Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/7/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu I. F. C. s.r.o., so sídlom E., I. XX, Q.: XXXXXXXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. A. F., so sídlom E., R. XX, proti žalovanému K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., R. XXXX/XX, o zaplatenie 669,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25. októbra 2018, č. k. 4Csp/95/2017-55, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 669,42 eur s príslušenstvom. Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 669,42 eur spolu s 5,15 % ročným úrokom z o meškania od 25.08.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom č.k. 4Csp/95/2017 - 25 zo dňa 26.09.2017 zamietol žalobu žalobcu. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 4Co/404/2017-36 zo dňa 21.06.2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané a nesporné, že dňa 16.02.2014 žalovaný požiadal ako dlžník na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere žalobcu, aby s ním uzatvoril Zmluvu o revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXXX. Žiadal, aby žalobca poskytol úver s úverovým limitom 840,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach po 45,01 eur mesačne, a to pri ročnej úrokovej sadzbe 70,02 %, RPMN 70,02 % a priemernej RPMN 46,30 %, celková čiastka, ktorú musel pri úvere zaplatiť, predstavovala sumu 1 890,42 eur. Ďalej žiadali o poskytnutie revolvingu do výšky 442,90 eur pri ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 76,21 %, RPMN 63,32 % a celková čiastka, ktorú musel pri revolvingu zaplatiť, predstavovala sumu 1 080,24 eur. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy boli Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti I. F. C., s.r.o. Žalobca listom zo dňa 18.02.2014 žiadateľovi oznámil, že došlo k schváleniu úveru na základe Žiadosti/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Žalovanému bola schválená výška úveru 840,- eur so splatnosťou 42 mesiacov, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol 01.04.2014 a dátum splatnosti poslednej splátky 01.09.2017. Výška mesačnej splátky predstavovala 45,01 Eur. RPMN úveru bola v oznámení uvedená 67,75 %, priemerná hodnota RPMN 46,30 %, ročná úroková sadzba 70,02 % a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť bola stanovená na 1 890,42 Eur. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 261 ods. 3 písm. d), § 497 Obchodného zákonníka; § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov; § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka. Z opätovne vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.). Zmluvou sa žalobca v rámci predmetu svojej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalovaný sa tieto zaviazal splácať v pravidelných splátkach. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať 42 pravidelnými mesačnými splátkami po 45,01 eur. Žalovaný svoju povinnosť splácať splátky riadne a včas neplnil a celkovo uhradil žalobcovi len sumu 50,- eur. Z uvedeného dôvodu žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 14.07.2014. Súd teda uzavrel, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou a právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom občiansko-právnym. Keďže žalovaný na pojednávaní dňa 25.10.2018 účinne uplatnil námietku premlčania, súd v prvom rade pristúpil k skúmaniu plynutia premlčacej doby. Veriteľ má právo vymáhať len nezaplatenú splátku. Rovnako má právo, pri porušovaní povinnosti, spočívajúcej v nezaplatení niektorej zo splátok, za splnenia podmienky, že to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené, žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky veriteľovi vyplýva výlučne z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka. Ak veriteľ využije svoje právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka a oznámi dlžníkovi, že trvá na zaplatení celej pohľadávky, tak ako to bolo v danom prípade, keď veriteľ (žalobca) oznámením o zosplatnení zo dňa 14.07.2014 oznámil žalovanému, že sa dostal do omeškania s úhradou 2., 3. a 4. splátky a po uplynutí 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky splátky. Premlčacia lehota v zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Keďže veriteľ mohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), splatnosťou splátky č. 2 splatnej 01.05.2014 ako vyplýva z oznámenia o zosplatnení v spojení s oznámením veriteľa o schválení úveru, ktorú splátku už žalovaný pred zosplatnením neuhradil, začala plynúť trojročná premlčacia lehota práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu a uplynula dňa 01.05.2017. Pokiaľ teda žalobca právo na zaplatenie zosplatneného dlhu uplatnil až žalobou podanou na súde dňa 02.06.2017 a žalovaný účinne uplatnil námietku premlčania je nárok žalobcu premlčaný, nakoľko sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe podľa Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť splatnosťou splátky pre ktorú bola vyhlásená splatnosť celého dlhu, čiže splátky splatnej dňa 01.05.2014 a uplynula dňa 01.05.2017. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalobca v podanom odvolaní vyvodil správne závery o okamihu zročnosti celého zosplatneného dlhu, keď uviedol, že zročnosť celého dlhu nastáva až dňom, v ktorý sú splnené dve podmienky - uplynutie lehoty 15 dní od notifikácie dlžníka na uplatnenie tohto práva (podľa § 565 pri omeškaní s úhradou splátky a súčasne uplynutie najskôr troch mesiacov od zročnosti príslušnej splátky. Napriek tomu, že sú tieto závery žalobcu ohľadne zročnosti zosplatneného dlhu správne, nič to nemení na skutočnosti, že začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 a 103 nastáva skôr ako okamih zročnosti zosplatneného dlhu. Keďže takýto výklad nie je jednotne prijímaný rozhodovacou praxou, súd sa pridržiaval stanoviska Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11.11.2015, ktoré sa za účelom zjednotenia rozhodovacej praxe senátov Krajského súdu v Trenčíne uznieslo na stanovisku, že v prípade využitia práva veriteľa podľa § 565 OZ, keď veriteľ pristúpi k zosplatneniu úveru v prípade nezaplatenia splátok tak, ako má dohodnuté, postupuje súd správne tak, že počiatok premlčacej doby podľa § 103 začína počítať splatnosťou omeškanej splátky a nie samotným úkonom zosplatnenia. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V danom prípade mal vo veci plný úspech žalovaný a preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Keďže žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že mu nárok na ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žalobca mal za to, že súd pri určení začiatku premlčacej doby nevychádzal z relevantnej právnej úpravy, a preto dospel k nesprávnemu záveru o určení toho, kedy vlastne začala plynúť premlčacia lehota. Uviedol, že premlčanie nikdy nezačne plynúť skôr, ako je možné uplatniť právo na súde prvý krát; b) právo na súde je prvýkrát možné uplatniť až vtedy, keď je dlh zosplatnený a nebol splnený v lehote určenej na jeho zaplatenie. Prijatie záverov súdu znamená, že premlčacia doba ohľadne pohľadávky začne plynúť skôr, ako sa táto pohľadávka stane v celom rozsahu splatnou. Pohľadávku tak síce veriteľ ešte nemôže žalovať na súde, no premlčacia doba ohľadne nej už plynie. Takýto prístup odporuje § 101 Občianskeho zákonníka. V súlade s ustanovením § 53 ods. 9 teda nedochádza automaticky k zročnosti celého dlhu v deň omeškania splátky. Nie je možné zároveň vychádzať z toho, že zosplatnenie dlhu sa riadi inou logikou, ako začiatok premlčania. Premlčacia doba a jej začatie predpokladá, že dlh je zročný a má byť uhradený v konkrétny deň. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, ktorý by mohol platiť len pre prípady, v ktorých sa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neaplikuje (t.j. nespotrebiteľské právne vzťahy). V prejednávanej veci zročnosť dlhu nastala až dňom, v ktorý boli splnené ďalšie dve podmienky- uplynutie lehoty 15 dní od notifikácie dlžníka na uplatnenie tohto práva pri omeškaní s úhradou splátky a súčasne uplynutie najskôr troch mesiacov od zročnosti príslušnej splátky. Zákonná úprava tak stanovuje zročnosť celého dlhu na taký deň, ktorý nenastane spolu so zročnosťou omeškanej splátky (resp. prvý deň jej omeškania), ale až po uplynutí najmenej troch mesiacov od jej zročnosti danej splátky. Závery súdu o začatí plynutia premlčacej doby nemajú oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Pokiaľ sa neakceptuje. V prejednávanej veci to preto znamenalo, že k zročnosti celého dlhu nemohlo dôjsť dňa 02.05. 2017, ale 24.08.2014, kedy došlo k zročnosti na celého § 103 v spojení s § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nepostupoval podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, toto ustanovenie v rozhodovaní nezohľadnil a preto jeho závery o premlčaní sú nesprávnymi. Pre posúdenie otázky premlčania súd nevzal do úvahy všetky relevantné právne normy, a v dôsledku toho dospel k nesprávnym právnym záverom. Neuhradením splátky č. 2 a teda omeškaním s jej úhradou nemohlo dôjsť k zročnosti celého dlhu. Návrh na začatie konania/ žaloba bol súdu doručený tak, kedy premlčacia lehota ešte neuplynula. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žalobca napáda, že rozhodnutie súdu posudzujúce časť uplatneného nároku ako premlčaný nárok je založené na nesprávnych skutkových a právnych záveroch. Žalobca sa podanou žalobou domáhal len zaplatenia nároku, ktorý predstavuje rozdiel medzi vyplatenou sumou a čiastkou, ktorý žalovaný do podania žaloby uhradil. Na základe uvedených skutočností preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. napadnutý rozsudok zmenil a podanej žalobe vyhovel. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, v spojení § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť.

5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

6. Podstatou odvolania žalobcu je jeho námietka proti počítaniu premlčacej doby jeho práva uplatneného žalobou. Mal za to, že súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, ktorý by mohol platiť len pre prípady, v ktorých sa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neaplikuje (t.j. nespotrebiteľské právne vzťahy). Uviedol, že v prejednávanej veci zročnosť dlhu nastala až dňom, v ktorý boli splnené ďalšie dve podmienky, a to uplynutie lehoty 15 dní od notifikácie dlžníka na uplatnenie tohto práva pri omeškaní s úhradou splátky a súčasne uplynutie najskôr troch mesiacov od zročnosti príslušnej splátky. Zákonná úprava tak stanovuje zročnosť celého dlhu na taký deň, ktorý nenastane spolu so zročnosťou omeškanej splátky (resp. prvý deň jej omeškania), ale až po uplynutí najmenej troch mesiacov od zročnosti danej splátky. Neuhradením splátky č. 2 a teda omeškaním s jej úhradou nemohlo dôjsť k zročnosti celého dlhu. Návrh na začatie konania/ žaloba bol súdu doručený tak, kedy premlčacia lehota ešte neuplynula.

7. Súd prvej inštancie stanovil začiatok plynutia premlčacej lehoty tak, že v zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka začala táto plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky a keďže veriteľ mohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), splatnosťou splátky č. 2 splatnej dňa 01.05.2014 ako vyplýva z oznámenia o zosplatnení v spojení s oznámením veriteľa o schválení úveru, ktorú splátku už žalovaný pred zosplatnením neuhradil, začala plynúť trojročná premlčacia lehota práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu a uplynula dňa 01.05.2017.

8. Zo skutočností zistených dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie vyplýva, že v rámci spotrebiteľského záväzkového vzťahu, žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver, ktorý však žalovaný nesplácal podľa dohodnutých podmienok. Žalobca ako veriteľ dňa 14.07.2014 uplatnil svoje právo a zosplatnil celý úver. V oznámení o zosplatnení úveru uviedol, že žalovaný je v omeškaní s úhradou splátok č. 2, 3, 4. Podľa zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere“) - oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, bola splátka č. 2 úveru splatná 01.05.2014. Uvedené skutočnosť ani žalobca v podanom odvolaní nerozporuje. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 14.7.2014.

9. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

10. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu prvej inštancie, že s ohľadom na uvedený skutkový stav, ako bol v spore zistený vykonaným dokazovaním, premlčacia doba práva žalobcu uplatneného žalobou začala plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre žalobca zosplatnil predčasne úver poskytnutý žalovanému. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh /tak ako v tomto spore/ stanovuje Občiansky zákonník v § 103, druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

11. Pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby je tak rozhodné zistenie splatnosti tej splátky, pre nezaplatenie ktorej veriteľ pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr ako dôjde k zosplatneniu dlhu. Začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. V danom prípade, pokiaľ z oznámenia o zosplatnení úveru nie je zrejmé, pre ktorú splátku došlo k zosplatneniu úveru, treba vychádzať z toho, že veriteľ mohol pristúpiť k zosplatneniu len za podmienok podľa /§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka tak vyplýva obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok, až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky a tiež povinnosť veriteľa upozorniť spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Odvolací súd teda vychádzajúc z tejto úpravy dospel k záveru, že k uplatneniu práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka v predmetnej veci mohlo dôjsť len pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 01.05.2014 /splátka pre ktorej nezaplatenie za súčasného dodržania § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka mohlo dôjsť k zosplatneniu k 14.07.2014. Ak teda žalobca ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru pre nezaplatenie splátky za mesiac splatnej dňa 01.05.2014 /§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka/, začala plynúť premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu odo dňa splatnosti uvedenej splátky, teda odo dňa 01.05.2014 a uplynula dňa 01.05.2017. Svoje právo na zaplatenie zosplatneného dlhu z úveru si žalobca uplatnil až žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 02.06.2017, teda po márnom uplynutí premlčacej doby a súd prvej inštancie preto správne žalobcovi premlčané právo nepriznal.

12. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1CSP ako vecne správny potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1CSP tak, že úspešnému žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania, nakoľko žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

14. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .