Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-150-2021.pdf
PDF · 87.06 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/150/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Čavojskou vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., dieťa rodičov: matky D. S., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom L. Q. XX, A. a otca J. D., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom P., o návrhu matky na udelenie súhlasu namiesto otca na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, takto
rozhodol:
I. P. u d e ľ u j e namiesto otca dieťaťa J. D., nar. XX.XX.XXXX súhlas, aby matka D. podala žiadosť príslušnému správnemu orgánu na zmenu priezviska maloletého W. D., nar. XX.XX.XXXX z priezviska ,,D.“ na priezvisko ,,S.“.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania doručeným tunajšieho súdu dňa 09.09.2021 sa matka maloletého dieťaťa domáhala, aby súd udelil matke súhlas k podaniu žiadosti príslušnému správnemu orgánu na zmenu priezviska maloletého z priezviska „D.“ na priezvisko „S.“. V návrhu uviedla, že rozsudkom OS Trenčín č.k. 26P/178/2019-58 zo dňa 27.11.2020 bol maloletý W. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platením výživného vo výške 130,- Eur mesačne. V auguste 2018 po tom, čo otec maloletého prestal pracovať, musel opustiť domácnosť, ktorú s matkou zdieľal, keďže mali neustále rozpory kvôli jeho životným postojom a spôsobu života. Od augusta 2018 bol otec dieťaťa s matkou len v telefonickom kontakte, prípadne využívali iné formy internetovej komunikácie. Osobný kontakt nemajú už viac ako tri roky žiaden. Ani počas spoločného života a ani po tom, čo otec maloletého odišiel zo spoločnej domácnosti tento nejavil vážnejší záujem o syna. O dieťa sa starala a dodnes stará výlučne matka. O otcovi dieťaťa nemá matka žiadne správy. Naposledy s matkou otec komunikoval v júni 2019. Keď od otca matka pýtala peniaze na syna, zrušil s matkou akúkoľvek komunikáciu. Maloletý W. mal tri roky. Začal navštevovať MŠ. Svojho otca prakticky nepozná, keďže matka s ním prestala zdieľať spoločnú domácnosť, keď mal maloletý 3 mesiace. Otec o syna nejaví záujem, neplní si ani vyživovaciu povinnosť. S maloletým synom sa nekontaktuje ani on, ani nikto z jeho rodiny.
2. Súd vykonal pojednávanie a aj rozhodol dňa 22.02.2022 v neprítomnosti otca. Otcovi sa návrh na začatie konania nepodaril doručiť na adresu trvalého pobytu. Aktuálna adresa otca ani po vykonaní všetkých potrebných úkonov na zistenie jeho skutočného pobytu podľa § 116 ods. 1 CSP nebola súdu známa, preto súd doručoval otcovi návrh oznámením o podanom návrhu na úradnej tabuli súdu. Predvolanie otcovi bolo doručené fikciou na adresu trvalého pobytu. Z vyjadrenia matky a sestry otca súd zistil, že otec sa na adrese U. XXXX/XX, P., kde mal v čase podania návrhu na začatie konania
trvalý pobyt, nezdržiava ani tam nebýva, trvalý pobyt na tejto adrese otcovi zrušili, po dobu 7,5 roka s ním nie sú v kontakte a nemajú o ňom žiadne informácie.
3. Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky na udeleniu súhlasu na zmenu priezviska maloletého vyhovieť. Poukázal na to, že otec sa o maloletého nezaujíma, neplní si vyživovaciu povinnosť. Pri neformálnom pohovore s maloletým na otázku ako sa volá maloletý uviedol „W. S.“. Maloletý žije v domácnosti s matkou a starou matkou a je v jeho záujme, aby niesol priezvisko osôb, s ktorými zdieľa spoločnú domácnosť.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením listinných dôkazov -lustrácií v SP, lustrácií v registri obyvateľov, lustrácie v ZVJS, v STA, v GP, v databáze súdov, vyjadrenia matky a sestry otca, správou z prešetrenia pomerov kolízneho opatrovníka a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:
5. Maloletý W. pochádza z partnerského vzťahu jeho rodičov, ktorí žili v spoločnej domácnosti do 2,5 mesiaca veku maloletého. Naposledy boli práva a povinnosti k maloletému upravené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 26P/178/2019-58 zo dňa 27.11.2020 tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky otcovi súd uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 130 Eur mesačne a dlh otca na výživnom vo výške 2080 Eur povolil otcovi splácať v splátkach po 58 Eur mesačne.
6. Maloletý W. má X,X roka, navštevuje MŠ. Býva spolu s matkou a starou matkou.
7. Matka býva v dvojizbovom byte vo vlastníctve jej matky spolu s maloletým a jej matkou. Matka nevie zabezpečiť súhlas otca maloletej so zmenou jej priezviska, nakoľko nemá o ňom žiadnu vedomosť, nevie, kde sa nachádza, nemá na neho aktuálny kontakt. Súdu sa ani po vykonaní všetkých potrebných úkonov na zistenie skutočného pobytu otca nepodarilo zistiť, kde sa otec t.č. zdržiava.
8. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
9. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa
10. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
11. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
12. V súlade so súdnou praxou sa aj zmena priezviska maloletého dieťaťa považuje za podstatnú vec.
13. Podľa § 38 ods.1 a 2 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
14. Podľa § 6 ods.1 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o mene a priezvisku“), zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Podľa § 8 zákona o mene a priezvisku, zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu.
16. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) zákona o mene a priezvisku, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.
17. Zmena priezviska znamená značný zásah tak do práv rodičov, ale i do práv detí. Podanie návrhu na zmenu priezviska je podstatná vec, ktorá súvisí s výkonom rodičovských práv a povinností. V prípade, ak sa rodičia na zmene mena a priezviska nedohodnú, je potrebný postup podľa § 35 Zákona o rodine. Súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska neplnoletého dieťaťa môže súd dať len za predpokladu existencie vážnych dôvodov. Medzi takéto dôvody patrí neplnenie si vyživovacej povinnosti zo strany rodiča, ktorý súhlas nedal, skutočnosť, že druhý rodiť sa s maloletým dieťaťom nestretáva, o dieťa vôbec nejaví záujem, preukázanie skutočnosti, že druhý rodič stratil k dieťaťu citový vzťah. Ďalšou takouto skutočnosťou môže byť skutočnosť, že používanie takého priezviska otca spôsobuje dieťaťu ujmu vzhľadom na spôsob života otca. Vyhovieť návrhu o udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu mena alebo priezviska je možné i vtedy, ak ide o priezvisko hanlivé. Za existencie takéhoto dôvodu musí byť tiež preukázané, že zmena mena alebo priezviska musí byť v záujme maloletého dieťaťa.
18. V danej veci ide o nezhodu rodičov o podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností, ktorou je zmena priezviska. Súd dospel k záveru, že návrh matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého W. je dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že otec sa s maloletým dlhodobo nestretáva, naposledy ho videl pred viac ako tromi rokmi, keď mal maloletý cca 1 rok, nejaví o dieťa žiaden záujem, nijak sa na neho prostredníctvom matky neinformuje. Otec si naviac riadne neplní vyživovaciu povinnosť, matka podala návrh na začatie exekúcie v tejto súvislosti. Maloletý žije v domácnosti s matkou a starou matkou, ktoré sú jeho najbližšie vzťahové osoby a tieto nesú odlišné priezvisko ako maloletý. Z odpovede maloletého pred kolíznym opatrovníkom na otázku ako sa maloletý volá „W.“ možno vyvodzovať, že maloletý sa považuje za súčasť rodiny, do ktorej patrí matka a stará matka. Otca nepozná, podľa vyjadrenia matky sa na neho nepýta. Súd zdôrazňuje, že zmena priezviska dieťaťa v sebe nevyhnutne obsahuje oslabenie väzby dieťaťa a rodiča, ktorého priezvisko dieťa dovtedy nesie, zvlášť v prípade, pokiaľ sa jedná o citovú väzbu k rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené, a voči ktorému je citová väzba zo strany dieťaťa narušená, pripadne nie je doposiaľ vytvorená, čo je i prípad danej veci. Takúto citovú väzbu je v zásade potrebné rozvíjať a upevňovať a nie narúšať ju. V danej veci má však súd za to, že nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby bol u neho udržiavaný pocit spolupatričnosti s otcom, ktorý o neho nejaví žiaden záujem a neplní si rodičovské povinnosti vrátane vyživovacej povinnosti. Medzi rodičmi nedošlo k dohode o zmene priezvisku, pretože matka nemá o otcovi dieťaťa žiadnu vedomosť a nemá na neho aktuálny kontakt. O návrhu matky vo veci nezhody rodičov o podstatnej veci preto rozhodoval súd a návrhu matky z vyššie uvedených dôvodov vyhovel.
19. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 CSP a § 62 CMP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 62, ods. 1, § 65 a § 66 ods. 1 CMP).