Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-20P/240/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v právnej veci rozvodu manželstva účastníkov konania: manželka - V.. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt W., T. XX, zastúpená - JUDr. Eva Braxatorisová, advokát so sídlom Bratislava, Trenčianska 17 a manžel - D. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt H., Z. XX, bývajúci na adrese S. XX, H., zastúpený - Mgr. Ernest Vokál, advokát so sídlom Hlavná 61, Prešov, v konaní na návrh manželky o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletým deťom H.: U., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov: V.. Y. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX a D. H., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v H., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu H. - G. I. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX , pod poradovým číslom XXX , r o z v á d z a . II. Na čas po rozvode súd zveruje maloleté deti H. - U., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. V.. F. maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. IV. Otec je povinný platiť výživné na maloletého U. v sume XXX eur mesačne a na maloletého I. v sume XXX eur mesačne vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. V. Otec je oprávnený stýkať sa s oboma maloletými deťmi každý nepárny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nasledujúcej nedele do 15.00 hod. s tým, že otec si obe deti prevezme v mieste bydliska matky a na rovnakom mieste ich matke odovzdá. VI. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť. VII. O trovách znaleckého dokazovania rozhodne súd samostatným uznesením. VIII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným tunajšiemu súdu 04.11.2016 žiadala manželka súd, aby jej manželstvo rozviedol, na čas po rozvode zveril obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude deti zastupovať a spravovať ich majetok, otca zaviazal výživným 200 eur mesačne na každé dieťa a upravil jeho styk s deťmi v podrobnom rozpise. Návrh odôvodnila tým, že s manželom žili v G. N., odkiaľ sa po konfliktoch medzi nimi eskalujúcich aj do fyzických útokov, v septembri XXXX odsťahoval. Manžel žije s priateľkou a deťom hovorí, že si ich zoberie do H.. Príčina rozvratu manželstva je v zmene jeho osobnosti, čo registrovala, odkedy otehotnela. Správal sa k nej kontrolujúco až agresívne v zmysle ja som muž a ja rozhodujem, žena má byť doma /archivoval si jej osobnú a pracovnú poštu, sledoval ju, ak vedel, že má stretnutie s osobou opačného pohlavia, kontroloval jej mobilný telefón, spodnú bielizeň.../ Po narodení detí model vzťahu jeho rodičov, ktorí žili konfliktne, každý z nich obýva inú časť domu, akoby preniesol do ich domácnosti. Nepomáhal v starostlivosti o deti, po troch mesiacoch, kedy žili u jeho rodiny, aby jej pomohla svokra, absolútne vyčerpaná musela odísť k jej rodičom do W., kde sa odvtedy zdržiavala.

Manžel sa k nej sa správal necitlivo, napr. pre ňu a deti z pôrodnice neprišiel. T. s jeho rozhodnutím zobrať si pôžičku XX XXX eur na luxusné auto, keď nemali peniaze a zakladali si rodinu. Po narodení detí bol pol roka v Z., aby tú pôžičku splatil. Po rozchode sa s deťmi stýkal v jej prítomnosti nepravidelne / i keď bol nezamestnaný/, niekedy ich 3 mesiace nevidel, inokedy bol za nimi 5x v týždni. Ak bol s nimi sám, skončilo to úrazom či plačom /syn sa takmer utopil v bazéne na firemnej akcii, rozbil si hlavu o sklenú výplň dverí, zrazil sa s iným chlapcom tak, že bol v narkóze operovaný.../. Pri deťoch sa začala prejavovať jeho výbušná a netrpezlivá povaha, od jedného roka ich veku ich neprimerane fyzicky trestá. U., ktorý sa narodil ako druhý a je pomalší a detskejší, často hovorí, že je debil, ponižuje ho a porovnáva s I.. Po rozchode sa deti na neho občas pýtali, najmä I. niekedy chýbal. D. ho kontaktovala, neprišiel, resp. prišiel po niekoľkých dňoch. S deťmi sa nekontaktoval ani telefonicky. Q. chcela, aby k nim prišiel, bol s nimi aj sám a postaral sa o ne, keď mala povinnosti. T. sa na neho spoliehať, vyhovoril sa na povinnosti alebo sa vyjadril až na poslednú chvíľu. C. jeho neadekvátne správanie k deťom ho tieto začali odmietať. T.. XX.XX.XXXX sa zo stretnutia s ním vrátili s plačom, I. údajne vyfackal a U. uhryzol na líci, štípal do chrbta, strkal mu prsty do úst a trhal lícom z vnútornej strany. B. poprel, že by ich bil neprimerane, ale nepoprel, že syna udrel po líci, uhryzol do líca aj uštipol. Po tomto stretnutí deti vraveli, že im otec povedal, že mu mamka O.. Keď mu navrhla usporiadať vzťahy s tým, že sa chce rozísť, správal sa tak neprimerane, že sa zo strachu definitívne odsťahovala zo G. N.. G. jeho správanie k nej i deťom súviselo s jeho povahou, ale teraz im úmyselne ubližuje s tým, že také schválnosti bude robiť, pokým nebude mať istý majetok. Deti používa ako nástroj vydierania. Vzhľadom na jeho nenormálne správanie navštívila s deťmi psychologičku I.. H., ktorá odporúčala kontakt detí s otcom obmedziť a realizovať len za prítomnosti matky alebo inej blízkej osoby a v deťom známom prostredí, lebo aktuálna situácia je pre ne výrazne zaťažujúca a stresujúca. Matka s deťmi býva v dome so záhradou vo vlastníctve jej rodičov. Okresný súd C. vyhovel návrhu otca predbežným rozhodnutím vydať deti do jeho starostlivosti, napriek tomu si pre ne nikdy neprišiel /odvolací súd toto rozhodnutie následne zrušil/, ohľadom detí vedie iba súdne spory, bez toho, aby o ne prejavil reálny záujem. Vyjadril sa, že všetko robí formálne, aby bola matka vo väčšom strese a tým ju donútil riešiť majetok podľa jeho návrhu. Matka žiadala B. súd U., aby zveril deti do jej osobnej starostlivosti, čomu súd vyhovel a odvolací súd rozhodnutie potvrdil. Následne 5 mesiacov otec deti nevidel, podal návrh na úpravu styku, ktorý okresný súd upravil počas nepárnej soboty na 9 hodín za prítomnosti matky /potvrdené odvolacím súdom/. Odkedy sa začal styk realizovať za jej prítomnosti, je sprevádzaný konfliktami. Deti sa po 5 mesiacoch odmietali s ním kontaktovať. Otec prišiel na styk bez jedla a peňazí na vstupné pre ne, ju pred nimi kritizuje, uráža, nereaguje na prosby a potreby detí, ktoré sú po styku psychicky rozhodené. Nenavštevoval ich pravidelne, má ich na chvíľu na pohranie, keď vznikne stresová situácia a nereagujú ako milé, poslušné, koná skratovo, násilne a odchádza. Deti na normálne výchovné usmernenie a láskavé zaobchádzanie reagujú primerane, nie je s nimi žiaden výchovný problém. Preto matka žiada, aby sa styk realizoval výlučne v mieste bydliska detí /bezpečné a známe prostredie/ za jej prítomnosti pre nepredvídateľné a ohrozujúce správanie otca. Otec ako živnostník je popri finančnom poradenstve dlho evidovaný v cateringových spoločnostiach a reklamných agentúrach a je najímaný do hraných reklám, na billboardy, či reklamné materiály alebo ako obsluha na firemných večierkoch a to aj v zahraničí. Z toho plynúce príjmy nie sú zahrnuté v daňovom priznaní. Napriek tomu aj minimálne výživné na deti riadne neplatí. 2. Manžel vo vyjadreniach k návrhu poprel pravdivosť skutočností uvedených v návrhu, na čas po rozvode navrhol maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch striedania starostlivosti s tým, že obe deti budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia a výživné na deti navrhol neurčiť. Alternatívne v prípade zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky navrhol upraviť jeho styk s deťmi v podrobnom rozpise. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedkyne Z. H., oboznámením sobášneho listu a rodných listov maloletých detí, potvrdeniami o majetkových a príjmových pomeroch manželov a nákladoch detí, oboznámením so znaleckým posudkom a hodnotením detí predškolskými a školskými zariadeniami, zisťovaním názoru maloletých detí, oboznámením sa s obsahom uznesení B. súdu U. z XX.XX.XXXX, č.k. 16P/24/2016-45, z 09.05.2016, č.k. 16P/24/2016-82 a z z 10.01.2017 č.k. 16P/24/2016-258, uznesení Krajského súdu Košice z 21.07.2016 č.k. 7CoP/162/2016-126 a z 21.07.2016 č.k. 7CoP/163/2016-134 a z 20.03.2017 č.k. 8CoP/53/2017-329, uznesenia Okresného súdu C. z 16.02.2016, č.k. 12P/49/2016-14 a uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 11.05.2016, č.k. 11CoP/225/2016-64, ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a zistil: 4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v H. po osemročnej známosti, u oboch ide o manželstvo prvé, obaja sú slovenskej národnosti, štátni občania Slovenskej republiky. Ich posledné spoločné bydlisko bolo na adrese G. N., C. 7, kde v čase začatia konania nebýval žiaden z manželov, manžel býval na adrese Z. 11, H.. U. je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie v súlade s

ust. § 92 veta druhá Civilného mimosporového poriadku /CMP/. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti H., I. a U., obe narodené dňa XX.XX.XXXX. 5. Manželka na pojednávaní vypovedala, že problémy v manželstve sa nepodarilo úspešne prekonať, manžel rieši predovšetkým majetkové vzťahy. Po rozchode s manželom mala inú známosť. Styk otca s deťmi je sprevádzaný množstvom problémov, napr. otec ich zoberie na toaletu, kde je s nimi XX minút, matka má obavy, čo sa deje. Následne jej deti hovoria, že otec je zlý, hovorí im, že ich zoberie do H.. O. v škôlke začal I. vulgárne nadávať s argumentom, že otec sa takto vyjadruje o mame a on môže takto rozprávať. I. tvrdil, že U. nie je jeho brat. B. podporuje medzi synmi nezdravú rivalitu, napr. kúpi hračku jednému a keď druhý začne plakať, vysmieva sa mu, že je baba. D. ich k agresívnemu správaniu, vystavuje nebezpečným situáciám. Deti chcú s ním tráviť čas, ale počas styku sa mnohokrát rozplačú a dožadujú sa odchodu. Styk má trvať 9 hodín, čo je pre deti dlho. Preto treba realizovať styk v jej prítomnosti. Matka podala návrh na zmenu nariadeného neodkladného opatrenia, aby sa styk realizoval v mieste jej bydliska, ale B. súd U. vyhovel návrhu otca, aby sa s styk realizoval mimo bydliska detí, nakoľko je toto prostredie teraz pre neho nepriateľské.

6. Manžel vypovedal, že s rozvodom manželstva súhlasí. S manželkou žili v spoločnej domácnosti odkedy sa spoznali a zobrali sa, lebo chceli deti. Pred narodením detí mu manželka viackrát oznámila, že chce byť tri roky na materskej dovolenke u jej rodičov v W., s čím nesúhlasil. Nepochyboval, že je biologickým otcom detí. Dohodli sa, že po pôrode pôjdu na tri mesiace k jeho rodičom, ktorí im pomôžu, potom pôjde manželka do konca prázdnin k jej rodičom a následne sa budú o deti starať sami. Odchod manželky z pôrodnice sa odďaľoval, keď ich prepustili, nevedel si vybaviť voľno. Manželka vedela, že chce kúpiť auto, nevedela, že ho kúpil a zaplatil, len 1/3 ceny si požičal. Chcel podnikať v gastronómii s kamarátom pracujúcim v Z., ktorý tam chcel zostať do konca roka a volal ho, že ho tam zamestná, preto tam odišiel a nie, aby splatil pôžičku. S manželkou sa dohodli na rozdelení majetku, na deťoch. Začal na ňu žiarliť po jej priznaní, že sa vyspala s kolegom, ale ju nesledoval, nekontroloval. Keď sa ona dozvedela, že sa začal stretávať s inou ženou, začala sa mu vyhrážať, že ho zničí, všetko mu zoberie, deti neuvidí. Jej popis jeho správania k nej je nepravdivý. Príčina rozvratu manželstva je v rozdielnosti názorov na mnohé veci. Manžel má bližší vzťah k I., lebo U. bol podstatne dlhšie v W., ale nikdy mu nehovoril, že je blbec. Nikdy deťom nehovoril, že ich odnesie preč, v starostlivosti o ne pomáhal. Keď bývali u jeho rodičov a ako barman pracoval od 09.00 hod. do polnoci, matka mu poďakovala pri odchode do W., že v noci vstával k deťom. To matka chcela, aby nerobil, ona bude zarábať a on sa bude starať o deti, čo aj robil. I. žije od leta XXXX s inou ženou.

7. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 8. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 9. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 10. Súd mal preukázané, že manželia od 09/2014 nežijú v spoločnej domácnosti, spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú. Ich manželstvo je tak hlboko a trvale rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovu manželského spolužitia, nakoľko obaja majú k zachovaniu manželstva absolútne odmietavý postoj. Počas vyššie uvedenej doby medzi nimi nedochádza ani k plneniu viacerých zo základných mravných postulátov vyjadrených v ust. § 18 Zákona o rodine, a to k rešpektovaniu dôstojnosti, vzájomnej pomoci, spoločnej starostlivosti o deti a vytváraniu zdravého prostredia pre ich výchovu, na dodržiavaní ktorých je založené harmonické a fungujúce manželstvo. Rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletých detí, ale naopak, môže mať vplyv na postupné upokojenie napätých vzťahov a pretrvávajúcich konfliktov, ktorých boli a sú účastné obe deti, čo negatívne vplýva na ich psychický vývin. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s ust. § 23 Zákona o rodine manželstvo účastníkov rozviedol. 11. Manželia majú odlišné základné povahové črty, postoje, názory na manželský a rodinný život, na výchovu detí, nakoľko vyrastali v inom prostredí a formovali ich iné veci. Za príčinu rozvratu medzi nimi súd považuje skutočnosť, že sa s týmito ich odlišnosťami dostatočne nesnažili vyrovnať, zladiť ich a dospieť ku kompromisu; ďalšia príčina rozvratu spočíva v nedostatočnej podpore a pomoci manžela pri starostlivosti o deti, v neadekvátnej a nedostatočnej komunikácii medzi manželmi ako aj skutočnosť, že

manželka mala a manžel má mimomanželskú intímnu známosť, z čoho vyplynula vzájomná nedôvera, citové odcudzenie manželov a znefunkčnenie manželstva. 12. Podľa § 100 s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. 13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 14. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak musí súd skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 16. Z činnosti súdu je zistené, že Okresný súd Pezinok na návrh otca uznesením z 16.02.2016, č.k. 12P/49/2016-14 predbežným opatrením uložil J. R. /matkinej matke/ bezodkladne odovzdať deti do starostlivosti otca, ktoré Krajský súd v Bratislave uznesením z 11.05.2016, č.k. 11CoP/225/2016-64 zmenil tak, že návrh zamietol. V tom čase odcestovala matka do zahraničia, čo plánovala niekoľko mesiacov a o čom v septembri 2015 informovala otca, ktorý sa vtedy o deti nezaujímal, starostlivosť o deti nechával na ňu a jej rodičov. Opakovane sa ho pýtala, či sa chce v čase jej odcestovania o deti postarať, k čomu sa nevyjadroval. Jeho návrh bol účelový a nesmeroval k reálnemu naplneniu rodičovských práv, o čom svedčí aj to, že starú matku nežiadal o vydanie detí a neprišiel si ich prevziať. Hoci mal možnosť vyjadriť sa k odvolaniu matky a k tomu, ako sa o deti zaujímal od nariadenia predbežného rozhodnutia, resp. pred ním, neurobil tak. Jeho správanie posúdil odvolací súd ako účelové s úmyslom prehĺbiť narušenie už aj tak narušených vzťahov, nemožno z neho vyvodiť skutočný záujem o deti. Jeho konanie bolo ľahkovážne, ohrozujúce záujmy detí.

17. Uznesením Okresného súdu Trebišov z 23.02.2016, č.k. 16P/24/2016-45 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice z 21.07.2016 č.k. 7CoP/162/2016-126 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a otec bol zaviazaný výživným na každé dieťa sumou rovnajúcou sa 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. 18. Uznesením Okresného súdu Trebišov z 09.05.2016, č.k. 16P/24/2016-82 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice z 21.07.2016 č.k. 7CoP/163/2016-134 bol predbežným opatrením upravený styk otca s deťmi každú nepárnu sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky.

19. Uznesením Okresného súdu Trebišov z 10.01.2017 č.k. 16P/24/2016-258 bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Trebišov z 09.05.2016, č.k. 16P/24/2016-82 tak, že styk bol upravený každú nepárnu sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky mimo bydliska maloletých detí. Krajský Košice uznesením z 20.03.2017 č.k. 8CoP/53/2017-329 zmenil uznesenie Okresného súdu Trebišov z 09.05.2016, č.k. 16P/24/2016-82 tak, že otec je oprávnený stýkať sa s deťmi každú nepárnu sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky.

20. Na Okresnom súd Trebišov začalo prebiehať konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. V tejto veci súd doteraz meritórne nerozhodol.

21. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa /§ 28 ods. 2 Zákona o rodine/. 22. Matka trvala na zverení maloletých detí do jej osobnej starostlivosti. Pracovať začala, keď mali deti 14 mesiacov a s opaterou detí jej pomáhala jej matka a keď mali rok a trištvrte vrátila sa do H., kde jej pomáhala susedka. Zvládla to iba 2 mesiace. Otec vtedy brigádoval, na domácnosť neprispieval /ona

zarobí dosť/, s deťmi jej nepomáhal, neprispieval na ne až do nariadenia súdu. Obviňoval a obviňuje, že je neschopná matka. Jeho styk s deťmi doteraz prebiehal iba za jej prítomnosti, sám by ich nezvládol, nevie zvládnuť ani 9 hodinový styk. Je netrpezlivý, ale deti má rád. Snažila sa mu podsúvať, čo deti zaujíma, čím žijú, ale priam si zapchával uši. So striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasila, žiaden atribút nie je splnený na to, aby bolo deťom v prípade tejto formy starostlivosti lepšie. Otec býva s priateľkou v jej v 4-izbovom byte, kde nie je vytvorená detská izba. Byt nie je v jeho vlastníctve. Deti sú rozdielne. Matej vo veku necelých 6 rokov sa sám naučil čítať a písať, čo chce, nájde si v encyklopédii alebo si zistí na googli. Je veľmi šikovný a zdatný. U. U. nevie, ale je bežný štandard detí v jeho veku. 23. Otec tvrdil, že keď začala matka pracovať, bol na rodičovskej dovolenke. Staral sa o deti i domácnosť, varil, pral, s deťmi mal vybudovaný pekný citový vzťah. Po prvom odchode matky s deťmi na východ sa snažil byť s deťmi vždy v rámci jeho možností. Od začiatku matka uprednostňovala starostlivosť o deti zo strany jej rodičov a keď žila v bratislavskom kraji a boli rozídení a starostlivosť o deti nezvládala, nepožiadala ho o pomoc. Faktický stav vytvorený matkou nie je v najlepšom záujme detí, ktoré takto strácajú kontakt s otcom. Je smutné, že si museli nájsť mužský vzor v niekom inom, ako v ich vlastnom otcovi. Terajší stav matka vyvolala úmyselne s cieľom čo najviac obmedziť jeho kontakt s deťmi. Otec trval na zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti, disponuje na to osobnými, materiálnymi a morálnymi schopnosťami. Na tunajšom súde prebieha konanie o zrušenie BSM, v ktorom sa matka vyjadrila, že si hodlá kúpiť rodinný dom v Pezinku, čím by bola zabezpečená blízkosť bydlísk detí a otca a mohli by navštevovať jednu školu. Jej prítomnosť pri styku je rušivým faktorom, detí ani on sa nevedia uvoľniť. Súčasný stav okliešťuje jeho kontakt s deťmi, čo sa už prejavilo na ich vzájomnom vzťahu. 24. Zo správy Materskej školy Lastovce zo dňa 19.04.2017 vyplýva, že deti sa dobre adaptovali na ich zariadenie, v ich prejavoch prevažuje radosť, smiech a spokojnosť. Zmeny v správaní nastali začiatkom novembra 2016, kedy I. spontánne hovoril, že „ocko k nim volá políciu, chce si ich odviesť preč, učí ho biť sa, bojovať, kopať“ a začal sa k deťom správať násilnícky, opakoval výraz „kurva“ s tým, že takto otec oslovuje matku, povedal, že to nie je nepekné oslovenie, a že tak sa môže hovoriť. Problémy v jeho správaní trvali cca dva dni po návšteve otca. U. otca nespomínal, nemal problémy v správaní. Otec škôlku nekontaktoval.

25. Psychologička Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny U. /A./ I.. I. v správe z XX.XX.XXXX z poradensko - psychologickéko procesu uviedla, že podľa výsledkov orientačnej diagnostiky je I. melancholicky emotívne naladený, zdrojom láskavých momentov pre neho je matka, je ale pre neho náročné určiť postavu, ktorej by prejavoval náklonnosť on. F. negatívnych pocitov neurčil, objektom jeho negatívnych pocitov je otec a brat kvôli súrodeneckej rivalite. Otca spontánne zaradil medzi členov rodiny. Verbalizuje aj príjemné zážitky s ním, ale viac voči nemu prejavuje hnev. Považuje ho za zdroj konfliktov. V reakciách na rodinnú situáciu boli prítomné aj prvky agresie. Aj pre Timoteja je matka zdrojom láskavých momentov. Otca nezahŕňa do žiadnej diagnostickej techniky, vyjadruje úzkosť, strach a obavy z neho a nevôľu stretávať sa s ním. Vytvára si predstavu, že je silnejší ako otec a dokáže sa mu ubrániť. Z výsledkov vyplýva, že deťom chýba pevné citové puto na oboch rodičoch. Je žiadúce pracovať na bezproblémovej komunikácii rodičov a ich schopnosti kooperácie pri riešení výchovných problémov detí.

26. ÚPSVaR Trebišov opakovane vykonal pohovor s deťmi. S. XX.XX.XXXX U. uviedol, že ocko je zlý. I. je slabá, ocko je taký silný, že by mohol aj niekoho zabiť. Chodí za nimi niekedy, nechce, aby za nimi chodil, nechce ho vidieť. Štípal ho po líci, chce ich zobrať k frajerke. Ak príde, budú sa s ním hrať, rozprávať, bolo by dobré, keby prišiel aj do domu, kam ho mamka volá, lebo vonku je zima, čo odmieta. I. uviedol, že mamka ockovi nikdy nič neurobila. Ocko si vymýšľa, keď tvrdí, že sa mamky bojí. Keď s ním boli na lanovke, zbil ho po líčku, povedal mu, že je „debil“. Deti poznajú frajerku otca, nie je dobrá, I. hodila do hlbokej vody, aby sa naučil plávať. Ocko býva v Bratislave, obaja chcú bývať s mamkou. Keď ocko , nech príde dnu, lebo vonku je zima. Dňa XX.XX.XXXX I. uviedol, že sa s ockom stretáva, jednu sobotu je s maminkou a jednu s ockom. Hovorí mu, nech zostane a on nechce zostať a ísť dnu, vraví, že pôjdu inde. Naposledy keď bol, išli sa do Košíc korčuľovať a najesť do reštaurácie. Večer sa vrátili k mamke. Chcel by sa s ockom stretávať tak, ako doteraz. V nedeľu nie, to by mu stačilo. Ak by prišiel v nedeľu, nešiel by sním, v nedeľu chodí vždy ráno do kostola. Ak by prišiel po kostole, nešiel by. Do školy sa s mamkou učí v sobotu i v nedeľu. U. povedal, že brat ho stále bije. B. je k nemu zlý, bije ho. X. za nimi len v sobotu, nie každú. E. ich, aby išli tak ďalej s ním, ale vedel, že ich chcel vziať k nemu domov, aby ich nevrátil. Chce bývať v W.. Stále ich nakoniec vrátil. Minule doniesol dve hry. Išli s ním na hokej, lebo bolo verejné korčuľovanie a potom ich doviezol späť. Vôbec by ho nechcel vidieť za to, že ich bil, keď bývali v N.. Na verejnom korčuľovaní ho nebil. Keď teraz príde v sobotu, pôjde k nemu,

musí ho aspoň pozdraviť, to mu mamka vždy hovorí. Teraz sa ocko trošku polepšil, len trošku. V sobotu by zvládol byť s ním. Chce, aby prišiel každú druhú sobotu, v nedeľu chodia do kostola. Nesúhlasí, aby prišiel aj v nedeľu.

27. Uznesením zo dňa 02.05.2017, č.k. 20P/240/2016-138 tunajší súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a vykonaním znaleckého úkonu poveril súdneho znalca C.. R. W., ktorá v znaleckom posudku č. 7/2017 na otázky súdu uviedla:

28. U oboch detí je nerovnomerný vývin jednotlivých psychických funkcií a procesov, ich mentálna kapacita je v pásme priemeru, majú dobrú úroveň všeobecnej informovanosti. I. je zvedavý, aktívny, spontánny. Má výraznú potrebu byť najlepší, byť stredobodom pozornosti. Pozitívne hodnotenia, pochvala saturujú jeho potrebu istoty, prijatia. Vzhľadom na svoj vek má známky emocionálnej nezrelosti. Správanie má nadmieru impulzívne, primárne zamerané na uspokojenie momentálnych nápadov, má nedostatočnú sebakontrolu a vedomie zodpovednosti. Nevie primerane veku zvládnuť drobné frustrácie, neúspech, prijať kritiku jeho nevhodného správania. Negatívne správanie rodičov je pre neho príčinou citového zmätku, čo môže byť jeden z dôvodov neadekvátneho správania sa k otcovi aj matke napr. nevhodné šaškovanie, predvádzanie sa, fyzické vnucovanie sa, vynucovanie pozornosti, ale aj nedostatočný rešpekt voči pravidlám a autorite, čo sú známky jeho sociálnej nezrelosti. Timotej pracuje pomalšie, vytrvalo, tvorivo. Intenzita a rozsah pozornosti sú primerané jeho veku. Aktuálne má zjavné nedostatky vo vývine expresívnej zložky reči. Nemá tak výrazné známky sociálnej a emocionálnej nezrelosti. Pri práci je samostatnejší, trpezlivejší, nie je tak závislý na pozornosti, pochvale, ako Matej. Neúspech ho nedemotivuje, snaží sa zvládnuť úlohu pokojne, hľadá riešenie. Je menej ambiciózny, prežíva pocit menejcennosti. Negatívne správanie sa rodičov narúša jeho pocit bezpečia. Má potrebu dištancovať sa od riešenia danej situácie. Jeho obranným mechanizmom je snaha vytesňovať konfliktné správanie sa rodičov zo svojho vedomia a fungovať vo svojom svete záujmov, povinností.

29. Timotej má počas interakcie s matkou potrebu uistiť sa o jej náklonnosti. Občas podišiel k nej, pritúlil sa a potom sám pracoval pokojne. Na jej otázky odpovedá pokojne, prirodzene. Teší ho, ak chváli jeho prácu, občas ju požiada o radu. Matka trpezlivo odpovedá na jeho otázky, povzbudzuje ho, oceňuje jeho úsilie. Počas interakcie s otcom ho s odstupom pozoruje, nesnaží sa s ním nadviazať kontakt, pasívne sa prispôsobuje situácii. Otec nevyvíja úsilie zaujať jeho pozornosť. U. sa mu prihovára až po dlhšej dobe, fyzicky sa s ním nekontaktuje. Nevyjadruje záujem o otca, potrebu byť s ním. Na jeho otázky, aby s ním strávil čas bez matky, reaguje výrazne odmietavo. Matej uvoľnene komunikuje s matkou, hneď od nej žiada pomoc pri práci, vynucuje si jej pozornosť. Ak sa mama prihovára U., snaží sa získať jej pozornosť. Ak mama nereaguje, má tendenciu maznať sa, mravčať. Matka ho trpezlivo usmerňuje, ignoruje maznanie, prejavuje radosť, ak sa mu pri práci darí, čo ho upokojuje. Ak sa I. k U. správa nevhodne, matka mu dáva najavo, že sa jej to nepáči, usmerňuje jeho správanie. I. sa ako prvý prihovára otcovi, komunikuje s ním, správa sa k nemu bezprostrednejšie ako U.. Celý čas neprimerane vnucujúcim spôsobom upútava jeho pozornosť. Otec sa najprv bezradne, pasívne prispôsobuje jeho správaniu, potom ho usmerňuje, čo nie je veľmi účinné. Občas ho pri práci usmerní, pochváli. Deti medzi sebou nespolupracujú, I. je voči U. útočnejší ako v prítomnosti matky. Na otcovu otázku, či by s ním išiel do mesta I. vysvetľuje, že mamka im povedala, že je zlý, stále im klame, mohol by ich zobrať do Bratislavy. Svojím správaním ale manifestuje radosť z jeho prítomnosti. Na ďalšie otcove otázky týkajúce sa rodiny, nereagoval. Počas interakcie otca s deťmi v úvode badať u detí čiastočné napätie, ktoré kompenzovali vzájomnými útokmi voči sebe.

30. Timotej má k matke pozitívny citový vzťah, idealizuje si ho, užíva si jej lásku, pozornosť, je rád pri nej. Je k nemu dobrá, pritúli ho, pomáha mu, stará sa o neho, je s ňou zábava. Situačne prežíva pocit neistoty, že nenapĺňa jej očakávania, resp. obavy, že by ho mohla opustiť, preto je u neho zvýšená potreba fyzických prejavov jej lásky, náklonnosti. Vzťah U. a matky je vzájomne pozitívny. U. otca neodmieta, ani nevyhľadáva, aktuálne prežíva, že otec ho nemá rád, údajne ho opakovane kritizoval, stále bol s niečím nespokojný. Pri stretnutí sa s ním veľmi sa s ním nehrá. Otec uvádza, že má U. rád, bol s ním menej, medzi nimi sa nevytvorilo silnejšie citové puto. I. ho častejšie nechávala na „východe“. T. zaostával vo vývine za I., ktorého pozoroval a opakoval po ňom. Je pomalší, učí sa skôr pozorovaním, nie je tak priebojný ako I., je skôr utiahnutý, menej komunikatívny. Má silnejšiu citovú väzbu s matkou, ktorú jednoznačne preferuje a ktorá napĺňa jeho potrebu istoty, citového prijatia, s ňou prežíva pocit porozumenia. Z otca má situačne strach, lebo sa často hnevá, má zlú náladu. Na nevedomej úrovni

prejavuje o otca rozpačitý záujem, ale slovne vyjadruje skôr nechuť sa s ním stretávať. S. k nemu má narušenú. I. má matku rád, je preňho hlavný objekt, prameň lásky. D. s ňou si tiež idealizuje, citovo sa na ňu upína, negatívne je nehodnotí. Matka má k nemu pozitívny vzťah. I. vzťah k otcovi je t.č. ambivalentný. V administrovaných testoch k nemu vyjadruje iba negatívny cit - nenávidí ho, nechce ho, aj v rozhovore prezentuje odmietavý postoj k nemu - je zlý, ale jeho vyjadrenia nekorešpondujú s jeho správaním k nemu v jeho prítomnosti. I. sa s ním chce stretávať, túži po ich spoločných aktivitách, čo potvrdzuje aj matka. B. tvrdí, že má k I. bližší vzťah, je mu bližší aj temperamentom. Rýchlo sa nadchne, je nebojácny, ambiciózny, súťaživý, rád skúša, učí sa nové veci. I. na emocionálnej úrovni preferuje mamu, vníma ju ako dobrú, starostlivú, pri nej má pocit bezpečia. Je na nej citovo závislý, správa sa tak, aby nestratil jej náklonnosť. Je ale smutný, že mu nedovolí, aby išiel za otcom. Prežíva pocity neporozumenia, hnevu, lebo sa od neho čaká odmietanie otca, s ktorým podvedome túži byť.

31. Matka uvádza, že deti sú pre ňu zdroj radosti, ale snaží sa byť na nich aj náročná. Prioritne im chce dať dosť priestoru a voľnosti, aby sa vedeli samostatne rozhodovať a ich viesť tak, aby boli rozumné, slušné, disciplinované s úctivým správaním, aby mali pocit zodpovednosti za svoje správanie. Má k nim pozitívny vzťah, ocení ich snahu, podporuje ich nápady. Výchovné situácie sa snaží riešiť racionálne. Synov vedie k súdržnosti, aby si pomáhali, mrzí ju, ak si ubližujú. Učí ich, že si majú vážiť oboch rodičov, správať s k nim slušne, zdvorilo. Rodičia by mali byť pre nich psychickou oporou, učiť ich osvojiť si pravidlá správania, rozvíjať ich poznanie, čo je vhodné čo nie, stanoviť pravidlá. U U. si najviac váži jeho pokoj a úsmev. Trápi ju, že je ustráchanejší, menej ctižiadostivý, má málo odvahy, často sa vôbec nebráni. Jeho silnými stránkami je, že je dobrosrdečný, pokojný, nekonfliktný, nadmieru rozdávajúci sa, poslušný, zriedkavo ubližuje iným. Otec je presvedčený, že je dobrým rodičom, vie sa o deti postarať. Keď ich mama pracovala, bral ich na výlety, učil rôzne veci. Bolo pre neho príjemné, byť s nimi, tešil sa, ak im mohol urobiť radosť. Ak si niektoré pre deti náročnejšie situácie vyžadovali od neho viac tolerancie a trpezlivosti, považoval to za prirodzené a vhodným výchovným usmernením sa to dalo zvládnuť. Učil deti, aby vedeli, čo majú robiť, ako sa správať a takmer vždy ich primerane ocenil, pochválil, ak sa adekvátne správali. Zo súčasných okolností je podráždený, má z toho sklon byť kritickejší voči synom. Za najdôležitejšie považuje, aby ako rodič poznal záľuby detí, ich schopnosti a podporoval ich v tom. Chcel by im odovzdať svoje poznanie, skúsenosti a postarať sa o nich. Želá si, aby z chlapcov vyrástli sebavedomí, odvážni, veselí, slušní, rozumní, cieľavedomí mladí muži, aby vedeli, akými ľuďmi chcú byť, aby sa navzájom mali radi a správali sa čestne. Obaja rodičia by sa rovnako mali podieľať na ich výchovnom vedení. Matka vníma I. ako bystrého, vnímavého, so skvelou pamäťou a dobrým logickým myslením. Mrzí ju, že je netrpezlivý, rýchlo sa rozčúli, nevie zvládnuť svoj hnev, či frustráciu a potom ubližuje najbližším. Spolu sa učia návaly zlosti zvládnuť. I. je viac egoistický, asertívne až agresívne si presadzuje, čo chce. V porovnaní s U. je náročnejší na výchovu. I. si želá, aby bol pokojnejší, ohľaduplnejší, aby sa naučil, ako sa má správať, aby neubližoval iným a vedel, kde sú hranice. Za primárne dôležité pri jeho výchovnom vedení považuje viesť ho k úcte a rešpektu. Otec uvádza, že Matej sa rýchlo učí, zaujíma sa o dianie okolo seba. Jeho výchovným problémom je jeho netrpezlivosť, výbušnosť, tendencia k impulzívnym reakciám. Často sa háda, najviac s bratom, niekedy napáda iných, vyhráža sa, neprispôsobuje sa, reaguje nevhodne. Je maznavý, umravčaný, upútava pozornosť a vyžaduje kontakt neprimeranými spôsobmi. Znalkyňa zistila, že spôsob výchovného vedenia matkou, otcom a ich základné výchovné priority sú rovnaké u oboch detí. Obaja rodičia svojím negatívnym postojom a negatívnym hodnotením druhého rodiča negatívne ovplyvňujú jedného aj druhého syna

32. Obe deti počas znaleckého úkonu uviedli: Ocko hovorí o mamke škaredé veci - bližšie odmietali uviesť aké. Matka aktuálne prežíva, že otec ju nerešpektuje, nevie ju oceniť za to, čo robí, opakovane jej píše, že je zlou matkou. Mamka im hovorí, že otec je zlý, chce ich zobrať do H.. Deti nie sú vzhľadom na ich vek schopné hodnotiť rodinnú situáciu z nadhľadu, na čo poukazuje čiernobiele hodnotenie rodičov: rodič „nenávidený“ /otec/ je zlý a „milovaný“ /matka/ je dobrá, dokonalá. Nevedome sa identifikujú s odmietavým postojom matky k otcovi. Argumenty, prečo sa s otcom nechcú stretávať, sú takmer identické s hodnoteniami matky, lebo majú podvedome obavu zo straty jej lásky. V dôsledku rozpadu rodiny a odchodu otca majú strach, že by mohli byť opustené aj mamou. Pre formovanie ich vzťahu k otcovi je t.č. dôležité, čo otec robí/nerobí a ako to matka posúdi a ako im to vysvetlí. Matka svojím postojom k otcovi a hodnotením jeho správania posilňuje odmietavý postoj detí k nemu. Dôvodom jej správania je obava, či ich nevystaví nebezpečným, rizikovým situáciám. Z psychologického hľadiska je treba zohľadniť aj to, že detí žijú od rozchodu rodičov len s matkou, jej rodinou, takže nemožno teoreticky vylúčiť, že mohli byť svedkom rozhovorov dospelých, ktoré mohli byť negatívne zamerané na otca.

33. Pri posudzovaní osobnostných charakteristík a správania rodičov je zistené, že správanie otca je rizikovejšie s nižšou sebakontrolou, avšak t.č. sa nedá vyjadriť, či a v akej miere by mohol ohroziť vývoj detí. Vzhľadom na osobnostné charakteristiky U. /ustráchanosť, nižšia schopnosť brániť sa, nechuť stretávať sa s otcom/ možno predpokladať, že dlhodobejší pobyt U. u otca by mohol byť pre neho psychicky náročný. I. verbálne otca odmieta, ale počas znaleckého úkonu je u neho zistená potreba byť s ním. B. uvádza, že má k I. bližší vzťah. F. predpokladá, že I. by lepšie psychicky zvládal pobyt u otca. G. matky je pokojnejšie, cieľavedome regulované, je zameraná na prácu a riešenie problémov a potrieb detí. Je pracovitá, húževnatá, vytrvalá. Y. má uvážlivé, zodpovedné, spolieha sa na seba. Vo vzťahu k deťom uvádza ako svoje plus láskavosť, schopnosť počúvať, vnímať ich potreby a ako mínus, že nie je pri výchove niekedy dosť prísna, trpezlivá. C. osobnosť otca je dôležitá možnosť slobodného konania. M. experimentuje, odmieta rigidne sa prispôsobovať spoločenským zvykom a tradíciám. Je tolerantný k iným názorom a očakáva rešpekt voči jeho rozhodnutiam, zbytočne sa nezaoberá motívmi konania iných ľudí. Správanie má aktívne, srdečné, prevažne spontánne s nižšou mierou vnímania signálov potencionálneho nebezpečenstva. Dominuje impulzívny až manický typ správania, má rád zmenu, správanie môže byť nevyspytateľné. Nevadí mu fyzické nebezpečenstvo, kritika zo strany spoločnosti, považuje sa za primerane sebavedomého s optimistickým postojom k životu. Medzi jeho silné stránky zahŕňa férovosť v jednaní, vytrvalosť, trpezlivosť, veselosť, spoločenskosť. Vzhľadom na emotívnu a osobnostnú štruktúru a výchovné kompetencie rodičov znalkyňa konštatuje, že matka má lepšie psychické a osobnostné predpoklady z hľadiska zabezpečenia stabilného výchovného prostredia a nerušeného osobnostného, duševného a fyzického vývinu detí. Medzi ňou a deťmi je obojstranne pozitívna citová väzba, ale medzi deťmi a otcom je citová väzba narušená. Výchovný prístup otca je benevolentnejší, matka je zásadovejšia, dôslednejšia, náročnejšia, pokojnejšia, vnímavejšia k potrebám detí. Nároky otca na deti nie sú tak vysoké, pripúšťa u detí aj možnosť neúspechu, urobiť chybu, pri riešení výchovných otázok je menej trpezlivý.

34. V rámci posúdenia interakcie, komunikácie rodičov znalkyňa uviedla, že sa rodičia nevedia zdržať vzájomného znevažovania a nie sú schopní vzájomne komunikovať ohľadne výchovy a zabezpečovania potrieb detí. Medzi nimi je výrazne konfliktný až averzívny vzťah, nie sú ochotní a schopní uvedomiť si svoj podiel viny na rozpade ich vzťahu, každý z nich viní toho druhého. Nie je predpoklad, že budú vedieť objektívne, pokojne a bez obviňovania riešiť výchovné potreby súvisiace so starostlivosťou o deti. Otec uviedol, že nechce zlepšovať vzťah s matkou, považuje ju za hlavnú príčinu ich problémov. Nesúhlasí s tým, že by mali na urovnaní ich záležitostí pracovať obaja, matka ho nerešpektuje, nehovorí mu o svojich zámeroch, z jej správania je podráždený. Matka síce uviedla, že na zlepšení ich komunikácie musia pracovať obaja, ale nevie, nakoľko je to reálne, lebo čo povie, si otec vysvetľuje nesprávne, drobné nezhody prerastú do veľkého konfliktu, nerešpektuje ju, ocení ju za to, čo robí, nemajú spoločné záujmy. Považuje ho za ľahkovážneho, nedôveruje mu, čo sa týka jeho schopnosti zabezpečiť primeranú opateru detí.

35. Striedavá osobná starostlivosť z psychologického hľadiska všeobecne predstavuje pre deti intenzívnejšie zaistenie ich psychických potrieb, dieťa môže udržiavať zmysluplný a hodnotný vzťah s obomi rodičmi. Vzájomné doplňovanie rodičovských rolí je dôležité pre zdravý psychický vývin dieťaťa. Táto forma starostlivosti je ale primárne závislá na osobnostnej vyspelosti rodičov a ich ochote vzájomne komunikovať, organizačne riešiť veci tak, aby u detí bola dostatočne saturovaná potreba pokoja a stability rodinného prostredia.

36. Z poznatkov získaných v priebehu znaleckého dokazovania plynie, že: a/ rodičia nie sú schopní nadhľadu vo vzťahu k uvedomeniu si dôvodov rozpadu ich rodiny. V podstate spolu nekomunikujú a nie sú schopní komunikovať ani o podstatných skutočnostiach súvisiacich so starostlivosťou a výchovným vedením maloletých detí, b/ otec vyjadruje kritický postoj k matke, považuje jej správanie za hlavnú príčinu rozpadu ich vzťahu, vyjadruje nedôveru voči jej výchovnej starostlivosti, či a do akej miery je schopná primeraným spôsobom sa o deti postarať, c/ matka správanie sa otca považuje za ľahkovážne a nezodpovedné, rozprávať sa s ním o výchovných otázkach detí považuje za zbytočné, je presvedčená, že otec nie je schopný svoje správanie zmeniť. d/ obe deti sú frustrované konfliktnou rodinnou situáciou, konflikty medzi rodičmi evokujú u nich pocity úzkosti, napätia, rušia ich pocit bezpečia. Zle znášajú, ak sa rodičia hádajú, majú strach.

Za týchto podmienok nie je u detí dostatočne saturovaná potreba pokoja a stability rodinného prostredia, preto je zverenie oboch maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti nevhodné, aktuálne by to mohlo mať negatívny vplyv na ich zdravý osobnostný a duševný vývin. Vzhľadom na zistenú vzťahovú väzbu detí k otcovi a k matke a na zistenú emotívnu a osobnostnú štruktúru a výchovné kompetencie rodičov vo vzťahu k zabezpečeniu výchovných potrieb detí znalkyňa odporúča zverenie maloletých detí do výlučnej starostlivosti matke.

37. Znalkyňa uviedla, že vhodnejšie je realizovať styk detí s otcom podľa časových možností rodičov, ale hlavne podľa záujmu, potrieb detí. To chce, aby sa rodičia správali k sebe úctivo, korektne a nezahlcovali deti vzájomnými obvineniami a prejavmi nedôvery, mali by myslieť na to, že deti potrebujú ich oboch, potrebujú byť presvedčené, že rodičia ich milujú, že ich neopustili, nech sa už medzi nimi dvoma stalo čokoľvek. Za predpokladu, že sa rodičia nebudú vedieť dohodnúť, znalkyňa odporúča vymedziť styk raz v mesiaci počas víkendu od piatka do nedele /so zabezpečením prípravy na vyučovanie/ a polovicu školských prázdnin. Styk nemá byť pre deti traumou, nesmie byť vnímaný matkou ako obeť, ani ako utrpenie. Rodičia by mali eliminovať napätie pri odchode a príchode detí a uvedomiť si, že síce ako manželia zlyhali, ale môžu sa pokúsiť nezlyhať ako rodičia. Bolo by vhodné, aby v záujme detí, pod vedením odborníka prekonali vzájomnú nevraživosť, pocity krivdy, učili sa spolu komunikovať, dôverovať si a tešiť sa z úspechov detí. Treba aby: 1. Matka učila deti, že v správaní otca i iných ľudí nie sú iba zlé úmysly a viedla ich k oceneniu otcovej snahy byť v kontakte s nimi. Aby mu dôverovala, že sa dokáže o deti postarať a akceptovala, že zabezpečí potreby detí, hoc na tej úrovni, ako to on vie. Aby v prítomnosti s deťmi ocenila, že otec robí pre nich to najlepšie, čo vie, aj keď to nebude stále zodpovedať jej predstavám. 2. Otec poznal a v čo najväčšej miere rešpektoval očakávania matky, aby matka v čase pobytu detí u otca neprežívala pocity strachu, neistoty a na druhej strane, aby sa deti u neho cítili bezpečne. 3. Rodičia navzájom na seba neútočili, neobviňovali sa, nepodozrievali sa z klamstva, aby vedeli rešpektovať, že každý z nich môže mať na niektoré veci iný názor a nie je to o tom, kto z nich má resp. nemá pravdu. Je dôležité, aby nezaťahovali deti do riešenia svojich sporov, pretože je to pre ne zraňujúce a môže to mať ďalekosiahle následky v ich budúcom živote.

38. Na námietky a doplňujúce otázky k znaleckému posudku znalkyňa písomne uviedla, že otca popísala v posudku vychádzajúc z toho, čo v rozhovore s ňou uviedol a najmä z výsledkov administrovaných diagnostických metód, keď na otázky v testoch odpovedal, ako vníma a hodnotí seba, čo môže byť v rozpore s tým, za akého sa sám považuje. V posudku uviedla použité psychodiagnostické metódy a hodnoty v nich dosiahnuté, čo umožňuje kontrolu záverov posudku. Obraz, ktorý máme o sebe, nie vždy korešponduje s tým, akí v skutočnosti sme. Opis osobnostných vlastností otca nie je v hodnotiacom zmysle, že je dobrý alebo zlý človek, z opisu vyplýva, že je človekom s určitými kvalitami, a že pod vplyvom rodinnej situácie môže prežívať pocity nespravodlivosti, krivdy, nepochopenia, čo evokuje zvýšenú nedôverčivosť, podozrievavosť, a potom môže v danej situácii konať nie vždy uvážlivo až impulzívne. K osobe matky je, čo sa týka jej správania k deťom uvedené, že „sa snaží byť pre deti náročná a nerozmaznávať ich“, vníma sa ako komunikatívny, chápavý, láskavý rodič. K svojmu mínus uviedla, že má sklony deti materiálne rozmaznávať, čo súvisí s potrebou naplniť ich želania v takej miere, ako keby žili v úplnej rodine, čo je žiaľ bežné správanie rodičov voči deťom po rozpade rodiny, deti si to nevážia, nie je vždy v ich prospech, nie je to to, čo deti z rozvedených rodín potrebujú. Striedavá osobná starostlivosť je vhodná, ak obaja rodičia dokážu svoju pozornosť primárne zamerať na potreby detí, sú schopní vzájomne komunikovať, riešiť organizačne problémy s deťmi tak, aby u detí bola dostatočne naplnená potreba pokoja a stability rodinného prostredia. V danom prípade rodičia stále riešia príčiny rozpadu ich vzťahu aj v prítomnosti detí, ktoré nie sú schopné zhodnotiť rodinnú situáciu z nadhľadu. I. bol častejšie s otcom, je pravdepodobné, že by zvládol častejší resp. dlhší pobyt u otca. U. vyjadruje potrebu byť v pozornosti otca, ale pre jeho osobnostnú výbavu a obmedzené skúsenosti z kontaktu s ním, nedokázal v čase znaleckého úkonu, prekonať pocit strachu, neistoty a tak sa radšej stretnutiam s ním vyhýbal. Konflikty rodičov vyvolávajú u detí pocity úzkosti a napätia, preto znalkyňa navrhla styk jeden víkend v mesiaci, aby sa minimalizovali stretnutia rodičov a tým aj situácie, keď boli deti svedkami ich vzájomných hádok a obviňovaní, zredukujú sa situácie, keď sú deti pred príchodom otca stresované z toho, čo sa bude diať, ako sa budú rodičia k sebe správať a vzala do úvahy i to, že deti sa adaptujú na školu, čo je pre ne záťažou; pre veľkú vzdialenosť bydlísk rodičov by mohlo byť cestovanie každý druhý víkend pre ne nadmieru zaťažujúce; rodičia stále riešia ich spory a sú málo vnímaví k potrebám detí až do tej miery, že sa obaja aj pred deťmi škaredo vyjadrovali o druhom rodičovi. Vychádzajúc z prieskumov uvedených v literatúre navrhla znalkyňa dlhší pobyt detí u otca počas prázdnin., kedy je

viac priestoru na výchovné pôsobenie otca i na podnikanie aktivít, na ktoré sa budú deti iste tešiť a je pravdepodobné, že sa budú tešiť aj na styk. Rozsah styku sa môže s pribúdajúcim vekom detí a snáď v budúcnosti aj dôstojnejším správaním rodičov k sebe meniť podľa konkrétnych podmienok a možností rodičov. V prítomnosti znalkyne rodičia riešili príčiny rozpadu ich vzťahu, poukazovali iba na nedostatky svojho partnera, boli nadmieru zahltení riešením tohto problému a málo vnímaví voči potrebám detí. Úlohou znalkyne v znaleckom posudku bolo primárne posúdiť vzájomný vzťah detí s otcom a s matkou a schopnosť rodičov spolu komunikovať ohľadne výchovy a zabezpečovania potrieb detí a posúdiť osobnostné predpoklady rodičov vo vzťahu k výchove detí, kvalitu ich výchovného prostredia, resp. výchovného vedenia z hľadiska zabezpečenia nerušeného celkového vývinu detí. Tomu zodpovedal aj výber diagnostických metód, ktoré sú v posudku uvedené. Účelom posudku nebolo riešiť potenciálne násilné správanie otca k deťom a k matke. Ak má matka podozrenie, že otec fyzicky alebo psychicky ohrozuje deti, môže podať trestné oznámenie, aby sa to prešetrilo. Ak by násilné správanie otca znalkyňa zistila, tento postup by matke odporučila. Nepredpokladá, že by otec chcel deťom úmyselne ublížiť. Pri riešení možnosti dlhodobejšieho pobytu U. u otca je potrebné rešpektovať emočné nastavenie dieťaťa, jeho aktuálne potreby a najprv pracovať na vybudovaní vzťahu medzi otcom a dieťaťom, aby sa dieťa v prítomnosti otca cítilo dobre. Úspešné riešenie tejto skutočnosti je primárne v značnej miere podmienené ochotou rodičov komunikovať, spolupracovať. U. si bez pomoci matky nedokáže vytvoriť pozitívny vzťah k otcovi, lebo sa identifikoval s jej odmietavým postojom k nemu a hodnotil ho iba ako zlého. Pre formovanie jeho vzťahu k otcovi nie je vhodné, ak matka poukazuje len na to, čo otec robí zle. I. si počas interakcie s rodičmi vynucoval pozornosť mravčaním, maznaním sa. Jeho útočnejšie správanie k U. počas spoločnej práce s otcom bolo podmienené tým, že vedel, že je otcom viac akceptovaný- predvádzal sa a aj podvedomím strachom - žiarlil, aby túto pozíciu nestratil. Otec nemá toľko výchovných skúseností ako matka, ktorá je s deťmi v dennom kontakte. Obaja rodičia sa podľa vyjadrenia detí v ich prítomnosti negatívne vyjadrovali o druhom rodičovi. Kedy a v čom matka nepravdivo obvinila otca z klamstva nebolo počas znaleckého dokazovania predmetom skúmania. Úmyslom znalkyne bolo motivovať rodičov, aby hľadali, čo by mohli podniknúť, aby ich deti neboli ďalej zraňované ich konfliktným vzťahom. Určite by ako dlhoročný detský psychológ a znalec z odboru psychológie neodporučila matke, aby oceňovala otca za to, že sa k deťom správa údajne násilne! Pri realizácii styku otca s deťmi je dôležité rešpektovať aktuálne potreby a citové prežívanie dieťaťa tak, aby styk s otcom nebol pre dieťa stresom, preto sa nevylučuje, že styk otca s U. bude realizovaný iným spôsobom ako u I.. Idealizáciou vzťahu s matkou sa podľa znalkyňou použitých diagnostických metód rozumie, ak dieťa smerom k matke a aj smerom od nej vyjadruje iba pozitívne citové väzby a nevyjadruje k nej žiadne záporné väzby. Na skutočnosť, že ide o nie bežnú, ale skôr extrémnu preferenciu matky poukazuje aj fakt, že obe deti smerom k otcovi a naopak vyjadrujú iba záporné citové väzby a žiadnu pozitívnu väzbu. Toto poukazuje na to, že deti sa v plnej miere identifikujú s názormi a postojom matky k otcovi, čo nemá nič spoločné s tým, že matku ľúbia a tešia sa, ak môžu byť v jej prítomnosti. Psychologicky zdravý nezidealizovaný popis vzťahu detí s matkou je, ak dieťa uvádza, že má mamu rado, ale dokáže vyjadriť, že občas sa mu niektoré aktivity s ňou nepáčia, resp. že sa mama na neho aj hnevá.

39. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v domácnosti otca vyplýva, že otec žije v spoločnej domácnosti s partnerkou v jej X-izbovom byte., v ktorom je zariadená aj detská izba s dvomi posteľami, skriňou, poličkami a písacím stolom. Domácnosť bola udržiavaná v čistote a poriadku. Otec na chod domácnosti prispieva sumou 170 eur mesačne.

40. Podľa § 38 ods. 1,2 ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. 41. Podľa § 43 ods.1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 42. ÚPSVaR Trebišov šetrením v domácnosť matky zistil, že s deťmi býva v W. v domácnosti svojich rodičov v ich dvojpodlažnom X-izbovom dome, kde žije aj jej brat a kde sú vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývin detí. Matka s deťmi bola od pondelka do piatka v C., kde deti navštevovali prípravný ročník Spojenej školy Pavla Sabadoša, kde mali aj logopéda. V C. mali k dispozícii X-izbový byt vo vlastníctve matkinej sestry s manželom. Dňa 12.01.2018 úrad zisťoval názor detí, kedy U. uviedol, že cez víkend k nim chodí ocko, neteší sa. Y. bývali v N., vytiahol mamku z auta, spadla, bolelo ju brucho.

Preto sa na neho hnevá. Keď je zlé počasie, sú dnu a on ide preč. Príde sám alebo s babou E.. Raz im povedal, že keď s ním nepôjdu, zavolá políciu. Keď vie, že ich ide ukradnúť, oklame ho, že je chorý a on ich prinesie domov. Keď boli v N., štipol ho na chrbte a to ho bolelo. Celý deň im robí zle, niekedy im zle nerobí. Niekedy spolu šantia v Kinderkove v Trebišove. Mame povedal, že ho už v W. nechcel ani vidieť, lebo im robí zle. Bil ich, klame, ale už ich nebije. Chcel by, aby k nim chodil menej. G. by sa na uličke, aj keby bola zima. Pohrajú sa s ním a pôjdu domov. I. uviedol, že mamka ráno povie, že príde ocko, veľmi sa neteší. Chcel, aby k nim nechodil, robí im zle a klame im. V lete hodil Tima do bazéna a povedal mu, aby plával. Stretávajú sa s ním na ulici, núti ich chodiť s ním do Y., volá ich do kina, ale nechce ísť. Ocko chce, aby s ním bývali, oni nechcú. T. sa s ním stretnúť. Ostatné deti majú dobrých ockov, nie zlého, ako oni.

43. Svedkyňa Alžbeta Bednáriková, stará matka zo strany otca, vypovedala, že za deťmi chodí s ich otcom už dlho. Po príchode deti vždy povedia: „nechceme ísť s vami, choďte preč, lebo vy nás ukradnete“. Keď ich presvedčili, že ich neukradnú, začali s nimi chodiť, ale niekedy hneď vraveli vypadnite, nejdeme s vami. Ak sa im ich za hodinu nepodarilo presvedčiť, odišli. Naposledy tam boli 05.01.2019, kedy chceli ísť s nimi lyžovať, čo odmietli, ale presvedčili ich a aby išli. Vtedy boli deti úžasné, ale keď sa vracali domov, už boli v napätí, že musia povedať, čo im mamka kázala. Otec na otázku I.: „oco kde ty máš mamu“? povedal, že sedí vedľa neho, je to ich babka, na čo Matej, že „to nie je ich babka, lebo je zlá, nadáva. I. babku J. a deda I.“. O dva týždne deti s nimi nešli a odvtedy tam nebola. Svedkyňa na provokáciu bývalého manžela zanadávala, ale nie pred deťmi. Nepáči sa jej, keď I. pokračoval, že druhého deda nemajú, lebo je zlý, bol v base. Toto si dieťa nevymyslí. Dedo bol z mladíckej nerozvážnosti zavretý. Keď prídu na styk, matka väčšinou deti vyprevadí pri dome, povie im, čo majú povedať. Niekedy sa deti pohrali a išli domov, niekedy s nimi nešli, lebo na obecnom úrade sa budú rozdávať cukríky alebo príde krstná. Pri Y. v T. C. sú tri domy, kde môžu s deťmi prespať. Odkedy rodičia spolu nežijú, styk sa realizoval len v sobotu od 09.00 do 10.00 hod.- 18.00 hod.. Otec deti má rád, pracuje, chudák určite nie je. Deti ho majú radi. Vie sa o nich postarať, netýra ich, nie je zlý. Keď ho manželka vyprovokuje a deti reagujú tak, že ho bijú, kopú, ničia auto, otcovsky im povie, aby to nerobili, že ich to nemajú učiť. Napr. boli vonku, bola tam aj matka detí, I. bol agresívny a zlý voči otcovi a vtedy dostal aj po ústach. To vrcholilo výbušnosťou vnuka aj otca, už si nevedel rady. I. je nainfikovaný z rodiny. Deti nie sú matkou na styk pripravené, dieťa si nevymyslí to, čo im hovoria: vypadnite a podobne. Ak by mohli prespať v T. C., vedeli by s otcom vytvoriť deťom program aj na celý víkend, lebo sú to úžasné deti. 44. V najlepšom záujme detí je, ak sa rodičia na ich výchove a starostlivosti vedia dohodnúť. M. I. a U. sa dohodnúť nevedeli, ich vzťah je plný hnevu, nedôvery, obáv, strachu a až averzie. 45. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/ pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 46. Matka trvala na zverení detí do jej osobnej starostlivosti a otec na zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Od 09/2014 sa o deti stará matka. Otec nemá vlastné bývanie, za deťmi dochádza nepravidelne. Aktuálne nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. 47. Kolízny opatrovník odporúčal zveriť maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a tým, že obaja rodičia budú deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výživné navrhol vzhľadom na deklarovaný príjem otca, jeho možnosti a schopnosti, vek a potreby detí, životných podmienok v mieste ich bydliska, určiť v sume 170 eur mesačne na každé dieťa. Pre striedavú osobnú starostlivosť nie sú dané zákonné podmienky, preto navrhol v záujme detí, aby sa otec viac podieľal na ich výchove, upraviť styk vzhľadom na vzdialenosť bydlísk každý nepárny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 16.00 hod., aby deti mohli ísť v nedeľu večer do kostola a pripraviť sa na vyučovanie. 48. V rozvodovej situácii dieťa definitívne stráca vzťah otec-matka, čo je strata celoživotná a mimoriadna. Rozhodujúca a pre deti liečivá je schopnosť rodičov vystupovať dôstojne, so vzájomným rešpektom jeden k druhému, bez osočovania a agresívneho vystupovanie pred deťmi. V danom prípade rodičia berú deťom detstvo, lebo svoje spory a konflikty riešia cez ne, čím ich neprimerane zaťažujú. Pre rodičov je ťažké zvládať vlastný strach, hnev a zranenie a súčasne ich a seba kontrolovať pred deťmi, bez ich prenosu do detského sveta. Rozvod a konfliktné vzťahy s bojom o dieťa kontaminujú intrapsychickú stabilitu a istotu detí množstvom náročných emócií: úzkosťou a strachom, hnevom a zlosťou, bezmocnosťou, smútkom, pocitom viny, až po prežívanie hrôzy až nenávisti k jednému alebo obom rodičom alebo k sebe samému, čo nie je v najlepšom záujme dieťaťa a chronickým opakovaním vyvolávajú psychopatologické zmeny. Urputný boj rodičov o starostlivosť o deti trvá cca dva roky, kedy obaja chlapci zažívajú náročné zaťažujúce negatívne emócie, ktorým nerozumejú. Súd môže zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak sú splnené zákonom stanovené

hmotnoprávne podmienky. Je to možné, ak zlyhajú iné, pre dieťa vhodnejšie spôsoby; ak má dieťa na jednom mieste svoj stály, oboma rodičmi rešpektovaný domov namiesto dvoch schizoidných domov, aké by si jeho rodičia sami pre seba nezvolili; ak je dieťa schopné separácie od materskej osoby, s ktorou má vytvorenú bezpečnú primárnu väzbu a ak má vytvorenú aj bezpečnú sekundárnu väzbu s otcom; ak má dieťa možnosť prežívať pozitívnu skúsenosť zo vzájomnej kooperácie a komunikácie rodičov namiesto konfliktu /teda ak rodičia dostatočne pracujú na takejto spolupráci aj pod vedením odborníka/; ak sa rodičia pripravia na proces, frekvenciu, čas a spôsob odovzdávania dieťaťa podľa jeho veku, potrieb a po pozitívne orientovanej príprave dieťaťa na prechod a pobyt s druhým rodičom a návrat od neho; ak rodičia pri tomto pobyte dodržiavajú stanovené pravidlá a riadne kooperujú pri odovzdávaní; ak v prípade nedostatkov konzultujú prípadné problémy s odborníkom a riešia ich s ním spoločne v trojici /v indikovaných prípadoch i s dieťaťom/; ak sa nevyskytuje žiadna forma ohrozenia, násilia, či iného traumatizovania dieťaťa zo strany rodiča a obaja rodičia primerane plnia svoju rodičovskú rolu a vytvárajú pozitívnym spôsobom svoju špecifickú väzbu s dieťaťom bez preberania rodičovskej kompetencie druhého rodiča na seba alebo bez delegovania svojej rodičovskej kompetencie na iné osoby v rodine: na starých rodičov, súrodencov, životných partnerov a pod.. 49. Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že maloleté deti sú na matku primárne citovo naviazané, nemajú vytvorenú bezpečnú sekundárnu väzbu s otcom. V súčasnosti deti nie sú pripravené a schopné separácie od matky v zmysle návrhu otca, s ktorým sa dlhé obdobie stretávali /ak sa styk realizoval/ za prítomnosti matky, aktuálne bez jej prítomnosti. Deti dlhodobo zažívajú konflikty medzi rodičmi, čo ich traumatizuje a nadmerne zaťažuje, preto sa správajú k otcovi neprimerane. Otec sa svojím správaním neprejavuje ako milujúci rodič, v prítomnosti ktorého by sa mohli deti cítiť spokojne a bezpečne, fyzicky im ubližoval, i keď popiera, že by ich neprimerane trestal. Konflikty medzi rodičmi, ich nekomunikácia, nedôvera, ich priam nevraživý vzájomný vzťah, vzdialenosť ich bydlísk /450 km/a ich neschopnosť dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o deti spôsobuje, že by bolo v príkrom rozpore s najvyšším záujmom detí ich okamžité zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a týmto spôsobom starostlivosti zo strany rodičov by jednoznačne neboli lepšie zaistené ich potreby. Rodičia a ani deti nie sú pripravení na striedavú osobnú starostlivosť. Znalkyňa v posudku neodporúčala zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ale zveriť ich do osobnej starostlivosti matky, k čomu dospela po riadne vykonanom znaleckom dokazovaní a čo v posudku riadne zdôvodnila. Pri rozhodovaní súd prihliadol aj na názor maloletých detí, ktoré sa opakovane vyjadrili, že chcú bývať v W., kde majú vytvorené rodinné zázemie, školu, kamarátov, na toto prostredie si zvykli, majú ho radi, sú tam spokojné. Názor maloletých detí bol primeraný ich veku ako aj rodinnej situácii, v ktorej žijú. Súd je povinný chrániť záujmy maloletých detí i na úkor ich rodičov. Názor detí vyjadrený pred znalkyňou je zakomponovaný do znaleckého posudku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zveril obe deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s poukazom aj na to, že otec sa s nimi v zmysle právoplatných a vykonateľných rozhodnutí súdu stýka nepravidelne, styk sa niekedy nerealizuje vôbec, lebo deti s ním nechcú ísť, otec odmieta realizovať styk v dome, v ktorom žijú, niekedy trvá krátku inokedy dlhšiu dobu. Obe deti sú vyčerpané z nepretržitých a stupňujúcich sa sporov medzi ich rodičmi, ktorých musia byť účastné a ktorými ich rodičia nevhodne ovplyvňujú, nakoľko sú v ich živote vzorom. Zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky sa zastabilizuje rodinné prostredie detí, ktoré musia zvládnuť hektický a náročný rozchod rodičov. Pre deti sú podstatné citové a vzťahové potreby po dostatočnom a stabilnom kontakte s oboma rodičmi a bolo by dobré, keby na to rodičia prihliadali a boli dostatočne motivovaní k vyriešeniu praktických otázok starostlivosti o ne. Ich narušená komunikácia negatívne zasahuje do realizácie rodičovskej starostlivosti a je tak závažná, že je jedným z dôvodom nemožnosti zverenia detí do striedavej starostlivosti. Bolo by pozitívne, aby rodičia postupne obnovovali vzájomnú konštruktívnu komunikáciu v záujme ich detí, obaja majú dispozíciu na to, aby sa o svoje deti postarali. Rodičia sa musia zmeniť, mali by mať na to dostatok motivácie pre dobro ich detí. Deti sa musia vyrovnať s rozpadom rodiny, čo ťažko spracúvajú a konflikty medzi rodičmi im situáciu zhoršujú. 50. Súd rozhodol, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, nakoľko v danom prípade nezistil žiadne okolnosti vylučujúce niektorého z rodičov z výkonu rodičovských práv a povinností pri zastupovaní maloletých detí a správe ich majetku. 51. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 52. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 53. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

54. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 55. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. 56. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospech; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 57. Matka je vysokoškolsky vzdelaná, od XX.XX.XXXX pracuje v L. G., s.r.o. ako ekonóm, kde jej čistý priemerný mesačný príjem v roku XXXX dosiahol X.XXX,XX eur, v roku XXXX /XX-XX/ X.XXX,XX eur, v roku XXXX /XX-XX/ X XXX,XX eur a v XX/XXXX zarobila X XXX,XX eur. So zdravotným stavom trvale zvýšené náklady nemá. C. si kanceláriu za XXX eur mesačne, vlastní X-izbový byt vo G. N. a X-izbový byt v C., zaťažený hypotékou. I. majú v H. pozemok v Q., zaťažený hypotékou, ktorú spláca sama manželka po XXX eur mesačne. S deťmi býva u rodičov v W., v domácnosti spolu hospodária, príspevok matky do domácnosti aktuálne činí XXX eur mesačne, nakoľko sú už obaja jej rodičia v dôchodku. V čase, keď deti navštevovali prípravný ročník, cez týždeň s nimi bývala v C. v byte jej sestry s manželom. Z. tam nebýva, deti navštevujú základnú školu v U.. I. ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, so zdravotným stavom trvale zvýšené náklady nemá. XX. B. ako G. s hlavným predmetom činnosti: činnosť poisťovacích agentov a maklérov pracuje v C. K. SK, s.r.o., kde jeho mesačné provízie za rok XXXX dosiahli priemerne XXX,XX eur, v roku XXXX činili XXX,XX eur a v roku XXXX /XX-XX/ XXX,XX eur. V daňových priznaniach vyčíslil: za rok XXXX príjmy X.XXX,XX eur a výdavky X.XXX,XX eur, za rok XXXX príjmy XX.XXX,XX eur a výdavky XX.XXX,XX eur a za rok XXXX príjmy X XXX,XX a výdavky X XXX,XX eur. Je vyučený čašník, uviedol, že X-X rokov nevykonáva prácu herca, komparzistu, v reklame nevystupuje. Je nemajetný, žije s priateľkou v jej byte, inú vyživovaciu povinnosť nemá. G. výdavky vyčíslil - podnikanie: odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne XXX,XX eur + XX,XX eur, telefón XX eur, nafta XXX eur, kancelária XX eur, C. XX,XX eur, vzdelávacie semináre a konferencie XXX eur; súkromie: bývanie XXX eur, strava XXX eur, C. XX eur; deti: nafta XXX eur /cesta za deťmi 2x mesačne/, výživné XX,XX eur, životné poistenie XX eur, výdavky pri styku XX eur - výdavky spolu X.XXX,XX eur mesačne. So zdravotným stavom trvale zvýšené náklady nemá. XX. B. maloleté deti sú vo veku osem rokov, trvale zvýšené náklady so zdravotným stavom nemajú. Od XX.XX.XXXX sú v logopedickej starostlivosti I.. Y., ktorá oznámila, že sú veľmi vnímavé, inteligentné a je možné s nimi okamžite nadviazať kontakt a kvalitnú spoluprácu. D. bol jediný termín, kedy sa I. správal agresívne až deštruktívne, nespolupracoval, bol ťažko usmerniteľný v správaní. A. popieral existenciu brata /„Ja nemám žiadneho brata!“/. Z rozhovoru s matkou vyplynulo, že cez víkend bol za nimi otec, ktorý sa správal agresívne a deti boli následne rozrušené. G. s matkou i deťmi je na výbornej úrovni, deti ju navštevujú dvakrát mesačne. B. ambulanciu nekontaktoval, deti ho už nespomínajú. XX. C. ročník G. školy P. G. v C. deti navštevovali od XX/XXXX. V. triedna učiteľka v správe uviedla, že I. si k nej budoval cestu dôvery asi najdlhšie spomedzi všetkých žiakov, obaja mali výslovne odmietavý postoj k fyzickému kontaktu, s čím sa bežne nestretáva. U. stále vyjednával s terapeutkou ohľadom počtu dotykov a snažil sa ich znížiť na minimum. Zo správania detí je zjavné, že zažili traumu ohľadom fyzického správania. Po X mesiacoch sa nechali pohladiť. T. začali hovoriť o negatívnych zážitkoch s otcom. U. reagoval na stresové situácie a psychický diskomfort plačom, I. agresivitou. Od XX/XXXX sú obaja prváci na základnej škole v U., ktorá uviedla, že sú snaživí, na vyučovanie chodia riadne a včas, pripravení a s potrebnými školskými pomôckami. V. študijné výsledky sú výborné. I. má rýchlejšie tempo práce, pracuje samostatne. U. potrebuje viac času na vypracovanie úloh, pri ktorých si vyžaduje podrobnejšie vysvetlenie. Po vyučovaní navštevujú školský klub detí, výtvarný krúžok. So školou spolupracuje matka. T. detí spojené s návštevou školy predstavujú: triedny fond XX eur/rok/jedno dieťa; F. XX eur/rok za oboch; školský klub X eur/mesiac/jedno dieťa; strava cca XX eur/mesiac/jedno dieťa; priebežné doplnenie školských zošitov a pomôcok. B. toho matka obom zakúpila kompletné školské pomôcky a vybavenie podľa odporúčaného zoznamu školy /aktovka, peračník, pero, farbičky, vybavenie na výtvarnú a telesnú výchovu, hygienické potreby.../ približne v hodnote XXX eur. I. preukázala, že deti chodia na hokej s poplatkom XX eur mesačne na každé dieťa, prvý výstroj im kúpila /XXX eur/dieťa/, ale klub zmenil pravidlá a do XX. roku veku deťom poskytuje výstroj komplet. Na hokej do U. ich vozí

autom, požičiava si ho od brata alebo jej otca, za čo im platí a práve tento poplatok je vyšší ako celý hokej. S. chodia na angličtinu do súkromnej jazykovej školy s poplatkom XX eur na hodinu za oboch / celkovo XXX-XXX eur mesačne na oboch/. D. detí činia v priemere cca XXX eur mesačne na každé dieťa bez zarátania dovoleniek, výletov a pod.. XX. I. uviedla, že od rozchodu rodičov otec výživné na deti neplatil, začal platiť po nariadení predbežného opatrenia na každé dieťa sumou vo výške XX% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, inak na ne neprispieva. U. na určení výživného XXX eur mesačne na každé dieťa, čo je X/X nákladov dieťaťa, v konečnom dôsledku ponechala výšku výživného na úvahu súdu. Každý z rodičov platí deťom poistenie spojené so sporením.

62. B. uviedol, že má viac ako štyri roky príjem len z C. K. do XX.XXX eur ročne. V daňovom priznaní za rok XXXX mal vyčíslený o XX.XXX eur vyšší príjem, ale príjem nemal žiaden. B. klientov manažéra na vlastné náklady a XX.XXX eur je suma, ktorú do jeho klientov vložil a ktorú mu vrátil. I. rozvíja podnikanie na základe licencie z NB SR, inú prácu si nehľadá. F. si úver na financovanie podnikania, ktorý spláca po XXX eur mesačne a žije z toho, čo zarobí. Má firemné auto R., ktorú kúpil za XX.XXX eur. N. partnerka pracuje v U. s príjmom cca XXXX eur, na domácnosť jej prispieva sumou XXX eur mesačne. T. výšku výživného, ktorú doteraz na deti v celkovej sume XX eur mesačne platí, a to vzhľadom na nadštandardný príjem matky a jeho vysoké náklady. XX. C. odôvodnenými potrebami oprávneného, teda dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. XX. Čo sa týka určovania vyživovacej povinnosti rodiča, základným kritériom sú jeho schopnosti a možnosti, ktoré sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, resp. všetkými ďalšími príjmami, ale tiež jeho najvyššie dosiahnutým vzdelaním, odbornosťou, aktuálnym pracovným zaradením, praxou v doterajších pracovným pozíciách, jeho celkovou pracovnou vyťaženosťou, resp. rozsahom výkonu zárobkovej aktivity, fyzickým vekom, zdravotným stavom, regiónom, v ktorom žije a pod.

XX.U otca je nutné pri určení výživného vziať do úvahy jeho odbornosť /vyučený čašník/, produktívny vek /XX rokov/, ale aj skutočnosť, že žije v regióne s dostatkom pracovných príležitostí a zo zdravotného hľadiska mu nie sú trvale odčerpávané finančné prostriedky na lieky, rehabilitácie, zdravotnícke pomôcky, liečebné pobyty a pod.. B. na výživu detí celkovo platí XX eur mesačne až na základe predbežného opatrenia napriek tomu, že s nimi nežije od XX/XXXX a svoju vyživovaciu povinnosť takmer v celom rozsahu preniesol na ich matku. Neobstojí jeho argument, že má vysoké náklady na cestovné za deťmi a matka má nadštandardný príjem. Žiaden z rodičov sa nemôže zbaviť, a to ani čiastočne, svojej vyživovacej povinnosti k nezaopatrenému dieťaťu. Povinný rodič musí prispôsobiť svoj osobný život svojim reálnym možnostiam a schopnostiam. Súd zaviazal otca povinnosťou platiť výživné v sume 140 eur mesačne na každé dieťa a túto výšku výživného považuje v súčasnom období za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletých detí, ktoré majú okrem bežných nákladov zvýšené náklady so školskou činnosťou, výukou anglického jazyka a športovou činnosťou, nakoľko obaja hrajú hokej, ale aj pomerom zisteným na strane ich rodičov. Matka náklady detí súdu riadne preukázala. Súd pri rozhodovaní zohľadnil, že životné náklady v mieste bydliska maloletých detí sú nižšie ako v mieste bydliska otca, nakoľko napr. poplatok za školskú družinu matka platí v sume 8 eur mesačne na jedno dieťa, ale v Bratislave tento poplatok činí minimálne 16 eur mesačne na dieťa. Otec svoje výdavky vyčíslil v sume 1.157,26 eur mesačne. Nie je hodnoverné jeho tvrdenie, že z úveru financuje podnikanie a z vyplatených odmien žije, nakoľko v niektorých mesiacoch je jeho odmena veľmi nízka

- napr. v 02/2018 činila 77,16 eur, z čoho by si svoje životné náklady hradiť nebol schopný. Otec teda musí mať aj iný zdroj príjmu. Každý rodič si musí svoju vyživovaciu povinnosť plniť ako svoju prvoradú povinnosť. Je povinný vynaložiť maximálne úsilie na to, aby si zadovážil dostatočné prostriedky na to, aby si vyživovaciu povinnosť mohol riadne plniť, a až keď mu po splnení tejto povinnosti zostanú finančné prostriedky, môže ich použiť na uspokojenie vlastných potrieb. Otec takúto snahu žiadnym spôsobom nepreukázal. Neobstojí jeho argument, že sa maximálne venuje podnikaniu a v budúcnosti bude dosahovať slušný príjem, nakoľko vyživovaciu povinnosť si musí plniť od narodenia detí každý mesiac. Výživné je prednostnou pohľadávkou pred všetkými ostatnými záväzkami a nie je možné, aby na jednej strane otec platil splátky úveru vo výške cca 120 eur mesačne a výživné platil v nedostatočnej výške, t.j. 27,50 eur mesačne na jedno dieťa. Otec sa vyjadril, že za právne služby si platí. Ak by bola jeho majetková situácia taká, ako ju prezentoval, nevyužil by právnu pomoc plateného advokáta, ale

bezplatné služby Centra právnej pomoci. /rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.07.2017, sp. zn. 6CoP/27/2017/. 66. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozsudku, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 67. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. 68. Aktuálne je styk otca s maloletými deťmi upravený rozhodnutiami súdu označených v odstavci 18, 19 odôvodnenia tohto rozsudku, a to každý nepárny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky mimo bydliska maloletých detí. 69. Matka uviedla, že styk otca s deťmi sa začal realizovať až na základe predbežného opatrenia a je sprevádzaný s problémami. Deti opakovane uviedli, že si želajú jej prítomnosť pri styku a potvrdili fyzické útoky otca voči nim. Deti otca volajú, aby prišiel k nim domov, chcú mu ukázať mačičku, psíka, hračky, aby nemusel byť s deťmi vonku v nepriaznivom počasí, čo on odmieta. U. k otcovi nechcel chodiť, dokonca aj zvracal. I. nemal problém ísť s otcom, U. mal. T. chodili obaja s otcom, vyhrážal sa, že pre nich príde a zoberie ich. Deti sa s ním chceli hrať. Otec im asi nerozumie, lebo keď chceli ísť napr. do detského kútika, nešli, lebo on tam nechcel ísť. Deti sa boja s ním ísť, že ich zoberie. Otec matku stále obviňuje, že je neschopný rodič, lebo schopnosť rodiča sa meria tým, ako vie pripraviť deti tak, aby sa na styk tešili. Otec si stále robí svoj program, dlho deti vozí autom, čo sa im nepáči. Dokonca jedno dieťa protestovalo tak, že kopalo nožičkou do sedadla, na ktorom sedel otec. Po upozorneniach rodičov, aby to nerobil, mu otec povedal, že ešte raz ho kopne, zastaví, vyloží ho a pôjde domov sám peši. Inokedy do neho deti rozjašené hádzali hlinu. Opäť po upozornení zo strany nás oboch rodičov, aby to nerobili, neprestali. Vtedy otec jedného z nich schmatol s tým, že ešte raz do mňa hodíš, strieskam ťa tak, až budeš modrý. Otec nepočúva, čo deti chcú robiť, čo sa im páči, čo nepáči. S deťmi matka pracuje na obnove vzťahu s otcom. Viackrát jej povedali, že otec ich nemá rád. Hovoria to priebežne. S I. som mala vážnejší rozhovor o tejto veci. Vysvetlila som mu, že ocko ho má rád, chodí za ním, prejde mnoho km, lebo s ním chce byť. Možno to nevie prejaviť, že ho má rád. Na to I. povedal, že nikdy ho neobjal a nedal mu pusu. Priebežne sa s deťmi rozpráva, že za ockom majú ísť, že sa musia pozdraviť, pohrať sa s ním. Aj jej doma kričia, že za ním nechcú ísť. Posledné dve stretnutia otec vynechal bez akéhokoľvek dôvodu. Oznámil jej v piatok, že v sobotu nepríde. Na jej SMS či deťom nechce v sobotu ráno aspoň zavolať, nereagoval. O dva týždne poslal ďalšiu správu, že v sobotu nepríde. Deťom vysvetlila, že ocko nepríde v tú prvú sobotu, čo prijali, ale keď im hovorila, že nepríde za nimi ani na ďalší styk, Matej jej povedal: „Vidíš, hovoril som ti, že na nás kašle“. Otec deti nevidel 6 týždňov. Naposledy bol za nimi 19.01.2019. Odvtedy sa im žiadnym spôsobom neozval, ani nezavolal a to mal U. meniny. Bolo polročné vysvedčenie. I. je najlepší žiak v triede. 9 hodín trvajúci styk je dlhá doba, samotné deti sa sťažujú, že je to pre nich fyzicky a psychicky náročné, čo otec nerešpektuje, nerešpektuje, že si chcú oddýchnuť, nerešpektuje, keď sú choré, sám určí, či sú choré alebo nie, či sa styk má alebo nemá realizovať. Deti otca prirodzene majú radi, chcú s ním tráviť čas. Počas styku mnohokrát plačú, dožadujú sa odchodu, na čo otec nereaguje. Deti pripravovala, aby sa stretli s otcom aj v nedeľu. Povedali, že nechcú, lebo chcú ísť ráno do kostola, kam volali aj otca. On im povedal, že do kostola nemusia chodiť, on nechodí, lebo N. ho neochraňuje a nič sa mu nestalo. Keď je kostol tak dôležitý pre deti, navrhla mu, že pôjdu do kostola večer. Navrhla upraviť styk otca každú nepárnu sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 15.00 hod.. Ak by deti chceli prespať u otca, s tým súhlasila. Nehodlá sa presťahovať. Otec za celé obdobie raz požiadal o nedeľu. A zrušil ju len preto, že by mal vrátiť deti o 14.00 hod., tak ich nevidel vôbec. 70. Otec vypovedal, že za deťmi cestuje každý druhý týždeň v zmysle neodkladného opatrenia, po príchode deti s ním nechcú ísť, chcú byť doma. Volajú ho, aby išiel dovnútra, kde s nimi bude, čo on odmieta, lebo matka sa v minulosti vyjadrila, že urobí všetko pre to, aby deti nikdy nevidel. Dvakrát na neho podala trestné oznámenie, nechce byť s ňou v dome, aby na neho niečo nevymyslela. Ak sa mu deti po dvoch hodinách nepodarí prehovoriť, odchádza domov. Nakoľko mal zlomenú nohu, nevidel ich šesť týždňov. Styk sa realizuje tak, ako to uviedla svedkyňa, jeho matka. Spomínaná lyžovačka sa deťom páčila. Dohodol sa s nimi, že pôjdu lyžovať aj v nedeľu. Deti hovorili, že musia ísť na deviatu do kostola, tak chcel pre ne prísť po kostole o 10.00 hod., na to mu matka detí SMS oznámila, že chce, aby boli deti doma v nedeľu o 14.00 hod. titulom prípravy na vyučovanie, i keď nasledujúci pondelok bolo voľno. Matej mu neskôr zavolal, že chce ísť lyžovať, ale o 14.00 hod. chce byť doma. Bol matkou nainfikovaný. Naposledy sa styk realizoval 19.01.2019, odvtedy sa deťom žiadnym spôsobom neozval. Odmieta tam prísť, pretože práve 19.01.2019 bol vrchol. Deti boli agresívne, vulgárne a povedal si, že pokiaľ sa to nevyrieši, nebude za nimi chodiť. Chce ich vyvarovať stresovým situáciám, ktoré nastávajú, keď za nimi

príde. U. mal meniny, ale v tomto smere neurobil nič. Ak by boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky, navrhol styk upraviť od piatka nepárneho týždňa, kedy by si ich vyzdvihol po vyučovaní, do nedele do 17.00 hod.. 71. Rodičia sa na pojednávaní dňa 20.09.2018 dohodli na styku detí s otcom každý párny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 15.00 hod. s tým, že ak budú deti chcieť byť s otcom dlhšie a prespať s ním, matka to umožní. 72. V danom prípade sa rodičia o styku otca s maloletými deťmi nedohodli. Styk sa realizuje s ťažkosťami, v napätí a v nepriateľskej atmosfére, ktorá medzi rodičmi pretrváva. Rodičia nie sú schopnú akejkoľvek komunikácie, je medzi nimi otvorený neskrývaný až nenávistný konflikt, pred ktorým nedokázali svoje maloleté deti uchrániť a ktorý sprevádza každé jedno stretnutie otca s deťmi. Pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi deti neprimerane zaťažujú. Ani jeden z rodičov nepristupuje k realizácii styku ako vyspelý, zrelý rodič, ktorý sa dokáže povzniesť nad určité negatívne vlastnosti druhého rodiča, pričom v rámci dohody o styku je potrebné sa snažiť vždy hľadať kompromis a ustúpiť zo svojich požiadaviek. V danom prípade toho rodičia nie sú schopní, nie sú schopní spolu komunikovať a správať sa na takej úrovni, ako to vyžadujú od svojich detí. V tomto prípade najviac trpia maloleté deti, ktoré majú tendenciu sa so svojou agresivitou prezentovanou na otcovi, brániť. Touto situáciou trpia aj rodičia, ktorí by mali zmeniť svoje správanie a konanie, dospieť v zrelých jedincov, ktorí umožnia deťom prežívať pokojné a šťastné detstvo a zdržia sa akéhokoľvek nevhodného správania v prítomnosti detí, ktoré by vyvolalo nežiaduci konflikt. Pokiaľ rodičia nepristúpia na určitý kompromis, lebo život je vždy o kompromisoch, je úplne bezpredmetné, ktorý z rodičov takpovediac „vyhrá“, nakoľko jediný, kto prehrá, budú ich maloleté deti. Deti môžu byť spokojné len pri takých rodičoch, ktorí sú schopní v záujme detí sa o úprave styku dohodnúť, pričom dohoda znamená, že každý z rodičov upustí zo svojich požiadaviek a bude sa snažiť druhému rodičovi prispôsobiť. Len rodičia sú zodpovední za zhoršený psychický stav detí, ktorý spôsobili svojou dva roky trvajúcou vzájomnou nevraživosťou, čoho svedkami sú ich deti. Ak sa rodičia zmenia a budú sa v záujme detí správať racionálne a nekonfliktne, odrazí sa to na zlepšení psychického stavu detí, čo si deti určite zaslúžia. Nie je riešením vyhrážať sa deťom, že ich otec zoberie, že privolá políciu a pod., čo narušuje psychickú rovnováhu detí. 73. Súd upravil styk otca s maloletými deťmi každú nepárny týždeň od soboty 09.00 hod. do nasledujúcej nedele do 15.00 hod. a je toho názoru, že styk zohľadňuje aktuálnu situáciu v rodine, denný režim detí, ako aj vzdialenosť bydlísk rodičov a ich pracovné zaťaženie. Takto upravený styk otca s deťmi je podľa názoru súdu za terajšej situácii v najlepšom záujme detí a v rozsahu, kedy otec bude môcť viac sa deťom venovať, zabezpečovať im časovo náročnejšie aktivity, na ktoré doteraz nemal časový priestor, viac na ne výchovne vplývať, deti budú mať možnosť žiť s ním rodinný život a nechodiť k nemu ako na návštevu. Miestom prevzatia a odovzdania detí bude bydlisko matky. I. súhlasila s tým, aby deti s otcom prespali. G. Z. H., stará matka detí zo strany otca potvrdila, že na stretnutie s vnukmi chodieva s octom detí, a že v T. C. majú v rodinných domoch vytvorené podmienky na prespatie detí a vedia im pripraviť program v sobotu aj v nedeľu. G. neupravil styk počas prázdnin v zmysle odporúčania znalkyne, nakoľko za súčasnej situácie, keď otec deti nevidel od 19.01.2019, kedy boli deti agresívne a vulgárne a rozhodol sa, že za nimi nepôjde, pokým sa vec nevyrieši, sa javí ako predčasné a nie v najlepšom záujme detí upraviť styk v tak širokom rozsahu. Deti by si mali postupne zvyknúť na trávenie dlhšieho času s otcom, ktorého podvedome chcú, ale U. ho odmieta a nevyhľadáva. B. viac chýba I.. G. je upravený bez prítomnosti matky, aby sa eliminovala prítomnosť detí spolu s oboma rodičmi, konflikty ktorých deti enormne zaťažujú a psychicky vyčerpávajú. B. by mal za deťmi začať chodiť pravidelne, spoznať ich zvyky, potreby, záujmy, ak za nimi nemôže osobne prísť, mal by sa s nimi kontaktovať aspoň telefonicky, prejavovať o nich väčší záujem, čím by sa viac a rýchlejšie obnovoval a upevňoval ich vzájomný vzťah. G. pri rozhodovaní rešpektoval právo detí na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a na upevňovanie ich vzťahu a styku k obidvom rodičom. XX. Je nevyhnutné, aby matka maloleté deti na stretnutia s otcom riadne pripravila, najmä aby ich vybavila počasiu primeraným oblečením v dostatočnom množstve /ktoré jej otec po ukončení styku vráti/ a pozitívne ich stimulovala v záujme dobrovoľného podriadenia sa určenému styku tak, aby pobyt s otcom neodmietali, ale aby sa na stretnutia s ním tešili. XX. G. stanovený súdnym rozhodnutím je záväzný pre matku i otca a dôvodom jeho nerealizovania môžu byť len také závažné okolnosti, ako napr. ochorenie dieťaťa či otca. V záujme predchádzania konfliktným situáciám medzi rodičmi je nevyhnutné dodržiavanie počiatkov aj ukončení stretnutí v zmysle súdneho rozhodnutia. F. je však potrebné, aby si rodičia dokázali vzájomne tolerovať situácie, kedy sa styk nemôže uskutočniť aj z takých subjektívnych dôvodov na strane niektorého z nich, ako je napr. plánovaný dovolenkový pobyt prebiehajúci aj v dobe určenej na styk. Ak sa otec na stretnutie s deťmi nemôže dostaviť, je potrebné, aby túto skutočnosť vopred matke oznámil.

76. Súdna úprava styku nie je nemenná, s pribúdajúcim vekom detí a v súvislosti s tým aj zmenenými pomermi na ich strane a po upokojení situácie bude možné styk nanovo upraviť, a to predovšetkým na základe mimosúdnej dohody rodičov a až v prípade, že by sa dohodnúť nedokázali, autoritatívnym výrokom súdu. 77. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 78. O trovách znaleckého dokazovania rozhodne súd samostatným uznesením napriek tomu, že v zmysle § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, nakoľko v čase vyhlásenia rozsudku nebola súdu známa jeho celková výška, pretože matka podala sťažnosť voči uzneseniam tunajšieho súdu zo dňa 28.11.2018, č.k. 20P/240/2016-341 a zo dňa 24.01.2019, č.k. 20P/240/2016-433 o vyúčtovaní a priznaní znalečného, o čom súd doteraz nerozhodol. 79. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku písomne v štyroch vyhotoveniach na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy /§ 125 ods. 3 CSP/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / odvolacie dôvody / a čoho sa odvolateľ domáha / odvolací návrh /. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z.z. O súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 a nasl. CMP. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť úradu poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko.