Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (99)Rozsudok_9CoPr-1-2019.pdf
PDF · 72.28 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoPr/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., K. XXXX/X, proti žalovanej CENTAURA SBS, s.r.o., so sídlom v Žiline, Vysokoškolákov 1757/1, IČO: 36 383 449, zastúpenej spoločnosťou HADBÁBNA a spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Žiline, Prielohy 1012/1C, IČO: 47 249 722, o zaplatenie 2.120,33 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 6Cpr/1/2012-493 zo dňa 27.07.2018, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanej proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina čiastočne vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovanú uhradiť mu sumu 406,93 Eur s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 74 %. Účastníkov zároveň zaviazal nahradiť trovy štátu, a to u žalobcu v rozsahu 87 % a u žalovanej v rozsahu 13 %.
2. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z vykonaného dokazovania, najmä zo znaleckého posudku Ing. Dariny Huťkovej s použitím príslušných ustanovení Zákonníka práce, ako i ďalších právnych predpisov, tak ako ich špecifikoval v bodoch 11. až 38. dôvodov napadnutého rozsudku. Pri stanovení rozsahu odpracovaného času žalobcom v rozhodnom období u žalovanej, súd vychádzal z predložených listinných dôkazov, ktoré podrobne vyhodnotil v bodoch 47. až 48. napadnutého rozsudku, pričom sa zároveň vyporiadal so žalobcom tvrdeným zvýhodnením v rozsahu 100 %, ktoré malo byť medzi účastníkmi dojednané, a to v bodoch 49. až 50. dôvodov rozhodnutia. Na základe vykonaného dokazovania potom konštatoval, že žalovaná doposiaľ neuspokojila mzdové nároky žalobcu v rozsahu priznaného nároku, čo odôvodnil v bode 54. napadnutého rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol.
3. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP a priznal žalovanej nárok na náhradu trov podľa pomeru úspechu, resp. neúspechu v konaní.
4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca. Poukazoval na to, že bol hrubo poškodený na svojich právach, keď samosudca svojským spôsobom modifikoval hodnotenie dôkazov. Je zrejmé, že žalovaná porušila jeho práva, keď mu nevyplatila mzdu v rozsahu, na aký mal nárok a napriek tomu ešte on je povinný uhradiť trovy konania, z čoho možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je extrémne účelové a tendenčné v prospech žalovanej. Podľa jeho názoru sa kadekto finančne priživuje na tomto konaní, len samotný žalobca ako poškodený sa nemôže
domôcť náhrady majetkovej ujmy. Rozsudok súdu prvej inštancie je podľa jeho názoru nepreskúmateľný, pretože jeho právne závery nie sú riadne odôvodnené a dôvody sú nedostatočné a nezrozumiteľné. Odôvodnenie rozsudku nedostatočne objasňuje skutkový stav a právny základ rozhodnutia je arbitrárny a v rozpore so zárukami vyplývajúcimi zo základného práva žalobcu na zvýšenú súdnu ochranu.
5. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Podľa jej názoru súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, rozsudok náležitým spôsobom zdôvodnil a správne rozhodol. Pokiaľ žalobca poukazuje na nezrozumiteľnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, v tomto smere neuvádza konkrétne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevyporiadal, ale len vyslovuje všeobecnú nespokojnosť s hodnotením dôkazov. Pokiaľ spochybňuje závery vyplývajúce zo znaleckého posudku, v prvoinštančnom konaní nenavrhol ani vypracovanie kontrolného znaleckého posudku ani nezabezpečil iný znalecký posudok, ktorým by svoje tvrdenia preukázal, a preto jeho tvrdenia ostávajú len v podobe „tvrdení“. V prípade úspechu uplatnila si i náhradu trov odvolacieho konania.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s podrobnými dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať, keďže ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie.
8. Zo samotnej skutočnosti, kedy súd hodnotí vykonané dokazovanie v rozpore so záujmami toho- ktorého účastníka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť nepreskúmateľnosť, resp. arbitrárnosť rozsudku, na čo v priebehu odvolacieho konania poukazoval žalobca. Tak, ako je už vyššie uvedené, súd prvej inštancie v podrobných dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, z ktorých zákonných ustanovení pri rozhodovaní vychádzal i to, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, na ktoré okolnosti prihliadol, na ktoré nie, s ktorými dôvodmi sa i odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
9. Správne postupoval súd prvej inštancie i pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keď prihliadol na úspech účastníkov v konaní a priznal žalovanej nárok na náhradu trov v rozsahu 74 %. Je možné sa stotožniť s názorom žalobcu, že žalovaná porušila jeho práva v súvislosti s nárokom na mzdu za vykonanú prácu, ale i tu súd musí prihliadať na to, v akom rozsahu k takémuto porušeniu došlo oproti uplatnenému nároku. Výška uplatneného nároku má výrazný vplyv i pri uspokojení jeho nároku mimosúdnou cestou a v prípade, ak si strana uplatňuje neprimerane vysoké nároky, musí niesť i zodpovednosť za výsledok konania, na čo súd prvej inštancie správne prihliadol.
10. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP s použitím § 396 ods. 1 CSP a priznal žalovanej ako úspešnej účastníčke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).