Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20S-146-2021.pdf
PDF · 81.83 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/146/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Eriky Tischlerovej, v právnej veci žalobcu: TMS-INVEST, s.r.o., so sídlom Pluhová 2010/8, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 35 859083, právne zastúpený AK MS s.r.o., Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 47 237 767, JUDr. Miloslav Šimkovič, konateľ a advokát, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava - Odbor opravných prostriedkov so sídlom Vajanského 2, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP3-2021/016104-002 zo dňa 7. októbra 2021, t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu zo dňa 11.12.2021 o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1.
Žalobou zo dňa 11.12.2021, doručenou na Krajský súd v Trnave dňa 14.12.2021 sa žalobca domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP3-2021/016104-002 zo dňa 7.10.2021.
2.
Okresný úrad Piešťany, odbor starostlivosti o životné prostredie ako prvostupňový správny orgán vydal dňa 14.12.2020 Rozhodnutie č.j. OU-PN-OSZP-ŠVS/2020/000428-039, ktorým žiadateľovi (žalobcovi) vydal povolenie na uskutočnenie vodnej stavby „SO-07 Vodovod a SO-08 Kanalizácia“ v rámci stavby „Bytové domy - Piešťany, Hollého ulica“.
3.
Proti uvedenému rozhodnutiu sa odvolal samostatne účastník správneho konania Ing. U. I., ďalší účastníci Ing. T. R., Ing. G. T., P. F. a ďalší účastníci správneho konania spoločným odvolaním, o ktorých rozhodol druhostupňový správny orgán (žalovaný) rozhodnutím OU-TT-OOP3-2021/016104-002 zo dňa 7.10.2021 tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie.
II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)
4.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že dôvodnosť a zákonnosť preskúmania súdom rozhodnutia žalovaného spočíva najmä v tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie má za následok opakovanú ujmu na subjektívnych právach žalobcu ako hlavného a podstatného účastníka správneho konania (tzv. stavebníka), čo vylučuje prípadnú aplikáciu ustanovenia § 7 písm. e) SSP. Ujmu na subjektívnych právach žalobcu spôsobil administratívny postup odvolacieho správneho orgánu v rámci výkonu jeho
pôsobnosti v odvolacom konaní pre a pri vydávaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného o odvolaní účastníkov správneho konania spoločným odvolaním (§ 3 ods. 1 písm. a) SSP), keď žalovaný rozporne následne v usmernení do ďalšieho konania tvrdí, že prvostupňový správny orgán v novom konaní podľa § 14 Správneho poriadku má rozhodnúť o vylúčení účastníkov z konania, ak sa ich vodná stavba nedotýka na právach a právom chránených záujmoch. Vo vzťahu k tomuto absolútne nejasnému usmerneniu žalobca uvádza, že ak mal žalovaný za to, že odvolania niektorých účastníkov by nemali byť prípustné vôbec (nakoľko niektorí údajní účastníci podľa § 14 Správneho poriadku účastníkmi nie sú a byť nemôžu), nemal ani rozhodovať o ich odvolaniach a žiadať, aby ich z konania následne vylúčil až prvostupňový správny orgán po vrátení veci. Takýto procesný postup je evidentne na ujmu žalobcu ako stavebníka, keď rozhodovanie o tom, kto je účastníkom správneho konania a kto nie má byť ex offo integrálnou súčasťou správneho konania, vrátane konania odvolacieho.
5.
Žalobca tiež v žalobe uviedol, že v napádanom rozhodnutí žalovaný uviedol nesprávne poučenie, že toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom s poukazom na § 59 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o Správnom konaní, ktoré upravuje len nemožnosť odvolania sa voči takémuto rozhodnutiu v rámci správneho konania. Na doručenom vyhotovení rozhodnutia žalovaného nie je vyznačený ani deň vyvesenia a zvesenia tohto rozhodnutia označeného ako verejná vyhláška pre ostatných účastníkov, ktorí nie sú výslovne uvedení na prvej strane napádaného rozhodnutia.
6.
Žalobca uviedol, že odvolania účastníkov mal žalovaný ako odvolací orgán správne vyhodnotiť tak, že ich považuje za nedôvodné, v rozpore s tým vo výroku uvádza, že aj na základe nich zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu a v úplnom rozpore s tým k záveru konštatuje, že po vrátení veci má prvostupňový správny orgán rozhodnúť o vylúčení niektorých účastníkov z konania podľa § 14 Správneho poriadku. Takýto zmätočný postup odvolacieho orgánu rozhodne nie je zákonným postupom a vytvára na strane žalobcu ako stavebníka len ďalšie nedôvodné a sústavné prieťahy, ktoré sú pre toto konanie až alarmujúce.
7.
Ďalšími žalobnými dôvodmi sú vyjadrenia žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia týkajúce sa žiadosti o predĺženie lehoty platnosti územného rozhodnutia na dobu neobmedzenú resp. do vyriešenia súdneho sporu, ale o predĺžení lehoty platnosti územného rozhodnutia však rozhodnuté nebolo, čo vyplýva aj z listu mesta Piešťany č. 2680/48/4/2019-MM zo dňa 9.9.2019. Ďalším vyjadrením žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré je žalobným dôvodom je, že stavebník údajne v zákonnej lehote nepožiadal o stavebné povolenie ani o povolenie na terénne úpravy, práce a zariadenia, ani nezačal s využitím územia na určený účel.
III. Relevantná právna úprava
8.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej ako „SSP“), na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
9.
Správny súd sa najskôr zaoberal základnou otázkou, či napadnuté rozhodnutie je predmetom spôsobilým súdneho prieskumu zákonnosti.
10.
V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly (§ 6 SSP) s negatívnou enumeráciou (§ 7 SSP), z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu zákonnosti vylučuje.
11.
Predmetom prieskumu sú rozhodnutia, opatrenia, iné zásahy, nečinnosť orgánov verejnej správy a ďalšie veci ustanovené zákonom týkajúce sa činnosti orgánov verejnej správy. Nepreskúmavajú sa však rozhodnutia a opatrenia predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy v zmysle § 7 písm. e) SSP. Podstata vyňatia týchto rozhodnutí a opatrení zo súdneho prieskumu spočíva v tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia predstavujú v podstate len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale i nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia, resp. opatrenia, ktorým sa administratívne konanie končí.
12.
Zákonnosť rozhodnutí a opatrení predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy v zmysle § 7 písm. e) SSP je možné preskúmať v prípade, ak by mohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka administratívneho konania. Z toho dôvodu správny súd veľmi citlivo pristupoval k rozhodovaniu o tom, či napadnuté rozhodnutie je alebo nie je spôsobilým predmetom právneho prieskumu správneho súdu. Rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, ktorým sa prvostupňové rozhodnutie ruší a vec sa vracia na nové konanie a rozhodnutie, je procesným rozhodnutím (Pozri Rozsudok Vrchného súdu v Prahe č. k. 6A 190/93-32). Vytvára totiž stav, že prvostupňový správny orgán bude opätovne rozhodovať a v novom rozhodnutí sa bude vysporadúvať s právami a povinnosťami žalobcu. Ak sa bude účastník konania následne domnievať, že nové prvostupňové rozhodnutie zasiahlo do jeho oprávnených záujmov, môže podať odvolanie a v prípade neúspechu v odvolacom konaní (ak by bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené), následne podať správnu žalobu na súd, aby tento napadnuté rozhodnutie preskúmal. Avšak v štádiu, kedy sa má v zmysle druhostupňového (napadnutého) rozhodnutia rozhodovať znova, teda má rozhodovať opäť prvostupňový správny orgán, nie je možné namietať nezákonnosť administratívneho postupu a rozhodnutia, pretože sa vo veci ešte de facto právoplatne nerozhodlo.
13.
Zároveň je potrebné mať na zreteli, že systém správneho súdnictva je založený na zásade subsidiarity, preferujúcej odstránenie nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy procesnými prostriedkami administratívneho práva pred súdnym konaním, t. j. využitím riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov podľa príslušného procesného právneho predpisu.
14.
V ďalšom ohľade správny súd uvádza, že posudzovanie podmienok konania nezaložil len na vyhodnotení formálnej stránky napadnutého rozhodnutia, teda na tom, že ide o procesné rozhodnutie (bez konečného rozhodnutia vo veci samej), súc si vedomý, že nie je jediným rozhodujúcim kritériom, či ide o procesné rozhodnutie, ale považoval za potrebné skúmať aj to, či toto rozhodnutie nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, najmä keď účastník konania (žalobca) takúto ujmu tvrdí.
15.
Správny súd vyššie ustálil, že rozhodnutie správneho orgánu o zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie je rozhodnutím procesným, ďalej sa teda zaoberal otázkou, či toto procesné rozhodnutie je spôsobilé poškodiť subjektívne práva účastníka konania. V tomto prípade ide o povolenie na uskutočnenie vodnej stavby, ktoré bolo prvostupňovým rozhodnutím povolené pre žiadateľa (žalobcu). Podľa žalovaného správneho orgánu má vo veci opätovne rozhodovať orgán prvého stupňa, pričom má zistiť, či stavebník nepodal v stanovenej dvojročnej lehote žiadosť o vydanie povolenia na iný objekt, ktorý bol umiestnený sporným územným rozhodnutím. V novom konaní má prvostupňový správny orgán postupovať v súlade s ustanoveniami vodného a stavebného zákona, má
rozhodnúť o námietkach účastníkov konania a v zmysle zákonov vylúčiť z konania toho, kto nie je vodnou stavbou dotknutý.
16.
Správny súd z pohľadu záujmov žalobcu pripúšťa, že nebyť žalobou napadnutého rozhodnutia, mohol by žalobca v zmysle (teoreticky) právoplatného prvostupňového rozhodnutia uskutočniť vodnú stavbu, resp. podniknúť k tomuto cieľu ďalšie kroky. Teda v tomto zmysle sa napadnuté rozhodnutie žalovaného dotklo práv žalobcu. Avšak správny súd nevzhliadol taký stav, ktorý by mohol spôsobiť neodstrániteľnú ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože tieto nemožno, s prihliadnutím na potrebu zachovania proporcionality medzi ochranou subjektívnych práv žalobcu na strane jednej a ochranou verejného záujmu na dodržaní zákonnosti administratívneho konania prvého stupňa ako aj na zachovaní práv prípadných ďalších účastníkov konania na strane druhej, nadradiť nad účel sledovaný riadnymi opravnými prostriedkami, t.j. odstrániť (napraviť) nezákonnosť administratívneho rozhodnutia prvého stupňa ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Navyše, o právach a právom chránených záujmoch žalobcu, ako už bolo spomenuté vyššie, sa bude rozhodovať v administratívnom konaní, ktoré bude prebiehať vo veci samej na správnom orgáne prvého stupňa.
17.
Správny súd preštudoval rozhodnutie, ktoré žalobca napáda v podanej žalobe a dospel k záveru, že toto nie je predmetom spôsobilým pre súdny prieskum zákonnosti v správnom súdnictve. Spĺňa totiž definičné znaky rozhodnutí alebo opatrení, ktoré nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, nakoľko má povahu rozhodnutia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy a zároveň nemá za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
18.
Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
19.
V súlade s dôvodovou správou k Správnemu súdnemu poriadku, možno neprípustnú žalobu vymedziť ako takú, ktorá smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu, či inému právnemu aktu alebo úkonu orgánu verejnej správy vylúčenému z prieskumu správnym súdom podľa § 7. Pretože správny súd po dôslednom zvážení dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného o zrušení rozhodnutia a vrátení veci orgánu prvého stupňa je vylúčené z prieskumu zákonnosti správnym súdom, žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.
20.
O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa ust. § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
21.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.