľovi. Ďalej namietala, že za evidenciu času nemožno považovať papier lístok, v ktorom je rukou p. V. napísaný údajný čas práce

zamestnanca. Uvedenú listinu žalobca namietal ako dôkaz. Žalobca namietal aj správnym orgánom tvrdený rozsah vykonávaných prác.

20. Žalovaný rozhodnutím K./K._PO/O./XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalovaný podľa odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Osvojil si skutkové zistenia a právne závery prvostupňového správneho orgánu. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho zistenia skutkového stavu uviedol, že pokiaľ ide o dôkazy, z ktorých vychádzal prvostupňový správny orgán pri konštatovaní porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania (evidencia pracovného času zabezpečená priamo na pracovisku účastníka konania v deň kontroly a informácie poskytnuté zamestnankyňou do zápisnice o podaní informácie zo dňa 26. 07. 2019), a ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, tieto boli opatrené zákonným spôsobom a inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán tieto dôkazy vyhodnotil každý jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. Pri bližšom nahliadnutí do zápisnice o poskytnutí informácie spísanej s p. V. možno dospieť k záveru, že ňou poskytnuté informácie o pracovnom čase sa zhodujú so skutočnosťami uvedenými v predmetnej evidencii pracovného času zaobstaranej u zamestnávateľa (táto bola opatrená pečiatkou účastníka konania). Prvostupňový správny orgán teda nemal dôvodnú pochybnosť o tomto dôkaze a nevidel dôvod, aby na tento dôkaz neprihliadal. S uvedeným sa odvolací orgán stotožňuje, neexistuje teda rozpor v zistenom skutkovom stave tak, ako to uvádza účastník konania vo svojom odvolaní. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán zodpovedne prihliadol na všetky vyjadrenia a dôkazy, relevantne dôkazy popísal a vyhodnotil v odôvodnení rozhodnutia o uložení pokuty. S ohľadom na uvedené fakty, konštatovanie inšpektorátu práce o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania účastníkom konania tak, ako bolo uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia, vzhľadom na zabezpečené dôkazy, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Žalobca podľa žalovaného vo svojom odvolaní nepredložil také dôkazy a vyjadrenia, ktoré by nasvedčovali tomu, že k porušeniu, za ktoré sa pokuta ukladá, nedošlo. Inšpektorát práce správny delikt náležite v správnom konaní preukázal. K výške pokuty žalovaný uviedol, že inšpektorát práce v odôvodnení rozhodnutia bližšie popísal všetky kritériá a okolnosti, na ktoré pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol. Inšpektorát práce svoje rozhodnutie pokiaľ ide o výšku sankcie náležite odôvodnil s prihliadnutím na zákonné kritériá stanovené v zákona o inšpekcii práce, pričom jeho odôvodnenie sa neprieči ani obsahu spisu a ani zásadám logického myslenia. Žalovaný mal za to, že zo záverov inšpektorátu práce a vyhodnotení jeho správnej úvahy pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty dostatočne vyplýva, že vyvodená sankcia zodpovedá významu chráneného záujmu, ktorým je v tomto prípade zabezpečenie ochrany trhu práce a práva istoty zamestnancov. Žalovaný sa stotožnil so závermi prvostupňového orgánu, že uloženie pokuty v stanovenej výške je nevyhnutné jednak z dôvodu postihu protiprávneho správania a jednak z dôvodu potreby a nevyhnutnosti preventívneho pôsobenia orgánov inšpekcie práce. Pri uložení pokuty prvostupňový správny orgán správne vychádzal zo základných rovín pre ukladanie sankcie - preventívnej a represívnej, pričom postih za správny delikt musí mať silu odradiť od nezákonného postupu.

21. Podľa o nelegálnej práci, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

23. Podľa § 6 zákona o nelegálnej práci, postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy.

24. Podľa o inšpekcii práce a zmene zákona o nelegálnej práci, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania u od 2.000,- eur do 200.000,- eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,- eur.

25. Podľa o inšpekcii práce a zmene zákona o nelegálnej práci, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

26. Podľa , závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

27. Podľa , závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

28. Podľa , pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

29. Podľa , zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť.

30. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

31. Podľa (ďalej len „“), správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

32. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

33. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

34. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných vyjadrení účastníkov konania, po zohľadnení vyjadrení účastníkov konania na pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť.

35. Správny súd konštatuje, že inšpekcia je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu, ktorý podľa zistených záverov následne eventuálne vedie k začatiu správneho konania. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, ktorý v následne začatom správnom konaní predstavuje jeden z dôkazných prostriedkov. Nezbavuje však (podľa okolností konkrétnej veci) správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť.

36. Z obsahu rozhodnutí plynie, že v predmetnej právnej veci správne orgány vychádzali najmä z obsahu výpovede p. V., tak ako je zachytená v zápisniciach o podaní vysvetlenia a z fotografie zápisníka p. V..

37. Žalobca namietal v odvolaní závery prvostupňového správneho orgánu o tom, že denník p. V. je skutočnou evidenciou pracovného času a súčasne namietal tvrdený rozsah prác zamestnanca.

38. Za tejto situácie žalovaný konštatoval, že skutkový stav bol bez akýchkoľvek pochybností zistený správne a v rozsahu, ktorý postačuje pre rozhodnutie o veci. Súčasne žalovaný opakovane v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by odôvodňovali prijatie záveru, že k porušeniu, za ktoré sa pokuta ukladá, nedošlo.

39. Správny súd konštatuje, že je nepochybné, že dôkazné bremeno je založené nielen na právne tvrdenia, ale aj na povinnosti takéto tvrdenie súčasne preukázať. Na osobe, ktorá niečo tvrdí spočíva povinnosť preukázať rozhodné skutočnosti a je iba na ňom, aby vierohodne doložil svoje tvrdenia. Súčasne platí, že je v právomoci správneho orgánu posúdiť závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov. Správny orgán nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré účastník administratívneho konania navrhne vykonať. Uplatnenie zásady voľného hodnotenia dôkazov však vždy musí byť vždy realizované v súlade so zásadou, v zmysle ktorej musí správny orgán dbať, aby skutočnosti rozhodné a podstatné pre posúdenie veci boli zistené, čo najúplnejšie a súčasne dbať na to, aby nebolo porušené právo účastníka administratívneho konania na spravodlivé konanie. Je preto podstatné, aby bolo takémuto účastníkovi zo strany správnych orgánov umožnené splniť svoju povinnosť preukázať svoje tvrdenia a prípadne doplniť dokazovanie správnym orgánom aj bez návrhu.

40. Spornou skutočnosťou medzi žalobcom a žalovaným je, či možno evidencie pracovného času v denníku zamestnanca prijať, resp. brať ako evidenciu času zamestnanca na podklade, ktorej následne bol prijatý záver o správnom delikte žalobcu, za ktorý bol postihnutý pokutou. Správny súd uvádza, že z priebehu administratívneho spisu do vydania prvostupňového rozhodnutia skutočne neplynuli zásadné námietky zo strany žalobcu, ktoré by odôvodňovali prijatie iného záveru, aký prijal správny orgán prvého stupňa. V odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu však žalobca spochybnil jeden z kľúčových dôkazov, na podklade ktorého došlo k prijatiu záveru o správnom delikte žalobcu. Vzhľadom na to, že celé rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a žalovaného stojí na tom závere, že denník zamestnanca bol evidenciou pracovného času, tak v takom prípade bolo potrebné, aby sa s námietkami žalobcu o tom, že nejde o evidenciu pracovného času dotknutého zamestnanca riadne vysporiadali, pričom potvrdenie od p. V. o tom, že ide o jej evidenciu pracovného času bez ďalšieho dôkazu nestačí. Podľa názoru správneho súdu nepostačuje ani skutočnosť, že na evidencii je pečiatka zamestnávateľa na to, aby bol prijatý záver, že ide o evidenciu pracovného času zamestnanca u zamestnávateľa, keď tento to popiera. Je potrebné si uvedomiť, že ukladanie pokút v správnom konaní je správnym trestaním, pričom pri výškach pokút nad 2.000,- eur je uvedené blízke svojou povahou a charakterom trestom v trestnom konaní. V takom prípade musí vec vychádzať zo spoľahlivo zistenej skutkovej a dôkaznej situácie. V tomto prípade však uvedené okolnosti neboli naplnené, nakoľko žalovaný sa s námietkami žalobcu vysporiadal tým, že na evidencii zabezpečenej u zamestnávateľa je pečiatka, a preto je tento dôkaz vierohodný. Neoboznámenie sa žalobcu s evidenciou pracovného času zamestnanca (fotografiou zápisníka) bola chybou žalobcu, avšak uvedené samo o sebe nemôže viesť k rezignácii správnych orgánov na náležité zistenie skutkového stavu podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Po námietkach vznesených žalobcom v rámci odvolania mali správne orgány doplniť dokazovanie ohľadne evidencie pracovného času, a to vypočutím p. V. (napr. aj na otázku, či pracovala 28.06.2019, ak nie prečo?), ďalších zamestnancov predajne (spomenutých p. V.), ako aj vyjadrením žalobcu na odstránenie pochybností a prijatie jednoznačných záverov, ktoré by neboli spochybniteľné ohľadne toho, kedy p. V. pracovala u žalobcu. Správny súd dáva do pozornosti správnych orgánov skutočnosť, že pri osobných zápisníkoch zamestnancov je potrebné byť opatrný vo vyhodnocovaní takto získaných dôkazov, nakoľko, ak by sa prijal záver žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, tak každý zamestnávateľ

by bol postihnuteľný za to, čo si uvedie zamestnanec do zápisníka, keď to potvrdí vo svojej výpovedi do zápisnice o poskytnutí informácie. Preto aj takto získané informácie je potrebné podrobiť kontrole tak, aby boli nevyvrátiteľným dôkazom, na ktorom stojí rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa. Nakoľko správne orgány takto nepostupovali zaťažili svoje rozhodnutie vadou podľa , keď i zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

41. Správny súd má ďalej za to, že rozhodnutie žalovaného aj správneho orgánu prvého stupňa je zaťažené vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov podľa v časti odôvodnenia výšky uloženej pokuty. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení uviedol, že žalobca sa dopustil viacerých porušení zákona (správny súd predpokladá, že išlo o nedodržanie rozsahu pracovného času pri dohode o pracovnej činnosti), za ktoré sa mu ukladá vyššia pokuta, avšak z výroku a odôvodnenia celého rozhodnutia nie je zrejmé o aké porušenia zákona ide. Rovnakou vadou trpí aj odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktoré neobsahuje uvedenie ďalších pochybení. Správny súd dáva do pozornosti správnych orgánov, že uvedená konštatácia ( o porušení zákona) v tomto prípade nepripadá do úvahy, nakoľko by musela byť vyjadrená aj vo výroku samotnom (o aké pochybenie/ porušenie zákona išlo), aby bolo zrejmé za čo sa ukladá pokuta žalobcovi. Správne orgány nemôžu uložiť vyššiu pokutu (hoc aj o 1,- eur) za porušenie zákona, ktoré nie je uvedené vo výroku rozhodnutia a ani v jeho odôvodnení. Odhliadnuc od uvedeného má správny súd za to, že aj keby porušenie zákona bolo uvedené vo výroku rozhodnutia a jeho odôvodnení, tak za takéto porušenia sa javí ako primeraná výška sankcie na spodnej hranici, t. j. 2.000,- eur. Je potrebné si uvedomiť, že aj keď sa preukáže porušenie povinnosti žalobcom, tak šlo o krátku dobu 2 dní, ktoré neodôvodňuje uloženie vyššej sumy pokuty ako je jej zákonný základ.

42. Podľa , ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

43. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že žalovaným a prvostupňovým správnym orgánom vydané rozhodnutia trpia takými vadami, že je potrebné ich z dôvodu podľa , zrušiť pre nepreskúmateľnosť a nedostatočne zistený skutkový stav a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

44. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa .

46. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.