Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/27/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcov: 1/ Ing. G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Z. XXX/XX, 2/ H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Z. XXX/XX, 3/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Z. XX, právne zastúpení Mgr. Y. X., advokátkou so sídlom W., R. 7, 4/ W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., J. Y. XX, 5/ K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Z. XX, 6/ W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Z. XX, 7/ H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., K. T. XXXX/X, 8/ H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., T. 5, 9/ J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., J. M. XXXX/XX, XX/ P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Y. 1, XX/ T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Z. XX, XX/ J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Z. XX, XX/ K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Z. XX, žalobcovia 4/ - 13/ zastúpení Z.. G. F., bytom W., Z. XXX/XX, proti žalovaným: 1/ T. E., bytom W., Z. XXX a 2/ R. H., bytom W., Ľ. Y. XX, právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. O. s.r.o., so sídlom Q., T. 7, Z. XX XXX XXX, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. októbra 2017, č.k. 21C/102/2016-89, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovia 1/ - 13/ m a j ú nárok proti žalovaným 1/, 2/ na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. určil, že darovacia zmluva uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako darcom a žalovaným 2/ ako obdarovaným, na základe ktorej previedol darca na obdarovaného podiel vo veľkosti 260/23040-ín na spoločnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci Trenčín v katastrálnom území Z., zapísanej na listoch vlastníctva : LV č. XXX - ako parcely registra " C " č. XXX- zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, č. XXX- záhrady vo výmere XXX m2, č. XXX

- zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, č. XXX/X- ostatné plochy vo výmere XXX mX, č. XXX/ X- zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2 a stavby- rodinný dom - súpisné číslo XXX na parcele č. XXX a pálenica - súpisné číslo XXX na parcele č. XXX, LV č. XXXX - ako parcely registra " E " č. XXX trvalé trávne porasty vo výmere XXX m2, č. XXX záhrady vo výmere X.XXX m2, č. XXX záhrady vo výmere XX.XXX m2, č. XXX záhrady vo výmere X.XXX m2, č. XXX trvalé trávne porasty vo výmere X.XXX m2, č. XXX záhrady vo výmere XX.XXX m2, č. XXX záhrady vo výmere XX.XXX m2, č. XXX záhrady vo výmere X.XXX m2, č. XXX lesné pozemky vo výmere X.XXX m2, č. XXX lesné pozemky vo výmere XXX m2, č. XXX trvalé trávne porasty vo výmere XXXXX m2, LV č. XXXX - ako parcely registra " E ", č. XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1 m2, č. XXX záhrady vo výmere X.XXX m2, č. XXX lesné pozemky vo výmere 40.960 m2, č. XXX lesné pozemky vo výmere 14.710 m2, č. XXX ostatné plochy vo výmere 3.404 m2, LV č. XXXX - ako parcely registra " E " , č. XXX orná pôda vo výmere 2.310 m2, č. XXXX trvalé trávne porasty vo výmere 20.346 m2, č. XXXX trvalé trávne porasty vo výmere 2.050 m2, č. XXXX trvalé trávne porasty vo výmere 2.927 m2, č. XXXX orná pôda vo výmere 936 m2, LV č. XXXX - ako parcely registra " E " č. XXXX trvalé trávne porasty vo výmere 131.107 m2, LV č. XXXX- ako parcely registra " E " č. XXX lesné pozemky vo výmere 1.152.686 m2, LV č. XXXX- ako parcely registra " E " č. XXX ostatné plochy vo výmere 3.579 m2, č. XXX trvalé trávne porasty vo výmere 3.394 m2, č. XXX lesné pozemky vo výmere 289.926 m2, č. XXX orná pôda vo výmere 2.440 m2, č. XXX trvalé trávne porasty vo výmere 11.867 m2, č. XXX orná pôda vo výmere 2.030 m2, č. XXX trvalé trávne porasty vo výmere 2.443 m2, č. XXXX trvalé trávne porasty vo výmere 2.227 m2 a v katastrálnom území K., zapísanej na listoch vlastníctva : LV č. XXXX - ako parcely registra " E " č. XXX lesné pozemky vo výmere 1.828 m2 , LV č.XXXX - ako parcely registra " E " č. XXX/X lesné pozemky vo výmere 8 m2, č. XXX/X lesné pozemky vo výmere 5 m2, č. XXX/X lesné pozemky vo výmere 18 m2, č. XXX/ X lesné pozemky vo výmere 76 m2, podľa ktorej vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného 2/ ako obdarovaného bol Okresným úradom Trenčín, odborom katastrálnym povolený dňa 14.01.2014 v konaní vedenom pod V XXXX/XXXX je neplatná. Vo výroku II. rozhodol, že žalobcom 1/ až 13/ priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne vec posúdil podľa § 40a, § 140, § 603, § 39 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 2, § 9 ods. 7 zák. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení platnom do 26.02.2014. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia 1/ - 13/ sa domáhali určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ ako darcom a žalovaným 2/ ako obdarovaným z titulu porušenia predkupného práva. Konštatoval, že nebolo medzi stranami sporné, že žalobcovia 1/ až 13/ a žalovaný 1/ sú členmi pozemkového spoločenstva a ktoré parcely tvoria spoločnú nehnuteľnosť. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný 1/ ako darca uzavrel so žalovaným 2/ ako obdarovaným dňa 19.11.2013 darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti, ktorý je podrobne popísaný vo výroku tohto rozsudku, vklad bol povolený Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom, v konaní V XXXX/XX dňa 13.01.2014. V danej veci bola žaloba podaná 13.05.2016, teda v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, súd preto skúmal, či na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení súd vychádzal z rozhodnutia NS SR zo 14.05.2014, sp. zn. 7Cdo/46/2013, v ktorom sa uvádza, že Občiansky zákonník v § 603 ods. 3 stanovuje pri porušení predkupného práva primárne (všeobecné) pravidlo, ktorým je oprávnenému daná možnosť na nadobúdateľovi domáhať sa buď ponúknutia veci na kúpu alebo toho, aby mu zostalo predkupné právo zachované. Sekundárnym (špeciálnym) oprávnením z porušenia predkupného práva je právo oprávneného na reparáciu protiprávneho stavu do právneho stavu, aký tu bol pred jeho porušením - t. j. navrátením do pôvodného stavu, k čomu môže slúžiť inštitút dovolania sa relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka). V danom prípade sa žalobcovia rozhodli uprednostniť špeciálnu úpravu nároku v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka podaním určovacej žaloby o neplatnosť právneho úkonu, ktorým malo byť porušené ich predkupné právo. Súd prvej inštancie mal za to, že bol daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, rozhodnutím vo veci sa v evidencii nehnuteľností obnoví stav pred predmetnou darovacou zmluvou. Záujem členov pozemkového spoločenstva nezvyšovať počet členov, dohliadnuť, aby nedochádzalo k deleniu už aj tak malých spoluvlastníckych podielov, pokiaľ je to možné, súd považoval za dostatočný dôvod uplatnenej žaloby. Uvedením veci do stavu pred darovacou zmluvou tak bude daná možnosť ostatným spoluvlastníkom prednostne spoluvlastnícky podiel získať. Navyše darovanie spoluvlastníckeho podielu za okolností, ako ich popísal žalovaný 1/, je viac ako pozoruhodné, ťažko uveriť tomu, že žalovaný 2/ vyrábal žalovanému 1/ nábytok len ako priateľskú službu, možno teda predpokladať, že spôsob získania spoluvlastníckeho podielu v pozemkovom spoločenstve žalovaným 2/ bol zvolený s cieľom obísť prípadné nároky ostatných členov, plynúce pre nich z predkupného práva. S námietkou žalovaných, že v danej veci je vylúčená aplikácia § 140 Obč. zákonníka sa súd nestotožnil. Z § 2 a § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z.z. vyplýva len toľko, že všeobecné ustanovenie o predkupnom práve (§ 140 Občianskeho zákonníka) sa nevzťahuje len na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva. Pokiaľ ide o prevod podielu subjektu mimo členov spoločenstva, bolo potrebné predkupné právo členov spoločenstva rešpektovať. Zostalo zaoberať sa iba otázkou, či sa toto predkupné právo vzťahuje aj na prípady darovania. V tomto ohľade vychádzal súd z názoru vysloveného v rozhodnutí NS SR z 25.10.2005 sp. zn. 1Cdo/102/2005. V danom prípade nebol sporný skutkový stav kedy je zrejmé, že žalobcom ako spoluvlastníkom pred prevodom podielov k spoločnej nehnuteľnosti nebol podiel ponúknutý na kúpu. Toto nespochybňovali ani žalovaní, V danej otázke ide o rozdielnosť judikatúry ohľadne predkupného práva slovenských a českých súdov. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade bolo porušené predkupné právo žalobcov, ktoré je nesporné, nakoľko aj vyplýva z príslušných LV, títo sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, súd určil, že predmetná darovacia zmluva je neplatná. Súd nenašiel žiadne dôvody pre odchýlenie sa od doterajšej judikatúry slovenských súdov, naopak okolnosti prípadu popisované samotnými žalovanými (uzavretie darovacej zmluvy z vďaky za bezodplatne prevedené práce) dávajú silu skôr judikatúre slovenských súdov vzhľadom na riziká, ktoré popísal aj Ústavný súd SR, kedy pri opačnom výklade vzniká veľmi široký priestor na obchádzanie zákonného predkupného práva pomocou simulovaných darovacích zmlúv, ktorých účelom nie je bezodplatné nadobudnutie veci. Inštitút predkupného práva je v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu k veci (§ 140 zákonodarcom stanovený vyslovene na ochranu samotných spoluvlastníkov veci, nakoľko zo spoluvlastníctva k veci vyplývajú nielen práva, ale aj rôzne obmedzenia a spoločné povinnosti spoluvlastníkov veci s tým, že je spravodlivé, aby sa spoluvlastník mohol rozhodnúť, či bude akceptovať nového spoluvlastníka k veci a svoje predkupné právo k veci nevyužije alebo sa rozhodne tak, že pôvodného spoluvlastníka vyplatí a uplatnením predkupného práva získa jeho spoluvlastnícky podiel k spoločnej veci, čím v konečnom dôsledku zamedzí tomu, aby nejaká tretia osoba proti vôli pôvodného spoluvlastníka s ním spoločne vlastnila nejakú vec. Nie je možné pripustiť, aby spoluvlastníci obchádzali inštitút predkupného práva bezodplatnými prevodmi svojich spoluvlastníckych podielov s pochybným zdôvodnením, že oni podiely nepredávajú, ale darujú. Argumentácia o porušení ústavou garantovaných práv slobodne nakladať s vlastnou vecou v prípade bezodplatných prevodov spoluvlastníckych podielov neobstojí, nakoľko vlastníctvo k veci nie je absolútne v tom zmysle, že vlastník veci si s vecou môže robiť čo chce, ale s vecou môže vlastník nakladať len tak, aby neporušil zákonom stanovené práva iných osôb. V otázke posudzovania, či svoj spoluvlastnícky podiel žalovaný 1) mal povinnosť ponúknuť ostatným spoluvlastníkom, alebo bol tento akt ponechaný na jeho vôli, sa súd prvej inštancie stotožnil s argumentáciou žalobcov. V relatívne krátkom čase po nadobudnutí účinnosti zákona č. 97/2013 Z.z. došlo k novelizácii práve sporného ustanovenia § 9 ods. 7 zák. č. 97/2013, teda jeho znenia, pripúšťajúceho nesprávny výklad vôle zákonodarcu v rozpore s dôvodovou správou k zákonu s cieľom odstrániť nesprávny výklad, smerujúci k tomu, že pri prevode spoluvlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti nie je povinnosť ponúknuť podiel ostatným spoluvlastníkom striktne stanovená. Zo znenia pôvodného § 9 ods. 7 vyplývala iba možnosť rozhodnúť sa, či ponuku na predaj prevádzajúci spoluvlastník realizuje prostredníctvom výboru alebo nie. Predkupné právo ostatných spoluvlastníkov bolo však potrebné rešpektovať. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že ustanovenia zákona č. 97/2013 Z.z. napokon nepripúšťajú možnosť darovať spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti osobe, ktorá nie je členom pozemkového spoločenstva. Všeobecné ustanovenia o predkupnom práve sa nevzťahuje na prevod podielu medzi členmi spoločenstva, čo znamená, že člen spoločenstva môže druhému členovi svoj podiel predať alebo darovať bez obmedzení povinnosťou z predkupného práva. Vo vzťahu k osobe, ktorá nie je členom pozemkového spoločenstva však existuje len možnosť spoluvlastnícky podiel predať, možnosť darovať ho § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z.z. nepripúšťa. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že sporná darovacia zmluva je v prvom rade absolútne neplatným právnym úkonom pre jej rozpor so zákonom. Až v druhom rade, pre prípad opačného výkladu, by bola táto zmluva relatívne neplatná pre nedodržanie povinnosti umožniť ostatným spoluvlastníkom výkon predkupného práva. Z dôvodov vyššie uvedených súd prvej inštancie vyslovil, že darovacia zmluva uzavretá dňa 19.11.2013 je absolútne neplatná. Úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 CSP, vzhľadom na ich plný úspech v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/, domáhali sa jeho zmeny a zamietnutia žaloby v celom rozsahu. Namietali nesprávny právny záver súdu prvej inštancie o existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení neplatnosti darovacej zmluvy. V tomto smere poukázali na tvrdenia žalobcov, ktorí si sami odporujú, keď na jednej strane tvrdia, že žalovaný 2/ nadobudol podiel zo špekulatívnych dôvodov v snahe získať vplyv na rozhodnutiach spoločenstva o nakladaní so spoločnou nehnuteľnosťou, na druhej strane uvádzajú, že žalovaný 2/ sa nezúčastňuje na schôdzach spoločenstva, nevykonáva svoje právo vlastníka podielu a ešte tvrdia, že navrátením do pôvodného stavu si budú môcť ostatní členovia uplatniť svoje nároky z predkupného práva. Z uvedených skutkových tvrdení žalobcov vyplýva, že sami nie sú presvedčení o tom, aký nárok by si chceli voči žalovaným uplatniť. Napriek tomu, že na túto otázku existuje viacero rozdielnych súdnych rozhodnutí poukázali v odvolaní na rozhodnutie Ro KS v Ústí nad Labem sp. zn. 21C/58/2005, podľa ktorého žalobca nemá právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou malo byť porušené predkupné právo žalobcu, ak podľa tejto zmluvy už bol povolený vklad vlastníckeho práva. Žalobca sa môže domáhať súdnej ochrany žalobou o určenie, že pôvodný podielový spoluvlastník je v dôsledku relatívnej neplatnosti prevodnej zmluvy podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Zároveň treba prihliadnuť na to, že v prípadoch predkupného práva sa dostávajú do súbehu otázka relatívnej neplatnosti a predkupného práva pri § 140 Obč. zákonníka. V Slovenskej republike nebola doteraz táto problematika komplexne spracovaná, preto vznikajú rozdielne právne závery. Aký význam má relatívna neplatnosť pre žalobcov, keď podľa § 603 ods. 3 Obč. zákonníka môže oprávnený uplatniť priamo daný nárok, t.j. domáhať sa, aby mu vec žalovaný ponúkol na predaj alebo mu zostane zachované predkupné právo. Uvedené právne teórie sú dôležité z hľadiska zaujatia názoru, či v skutočnosti žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy, keď si mohli priamo uplatniť nárok na daný podiel. Z vyjadrení žalobcov nie je možné určiť jednoznačne, určito a zrozumiteľne skutkové tvrdenia; ako už bolo uvedené, z ich strany boli uvedené viaceré „teórie a názory“, ktorými by preukázali naliehavý právny záujem. Žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia, žiadna špekulatívnosť v konaní a postupe žalovaného 2/ nebola zistená, žiadnym nimi uvádzaným nekalým spôsobom neovplyvňoval a ani neovplyvňuje činnosť spoločenstva. Z listov vlastníctva, na ktorých sú nehnuteľnosti evidované je zrejmé, že vždy ide v priemere o cca 170 podielových spoluvlastníkov. Preto tu vyvstáva ďalšia otázka, že ak zostávajúci spoluvlastníci nemajú námietky voči prevodu medzi žalovanými, prečo žalobcovia neuplatnili v prípade, ak mali konkrétny záujem, konkrétny nárok, ale domáhali sa len určenia neplatnosti darovacej zmluvy. Ďalším dôvodom odvolania žalovaných je práve sporné ustanovenie § 9 ods. 7 zák. č. 97/2013 Z. z.. Vzhľadom na to, že právny úkon - darovacia zmluva bola uzatvorená v roku 2013, posudzuje sa táto zmluva podľa znenia účinného v čase vzniku právneho úkonu. Z ust. § 9 ods. 7 citovaného zákona vyplýva, že na prevod medzi členmi sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve (§ 140 Obč. zák.) okrem prípadu prevodu podľa § 11 ods. 2. Zostala zachovaná možnosť, nie povinnosť, ponúknuť svoj podiel ostatným spoluvlastníkom prostredníctvom výboru. Predkupné právo podľa § 140 Obč. zák. by platilo len pre prípad prevodov spoluvlastníckeho podielu formou predaja. V tomto prípade išlo o darovaciu zmluvu, preto treba prihliadnuť hlavne na význam tohto druhu zmluvy. Z gramatického, systematického a logického výkladu § 140 Obč. zák. a naň nadväzujúcich ust. § 602 ods. 1, § 603 ods. 3 a § 606 Obč. zák. je nutné zohľadniť pojmový znak darovacej zmluvy, ktorým je dobrovoľnosť darovania. Uplatnenie princípov predkupného práva aj na darovacie zmluvy je v rozpore s podstatou darovania a výsledkom by bolo darovanie veci niekomu, koho darca obdarovať nechce a nebolo by možné hovoriť o dobrovoľnom darovaní, ale o nútenom bezodplatnom prevode. Podľa názoru žalovaných závisí výslovne od konkrétneho prípadu, dôvodnosť, resp. nedôvodnosť aplikácie ust. § 140 Obč. zák. na darovacie zmluvy treba odvodzovať od zistených skutkových okolností. Zákon o pozemkových spoločenstvách je špeciálnym právnym predpisom, vyplýva to aj z ustanovenia § 2 ods.2 zákona č. 97/2013 Z.z. Preto aj použitie § 140 Obč. zák. je pri prevode podielov člena pozemkového spoločenstva vylúčené. Nakoľko ale ustanovenie § 40a Obč. zák. taxatívne vymenúva ustanovenie zákona, medzi inými aj ustanovenie § 140 Obč. zák. je pre prevod spoluvlastníckeho podielu nepoužiteľné. Poukázali na § 9 ods. 7 veta druhá zák. č. 97/2013 Z.z. platného v čase vzniku darovacej zmluvy, ktorý vymedzuje postup pri prevode spoluvlastníckeho podielu vlastníka podielu spoločnej nehnuteľnosti, ale len v prípade predaja, keď je dané oprávnenie, vymedzené slovom „môže“, urobiť ponuku na predaj voči ostatným spoluvlastníkom prostredníctvom výboru. Zo znenia tejto vety jednoznačne vyplýva, že vlastník nemal žiadnu povinnosť informovať ostatných členov spoločenstva a ani výbor o svojom rozhodnutí darovať svoj podiel tretej osobe. Tá skutočnosť, že sa následne novelou upravilo znenie druhej vety § 9 ods. 7 nemôže byť žalovanému 1/ na ťarchu. Darovacia zmluva nebola v rozpore s kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ani zákona o pozemkových spoločenstvách, vklad vlastníckeho práva bol správnym orgánom povolený, preto nemôže byť vyslovená absolútna a ani relatívna neplatnosť právneho úkonu. Zdôraznili, že zákon titul darovania žiadnym svojim ustanovením nevylúčil, tým pádom nemohol žalovaný 1/ porušiť právny predpis a preto názor súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti právneho úkonu je nesprávny. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovali za zmätočné, nakoľko súd pripustil tak absolútnu, ako aj relatívnu neplatnosť. Rozsudok súdu je z hľadiska práva nepreskúmateľný (zmätočný), teda arbitrárny, resp. zjavne neodôvodnený. Tým, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie, je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Ďalej považovali za potrebné zaoberať sa aj otázkou, či sa môžu žalobcovia domáhať neplatnosti darovacej zmluvy v celom rozsahu, t.j. či sú žalobcovia aktívne legitimovaní na podaní tejto žaloby. Riešenie tejto otázky prichádza do úvahy v prípade, ak súd dôjde k záveru, že ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu s použitím § 140 Obč. zák. Vždy sa vychádza z toho, že každému spoluvlastníkovi patrí predkupné právo len v rozsahu toho podielu, ktorý vlastní a vo zvyšku patrí ostatným spoluvlastníkom. Žalobcovia v posudzovanej veci v čase prevodu vlastnili podiel 9/32 z celej nehnuteľnosti, ostatní spoluvlastníci spolu so žalovanými podiel 23/32. Žalobcovia preto nemajú predkupné právo na celý prevádzaný podiel 260/23040, ale len na časť prevádzaného podielu v pomere k ich podielu. Z uvedeného preto žalobcom nemohlo patriť predkupné právo do výšky celého spoluvlastníckeho podielu, preto je ich žaloba v časti prevyšujúcej ich podiel nedôvodná a treba ju zamietnuť. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu. Uplatnili si náhradu trov konania.

3. Žalobcovia 1/ - 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Stotožnili sa s názorom súdu prvej inštancie, že vo veci bol daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože rozhodnutím vo veci sa v evidencii nehnuteľnosti obnoví stav pred predmetnou darovacou zmluvou, čo samo osebe môže zakladať naliehavosť právneho záujmu žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. Nestotožnili sa s názorom žalovaných vysloveným v časti II. odvolania, kde uvádzajú, že predkupné právo podľa § 140 by platilo len pre prípad prevodov spoluvlastníckeho podielu formou predaja. Predkupné právo sa vzťahuje na prevod spoluvlastníckeho podielu a nie na jeho prechod. Systematickému, gramatickému a logickému výkladu ust. § 140 Obč. zákonníka zodpovedá, aby pojem „prevod spoluvlastníckeho podielu“ zahŕňal tak odplatný, ako aj bezodplatný prevod. Ďalej uviedli, že účelom ich žaloby je navrátenie do predošlého stavu za účelom, aby žalobcovia neboli v spoluvlastníckom vzťahu so žalovaným 2/, ktorý nemá s nehnuteľnosťou zámery, ktoré sú v súlade so záujmami spoločenstva a súčasne, aby nedochádzalo k drobeniu podielov a zvyšovaniu počtu spoluvlastníkov. Mali za to, že je spravodlivé požadovať na žalovanom 1/ jeho zotrvanie v spoločenstve, pretože sám žalovaný 1/ potvrdil svoj záujem na takomto zotrvaní a jeho zámer vyplýva aj zo skutočnosti, že previedol na žalovaného 2/ iba časť spoluvlastníckeho podielu. Pokiaľ ide o výklad ust. § 9 ods. 7 zák. č. 97/2013 Z.z. trvali na tom, že pri prevode podielu vlastníka spoločnej nehnuteľnosti sa uplatňuje zákonné predkupné právo ostatných vlastníkov podielov podľa ust. § 140 Obč. zákonníka v prípade, že prevodca prevádza podiel na osobu stojacu mimo pozemkového spoločenstva. V prípade prevodu podielu zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ ide o situáciu podľa vety druhej ust. § 9 ods. 7, kedy zostáva predkupné právo členov pozemkového spoločenstva zachované voči tretím osobám a prevodca môže ponuku na výkon predkupného práva zrealizovať buď sám vo vlastnej réžii alebo prostredníctvom výboru ako štatutárneho orgánu pozemkového spoločenstva. Tieto alternatívy vyplývajú zo slova „môže“, ktoré zákonodarca v pôvodnom zákonnom texte použil. Hoci z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva skôr povinnosť ako právo prevodcu svojho podielu na spoločnej nehnuteľnosti ponúknuť svoj podiel ostatným členom pozemkového spoločenstva prostredníctvom výboru. Vyslovili názor, že žalovaní konali vedome v rozpore so znením zákona a jeho výklad si v priebehu konania , ale aj v podanom odvolaní upravujú a vysvetľujú podľa svojej potreby. Podľa znenia ust. § 9 ods. 7 zák. č. 97/2013 Z.z. účinného v čase prevodu spoluvlastníckeho podielu, bola zakotvená povinnosť spoluvlastníka pri prevode podielu na tretiu osobu ponúknuť svoj podiel ostatným spoluvlastníkom na realizáciu ich predkupného práva a túto svoju povinnosť mohol splniť buď sám vo vlastnej réžii alebo prostredníctvom výboru spoločenstva. Považovali rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené, vychádzajúce zo správne zisteného skutkového stavu za použitia správnej právnej normy a teda správne právne posúdené. Mali za to, že sú aktívne legitimovaní na podanie predmetnej žaloby domáhať sa relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy v celom rozsahu prevedeného spoluvlastníckeho podielu. Uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobcovia 4/ - 13/ sa k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ písomne nevyjadrili.

5. Žalovaní 1/, 2/ v písomnej replike k vyjadreniu žalobcov 1/ - 3/ uviedli, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno o špekulatívnom zámere žalovaného 2/ získať vplyv na rozhodnutie spoločenstva o nakladaní so spoločnou nehnuteľnosťou, a teda nepreukázali pravdivosť ich tvrdenia o účelovom prevode. Pokiaľ ide o výklad ust. § 9 ods. 7 zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, pridržiavali sa v celom rozsahu svojich tvrdení, podrobne uvedených v podanom odvolaní. Zdôraznili, že v čase vykonania právneho úkonu, bolo účinné znenie ustanovenia § 9 ods. 7 zákona, podľa ktorého člen spoločenstva ako vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti mohol ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov prostredníctvom výboru. V nadväznosti na to uviedli, že platnosť právneho úkonu sa vždy posudzuje podľa stavu, platného v čase jeho vykonania. Preto i predmetná darovacia zmluva je platná, a to aj s poukazom na to, že zákon o pozemkových spoločenstvách darovanie spoluvlastníckeho podielu nevylučoval a tým pádom ani nezakazoval. Tomuto záveru svedčí i základný právny princíp, v zmysle ktorého „všetko čo nie je zakázané, je dovolené". Vzhľadom na to, že slovenské súdy nemajú jednotný názor na výklad ust. § 140 Obč. zákonníka, súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo nebolo možné v prejednávanom spore akceptovať ich názor súdnej praxe a právnej vedy, v zmysle ktorého nemožno brániť vlastníkovi nakladať s vecou (teda darovať podiel k nehnuteľnosti osobe, ktorá stojí mimo pozemkového spoločenstva). Aj na základe týchto skutočností považujú žalovaní rozhodnutie súdu za nepresvedčivé. Zdôraznili, že ust. § 9 ods. 7 je v celom rozsahu špeciálnym ustanovením vo vzťahu k uplatneniu § 140 Obč. zákonníka. Z toho vyplýva, že na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve s výnimkou jediného prevodu podľa § 11 ods. 2 zákona. Na tomto mieste sa aplikuje právny predpis pochádzajúci z rímskeho práva, ktorý znamená, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov, prednosť má konkrétnejší právny predpis oproti všeobecnejšiemu.

6. Žalobcovia 1/ - 3/ v písomnej duplike k replike žalovaných 1/, 2/ uviedli, že žalobu podali z dôvodu, že bolo porušené, nerešpektované ich zákonné predkupné právo ako vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti , pretože im nebol prevádzaný spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ ponúknutý na kúpu. Poukázali na bod 13. odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie konštatoval, že darovanie spoluvlastníckeho podielu za okolností, ako ich popísal žalovaný 1/ je viac ako pozoruhodné a ťažko uveriť jeho tvrdeniam a možno teda predpokladať, že spôsob získania spoluvlastníckeho podielu v pozemkovom spoločenstve žalovaným 2/ bol zvolený s cieľom obísť nároky ostatných členov plynúce pre nich z predkupného práva. V ostatnom zotrvali na svojej argumentácii uvedenej v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/. 7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z., ďalej len bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 ( keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/, 2/ nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom názore, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ ako darcom a žalovaným 2/ ako obdarovaným je absolútne neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39 Obč. zákonníka pre rozpor so zákonom. Konštatoval, že ustanovenia zákona č. 97/2013 Z.z. nepripúšťajú možnosť darovať spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti osobe, ktorá nie je členom pozemkového spoločenstva. Všeobecné ustanovenia o predkupnom práve sa nevzťahujú na prevod podielu medzi členmi spoločenstva, čo znamená, že člen spoločenstva môže druhému členovi svoj podiel predať alebo darovať bez obmedzení povinnosťou z predkupného práva. Vo vzťahu k osobe, ktorá nie je členom pozemkového spoločenstva však existuje len možnosť spoluvlastnícky podiel predať, možnosť darovať ho ust. § 9 ods. 7 zák. č. 97/2013 Z.z. nepripúšťa. Až v druhom rade pre prípad opačného výkladu by bola táto darovacia zmluva relatívne neplatná pre nedodržanie povinnosti umožniť ostatným spoluvlastníkom výkon predkupného práva. Pokiaľ ide o výklad ust. § 9 ods. 7 veta druhá zák. č. 97/2013 Z.z. účinného v čase uzavretia darovacej zmluvy sa súd prvej inštancie stotožnil s argumentáciou žalobcov a dospel k záveru, že pri prevode spoluvlastníckeho podielu bolo potrebné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov rešpektovať. Zo znenia ust. § 9 ods. 7 vyplývala iba možnosť rozhodnúť sa, či ponuku na predaj predávajúci spoluvlastník realizuje prostredníctvom výboru alebo nie. Predkupné právo ostatných spoluvlastníkov však bolo potrebné rešpektovať.

9. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení zodpovedal otázky, ktoré majú pre daný spor podstatný význam, dostatočne objasnil skutkový stav veci a správne vec aj po právnej stránke posúdil. K odvolacím námietkam žalovaných 1/, 2/ uvádza nasledovné:

10. V danom spore sa žalobcovia 1/ - 13/ domáhali určenia relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/ z titulu porušenia predkupného práva podľa § 9 ods. 7 veta druhá zák. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. V priebehu konania žalovaní 1/ - 13/ dôvodili, že darovaciu zmluvu je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že tento právny úkon obchádza zákon. Žalovaný 1/ tým, že časť svojho podielu na spoločnej nehnuteľnosti previedol na žalovaného 2/ bezodplatne darovaním obišiel znenie ust. § 9 ods. 7 , ktorý pripúšťa iba predaj podielu, možnosť darovania podielu zákon nepripúšťa.

11. Z hľadiska skutkového stavu bolo v danom spore na základe vykonaného dokazovania zistené, že žalobcovia 1/ - 13/ a žalovaný 1/ sú členmi pozemkového spoločenstva - I. F. J. Z.. Na základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako darcom a žalovaným 2/ ako obdarovaným dňa 19.11.2013 došlo k prevodu časti podielu žalovaného 1/ vo veľkosti 260/23040-ín na spoločnej nehnuteľnosti. Vklad vlastníckeho práva podľa uvedenej darovacej zmluvy bol Okresným úradom Trenčín odborom katastrálnym povolený dňa 14.11.2014 v konaní vedenom pod V 5540/2013. Medzi stranami nebolo sporné, že pri prevode časti svojho podielu na spoločnej nehnuteľnosti žalovaný 1/ neponúkol podiel na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti a tento previedol na žalovaného 2/, ktorý nie je členom pozemkového spoločenstva. Žalovaní 1/ - 3/ sa listom zo dňa 06.11.2015 dovolali relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu nerešpektovania ich predkupného práva a následne dňa 13.05.2016 podali žalobu na súd. Súd prvej inštancie vyslovil danosť naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení neplatnosti darovacej zmluvy správne s odkazom na ust. § 80 písm. c) O.s.p. účinného do 30.06.2016, keďže v danej veci bola žaloba podaná dňa 13.05.2016, teda v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Aj odvolací súd zdiela názor , že žalobcovia ako vlastníci podielov na spoločnej nehnuteľnosti a členovia pozemkového spoločenstva majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko vyslovením neplatnosti darovacej zmluvy sa v katastri nehnuteľností obnoví právny stav pred predmetnou darovacou zmluvou. Naliehavý právny záujem bolo potrebné skúmať aj v kontexte zákona o pozemkových spoločenstvách, keď cieľom tejto právnej úpravy je nezvyšovať počet členov (nadobúdaním vlastníctva podielov v spoločnej nehnuteľnosti tretími osobami) a zabrániť tak drobeniu podielov na spoločnej nehnuteľnosti Žalobcovia 1/ - 13/ teda zvolili vhodný procesný prostriedok na ochranu svojho vlastníckeho práva, žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je spôsobilá byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Uvedením veci do stavu pred darovacou zmluvou bude daná možnosť ostatným spoluvlastníkom prednostne spoluvlastnícky podiel získať, pokiaľ žalovaný 1/ bude mať záujem svoj podiel na spoločnej nehnuteľnosti previesť. Za týchto okolností možno konštatovať, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy.

12. Podľa § 39 Obč. zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

13. V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú neplatnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť stranami sporu tvrdené (napríklad nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu uzavrieť zmluvu, rozpor so zákonom a podobne, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.07.2012 sp. zn. 5Cdo/208/2010).

14. Podľa § 9 ods. 7 zák. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení platnom v čase uzavretia darovacej zmluvy (t.j. 19.11.2013) na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve, ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2. Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, môže ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru; ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe.

15. V danej veci nebol sporný skutkový stav medzi stranami, kedy je zrejmé, že žalobcom ako spoluvlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti žalovaný 1/ pred prevodom podielu neponúkol svoj podiel na kúpu a tento previedol darovacou zmluvou na žalovaného 2/, ktorý nebol členom pozemkového spoločenstva. V prípade prevodu podielu zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ bolo potrebné vychádzať z ust. § 9 ods. 7 vety druhej citovaného zákona platného v čase uzavretia darovacej zmluvy, podľa ktorého ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, môže ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru; ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe. Z citovaného zákonného ustanovenia § 9 ods. 7 veta druhá je zrejmé, že toto zákonné ustanovenie nepripúšťa možnosť prevodu podielu formou darovania. Vo vzťahu k osobe, ktorá nie je členom pozemkového spoločenstva, teda existuje len možnosť spoluvlastnícky podiel predať, nemožno ho darovať. Z týchto dôvodov je darovacia zmluva uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Obč. zákonníka, nakoľko je v rozpore s ust. § 9 ods. 7 veta druhá zák. č. 97/2013 Z.z. Na základe uvedeného právneho posúdenia bola žaloba žalobcov opodstatnená.

16. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ ide o výklad ust. § 9 ods. 7 veta druhá zák. č. 97/2013 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia darovacej zmluvy, odvolací súd zdiela názor súdu prvej inštancie, že pri prevode podielu vlastníka spoločnej nehnuteľnosti sa uplatňuje zákonné predkupné právo ostatných vlastníkov podielov podľa ust. § 140 Obč. zákonníka v prípade, že prevodca prevádza podiel na osobu stojacu mimo pozemkového spoločenstva. Zo znenia ust. § 9 ods. 7 vyplývala iba možnosť, či prevodca ponuku na výkon predkupného práva zrealizuje sám vo vlastnej réžii alebo prostredníctvom výboru ako štatutárneho orgánu pozemkového spoločenstva. Predkupné právo ostatných spoluvlastníkov bolo však potrebné rešpektovať.

17. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ v podanom odvolaní namietali nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov 1/ - 13/ na podanie predmetnej žaloby, odvolací súd konštatuje, že táto námietka žalovaných je nedôvodná. Žalobcovia 1/ - 13/ ako vlastníci podielu spoločnej nehnuteľnosti sú aktívne legitimovaní na podanie predmetnej žaloby o určenie neplatnosti darovacej zmluvy v celom rozsahu prevedeného spoluvlastníckeho podielu. Aktívne legitimovanou osobou v žalobe o určenie neplatnosti zmluvy je osoba, ktorá nie je účastníkom tejto zmluvy, ak by kladné rozhodnutie o takej žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie. 18. Na záver je potrebné uviesť, že závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožnil majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v takom rozsahu, aby náležite zistil skutkový stav a tento správne právne posúdil. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, čo však nie je tento prípad, čo vedie odvolací súd k nutnosti vyhodnotiť odvolacie námietky žalovaných 1/, 2/ o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia, či prípadnom porušení práva žalovaných na spravodlivé súdne konanie ako nedôvodné.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

20. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 tak, že úspešným žalobcom 1/ - 13/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní. V zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .