Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-128-2018.pdf
PDF · 79.37 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/128/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Komárno, so sídlom Komárno, Petőfiho 5, proti povinnému: GATR, spol. s r. o., so sídlom Kameničná, časť Balvany, IČO: 17 639 549 (spoločnosť GATR, spol. s r. o. ex offo vymazaná z obchodného registra dňom 01. 02. 2012), o vymoženie sumy 33.289,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 19. júla 2018 č. k. 0Er/197/1998-17 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
Oprávnenému voči súdnemu exekútorovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Beaty Boncsekovej, Exekútorský úrad v Komárne so sídlom Ul. biskupa Királya č. 12, P. O. BOX č. 109, pod sp. zn. 0Er/197/1998 (EX 78/97) vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 243h Exekučného poriadku účinného od 01. 04. 2017, § 235 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 203 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie zo dňa 15. 04. 1997 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na zaplatenie pohľadávky vo výške 33.289,38 eura (1.002.876,- Sk) a trov exekúcie. Exekučné konanie sa začalo dňa 15. 04. 1997. Súd prvej inštancie na základe žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 09. 02. 1998 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*001752 pre súdneho exekútora JUDr. Štefana Galambosa, Exekútorský úrad v Komárne so sídlom Dunajské nábrežie č. 12. Ustanoveným náhradníkom súdneho exekútora JUDr. Štefana Galambosa bol súdny exekútor JUDr. Beata Boncseková, so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, Ul. biskupa Királya 12, P. O. BOX č. 109. Dňa 02. 06. 2017 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zanikol bez právneho nástupcu. Zároveň súdny exekútor uviedol, že si náhradu trov exekúcie uplatňuje a žiada, aby k náhrade trov exekúcie bol zaviazaný oprávnený. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, oddiel: Sro, vložka č.: 2775/N zo dňa 19. 07. 2018 vyplýva, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 28CbR/47/2010-50 zo dňa 14. 09. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 12. 2011 bol povinný zrušený bez likvidácie. Následne bol povinný dňa 01. 02. 2012 z obchodného registra ex offo vymazaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Poznamenal, že exekúciu nezastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda pre nemajetnosť povinného. Exekučné konanie sa začalo dňa 15. 04. 1997. Z uvedeného dôvodu a s poukazom na znenie prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku na predmetné exekučné konanie sa vzťahujú ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31. januára 2002. Nakoľko zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. januára 2002
neobsahovalo ako dôvod zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného, súd je toho názoru, že exekúciu nemožno zastaviť na základe ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že exekučný súd zaviaže oprávneného k náhrade trov exekúcie, ak sú na to splnené podmienky. Oprávnený je zaviazaný na náhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy, len ak sú splnené zákonné predpoklady, t. j. exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Výnimkou je ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie nezavinil a nemohol predvídať, ale toto zákonné ustanovenie bolo zavedené až novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 32/2002 Z. z. s účinnosťou od 1. februára 2002. S poukazom na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad dňa 15. 04. 1997, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie riadil právnym názorom ústavného súdu vysloveným v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. 272/08 zo dňa 22. 10. 2008 a o trovách exekúcie nerozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1. februára 2002. Z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. januára 2002 vyplývalo, že v prípade zastavenia exekúcie mohol súd uložiť oprávnenému uhradiť trovy exekúcie, avšak výlučne iba vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, prípadne, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V dôsledku toho, že povinný bol vymazaný z obchodného registra dňa 01. 02. 2012, súd exekúciu zastavil. Pritom je zrejmé, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať nemajetnosť povinného. Preto na náhradu trov exekúcie nemohol byť zaviazaný. Rovnako nemá zmysel uložiť povinnosť náhrady trov konania nemajetnému subjektu. Vychádzajúc z uvedeného, súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Uviedol, že z ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Na preklenutie prípadných ťažkostí spojených s financovaním exekučnej činnosti môžu požadovať od oprávneného zloženie preddavku. Neposkytnutie preddavku je dôvodom na zastavenie exekúcie. Konštatoval, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na náhradu trov exekúcie, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van der Mussele v. Belgicko z 23. novembra 1983).
2. Proti tomuto uzneseniu v časti trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a zaviazania oprávneného na náhradu trov exekúcie. Uviedol, že navrhnúť zastavenie exekúcie mohol aj oprávnený alebo povinný. Súdny exekútor nie je účastníkom exekučného konania. Súdny exekútor je v zmysle § 3 Exekučného poriadku viazaný ústavou, zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi a len dodržal literu zákona. Preto podal podnet na zastavenie exekúcie a dodržal dikciu zákona. Suploval povinnosť, ktorá vyplýva súdu a to zastaviť exekúciu ex offo, ktorá mu vyplýva zo zákona. Uviedol, že nepriznanie náhrady trov exekučného konania nemá oporu ani v zákone (čl. 2 ods. 2 ústavy). Okresný súd je povinný zohľadniť zmysel a účel náhrady trov konania a potom použiť taký výklad, ktorý by neporušoval základné právo exekútora podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 1 dodatkového protokolu, čiže svojim rozhodnutím mu neposkytol dostatočnú ochranu jeho základného práva upraveného v čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napriek tomu, že svoje rozhodnutie čiastočne odôvodnil. Uviedol, že toto odôvodnenie totiž predstavuje len taký výklad a použitie relevantných právnych predpisov, ktoré v konečnom výsledku porušujú základné právo v čl. 20 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 1 dodatkového protokolu.
3. K odvolaniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený, ktorý mal za to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vec správne právne posúdil, keď nepriznal náhradu trov súdnemu exekútorovi. Uviedol, že Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Zastavenie exekúcie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať podľa písmena g) § 57 ods. 1 Exekučného poriadku prichádza do úvahy vtedy, ak pokračovanie v nej by sa priečilo zásadám exekučného konania. Za takýto dôvod treba považovať aj existenciu neodstrániteľnej procesnej podmienky konania, ktorou je aj spôsobilosť byť účastníkom konania. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupcu. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko povinný stratil v priebehu konania spôsobilosť byť účastníkom konania.
Procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie neprichádza do úvahy v prípade, ak v priebehu exekučného konania povinný zanikne bez právneho nástupcu výmazom z OR. Zastavenie exekúcie (z dôvodu nedostatku hmotnoprávnej spôsobilosti povinného a spôsobilosti byť účastníkom konania) nijakým spôsobom nezavinil oprávnený, lebo zánik povinného výmazom z OR pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie nemohol predpokladať, ani predvídať, preto v takom prípade nemožno uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy zastavenej exekúcie.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu v prejednávanej veci, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po zistení, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 357 CSP) , odvolanie súdneho exekútora podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa svojím návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 15. 04. 1997 domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 33.289,38 eura (1.002.876,- Sk). Za exekučný titul označil platobný výmer Regionálnej národnej poisťovne Komárno zo dňa 4. augusta 1994, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26. 08. 1994. Súd prvej inštancie poveril dňa 09. 02. 1998 súdneho exekútora JUDr. Štefana Galambosa vykonaním exekúcie. Ustanoveným náhradníkom súdneho exekútora JUDr. Štefana Galambosa bola súdna exekútorka JUDr. Beata Boncseková, so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, Ul. biskupa Királya č. 12, P. O. BOX č. 109. Dňa 02. 06. 2017 bol doručený súdu prvej inštancie podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie rozhodol napadnutým uznesením.
6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
10. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
11. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon vylučuje možnosť napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie riadnym opravným prostriedkom. Uvedené platí i v prípade, pokiaľ rozhodnutie obsahuje nesprávne poučenie o možnosti podať odvolanie. Poučenie o prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu, proti ktorému v skutočnosti zákon odvolanie nepripúšťa, nezakladá procesné účinky podaného odvolania a také odvolanie musí odvolací súd odmietnuť podľa § 386 písm. c) CSP ako neprípustné.
12. Proti uzneseniu súdu vydanému v exekučnom konaní je prípustné odvolanie len v prípade, ak ho zákon pripúšťa. Trovy exekúcie sú osobitným inštitútom upraveným v § 200 a nasl. Exekučného poriadku, pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o trovách exekúcie nepripúšťa. Ustanovenia Exekučného poriadku o trovách exekúcie výslovne neupravujú možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o trovách exekúcie, preto odvolací súd (a contrario), aplikujúc ustanovenie § 355 ods. 2 CSP posúdil podané odvolanie ako neprípustné a ako také ho podľa § 386 písm. c) CSP odvolanie odmietol.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že oprávnenému nepriznal voči súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ich priznať nežiadal.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP) . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP) . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) .