Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_28Cb-50-2018.pdf
PDF · 158.83 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/50/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 853 186, proti žalovaným: 1./ P.. P. W., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F., XXXX/XX, S., 2./ nebohý P.. U. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y. M. XXXX/XX, S., zomr. XX.XX.XXXX, 3./ G.Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. D. U. XXXX/XX, S., právne zastúpený: HARŠÁNY advokáti, s.r.o., so sídlom Hlavná 31/15, Trnava, IČO: 50 481 355, a 4./ G.. F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, N., právne zastúpený: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 074 369, o zaplatenie sumy 200.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 4. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 200.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,30 % ročne zo sumy 200.000 eur od 25.05.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných v 1., 2. a 4. rade zaniká do poskytnutej výšky plnenia povinnosť plnenia ostatných žalovaných v 1., 2. a 4. rade.
II. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania žalobu voči žalovanému v 4. rade z a m i e t a.
III. Žalovaný v 4. rade je p o v i n n ý nahradiť spoločne a nerozdielne so žalovanými v 1. a 2. rade žalobcovi trovy konania vzniknuté do vydania platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Up/35/2017 zo dňa 09.05.2017 v rozsahu 38,4 %. Žalovaný v 4. rade je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vzniknuté po vydaní platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Up/35/2017 zo dňa 09.05.2017 v rozsahu 38,4 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa elektronickým návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným upomínaciemu súdu doručeným dňa 11.04.2017, domáhal voči žalovaným v 1. až 4. rade zaplatenia sumy 200.000 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.1.2008 bola medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou AD TEAM, s.r.o. uzavretá zmluva o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá bola modifikovaná dodatkami č. 1 - 9. Na základe zmluvy o úvere poskytol žalobca dlžníkovi kontokorentný úver v celkovej výške 800.000 eur s dohodnutou úrokovou sadzbou predstavujúcou súčet referenčnej úrokovej sadzby 3-mesačného EURIBORu, marže vo výške 3,50 % p.a a refinančnej prirážky vo výške 0,80 % p.a. Za zaplatenie identifikovaného úveru sa zaručil žalovaný v 1. rade vyhlásením ručiteľa č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.03.2011 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 11.03.2013, žalovaný v 2. rade vyhlásením ručiteľa č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.03.2011 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 11.03.2013, žalovaný v 3. rade vyhlásením ručiteľa č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.03.2011 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 11.03.2013 a žalovaný v 4. rade vyhlásením ručiteľa č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.03.2011 v znení Dodatku
č. 1 zo dňa 11.03.2013. V zmysle čl. 5.1.1 zmluvy o úvere sa dlžník zaviazal splatiť poskytnutý úver žalobcovi priebežne, pravidelnými kreditnými obratmi na účte, pričom termín konečnej splatnosti úveru si kontrahenti dohodli na deň 10.04.2013. Dlžník kontokorentný úver vyčerpal v celom rozsahu, pričom poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi nevrátil. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3R/7/2013 zo dňa 22.08.2013 bola na majetok dlžníka (spoločnosť AD TEAM) povolená reštrukturalizácia. Žalobca prihlásil svoju pohľadávku do reštrukturalizácie. Pohľadávka žalobcu bola správcom zistená v celom rozsahu. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo sp. zn. 3R/7/2013 dňa 31.03.2014 bol potvrdený reštrukturalizačný plán. Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 36K/35/2015 zo dňa 27.11.2015 bolo voči dlžníkovi začaté konkurzné konanie. Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 09.12.2015, sp. zn. 36K/35/2015 (zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. 243/2015 dňa 18.12.2015) bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz. Vzhľadom na uvedené sa pohľadávka stala predčasne splatná ku dňu 20.12.2015. Pohľadávka žalobcu bola správcom zistená v celom rozsahu. Podľa čl. II ods. 2 vyhlásenia ručiteľa je žalobca oprávnený domáhať sa splnenia peňažnej pohľadávky od ručiteľov bez predchádzajúcej výzvy adresovanej hlavnému úverovému dlžníkovi v zmysle § 306 ods. 1 ObZ. Pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere predstavovala ku dňu vyhlásenia konkurzu sumu spolu vo výške 1.010.304,22 eur, a to titulom istiny vo výške 786.969,11 eur, úrokov vo výške 15.370,05 eur a úrokov z omeškania vo výške 207.965,06 eur. Žalobca si v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie istiny úverovej pohľadávky iba vo výške 200.000 eur. Istina pohľadávky žalobcu sa v súlade s čl. 1, čl. 4.2 a čl. 4.5.2 zmluvy o úvere úročí odo dňa splatnosti úveru úrokom z omeškania vo výške 13,30 % p.a. (marža vo výške 3,50 % p.a. + refinančná prirážka vo výške 0,80 % p.a. + 9,00 % p.a.), t.j. žalobca si uplatňuje dohodnutý úrok z omeškania vo výške, ktorá o viac ako päť percentuálnych bodov nepresahuje výšku úroku z omeškania, ktorá by sa použila, ak by takáto dohoda nebola.
3. Upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 16Up/35/2017 zo dňa 09.05.2017, ktorým žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel a žalovaných v 1. až 4. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom.
4. Predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť voči žalovanému v 1. rade dňa 15.06.2017 a voči žalovanému v 2. rade dňa 14.06.2017. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému v 3. rade do vlastných rúk. Žalovaný v 4. rade podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor.
5. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu voči žalovaným v 3. rade a 4. rade.
6. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný v 4. rade uviedol, že podľa označenia ručiteľa z predložených dokumentov, je ako žalovaný v 4. rade označený menom, priezvisko, rodným číslom, trvalým bydliskom a číslom občianskeho preukazu. Z označenia ručiteľa je zrejmé, že ide o neho ako fyzickú osobu - nepodnikateľa. V čase, keď bol zapísaný v obchodnom registri spoločnosti AD TEAM, s.r.o. ako spoločník, nevystupoval ako konateľ spoločnosti. Žalovaný v 4. rade má za to, že ustanovenia ručiteľského záväzku sú neplatné, pretože neobsahujú náležitosti dané zákonom č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, konkrétne celkovú výšku a podmienky jeho čerpania, ako aj celkovú čiastku, vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov, výške počte a termíne splátok istiny a ich priraďovanie k jednotlivým nesplateným zostatkom. V čase podpisu ručiteľského záväzku dôveroval konateľom spoločnosti AD TEAM, s.r.o., ktorí ho naviedli k podpisu ručiteľského záväzku a po celý čas tvrdili, že ide o výhodný úver a s bankou sú dohodnutí. Ručiteľský záväzok podpísal ako fyzická osoba, ktorá nepodniká a nemôže ručiť ako podnikateľ za úver, ktorý si zobrala spoločnosť, ktorú nemohol ovládať a kontrolovať jej podnikanie. Konatelia spoločnosti mu tvrdili, že úver pomôže podnikaniu a ak nechce prísť o svoj majetok tým, že spoločnosť prestane podnikať, musí podpísať ručiteľský záväzok. Žalovaný v 4. rade bol pri podpise ručiteľského záväzku bol uvedený do omylu a mal za to, že ručenie budú vykonávať len konatelia spoločnosti. Žalovaný v 4. rade bol menšinovým spoločníkom v spoločnosti s 11,3 % obchodným podielom od 02.02.2010 a s 22,6 % obchodným podielom od 01.05.2013. Zmluva o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.01.2008 nebola žalovanému v 4. rade nikdy daná k dispozícii. Žalovaný v 4. rade sa o uzatvorení zmluvy dozvedel z neformálnych rokovaní s konateľmi spoločnosti, ktorí ho informovali, že potrebujú, aby podpísal vyhlásenie ručiteľa, pretože by spoločnosť inak nedostala úver od VOLKSBANK Slovensko, a.s.. Konštantná judikatúra Najvyššieho súdu SR prejudikuje obchodnoprávne vzťahy ako ručiteľské záväzky len vo vzťahu ku spoločníkom, ktorí sú aj konateľmi spoločnosti, a nie spoločníka, ktorý nevykonáva funkciu konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným. Zo zákonnej definície spotrebiteľského úveru je zrejmé, že vyhlásenie ručiteľa
č. XXXXXXXXXX je spotrebiteľský vzťah uzatvorený medzi spotrebiteľom - žalovaným v 4. rade a žalobcom, ktorý síce poskytol obchodnej spoločnosti AD TEAM úver podľa ustanovenia § 497 a nasl. OBZ, ako aj uzatvoril vyhlásenie ručiteľa podľa § 303 a nasl. OBZ, avšak len vo vzťahu ku konateľom spoločnosti žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, ktorí vykonávali funkciu konateľov spoločnosti. Podľa znenia ručiteľského záväzku je potrebné považovať ustanovenia ručiteľského záväzku za neprijateľné zmluvné podmienky a ako také ich považovať za neplatné podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ. Podstatnou náležitosťou pre platnosť takéhoto záväzku by bolo oboznámenie sa s úverovou zmluvou a jej náležitosťami v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Absencia úverovej zmluvy, ako aj neinformovanosť žalovaného v 4. rade o jej podstatných náležitostiach spôsobuje absolútnu neplatnosť vyhlásenia ručiteľa zo dňa 24.03.2011.
7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného v 4. rade (t.j. v replike) uviedol, že žalovaný v 4. rade je spoločníkom úverového dlžníka AD TEAM, s.r.o., a teda nie je spotrebiteľom, a to aj s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 14.03.2013 vo veci C-419/11, ako aj na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR z 9.11.2016, sp. zn. 5Ndc/10/2016 (R 18/2017).
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne G. U. O. (rod. U.), oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým so zmluvou o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.01.2008, Dodatkami č. 1 až 9 k zmluve o kontokorentnom úvere, vyhláseniami ručiteľov (žalovaných v 1. až 4. rade) zo dňa 24.03.2011, Dodatkami č. 1 k vyhláseniam ručiteľov (žalovaných v 1. až 4. rade) zo dňa 11.03.2013, výpismi z bankového účtu spoločnosti AD TEAM, ako aj s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
9. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalovaní slobodne a dobrovoľne prevzali ručenie za úverovú pohľadávku a zaviazali sa, že uspokoja pohľadávku žalobcu, ak ju riadne a včas nezaplatí dlžník. Navyše, žalovaní takmer o 2 roky neskôr potvrdili platnosť pôvodných ručiteľských vyhlásení zo dňa 24.03.2011 podpísaním dodatkov č. 1 zo dňa 11.03.2013 (bez akýchkoľvek námietok). Rozsah ručenia nie je zákonom obmedzený a ručiteľ môže na seba prevziať ručiteľský záväzok v akejkoľvek výške. V zmysle § 303 ObZ na platné prevzatie ručiteľského záväzku stačí, ak ručiteľ veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí v prípade, ak dlžník nesplní určitý svoj záväzok (napr. R 11/2001). Zo strany žalobcu došlo k uplatneniu pohľadávky aj voči pôvodným žalovaným v 1. a 2. rade, keďže ako konatelia takisto vystupovali ako ručitelia. Nárok žalobcu bol voči nim právoplatne priznaný a vedie sa už aj exekučné konanie. Pokiaľ teda ide o námietku určitosti právneho úkonu ručenia, tak v danom prípade to bolo splnené tým, že ručenie odkazovalo špecificky na úverovú zmluvu, a to v rozsahu čísla, dátumu aj uzavretia výšky poskytnutých prostriedkov. Súdna prax dospela k záveru, že ak sa ručiteľ v zmluve zaviaže zabezpečovať ,,všetky záväzky“ dlžníka, tak je z jeho prejavu vôle zrejmé, že poskytuje ručenie za celú pohľadávku veriteľa. V praxi sa totiž pohľadávka veriteľa mení, môže teda klesať alebo narastať podľa správania sa dlžníka. Jedinými náležitosťami ručenia je písomná forma a určitosť záväzku. V súvislosti s námietkou pravosti podpisu pôvodného žalovaného v 1. rade na úverovej zmluve, pravosť jeho podpisu je nesporná aj s ohľadom na prebiehajúce exekučné konania. S poukazom na znenie § 40a a § 49a Občianskeho zákonníka žalobca dodal, že žalovaní v 3. a 4. rade podpísali ručiteľské vyhlásenia pôvodne v roku 2011 a následne v roku 2013. Doteraz sa neplatnosti tohto právneho úkonu nedomáhali, pričom v zmysle judikatúry (ZSP 4/2008) je lehota „domoženia“ sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu trojročná. Zároveň žalobca akýkoľvek omyl žalovaných v 3. a 4. rade odmieta. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva že by zmluva o úvere, bez ohľadu na jeho výšku vyžadovala overenie podpisu. Banka si na základe vlastných interných pravidiel niektoré listiny overuje, avšak je to len na jej zvážení. Namieta sa pravosť podpisu na pôvodnej zmluve o úvere, pričom táto bola niekoľkokrát dodatkovaná a podpisovaná. Pôvodná zmluva o úvere bola pritom podpisovaná medzi zmluvnými stranami, ktorého sa nezúčastnili žalovaní v 3. a 4. rade. Žalobca predložil výpis z účtu za celé obdobie zmluvného vzťahu, kde najpodstatnejším je výpis z účtu ku dňu 30.04.2014, z ktorého vyplýva, že pohľadávka bola preúčtovaná v dôsledku reštrukturalizačného plánu a okrem toho žalobca svoju pohľadávku preukazoval aj prihláškou do konkurzu zo dňa 21.06.2016, z ktorej vyplýva, že istina vo výške 786.969,11 eur sa nezmenila. Z tohto dôvodu nemožno vychádzať iba z toho, že na výpisu z účtu spoločnosti je evidovaný kladný zostatok. Tento kladný zostatok je tam evidovaný iba preto, lebo tá pohľadávka bola preúčtovaná na iný, tzv. technický účet v dôsledku reštrukturalizácie. Takáto prax je bežná a dochádza napr. pri zosplatnení úveru. Z výsluchu svedkyne G.. O. nevyplynuli žiadne také skutočnosti, ktoré by naznačovali, že k podpisu ručiteľských vyhlásení, vrátane ich dodatkov došlo pod nátlakom, či už zo strany žalobcu alebo zo strany konateľov. Svedkyňa sama uviedla, že podnet k prolongácií úveru vzišiel zo strany konateľov
AD TEAM, pričom pred podpisom daných dokumentov prebehli rokovania, resp. ústna komunikácia a atmosféra pri tomto rokovaní bola štandardná.
10. Žalovaný v 4. rade v konaní uviedol, že si nevie vysvetliť, prečo sa prolongácia úveru riešila pobočkou v L. a nie v S.. Pôvodný žalovaný v 1. rade svoju manželku z ručenia vyňal a zatiahol do toho žalovaných v 3. a 4. rade. Takisto je neštandardné, aby zástupcovia banky chodili do firmy. Banka (žalobca) spolu s konateľmi (pôvodnými žalovanými v 1. a 2. rade) na žalovaných v 3. a 4. rade urobila podvod. Je to z veľkej časti zodpovednosť banky, ktorá sa snaží získať finančné prostriedky od ručiteľov namiesto toho, aby sa snažila zabrániť nárastu dlhov.
11. Právny zástupca žalovaného v 4. rade v konaní uviedol, že vyhlásenie ručiteľa neobsahuje odkaz alebo údaj o tom, že zmluva o úvere v znení jej dodatkov je neoddeliteľnou prílohou vyhlásenia ručiteľa. Predmetná zmluva o úvere bola predložená žalobcom až v tomto súdnom konaní a po preštudovaní Dodatku č. 4 zo dňa 09.03.2010 možno konštatovať, že až podpisom Dodatku č. 4 možno dedukovať sumu, lehotu na vrátenie a úroky spojené s poskytnutím tejto peňažnej sumy. Žalovaní 3. a 4. rade sa mohli dozvedieť o výške pohľadávky len potom, ako žalobca podal žalobu o zaplatenie na Okresný súd Banská Bystrica. Žalobcom predložený rozsudok Súdneho dvora v právnej veci C - 419/11 nemožno aplikovať na toto konanie. Neexistuje žiadny predchádzajúci právny názor konštatovaný dovolacím alebo ústavným súdom, že menšinový spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným ručí z akéhokoľvek dôvodu za záväzky spoločnosti voči tretím osobám. V zmysle konštantnej judikatúry v občiansko-právnych veciach ručiť možno zásadne len za pohľadávku, ktorá v dobe ručenia existuje. Občiansky zákonník neumožňuje ručením zabezpečiť aj budúci záväzok alebo záväzok, ktorého vznik je závislý od splnenia podmienky. K postaveniu žalovaného v 4. rade ako spoločníka spoločnosti AD TEAM je podstatné, že Obchodný zákonník stanovuje náležitú starostlivosť a obozretnosť len u konateľov obchodných spoločností. Žalovaný v 4. rade poukazuje na nezrovnalosť v okolnostiach podpisu zmluvy o úvere spolu s úverovými podmienkami, v ktorých je uvedený ten istý dátum, pričom na úverových podmienkach je overený podpis zamestnancom banky, naproti tomu na pôvodnej zmluve o kontokorentnom úvere to tak nie je. Neštandardný postup banky pri podpise zmluvy o úvere a odlišný postup pri podpise úverových podmienok potvrdzuje námietky žalovaného v 4. rade, že tento bol pri podpisovaní ručiteľského vyhlásenia uvedený do omylu a bol na neho vyvíjaný nátlak. Žalovaný v 4. rade namieta pravosť podpisu pôvodného žalovaného v 1. rade na zmluve o kontokorentnom úvere. Okrem toho svedkyňa G.. O., ktorá je v pracovnoprávnom pomere so žalobcom potvrdila, že úverovú dokumentáciu pripravoval len žalobca a nebolo možné do nej žiadnym spôsobom vstúpiť. Zároveň potvrdila, že neinformovala žalovaných o zostatku úveru, výške pohľadávky, výške istiny a iných náležitostiach úveru. Na pojednávaní dňa 22.01.2019 právny zástupca žalovaného v 4. rade uviedol, že žiada, aby žalobca určil presný deň zosplatnenia úveru, pretože doteraz tak nebolo urobené a jeho vyjadrenie na pojednávaní v daný deň (kde žalobca uviedol dátum 30.04.2016) považuje za zmenu žaloby a z toho dôvodu uplatňujeme námietku premlčania podľa občiansko-právnych predpisov. Čo sa týka ustálenia skutkového stavu, špecifikácia výšky úveru, zostatku úveru je priamo naviazaná na celú splatnosť pohľadávky a preto aj začiatok plynutia premlčacej doby. Najneskorší možný termín zosplatnenia úveru mohol nastať po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Trnava o začatí konkurzného konania. V nadväznosti na zmenu žaloby je toto prvý možný úkon žalovaného v 3. rade, kedy môže uplatniť námietku premlčania.
12. Svedkyňa G.. U. O. vo svojej výpovedi uviedla, že je zamestnankyňou žalobcu a spoločnosť AD TEAM bola klientom. Úverové podklady boli podpísané v sídle spoločnosti AD TEAM v Trnave. Pri podpisovaní boli prítomní konatelia aj spoločníci spoločnosti AD TEAM, ktorí to podpisovali. Svedkyňa si presne si nespomínala, kto bol spoločník a kto konateľ, ale pri podpise dodatku k zmluve o kontokorentnom úvere boli podpisované aj ručiteľské vyhlásenia a boli tam prítomné osoby, ktoré boli oprávnené na ich podpísanie. Žalovaný v 3. rade figuroval ako spoločník spoločnosti, avšak pokiaľ išlo o jeho reakciu k samotnému podpisovaniu, na danom stretnutí bolo veľa ľudí a konkrétne si svedkyňa nespomínala, ako to prebiehalo a kto, čo riešil. Banka priniesla dokumenty, na základe ktorých bola schválená prolongácia splatnosti úveru s tým, že toto už bolo schválené na základe vopred dohodnutých diskusií. Pri podpise úverových dokumentov už nebol priestor na jednanie na ohľadom podmienok. Ak by žalovaný v 3. rade nepodpísal ručiteľské vyhlásenie k prolongácii splatnosti úveru by s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo, pretože banka určila podmienky, na základe ktorých poskytla predĺženie lehoty splatnosti úveru a bez podpísania príslušných dokumentov by banka nepredlžila lehotu splatnosti.
Pri rokovaní o prolongácii splatnosti úveru, niekto hovoril o tom, že žalovaný v 3. rade v spoločnosti končí. Hovorilo sa o tom, že má dôjsť k zmenám v obchodnom registri a na základe toho sa vtedy riešilo, či tieto zmeny budú mať v budúcnosti aj nejaký vplyv na zmeny ohľadom ručenia. Svedkyňa však nebola kompetentná riešiť takéto zmeny v banke, pretože to podlieha schvaľovaciemu konaniu. Svedkyňa určite nič ohľadom zmien ručiteľských vyhlásení nesľubovala, pretože ona takú kompetenciu nemá. Pokiaľ ide o súhlas manželky žalovaného v 3. rade na podpísanie ručiteľského vyhlásenia, ak tam ten súhlas nebol, tak ho banka nežiadala a ak tam bol, tak ho žiadala. Úlohou svedkyne v danej veci bolo len banke priniesť podpísané dokumenty, ktoré boli pripravené na podpis. Banka pripravuje úverovú dokumentáciu takým spôsobom, že schváli úver, svedkyňa následne požiada o vystavenie zmlúv a vytlačí ich a dá ich podpísať klientovi. V danom prípade sa najprv schválila prolongácia úveru a následne boli vypracované zmluvy a ručiteľské vyhlásenia. Svedkyňa si presne nespomínala, ale predpokladala, že sa najprv podpisoval dodatok k zmluve, pretože obvykle sa podpisuje zmluva a až následne zábezpeky. S klientami sa komunikuje vždy pred uplynutím doby splatnosti kontokorentného úveru s tým, že majú možnosť vyjadriť sa, či úver splatia alebo sa im splatnosť predĺži. Svedkyňa postupovala podľa pokynov od zamestnávateľa, a pokiaľ by prišla len s podpísaným dodatkom k zmluve bez podpísania ručiteľských vyhlásení banka (žalobca) by splatnosť úveru nepredĺžila. Požiadavku na prolongáciu úveru zadala spoločnosť AD TEAM, avšak svedkyňa si nepamätala, kto konkrétne to bol. Pokiaľ ide o atmosféru pri podpisovaní úverových dokumentov, svedkyňa ju označila za normálnu, štandardnú.
13. Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
14. Podľa ustanovenia § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
15. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
17. Podľa ustanovenia § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.
18. Podľa ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
19. Podľa ustanovenia § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
21. Podľa ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
22. Podľa ustanovenia § 40a vety prvej Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
23. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi stranami vznikol obchodnoprávny záväzkový vzťah na základe zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 10.01.2008 (č.l. 165 spisu) v znení jej dodatkov č. 1 až 9, uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa žalobca (resp. jeho právny predchodca) poskytol dlžníkovi - spoločnosti AD TEAM s.r.o. kontokorentný úver formou čerpania finančných prostriedkov na účte do výšky povoleného debetu a dlžník je oprávnený kontokorent opakovane používať a splácať do povolenej výšky až do konečnej doby splatnosti. V zmysle Dodatku č. 7 k zmluve o kontokorentnom úvere zo dňa 24.03.2011 (č.l. 178 spisu) došlo k navýšeniu úverového rámca na sumu 800.000 eur a v zmysle Dodatku č. 9 k zmluve o kontokorentnom úvere zo dňa 11.03.2013 (č.l. 182 spisu) bola predĺžená lehota splatnosti poskytnutého kontokorentného úveru do 10.04.2013. V danom prípade išlo medzi žalobcom a dlžníkom o obchodnoprávny vzťah (tzv. absolútny obchod), pretože sa týkal zmluvného vzťahu v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka.
24. Podľa uvedenia žalobcu uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 36K/35/2015 zo dňa 09.12.2015, (zverejneným v Obchodnom vestníku SR dňa 18.12.2015) bol na majetok dlžníka - spoločnosti AD TEAM s.r.o. vyhlásený konkurz. Pohľadávka žalobcu bola v konkurznom konaní správcom zistená v prihlásenom rozsahu, ktorá predstavovala ku dňu vyhlásenia konkurzu sumu spolu vo výške 1.010.304,22 eur (titulom istiny vo výške 786.969,11 eur, úrokov vo výške 15.370,05 eur a úrokov z omeškania vo výške 207.965,06 eur), pričom žalobca si v tomto súdnom konaní uplatňuje nárok na zaplatenie istiny úverovej pohľadávky iba vo výške 200.000 eur. Keďže žalovaný v 4. rade nespochybňoval výšku žalovaného nároku, má súd tieto skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné. Zároveň z predložených výpisov z kontokorentného účtu spoločnosti AD TEAM je zrejmé, že k načerpaniu úverovej sumy až do výšky 800.000 eur došlo. Podľa výpisu z účtu ku dňu 30.04.2013 (č.l. 496 spisu) činila nesplatená výška kontokorentného úveru sumu 786.230,39 eur, pričom z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by zo strany dlžníka AD TEAM, resp. žalovaných k úhrade dlžnej sumy (alebo jej časti) došlo. Súd v tejto súvislosti podotýka, že ak by aj k určitej čiastočnej úhrade žalovanej sumy zo strany pôvodného dlžníka, resp. ostatných ručiteľov došlo, nemá to vplyv na subsidiárnu povinnosť žalovaného v 4. rade plniť dlh voči žalobcovi, pretože je rozsudkom zaviazaný na úhradu dlhu len v rozsahu, v ktorom nedošlo k plneniu zo strany ostatných žalovaných a naopak.
25. Po uzavretí zmluvy o kontokorentnom úvere, žalovaný v 4. rade (spoločne so ostatnými žalovanými) sa podpísaním Vyhlásenia ručiteľa č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.03.2011 v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 11.03.2013 zaviazal, že ako ručiteľ uhradí pohľadávky veriteľa (žalobcu) vyplývajúce zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.01.2008 v znení jej neskorších dodatkov, a to v prípade, ak dlžník (spoločnosť AD TEAM, s.r.o.) nesplatí svoj splatný záväzok.
26. Vzhľadom na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom strany sa budú v právnom vzťahu vyplývajúcom zo zmluvy o úvere ako aj v právnom vzťahu, ktorý vznikne zo zabezpečenia záväzku dlžníka riadiť Obchodným zákonníkom. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu vyplýva, že vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy sa spravujú z ustanoveniami Obchodného zákonníka. Použitie Obchodného zákonníka na tieto vzťahy účastníci nemôžu dohodou vylúčiť. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2010, sp. zn. 5 Obo 12/2010) Právne vzťahy založené zmluvou o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka) zo zákona reprezentujú doktrinálnu kategóriu tzv. „absolútnych obchodov“. Jej rozhodujúcim znakom je forma (typ) vzťahu, nie jeho subjekty. Nevyžaduje sa teda, aby išlo výlučne o vzťahy medzi podnikateľmi. Súčasne platí, že ustanovenie § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka výslovne stanovuje pravidlo, že akcesorické záväzky, teda jednotlivé zabezpečujúce prostriedky (vrátane ručenia) sledujú právny režim hlavného záväzku. To znamená, že v prípade záväzkových vzťahov vymedzených v § 261 ods. 1 až 6, ak ide o záväzok zabezpečujúci
ich plnenie, takýto záväzok vždy podlieha režimu Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na to, či zabezpečuje záväzok povahy relatívnej alebo povahy absolútnej.
27. Obchodný zákonník obsahuje osobitnú komplexnú úpravu ručenia ako zabezpečovacieho inštitútu v obchodnoprávnych vzťahoch, preto sa právna úprava Občianskeho zákonníka pre obchodné záväzkové vzťahy nepoužije. Ide o kogentné ustanovenie bez možnosti odlišnej úpravy zmluvných strán. Ručenie má akcesorický a subsidiárny charakter. Záväzok ručiteľa voči veriteľovi vznikajúci z titulu ručenia je vo vzťahu k hlavnému obligačnému vzťahu existujúcemu medzi veriteľom a dlžníkom vzťahom akcesorickým. Akcesorita ručenia znamená, že medzi veriteľom a dlžníkom z hlavného záväzkového vzťahu nejde o spoludlžnícky vzťah, ale že ručiteľ je iba v postavení vedľajšieho dlžníka. Akcesorita vyjadruje závislosť zabezpečovacieho záväzku na záväzku hlavnom, teda znamená, že vznik a trvanie zabezpečovaného záväzku je priamo podmienené existenciou hlavného (zaisťovaného) záväzku.
28. S poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil súd námietky žalovaného v 4. rade o absolútnej neplatnosti jeho ručiteľského vyhlásenia podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že je spotrebiteľom a ručiteľské vyhlásenie neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z., ako neopodstatnené. Niet pochýb o tom, že záväzkový vzťah medzi žalobcom (resp. jeho právnym predchodcom) a hlavným dlžníkom - spoločnosťou AD TEAM, založený zmluvou o kontokorentnom úvere má povahu tzv. „absolútneho obchodu“. Takýto hlavný záväzkový vzťah sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a ručenie žalovaných v 1. až 4. rade, ktorým zabezpečili záväzok spoločnosti AD TEAM z úverovej zmluvy sa spravuje rovnakým právnym režimom ako hlavný úverový záväzkový vzťah, a to v zmysle § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka. Obzvlášť je to zvýraznené v prípade fyzickej osoby, ktorá ako spoločník (bez ohľadu na výšku obchodného podielu) má úzke väzby k obchodnej spoločnosti - dlžníkovi. Takúto fyzickú osobu v žiadnom prípade nemožno považovať za spotrebiteľa v ručiteľskom vzťahu, v ktorom zabezpečuje uhradenie záväzku obchodnej spoločnosti ako hlavného dlžníka (porovnaj napr. R 18/2017). Niet žiadneho dôvodu a takýto výklad ani nemá oporu v zákonnej úprave, aby sa ručenie ako akcesorický vzťah k hlavnému vzťahu riadilo iným právnym režimom ako samotný hlavný záväzkový vzťah. Už aj z logického posúdenia vzájomných vzťahov veriteľa a ručiteľa nemožno spoločníka obchodnej spoločnosti, ktorý prevezme ručenie za záväzky tejto spoločnosti (ale rovnako tak hocijakú tretiu osobu), považovať za spotrebiteľa, pretože v prípade ručenia ako akcesorického záväzku nejde zo strany veriteľa o poskytnutie akéhokoľvek tovaru alebo služby, ktorú by ručiteľ spotrebovával. Ak má hlavný záväzkový vzťah charakter obchodnoprávneho vzťahu, potom aj zabezpečovací vzťah vzťahujúci sa k hlavnému záväzkovému vzťahu má rovnaký charakter, a žiadny iný. Inými slovami, obchodnoprávny charakter ručenia (ako akcesorického vzťahu) sa odvíja od obchodnoprávneho charakteru zabezpečeného záväzku (napr. úveru), a nie od postavenia subjektov, ktorí zabezpečenie poskytli. Vzhľadom na uvedené sa preto na vzťah žalobcu a žalovaných v 3. a 4. rade použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, pričom aplikácia spotrebiteľského práva v danom prípade neprichádza do úvahy. Súd preto neposudzoval otázku platnosti ručiteľského vyhlásenia žalovaného v 4. rade vo vzťahu k § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ani k ustanoveniam zákona č. 129/2010 Z.z.
29. Vyhlásenie ručiteľa musí v zmysle platnej právnej úpravy spĺňať formálne aj obsahové náležitosti. Z hľadiska formy musí byť dodržaná písomná forma, ktorá je podmienkou platnosti vyhlásenia. Z hľadiska obsahu musí vyhlásenie obsahovať určenie dlžníka, veriteľa a ručiteľa tak, aby nevznikla pochybnosť, o ktoré osoby ide. Z ručiteľského vyhlásenia musí byť tiež zrejmé, o aký záväzok ide, teda ktorý záväzok má byť zabezpečený ručením. Dôležitá je jeho presná identifikácia z hľadiska určitosti zabezpečovaného záväzku, t.j. špecifikácia čo do rozsahu (výšky pohľadávky), obsahu (stanovenie konkrétnych práv a povinností zmluvných strán), ako aj právneho dôvodu (napríklad úver). Môže ísť pritom o rôzne spôsoby identifikácie, napríklad konkrétnym určením výšky záväzku, za ktorý sa ručenie preberá, prípadne odkazom na zmluvu alebo inú listinu, v ktorej je záväzok jednoznačne identifikovaný. Z ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka expressis verbis nevyplýva, aby ručiteľ vo svojom vyhlásení špecifikoval rozsah ručenia, preto ak sa tak nestane, predpokladá sa, že sa ručiteľ zaručuje za celý záväzok. Ak by takýto úmysel ručiteľ nemal, musí vo vyhlásení stanoviť, za akú časť záväzku ručí.
30. Ručiteľské vyhlásenie žalovaného v 4. rade v znení jeho Dodatku č. 1 spĺňa formálne aj obsahové náležitosti platného právneho úkonu. Ručenie žalovaného v 4. rade odkazuje špecificky na konkrétnu úverovú zmluvu, a to v rozsahu čísla, dátumu aj uzavretia výšky poskytnutých prostriedkov. Takisto záväzok žalovaného v 4. rade ako ručiteľa je v predmetnom Vyhlásení dostatočne určito a zrozumiteľne vyjadrený.
31. Pokiaľ ide o námietku nedostatku slobody vôle podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí ísť o konanie pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka zmluvy alebo tretej osoby. Teória občianskeho práva rozoznáva dva druhy takého nátlaku, a to fyzické a psychické donútenie. Ak fyzické donútenie možno vylúčiť, zostáva možnosť použitia bezprávnej vyhrážky ako akt psychického donútenia, ktorý je adresovaný tomu, koho právny úkon sa vynucuje. O túto kategóriu nedovoleného nátlaku môže ísť iba v situácii, keby bola zistená príčinná súvislosť medzi urobenou vyhrážkou a vynúteným právnym úkonom (porovnaj nález Ústavného súdu ČR zo 14. mája 1997, sp. zn. II. ÚS 28/1996). Bezprávnou vyhrážkou je vyhrážka, ktorou sa vynucuje niečo, čo nesmie byť vynucované, pričom môže spočívať v tom, že sa vyhráža niečím, čo hroziaci nie je vôbec oprávnený vykonať, alebo čo je síce oprávnený vykonať, ale nesmie tým hroziť tak, aby niekoho dohnal k určitému právnemu úkonu; nie je pritom potrebné, aby cieľ, ktorý je sledovaný použitím bezprávnej vyhrážky, bol sám protiprávny. Musí ísť ďalej o vyhrážku takého druhu a takej intenzity, aby podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu u toho, voči komu bola použitá, vzbudila dôvodnú obavu a vyhrážka musí byť adresovaná tomu, koho právny úkon sa vynucuje alebo osobám jemu blízkym (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 9. decembra 1998, sp. zn. 3 Cdon 1522/1996).
32. Z vykonaného dokazovania (vrátane výsluchu svedkyne G. O.) súd nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce záver, že by k podpisu ručiteľského vyhlásenia žalovaného v 4. rade vrátane jeho dodatku č. 1 došlo protiprávnym nátlakom, či už zo strany žalobcu, žalovaného 1. rade, žalovaného 2. rade alebo akejkoľvek inej osoby. Svedkyňa G.. O. k tomu uviedla, že atmosféra pri podpisovaní prolongácie splatnosti úverovej zmluvy a ručiteľských vyhlásení žalovaných v 3. a 4. rade bola normálna a štandardná. Takisto žalovaný v 3. rade potvrdil, že „nešlo o žiaden fyzický alebo psychický nátlak“, ale jeho ručenie malo byť vynútené okolnosťami a situáciou bez možnosti rokovať, pretože žalovaní v 3. a 4. rade boli zavolaní do firmy, kde od nich bolo požadované podpísanie ručiteľských listín. Žalovaný v 3. rade predmetné ručiteľské vyhlásenie (resp. Dodatok č. 1 k ručiteľskému vyhláseniu) podpísal, pretože spoločnosti AD TEAM narástol objem výroby a spoločnosť potrebovala finančné prostriedky na jej ďalší rozvoj. Podobne aj žalovaný v 4. rade uviedol, že konatelia spoločnosti mu tvrdili, že úver pomôže podnikaniu a ak nechce prísť o svoj majetok tým, že spoločnosť prestane podnikať, musí podpísať ručiteľský záväzok. Súd má za to, že situácia, ako ju opísali žalovaní v 3. rade a 4. rade nepredstavuje či už zo strany banky (žalobcu), alebo konateľov spoločnosti (žalovaní v 1. a 2. rade) nedovolený nátlak. Práve naopak, je úplne legitímne, ak veriteľ (banka) poskytujúci úver obchodnej spoločnosti si ako podmienku poskytnutia úveru alebo predĺženia jeho splatnosti (navyše pri úverovom rámci v rozsahu 800.000 eur !) stanoví za účelom zabezpečenia návratnosti poskytnutých finančných prostriedkov, ručenie všetkých spoločníkov tejto spoločnosti (vrátane minoritných). A takisto je úplne legitímne, ak obchodná spoločnosť (prostredníctvom jej konateľov) vyžaduje od všetkých spoločníkov určitú formu spoluúčasti na zabezpečení jej ďalšieho fungovania a rozvoja, a to aj napríklad prevzatím ručenia za úver poskytnutý spoločnosti, ktorá ho potrebuje na svoje ďalšie podnikanie. Aj v tomto smere súd opätovne poukazuje na vyjadrenie žalovaného v 3. rade, ktorý priznal, že pri podpisovaní Dodatku č. 1 k ručiteľskému vyhláseniu bol ubezpečený, že úver sa riadne spláca, čo bola v tom čase aj pravda. Na základe toho má súd za to, že žalovaný v 4. rade podpísal ručiteľské vyhlásenie vrátane jeho Dodatku č. 1 v situácii, keď spoločnosť AD TEAM ešte prosperovala a učinil tak v záujme jej ďalšieho rozvoja. Skutočnosť, že postupom času sa spoločnosť AD TEAM dostala do stavu insolventnosti a nebola schopná vyrovnať sama svoje záväzky aj voči žalobcovi, nie je dôvodom na to, aby bol žalovaný v 4. rade zbavený ručiteľských povinností, na ktoré sa sám dobrovoľne zaviazal.
33. Vo vzťahu k námietke žalovaného v 4. rade o jeho uvedení do omylu je potrebné uviesť, že z ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka však nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu. (ZSP 1/2010)
34. Navyše, ak má byť v prípade žalovaného v 4. rade dôvodom neplatnosti právneho úkonu - ručiteľského vyhlásenia (resp. jeho Dodatkov č. 1), uvedenie žalovaného v 4. rade do omylu, išlo
by v takom prípade o tzv. relatívne neplatný právny úkon v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka. Pritom relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolať len ten účastník právneho vzťahu, ktorý omyl nevyvolal, resp. konal v ospravedlniteľnom omyle. Omylu sa nemôže dovolávať tá strana, ktorá omyl vyvolala alebo ak si je omylu druhej strany vedomá a nič proti tomu neurobila. Pre dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu platí 3-ročná premlčacia doba, ktorá plynie od momentu, kedy bol právny úkon v omyle urobený. Proti omylu, ktorý spôsobil druhý účastník zmluvy, sa za podmienok uvedených v § 49a Občianskeho zákonníka môže dotknutá strana brániť dovolaním sa neplatnosti právneho úkonu mimo súdu. Ak druhý účastník existenciu omylu popiera, môže sa mýliaci účastník zmluvy dovolať neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní, a to napríklad aj uplatnením námietky v akejkoľvek procesnej forme proti žalobe druhej strany na plnenie; námietku možno pritom uplatniť do troch rokov od urobenia právneho úkonu v omyle.
35. Žalovaný v 4. rade odôvodnil svoju procesnú obranu o tom, že bol pri podpisovaní ručiteľského vyhlásenia uvedený do omylu a bol na neho vyvíjaný nátlak, aj neštandardným postup banky spočívajúcim v tom, že na úverových podmienkach je overený podpis zamestnancom banky a na pôvodnej zmluve o kontokorentnom úvere overený nie je. Súd vo vzťahu k takejto námietke žalovaného v 4. rade uvádza, že je z hľadiska posudzovania prípadného neoprávneného nátlaku, resp. uvedenia do omylu absolútne irelevantná a na základe takýchto skutkových tvrdení nemožno v žiadnom prípade dospieť k záveru o neplatnosti ručiteľského vyhlásenia žalovaného v 4. rade. Navyše, aj keby súd konštatoval neplatnosť ním namietaného právneho úkonu urobeného v omyle, išlo o by o tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, ktorej sa však žalovaný v 4. rade nedomáhal voči žalobcovi v zákonnej 3-ročnej lehote.
36. K vyššie uvedenému súd poznamenáva, že z morálneho hľadiska sa môže javiť ako nespravodlivé, aby menšinoví spoločníci museli uhradiť sumu, ktorú dlží spoločnosť AD TEAM žalobcovi a ktorú oni svojím konaním nespôsobili (pretože chod spoločnosti neriadili), avšak z právneho hľadiska nemožno akceptovať ich argumentáciu o nátlaku, nedobrovoľnom konaní, či konaní v omyle. Žalovaný v 4. rade si nepochybne musel byť vedomý dôsledkov podpisu ručiteľských vyhlásení a aj podnikateľského rizika vyplývajúceho z podnikania spoločnosti AD TEAM, v ktorej je stále spoločníkom (hoci menšinovým).
37. S ohľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a preukázaný. Na základe toho zaviazal súd čiastočným rozsudkom žalovaného v 4. rade na zaplatenie žalobcovi žalovanej sumy 200.000 eur.
38. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
39. Normatívnym vyjadrením subsidiarity ručenia je ustanovenie § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je oprávnenie veriteľa domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa podmienené nesplnením splatného záväzku dlžníkom, avšak až po uplynutí primeranej doby od písomnej výzvy veriteľa. V zmysle platnej judikatúry je podmienka písomnej výzvy splnená tiež v prípade, ak je dlžníkovi doručená žaloba, ktorou sa veriteľ domáha splnenia záväzku súčasne od dlžníka aj od ručiteľa. Ak dlžník nesplní svoj záväzok v zákonnej lehote, t.j. v primeranej dobe od doručenia výzvy, veriteľ sa môže domáhať splnenia svojej pohľadávky od ručiteľa. Z právnej úpravy ručenia pritom nevyplýva veriteľovi povinnosť vyzvať ručiteľa, aby svoj ručiteľský záväzok splnil. Ustanovenie § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka je zároveň dispozitívnym zákonným ustanovením, ktorého aplikáciu môžu strany dohodou vylúčiť.
40. Podľa čl. II bod 2 Dodatku č. 1 ručiteľského vyhlásenia strany vylúčili aplikáciu dispozitívneho ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka a dohodli sa na tom, že ručiteľ uspokojí zabezpečovanú pohľadávku veriteľa (žalobcu) s príslušenstvom v prípade, ak dlžník (AD TEAM) nesplatí svoj splatný záväzok aj bez predchádzajúcej písomnej výzvy veriteľa dlžníkovi. Súčasne však v zmysle čl. II bod 1 Dodatku č. 1 ručiteľského vyhlásenia sa zmluvné strany dohodli, že „na prvú písomnú výzvu veriteľa obsahujúcu jeho vyhlásenie, že dlžník neuhradil pohľadávku riadne a včas uhradí pohľadávku veriteľa v lehote určenej veriteľom vo výzve a ak táto vo výzve nebude určená, tak v lehote 7 kalendárnych dní po doručení výzvy“. Žalobca v konaní nepreukázal doručenie výzvy žalovanému v 4. rade na uhradenie dlžnej sumy. Súd preto za výzvu na zaplatenie dlžnej sumy považoval doručenie
žaloby žalovanému v 4. rade, t.j. dňa 17.05.2017 (č.l. 56 spisu). Splatnosť žalovanej pohľadávky tak voči žalovanému v 4. rade nastala v zmysle § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka po uplynutí 7 dní od doručenia výzvy (formou žaloby), t.j. dňa 25.05.2017.
41. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany žalovaného v 4. rade (ani ostatných žalovaných) nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj zmluvne dohodnutú výšku úrokov z omeškania odo dňa omeškania žalovaného v 4. rade. Na základe toho súd uložil žalovanému v 4. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutý úrok z omeškania vo výške 13,30 % ročne zo sumy 200.000 eur od 25.05.2017 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 4. rade zamietol, pretože žalobca nepreukázal dôvodnosť jeho nároku aj na úroky z omeškania za dobu od 11.04.2013 do 24.05.2017, keď v konaní nebolo preukázané doručenie výzvy na zaplatenie dlhu žalovanému v 4. rade (pred doručením žaloby).
42. Súd v danom prípade rozhodol čiastočným rozsudkom len vo vzťahu k žalovanému v 4. rade, pretože pri preskúmaní spisového materiálu zistil, že žalovanému v 3. rade nebola doposiaľ účinne doručená žaloba, a teda vo vzťahu k žalovanému v 3. rade je rozhodnutie v merite veci predčasné.
43. Súd nevykonal dôkazy výsluchom konateľov spoločnosti AD TEAM - pôvodného žalovaného v 1. rade a pôvodného žalovaného v 2. rade, pretože súdu sa nepodarilo zistiť aktuálny pobyt pôvodného žalovaného v 1. rade a zabezpečiť tak jeho účasť na pojednávaní, a podľa oznámenia právneho zástupcu žalovaného v 3. rade, pôvodný žalovaný v 2. rade zomrel. Súd nepripustil návrh právneho zástupcu žalovaného v 4. rade na vykonanie dokazovania výsluchom žalovaných v 3. a 4. rade podaný až na pojednávaní dňa 22.01.2019, lebo nebol podaný včas napriek poučeniu o sudcovskej koncentrácii konania. Okrem toho, žalovaní v 3. aj 4. rade mali dostatok priestoru na to, aby sa v konaní vyjadrili, čo v konečnom dôsledku aj prostredníctvom právnych zástupcov urobili (či už písomne alebo ústne na pojednávaniach). Zároveň súdu nie je zrejmé, čo iné malo byť výsluchom oboch žalovaných preukázané nad rámec toho, čo už v konaní uviedli. Takisto súd nevykonal dôkaz znaleckým skúmaním pravosti podpisu pôvodného žalovaného v 1. rade na úverovej zmluve. Súd neakceptoval procesnú obranu žalovaného v 4. rade ohľadom popretia pravosti podpisu pôvodného žalovaného v 1. rade na zmluve o kontokorentnom úvere, pretože nebola uplatnená včas. V tejto súvislosti súd zároveň súd uvádza, že samotný žalovaný v 1. rade svoj podpis na zmluve nijakým spôsobom nerozporoval, voči nároku žalobcu vyplývajúceho z tejto zmluvy nijakým spôsobom nenamietal a konanie je voči nemu právoplatne skončené. Námietku pravosti podpisu považuje súd len za účelovú obranu. Navyše všeobecnú požiadavku žalovaného v 4. rade o vykonanie dokazovania na preukázanie platného a účinného uzatvorenia zmluvy nemožno považovať za námietku neplatnosti podpisu pôvodného žalovaného v 1. rade na zmluve, ani za návrh na vykonanie dokazovania ohľadom posúdenia pravosti podpisu. Účelovosť tejto procesnej obrany žalovaného v 4. rade súd vníma aj s ohľadom na to, že námietka pravosti podpisu pôvodného žalovaného v 1. rade sa má týkať len samotnej zmluvy o kontokorentnom úvere, nie však jej dodatkov, a navyše za situácie, keď žalovaný v 4. rade pôvodne argumentoval tým, že pri podpisovaní predmetnej zmluvy nebol prítomný a o obsahu jej znenia sa dozvedel až po doručení žaloby žalobcom. Okrem toho, ak žalovaný v 4. rade namieta vyvíjanie nátlaku zo strany banky a konateľov spoločnosti pri podpise dodatkov ručiteľských vyhlásení v čase, keď malo dôjsť k prolongácii splatnosti poskytnutého úveru (teda nie pri samotnom poskytnutí úveru !), niet pochýb o tom, že žalovaný v 4. rade tak už od roku 2011, keď podpisoval pôvodné ručiteľské vyhlásenie, musel mať vedomosť o poskytnutí úveru zo strany žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu), a teda námietka pravosti podpisu pôvodného žalovaného v 1. rade na zmluve o kontokorentnom úvere je vyslovene účelovou procesnou obranou žalovaného v 4. rade.
44. Súd takisto neakceptoval ani námietku premlčania žalovaného v 4. rade, ktorú právny zástupca žalovaného v 4. rade vzniesol až na pojednávaní dňa 22.01.2019 s odôvodnením, že zo strany žalobcu došlo na tomto pojednávaní k zmene žaloby. Súd má za to, že k zmene žaloby zo strany žalobcu na uvedenom pojednávaní nedošlo a teda žalovaný v 4. rade mal dostatočný priestor na prípadné vznesenie námietky premlčania v rámci svojej procesnej obrany v dovtedajšom priebehu sporu. Za zmenu žaloby nemožno považovať prípadné uvedenie iného údaju o dátume zosplatnenia úveru, pretože v tom prípade ide len o doplnenie skutkových tvrdení. Zmenou žaloby by bola zásadná zmena skutkových tvrdení, z ktorých žalobca odvodzuje svoj žalobný návrh. K takému niečomu však v konaní nedošlo a žalobca sa domáha nároku na základe rovnakých skutkových okolností, aké uviedol už v žalobe. Navyše súd
zdôrazňuje, že sa právneho zástupcu žalovaného v 4. rade už na pojednávaní dňa 18.10.2018 dotazoval, či žalovaný v 4. rade vznáša námietku premlčania s poučením, že na prípadnú námietku premlčania nemusí prihliadať, ak nebude vznesená včas. V súvislosti s uplatnením sudcovskej koncentrácie konania súd zdôrazňuje, že jej zavedením do platnej právnej úpravy zákonodarca sledoval obmedzenie možnosti strán sporu, aby tieto nezmyselne a účelovo nepredlžovali trvanie sporu postupným navrhovaním ďalších a ďalších dôkazov, a uvádzaním stále nových skutkových tvrdení, napriek tomu, že mali dostatok možností v priebehu konania, aby takéto návrhy na vykonanie dokazovania a skutkové tvrdenia súdu uviedli. Obzvlášť je to zvýraznené (ako je to aj v prejednávanej veci), keď sú obe strany sporu zastúpené právnymi zástupcami (kde dokonca v takomto prípade nevyplýva zo zákona súdu ani povinnosť poučovať zastúpené strany sporu o sudcovskej koncentrácii konania). S poukazom na uvedené súd niektoré návrhy na vykonanie dokazovania, resp. „novouvádzané“ skutkové tvrdenia žalovaného v 4. rade nepripustil, pretože boli účelovo uplatnené oneskorene, v zrejmej snahe oddialiť konečné rozhodnutie v merite veci.
45. Súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšou pre vec nepodstatnou argumentáciou strán sporu prezentovanou v konaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 216/2012, nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03).
46. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
47. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Niet dôvodu nezohľadniť na účely posúdenia pomeru úspechu a neúspechu strán sporu aj úroky z omeškania, ktoré pri ich kapitalizovaní dosahujú rozsah uplatnenej istiny (porovnaj rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/95/2010 z 27. januára 2011). V prejednávanej veci nemal súd dôvod odkloniť sa od právneho záveru vyplývajúceho z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2004, sp.zn. 1 M Cdo 1/2004. Na základe toho pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vzal do úvahy pri posudzovaní miery úspechu a neúspechu strán sporu (žalobcu a žalovaného v 4. rade) okrem istiny aj príslušenstvo pohľadávky (úroky z omeškania).
49. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal voči žalovanému v 4. rade náhradu trov konania v rozsahu 38,4 % (69,2 % - 30,8 %), keďže žalobca bol v konaní proti žalovanému v 4. rade úspešný v časti istiny vo výške 200.000 eur a úrokov z omeškania vo výške 46.422,47 eur (t.j. 13,3 % ročne zo sumy 200.000 eur ročne od 25.05.2017 do dňa vydania čiastočného rozsudku) a neúspešný v časti úrokov z omeškania vo výške 109.606,58 eur (t.j. 13,3 % ročne zo sumy 200.000 eur ročne od 11.04.2013 do 24.05.2017). O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).