Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21C-5-2022.pdf
PDF · 95.96 KB
Case nature
Subarea
21C/5/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v spore žalobcu: 1.) R. N., nar. XX.XX.XXXX, N. B. XX, Q., 2.) P. F., nar. XX.XX.XXXX, N. B. XX, Q., proti žalovanému: Ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Rezedová 28, Fraňa Krála 21, Bratislava, uvedení na LV č. XXXX, k. ú. Staré Mesto, obec BA, okres Bratislava I, zastúpení HERMES - správa bytov, s.r.o., Bratislava, IČO: 44755350, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 09.02.2022 domáhali určenia neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, konaného v dňoch 28.12.2021 až 30.12.2021, zachyteného v zápisnici zo dňa 31.12.2021.
S podaním žaloby žalobcovia zároveň žiadali vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd pozastavil účinnosť predmetného hlasovania, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.
Žalobu a k nej prislúchajúci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že k ich bytu patrí neoddeliteľne aj terasa, ktorá je zároveň strechou dvoch nebytových priestorov/ garáži - parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX; zo stavebnotechnického alebo účelového určenia je zrejmé, že užívanie danej terasy je možné len v spojení s bytom. Predmetnú terasu v súlade s uvedenými skutočnosťami aj sami, ako majitelia bytu č. X užívajú. Na dni od 28. decembra 2021 až do 30. decembra 2021 bolo v bytovom dome vyhlásené písomné hlasovanie, predmetom ktorého bolo schválenie siedmich bodov týkajúcich sa obnovy dotknutého bytového domu - rozsah práv pri obnove bytového domu, súhlas s úverom, súhlas so zabezpečením úveru, súhlas so zhotoviteľom, súhlas s navýšením tvorby fondu údržby a opráv, súhlas so stavebným dozorom a súhlas so splnomocnením správcu na úkony súvisiace s obnovou bytového domu. Správcom dotknutého bytového domu je spoločnosť HERMES - správa bytov, s.no., Sklenárova č. 4, 821 09 Bratislava na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 23. februára 2016. Rozhodnutie bolo prijaté počtom hlasov 8 z celkových možných 12. Počet hlasov zúčastnených hlasovania 10, za 8, proti 1, neplatný 1, nezúčastnili sa 2. Ako spoluvlastníci bytu č. 3 využili právo hlasovať proti schváleniu predmetných otázok, avšak boli prehlasovaní. Výsledok písomného hlasovania nám bol oznámený 11. januára 2021, prostredníctvom e - mailu. Ešte pred začiatkom napadnutého písomného hlasovania im bol dňa 21. decembra 2021 prostredníctvom emailu doručený dopyt správcu, ktorý od nich požadoval stanovisko, akým spôsobom sa ako majitelia bytu č. 3 budú podieľať na oprave im prislúchajúcej terasy. Podľa priloženého rozpisu nákladov opráv terás a lodžií má na nich pripadať 13 726,91 EUR z toho za opravu terasy - dlažby 1 502,17 EUR a za opravu zábradlia 11 935,40 EUR. Prijaté rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov je v rozpore so zákonom a súčasne neprimeraným spôsobom zasahuje do ich majetkovej sféry a narúša ich oprávnené záujmy. Bez ohľadu na to za užívanie terasy platia (aj ich právny predchodca) úhrady do fondu údržby a opráv, napriek tomu, že nie sú jej vlastníkmi. Od 1. marca 2016 je to 802,96 EUR. Sadzby za terasu boli a sú nasledovné: od 01.03.2016 - 0,90 €/ 1/4 m2/mesiac = 9,98 €/mesiac, od 01.02.2018 - 1,10 €/ 1/4 m2/mesiac = 12,20 €/mesiac, od 01.01.2022 - 1,50 €/ 1/4m2/mesiac = 16,63 €/mesiac. Výsledkom rozhodnutia prijatého napadnutým hlasovaním je stav, kedy by boli bez vlastníckeho práva k predmetnej terase nútení, investovať vlastné prostriedky do spoločnej časti domu. Právne a ekonomicky by došlo k zhodnoteniu spoluvlastníckych podielov ostatných vlastníkov bytového domu z ich investície. Hrozí, že dôjde k skorej realizácii prijatého nezákonného rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Výsledkom uzavretia zmluvy s dodávateľom a realizácie opravy bytového domu by bolo vymáhanie nákladov za opravu spoločných častí bytového domu od žalobcov a v prípade ich nezaplatenia, s rizikom vzniku záložného práva k bytu č. X.
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.
Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.
Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že žalobca sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok.
Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané. Zo žalobcami prezentovaného skutkového stavu súd nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasl. CSP.
V konaní bola dodržaná 30 dňová lehota podľa § 14a ods. 8 zákona č. č. 182/1993 Z. z., avšak súd má za to, že žalobcovia, ktorí sa síce pasujú do postavenia prehlasovaných vlastníkov, dôvodnosť nároku na nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neosvedčili, a to s poukazom na § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z., ktorý pojednáva o prehlasovanom vlastníkovi a jemu prislúchajúcemu právu na podanie žaloby/návrhu na súdny prieskum. Právo podať žalobu/návrh na súd podľa interpretovanej normy nemajú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ale len niektorí z nich. Z predmetného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, ako už súd spomenul, že zákon stanovuje ochranu len pre prehlasovaného vlastníka v dome. Inými slovami, ide o vlastníkov, ktorí sa schôdze, resp. hlasovania zúčastnili a hlasovali proti prijatému rozhodnutiu. Rovnakú právnu ochranu nepožívajú tí vlastníci, ktorí sa schôdze nezúčastnili ale ani tí, ktorí hlasovali za prijatie väčšinového rozhodnutia. Oprávnenie podať žalobu/návrh nepatrí ani vlastníkom, ktorí sa schôdze síce zúčastnili, ale o konkrétnej otázke, ktorá má byť podrobená súdnemu prieskumu nehlasovali, resp. zdržali sa hlasovania. Takíto vlastníci svoje hlasovacie právo dobrovoľne nevyužili a tak nemôžu byť ani prehlasovaní. Zo žalobcami predložených listín však nie je zrejmé, že by boli práve žalobcovia rade prehlasovanými vlastníkmi. Žalobcovia osvedčili iba tú skutočnosť, že sa im predmetné rozhodnutie nepozdáva - v návrhu tvrdili, že hlasovali „nie“. V návrhu žalobcovia označili ako dôkazy hlasovací lístok a zápisnicu, avšak hlasovací hárok, ktorý by ako jediný preukázal, že žalobcovia sú prehlasovaní vlastníci, k návrhu priložený nebol. Zo zápisnice zo dňa 31.12.2021 (č. l. 81) iba vyplýva výsledok hlasovania: hlasovalo 10 hlasov, 8 vlastníci boli za, 1 proti a 2 nehlasovali a 1 neplatný hlas.
Žalobcovia sú očividne nespokojní s priebehom schvaľovania výberu spoločnosti za účelom komplexnej obnovy bytového domu, resp. prípravy tejto obnovy. Táto skutočnosť ale na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje. Žalobcovia súdu neosvedčili žiadne relevantné skutočnosti. To, že žalobcovia nesúhlasia s výsledkom hlasovania, nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše nie je daná ani objektívna obava, ktoré predstavuje základnú esenciu pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne upravil vzťahy medzi stranami. Opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany žalobcov síce daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, má nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu. Aplikuje sa tak striktná zodpovednosť žalobcov za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh. Doklad o preukázaní skutočnosti, že sa naozaj jedná o prehlasovaných vlastníkov, súdu doložený nebol. Absencia listín podľa § 326 ods. 2 CSP je dôvodom na zamietnutie návrhu. Žalobcovia tak neosvedčili a nepreukázali, že sú prehlasovanými vlastníkmi, čo vo výsledku predstavuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na jeho strane s následným zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Ak žalobcovia tvrdili, že realizáciou písomného hlasovania konaného v decembri 2021 im bude „vyúčtovaných“ 13.726,91 Eur, resp. že „napadnutým písomným hlasovaním sa porušuje a obchádza zákonné ustanovenie a ukladá nám ako spoluvlastníkom bytu č. X povinnosť uhradiť náhradu ...“, tak súd uvádza, že predmetom písomného hlasovania v decembri 2021 nebola otázka náhrady za užívanie terasy; predmetom bolo 7 otázok súvisiacich s realizáciou investície do bytového domu: s predložením žiadosti o poskytnutie podpory vo forme úveru, s výberom zhotoviteľa obnovy bytového domu a stavebného dozoru, s navýšením tvorby fondu opráv a so splnomocnením správcu na uzatvorenie zmluvy o dielo. Zo žiadnej z týchto otázok nevyplýva hlasovanie o povinnosti žalobcov uhradiť náklady za užívanie terasy. Otázka terasy, ktorú užívajú žalobcovia bola nastolená hlasovaním v októbri 2016 (č. l. 25). Zo zápisnice z 19.10.2016 vyplýva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov uznesením č. 4 - terasa bytu č. X schválili uhradenie preukázaných materiálových nákladov, ktoré vynaložil vlastník bytu č. 3 na svojpomocnú opravu v zmysle uznesenia č. 3. Zo žiadneho bodu či uznesenia oboch zápisníc nevyplýva, že by o povinnosti uhrádzať za užívanie terasy bolo rozhodnuté/hlasované.
Vyúčtovanie sumy 13.726,91 Eur vyplýva z e - mailu zo dňa 21.12.2021 (resp. z jeho prílohy), v ktorom sa uvádza, že „s poukazom na dohodu vlastníkov z roku 2016/2017 o financovaní nákladov spojených s opravou balkónov, terás...“. Zo samotných listín predložených žalobcami teda nijakým spôsobom nevyplýva, že by vlastníci písomným hlasovaním konaným v decembri 2021 hlasovali o „povinnosti“ žalobcov uhradiť 13.726,91 Eur za užívanie terasy. Žalobcovia však žiadali o pozastavenie účinnosti tohto písomného hlasovania.
Je teda zrejmé, že návrh žalobcov smeruje proti písomnému hlasovaniu (december 2021), ktoré sa nimi napadnutej povinnosti nezaoberalo. „Povinnosť“ žalobcov uhradiť 13.726,91 Eur za užívanie terasy nebolo predmetom písomného hlasovania či už v decembri 2021 alebo októbri 2016. Nakoľko je súd v zmysle § 216 CSP viazaný žalobným návrhom a podľa § 329 ods. 2 CSP je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia o neodkladnom opatrení, nie je možné návrhu žalobcov vyhovieť ani z tohto, pre absenciu aktívnej vecnej legitimácie, sekundárneho dôvodu.
Nad rámec uvedeného súd považuje za potrebné ďalej uviesť, prečo v záhlaví tohto rozhodnutia označil žalovaného ako „ostatných vlastníkov...“ a nie všetkých menovite označených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome. V zmysle § 9 ods. 7 a ods. 8 písm. a) zákona č. 182/1993 Z. z., „Spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.“ a „Spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome“.
Uvedené zákonné znenie v právnej praxi spôsobuje početné, najmä procesné a administratívne problémy, a to najmä v konaniach s vyšším počtom obyvateľov bytových domov, tak ako aj prejednávaný prípad. Ak je teda v bytovom dome napríklad niekoľko vlastníkov, stranami konania sú všetci títo vlastníci, za ktorých správca koná ako ich zákonný zástupca (ako je uvedené nižšie). Ide tak o zvýšené administratívne náklady nielen pre strany sporu a správcu, ale aj pre konajúci súd, lebo ten musí počas konania prihliadať na všetky zmeny v osobách vlastníkov, ktoré počas súdneho konania nastanú (úmrtie, predaj a kúpa bytu atď.). To potom v praxi nevyhnutne vedie k predlžovaniu súdnych konaní a ich neefektívnosti.
Súd je názoru, že aj keď samotná žaloba musí smerovať proti všetkým ostatným vlastníkom (čo v tomto konaní splnené bolo) a samotné rozhodnutie musí všetkých týchto vlastníkov v záhlaví označiť, nakoľko v opačnom prípade by nezaväzovalo všetky dotknuté subjekty, ktoré podľa práva zaväzovať má (§ 228 ods. 1 CSP), je možné uvedené preklenúť a splniť označením týchto subjektov tak, ako ich súd v tomto rozhodnutí označil. Je tak zrejmé, že správca zastupuje vlastníkov v ich mene a na ich účet, ide teda o zákonné automatické zastúpenie. Dôvodová správa k zákonu č. 246/2015 Z. z. uviedla, že „v záujme zlepšenia vymožiteľnosti práva sa zavádza zákonný režim priameho zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcom v súdnych konaniach, v ktorých sú vlastníci žalovaní iným vlastníkom alebo vlastníkom, ktorý bol prehlasovaný. V aplikačnej praxi vznikajú procesne neriešiteľné situácie, kde jeden vlastník musí žalovať niekoľko desiatok alebo dokonca stoviek vlastníkov, aby sa v režime bytového (spolu)vlastníctva dovolal súdnej ochrany. Uvedený stav nielenže bráni prístupu k spravodlivosti, ale súčasne zásadným spôsobom sťažuje aj postup súdu, ktorý musí konať s jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, týmto osobitne doručovať a pod. V súlade s navrhovanou dikciou bude správca v určených sporoch zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov na strane žalovaných, pričom v danom návrhu plne postačí, ak žalobca označí ako pasívne legitimovaných vlastníkov (všeobecná formulácia s prípadnými prílohami v podobe listu vlastníctva) a uvedie, že zo zákona koná v danom súdnom konaní v mene a na účet žalovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov správca.“ Podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6Co/102/2017 zo dňa 26.04.2017, žalobca nemusí v žalobe vymenovať všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale postačí, ak v žalobe všeobecne uvedie, že pasívne vecne legitimovaný sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v konkrétnom dome (prípadne predloží LV, z ktorého sú konkrétni vlastníci zrejmí).
Podľa názoru súdu je s prihliadnutím na úmysel zákonodarcu, uvedený v citovanej dôvodovej správe, účel a zmysel predmetného zákonného predpisu, ako aj na teleologický výklad ustanovenia § 9 ods. 7 a ods. 8 písm. a) (predtým § 8b ods. 1 zákona) v nadväznosti na čl. 17 CSP (súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.) a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...) dôvodný záver, že je možné v sporoch podľa citovaných zákonných ustanovení pri veľkom množstve subjektov, žalovaných ako ostatných vlastníkov označiť všeobecnou formuláciou (ako napr. ostatní vlastníci...) s tým, že ich zákonný zástupca je konkrétny správca, ktorý vykonáva správu konkrétneho bytového domu, v ktorom existuje spor, ktorý sa prejednáva v súdnom konaní. Záväznosť rozhodnutia voči všetkým dotknutým subjektom je potom splnená s poukazom na priložený konkrétny LV, z ktorého vyplývajú reálni a súčasní, resp. aktuálni vlastníci. Uvedený záver samozrejme nerozbíja nerozlučné spoločenstvo, o ktoré v takýchto sporoch ide, a zároveň tak nebude narušená ani pasívna legitimácia žalovaného
- vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, ktorých správca v konaní zastupuje v ich mene a na ich účet, ako výsledok priameho zákonného zastúpenia.
Po dôkladnom preskúmaní obsahu súdneho spisu a na základe vyššie uvedených skutočností je možné ustáliť, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Keďže ide o návrh dočasného neodkladného opatrenia, teda návrh nekonzumuje vec samú, súd o trovách konania nerozhodoval, nakoľko sa s otázkou trov vysporiada v rozhodnutí vo veci samej, resp. v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.