Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/143/2016

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobkyne: W. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. H.. O. X/XX, XXX XX X. proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. so sídlom ul. Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o neplatnosť úverových zmlúv o zaplatenie 1.420,69 takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1 420,69 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 15.12.2016, žalobkyňa žiadala, aby súd rozhodol, že Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.02.2013, č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.08.2013 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2013 sú neplatné. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal žalovaného vydať jej bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 1 420,66 €. Žalobkyňa uviedla, že sporné úverové zmluvy obsahujú viaceré neprijateľné zmluvné podmienky a neobsahujú zákonom predpísané náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa tvrdila, že zmluvy neobsahujú rozlíšenie jednotlivých splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky a v zmluvách nie je uvedená konečná splatnosť úveru. Z týchto dôvodov je potrebné podľa nej považovať tieto zmluvy podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročné a bez poplatkov. V tejto súvislosti odkázala na viaceré rozhodnutia súdov na Slovensku a odôvodnenia týchto rozhodnutí citovala. Žalobkyňa poukázala aj na bod 8 sporných zmlúv, podľa ktorého jej poskytovateľ úveru zinkasoval vysoký poplatok za odklad a zmenu splatnosti. Žalovaný jej poplatok zrazil z dohodnutej výšky úveru a na jej účet poukázal sumu zníženú o tento poplatok. Žalobkyňa uviedla, že sa jedná o nekalú obchodnú praktiku a o žiadny odklad splátok žalovaného nepožiadala, ani požiadať nemienila. Žalobkyňa ďalej poukázala na neprimerane vysoké zmluvné pokuty v prípade omeškania s platením splátok a protiprávnu rozhodcovskú doložku. V tejto súvislosti citovala rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/326/2010 zo dňa 09.08.2011, podľa ktorého neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj rozhodcovská doložka, ktorá formálne žalobcovi umožňuje výber medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom. Takáto rozhodcovská doložka nie je spôsobilá eliminovať hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa ďalej poukázala na vysoké úroky za poskytnutie úveru a v tejto súvislosti citovala rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave sp. zn. 161Cn/964/2010 zo dňa 23.08.2011, podľa ktorého úrok z úveru je jedným z definičných znakov zmluvy o úvere. Ak zákonom, alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty (úrokov), je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a neplatnou je v tomto prípade zmluva o úvere ako celok. Súd konštatoval, že neplatnosť zmluvy o úvere uzavretej medzi nebankovou spoločnosťou a spotrebiteľom v dôsledku rozporu s dobrými mravmi je daná výškou úroku za poskytnutie úveru (70 % ročne). Podľa žalobkyne sú z toho dôvodu sporné zmluvy neplatné pre rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa podrobným spôsobom špecifikovala aj svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom vychádzala z potvrdenia svojho zamestnávateľa,

ktorý jej zo mzdy vykonával zrážky na dlh zo sporných úverových zmlúv. Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorých uzatvorenie žalovaný vnútil žalobkyni, boli rozhodnutím Okresného súdu v Martine č.k. 10Csp/153/2016 zo dňa 23.08.2017 vyhlásené za neplatné, pretože realizáciou takýchto dohôd sa žalovaný snažil vyhnúť súdnej kontrole zákonnosti sporných zmlúv.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 26.01.2017, ktorým žiadal, aby súd žalobu zamietol ako neodôvodnenú. Poukázal na to, že naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmlúv je potrebné posudzovať podľa § 137 písm. c) a písm. b) Civilného sporového poriadku. Podľa žalovaného naliehavý záujem na rozhodnutie o neplatnosti sporných zmlúv nie je daný. Zároveň namietal, že predmet súdneho sporu, teda návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je spotrebiteľským sporom. Z toho dôvodu vzniesol námietku miestnej príslušnosti konajúceho súdu.

3.Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 21Csp 143/2016-23 zo dňa 19.09.2017.Odvolací súd rozsudkom č.k. 8Co 102/2018-167 zo dňa 28.09.2018 rozsudok prvostupňového súdu v časti ktorej určil, že uzatvorené úverové zmluvy číslo XXXXXXXXXX zo dňa 13.02.2013, číslo XXXXXXXXXX zo dňa 07.08.2013 a číslo XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2013 uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným sú neplatné zmenil a žalobu v tejto časti zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na rozhodovaní nie je daný naliehavý právny záujem. V časti, ktorou prvostupňový súd zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobkyni 1.420,66 € a v časti o náhrade trov konania, súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že prvostupňový súd by mal posúdiť začiatok plynutia a skončenia premlčacej doby a z akého dôvodu a kedy uplynula. Odvolací súd poukázal aj na to, že žalovaný vzniesol námietku premlčania len vo vzťahu k návrhu zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX.

4. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na dňa 31.01.2019, ktorého sa ani jedna zo sporových strán nezúčastnila. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ospravedlnil a vážny dôvod svojej neúčasti neuviedol.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil:

Žalovaný namietal, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia , ktorý má vzniknúť žalobkyni plnením z neplatnej zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX v uplatnenej výške 531,04 € je premlčaný, pretože uplynula subjektívna lehota na uplatnenie tohto práva podľa § 107 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa prvý krát preplatila istinu úveru a to splátkou číslo 18 realizovanou dňa 10.04.2014. Z výpisu z účtovnej evidencie, ktorý žalovaný označil ako prehľad splácania úveru , ktorý sa týka spornej úverovej zmluvy číslo XXXXXXXXXX vyplýva, že dlžná istina úveru vo výške 1.277,15 € bola ku dňu 10.04.2014 čiastočne splatená a to v rozsahu 1.201,10 €. Následne dňa 14.05.2014 bola zaplatená suma 15 € a k úplnému splateniu istiny úveru došlo dňa 11.02.2015 tým, že žalobkyňa uhradila sumu 69,30 €. Dňa 11.02.2015 vznikol žalobkyni preplatok na istine úveru vo výške 15 €. Týmto dátumom prvý krát vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalobkyne a to v rozsahu 15 €. Nárok na zaplatenie tejto sumy žalobkyňa mohla uplatniť v dvojročnej subjektívnej lehote a to do 11.02.2017 . Žalobkyňa podala žalobu skôr a to dňa 15.12.2016 pred uplynutím dvojročnej premlčacej lehoty a jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný nie je. Rovnako nemôžu byť premlčané ani nasledujúce splátky úveru realizované od 11.02.2015 a to splátka číslo 19 až splátka číslo 39, ktorá bola realizovaná dňa 11.11.2016. Z týchto dôvodov súd na námietku žalovaného neprihliadol a žalobkyni priznal právo na bezdôvodné obohatenie, ktoré na jej úkor získal žalovaný plnením z neplatnej zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 13.02.2013.

Súd poznamenáva, že žalobkyňa z celkového nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý by jej mohol vzniknúť 1.236,55 € ( platby realizované po zaplatení istiny úveru v období od 11.02.2015 do 11.11.2016 ) uplatňuje len sumu 531,04 €. Z výpisu z účtovnej evidencie vyplýva, že túto sumu 531,04 € žalobkyňa zaplatila žalovanej v období od 12.04.2016 do 11.11.2016. Za uvedené obdobie zaplatila žalovaná sumu 681,20 € a niet pochybností o tom, že pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikla v období od 12.04.2016 do 11.11.2016 premlčaná nie je, pretože žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 15.12.2016 a vtedy ešte dvojročná subjektívna premlčacia lehota podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka neuplynula.

6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby, alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získa. Ak toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 107 ods. 1) Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2) Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 107 ods. 3) Občianskeho zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Podľa § 52 ods. 1) Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom, sa nepovažujú za individuálne dohodnuté.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa článku 2 písmeno b) Smernica Rady č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je spotrebiteľom akákoľvek fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci svojej obchodnej činnosti podnikania, alebo povolania.

Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 ods. 2 citovanej Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

7. Sporové strany uzatvorili tri zmluvy o revolvingovom úvere a to Zmluvu č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. V skutočnosti sa nejednalo o poskytnutie revolvingového úveru, ale na základe týchto zmlúv bol poskytnutý bežný úver. Jedná sa o klamlivý údaj, ktorý spotrebiteľa dezorientuje a zneisťuje. Revolvingový úver je úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku. Príkladom revolvingového úveru sú kreditné karty, pri ktorých je klientovi poskytnutý úverový rámec. Ak klient vyčerpá časť, alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. V prípade, ak sa jedná o bežný úver, poskytovateľ úveru poskytne dohodnutú výšku úveru na účet klienta (alebo podľa smerovania klienta) a klient sa zaväzuje takto poskytnutý úver splácať dohodnutými splátkami spolu s dohodnutým úrokom za poskytnutie úveru. Tento klamlivý údaj o poskytnutí revolvingového úveru, uvedený v označení zmluvy môže spolu s inými časťami zmluvy, ktoré obsahujú neprijateľné a nejasné zmluvné podmienky znamenať, že zmluvy sú neplatné.

8. Sporové strany uzatvorili dňa 13.02.2013 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni bežný úver vo výške 1 500 €. Žalovaná sa zaviazala tento úver zaplatiť 36 splátkami splatnými vždy do 25. dňa mesiaca a to vo výške 85,15 € a to spolu s úrokom za poskytnutie úveru 70 % ročne. Súčasne s uzatvorením všetkých troch revolvingových zmlúv vnútil žalovaný žalobkyni aj uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré žalovaná predložila spolu s úverovou zmluvou. Na základe týchto dohôd zamestnávateľ žalobkyne a to Matica slovenská, vykonávala zrážky zo mzdy a poukazoval ich na účet žalovaného. Súd rozhodol, že tieto dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné, pretože žalobca sa nimi snažil vyhnúť súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok úverovej zmluvy ( Rozsudok č.k. 10Csp 153/2016-101 zo dňa 23.08.2017 ). Z oznámenia veriteľa o schválení tohto revolvingového úveru vyplýva, že žalovaný poskytne žalovanej úver vo výške 1 500 €. Tento záväzok poskytnúť žalobkyni úver vo výške 1 500 € žalovaný nesplnil v uvedenom rozsahu, pretože v oznámení veriteľa o schválení úveru zo dňa 13.02.2013, jednostranne započítal svoju pohľadávku zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 455,55 € vo vzťahu k pohľadávke žalovanej na poskytnutie úveru vo výške 1 500 €. Po tomto započítaní sa výška pohľadávky žalobkyne na poskytnutie úveru znížila na sumu 1 044,45 €. Žalovaný však na účet žalobkyni nepoukázal ani túto sumu, pretože z tejto sumy si zrazil fiktívnu pohľadávku a to podľa dohody uvedenej v bode 8 Zmluvy o revolvingovom úvere. Dohodou o potencionálnej možnosti zmeny splátky úveru sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť žalobcovi sumu 222,95 €. Zo záväzku poskytnúť úver žalovaný odpočítal aj túto sumu 222,95 € a na účet žalovanej zaplatil na základe úverovej zmluvy dňa 13.02.2013 len sumu 821,50 € ( 1.044,45 - 222,95 ).

9. Potencionálna možnosť dohodnúť sa na zmene splátok pohľadávok existuje medzi veriteľom a dlžníkom vždy a vo všetkých prípadoch. Zinkasovať si za takúto zákonnú možnosť sumu 222,95 € bez ohľadu na to, či sa účastníci zmluvného vzťahu na takejto zmene splatnosti dohodli je arogantné a je málo pravdepodobné, že by to niekto mohol považovať za slušné a morálne. Ak by aj došlo k reálnej dohode o zmene splatnosti niektorej zo splátok, zinkasovať za túto dohodu sumu 222,95 € je nemorálne. Podľa spornej zmluvy č. XXXXXXXXXX bola žalobkyňa povinná zaplatiť okrem fiktívneho poplatku 222,95 € aj úrok za poskytnutie úveru vo výške 70 % ročne z dlžnej sumy.

10. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorý platil v čase podpísania sporných spotrebiteľských zmlúv, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých finančných prostriedkov

a lehotu splatnosti. Podľa údajov Národnej banky Slovenska, zverejnených na webovej stránke banky, za obdobné úvery požadovali banky úrok za poskytnutie úveru vo výške od 13 do 15 % ročne. Niet pochybností o tom, že záväzok žalobkyne zaplatiť za úver 5-násobne vyššiu sumu, než za akú banky poskytujú úver, je v rozpore so zásadami slušnosti a morálky. Je možné akceptovať, že pokiaľ žalovaný poskytuje úvery, ktoré sa vyznačujú nízkym spôsobom zabezpečenia splnenia úveru, bolo by možné akceptovať aj dohodu o výške úroku za poskytnutie úveru, maximálne však 25 % ročne z poskytnutého úveru. V danom prípade však ani tento argument neobstojí, pretože žalobkyňa v čase poskytnutia úveru bola riadne zamestnaná a žalovaný si vrátenie úveru zabezpečil formou dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú zamestnávateľ žalobkyne aj realizoval. Navyše ak sa započíta aj fiktívny poplatok 222,95 €, tak by cena finančnej služby (poskytnutého úveru) predstavovala pre spotrebiteľa 84,86 % z poskytnutého úveru. Poplatok 222,95 € predstavuje z deklarovaného úveru 14,86 % (70 % + 14,86 % = 84,86 %). Za týchto okolností spotrebiteľ nemôže vedieť, aká je skutočná cena poskytnutej finančnej služby. Takto dohodnutú cenu úveru je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nerešpektuje základné zásady slušnosti a morálky a skutočnú cenu poskytnutej finančnej služby zahmlieva a robí ju nejasnou. Pretože úrok za poskytnutie úveru je jedným z definičných znakov zmluvy o úvere a výška úroku za poskytnutie úveru bola dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, je potrebné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a neplatnou je v tomto prípade zmluva o úvere ako celok.

Z tohto dôvodu, ale aj s prihliadnutím na nejasné a klamlivé označenie úverovej zmluvy a vzhľadom na nekalé vnútenie dohody uvedenej v bode 8 Všeobecných úverových podmienok o fiktívnom poplatku 222,95 € za potencionálnu možnosť dohodnúť zmenu splatnosti, ale aj vzhľadom na protiprávne vnútenie uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy (rozsudok OS Martin sp. zn. 10Csp/153/2016) súd určil, že sporná Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.02.2013, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná a žalovaného zaviazal, aby žalobkyni vydal bezdôvodné obohatenie vo výške 531,04 € tak, ako to žalobkyňa žiadala.

Pretože dohoda uvedená v bode 8 Všeobecných úverových podmienok o odplate vo výške 222,95 € za možnosť dohodnúť zmenu splatnosti úveru je z uvedených dôvodov neplatná , žalovanému nárok na zaplatenie tohto poplatku nevznikol. Z tohto dôvodu vznikol žalobkyni len záväzok vrátiť poskytnutý úver znížený o tento poplatok, t.j. vo výške 1 277,15 € (1 500 € - 222,95 €).

Výpisom z účtu žalovaného bolo preukázané, že žalobkyni vznikol záväzok vrátiť úver vo výške 1 277,15 € (1 500 €- poplatok 222,95 €). Žalovaná na dlh z úveru zaplatila podľa potvrdenia svojho zamestnávateľa ( Matica slovenská Martin ) , sumu 2 910,10 €. Rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 1 277,15 € a sumou, ktorú žalobkyňa na dlh z úveru zaplatila 2 910,10 €, je suma 1.632,98 €. Pretože súd určil, že sporná úverová zmluva je neplatná, žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 1.632,95 €. Z tohto dôvodu súd žalovanej priznal právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 531,04 € tak, ako žalobkyňa žiadala.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sporná úverová zmluva je neplatná a vo vzťahu k sporovým stranám sa jedná o plnenie z neplatného právneho úkonu. Z týchto dôvodov súd podľa § 456 Občianskeho zákonníka rozhodol, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, ktoré na jeho úkor získal plnením z neplatnej úverovej zmluvy a to vo výške 531,04 €.

11. Sporové strany uzatvorili dňa 07.08.2013 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Úverová zmluva obsahuje klamlivé označenie Zmluva o revolvingovom úvere. V skutočnosti sa jedná o poskytnutie bežného úveru. Spolu s touto zmluvou žalovaný vnútil žalobkyni aj uzatvorenie dohody o potencionálnej možnosti dohodnúť zmenu splátok, v dôsledku čoho požadoval od žalobkyne zaplatenie poplatku vo výške 222,95 €. Žalobkyňa o zmenu splatnosti nemienila žiadať a ani nežiadala. Súd považuje túto dohodu za neplatnú z rovnakých dôvodov, ako uviedol ohľadne dohody o odklade splátok Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.02.2013 a to nielen pre rozpor s dobrými mravmi, ale aj preto, že plnenie podľa tejto dohody realizované nebolo. Z praxe nie je známy prípad, žeby banka za odklad splatnosti úveru požadovala nejaké poplatky a už vôbec nie v takej výške, ako žalovaný. V dôsledku predĺženia splatnosti bude žalobca povinný platiť banke úrok za poskytnutie úveru po dlhšiu dobu (zaplatí viac). Z rovnakých dôvodov, ako súd uviedol ohľadne Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX určil, že Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.08.2013, ktorú uzatvorila žalobkyňa a žalovaný, je neplatná. Táto zmluva bola uzatvorená na základe formulára, ktorý predložil žalobkyni žalovaný a za rovnakých podmienok. Rovnaký formulár úverovej zmluvy bol použitý vo

všetkých troch sporných prípadoch. Na základe tejto úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal žalobkyni poskytnúť úver vo výške 1 500 €. Žalovaná sa zaviazala tento úver vrátiť 36 mesačnými splátkami dohodnutými vo výške 85,15 € a zaplatiť úrok za poskytnutie úveru vo výške 70 % ročne. Voči pohľadávke žalobkyni za poskytnutie úveru si žalovaný započítal svoju pohľadávku z inej zmluvy o úvere vo výške 552,75 € a žalobkyni mal poskytnúť úver vo výške 947,25 €. Úver v takejto výške žalovaný žalobkyni neposkytol, ale poskytol jej úver len vo výške 724,30 €, pretože od sumy 947,25 € odrátal ešte fiktívny poplatok 222,95 € a to za prísľub (možnosť) zmeniť splatnosť splátok. Poskytnutie sumy 724,32 € na účet žalobkyni bolo preukázané výpisom zamestnávateľa žalobkyne, ako aj prehľadom splácania úveru, ktorý bol vystavený žalovaným. Z týchto písomností vyplýva, že žalobkyňa na dlh z úveru zaplatila sumu 2 143,75 €. Rozdiel medzi zaplatenou sumou 2 143,75 € a záväzkom žalobkyne vrátiť úver 1 277,05 € (1 500 € - 222,95 €) predstavuje sumu 866,70 €, o ktorú sa bezdôvodne žalovaný obohatil. Z týchto dôvodov súd podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka zaviazal žalovaného, aby žalovanej zaplatil bezdôvodné obohatenie vo výške 643,75 € tak, ako to žalobkyňa žiadala.

12. Dňa 26.11.2013 sporové strany uzatvorili aj ďalšiu Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 600 €. Žalobkyňa sa zaviazala tento úver vrátiť dohodnutými mesačnými splátkami vo výške 32,15 € v dohodnutom termíne a to v lehote do 01.06.2017 a to spolu s úrokom za poskytnutie úveru 70,02 % ročne. Žalovaný svoj záväzok poskytnúť úver vo výške 600 € nesplnil a od uvedenej sumy odpočítal fiktívny poplatok vo výške 86,39 € tak, ako bol protiprávne dohodnutý v bode v článku 8 Všeobecných obchodných podmienok. Dohoda o výške úroku je aj v tomto prípade neplatná a to z rovnakých dôvodov ako u predchádzajúcich dvoch zmluvách a z rovnakých dôvodov je neplatná aj celá úverová zmluva. Ak finančná inštitúcia poskytuje úvery, ktoré sa vyznačujú nízkym spôsobom zabezpečenia splnenia úveru je možné akceptovať vyšší úrok za poskytnutie úveru. Tento argument však v danom prípade neobstojí, pretože schopnosť žalobkyne splácať úver bola overená tým, že v čase poskytnutia úveru bola žalobkyňa riadne zamestnaná a žalovaný si vrátenie úveru zabezpečil formou dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú zamestnávateľ žalobkyne aj realizoval. Aj v tomto prípade bola dohoda o fiktívnom poplatku za možnosť dohodnúť zmenu splátok neplatná. Rovnako aj táto tretia úverová zmluva bola klamlivo nesprávne označená ako zmluva o revolvingovom úvere. Žalovaný žalobkyni vnútil spolu s uzatvorením zmluvy o úvere a to v rámci Všeobecných obchodných podmienok aj uzatvorenie dohody o fiktívnom poplatku za existenciu možnosti dohodnúť zmeny splatnosti splátok. Za túto možnosť požadoval zaplatenie poplatku 86,39 € a túto sumu žalobca protiprávne odpočítal zo záväzku poskytnúť úver 600 € a na účet žalobkyne poukázal len sumu 513,61 €. Žalobkyňa nemala žiadnu možnosť dohodu o zmene splátok neprijať (rovnako, ako pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX), pretože bola uvedená vo vopred pripravenom tlačive návrhu zmluvy. Žalovaný vnútil žalobkyni spolu s uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere aj uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy s cieľom vyhnúť sa súdnej kontrole preskúmania neprijateľných zmluvných podmienok. Táto dohoda o zrážkach zo mzdy bola zamestnávateľom žalobkyne aj realizovaná. Rozhodnutím tunajšieho súdu bola vyhlásená za neplatnú. Aj v tejto tretej zmluve o poskytnutí revolvingového úveru bol záväzok žalobkyne vrátiť úver spolu s úrokom za poskytnutie úveru vo výške 70,02% dohodnutý v rozpore so zásadami slušnosti a morálky a vysoko prevyšuje obvyklé úroky, za ktoré sa v danom čase úvery poskytovali. Z týchto dôvodov súd určil, že Zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2013, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná. Dôvody neplatnosti zmluvy sú v podstate rovnaké, ako u predchádzajúcich dvoch zmlúv.

13. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne, ako aj z prehľadu splátok, ktorý bol vystavený žalovaným, vyplýva, že žalobkyňa na dlh z úveru zaplatila sumu 845,90 €. Vzhľadom na to, že súd určil, že zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2013 je neplatná, žalobkyňa bola povinná vrátiť len poskytnutý úver vo výške 513,61 € bez úrokov a bez poplatkov (600 € - 86,39 €). Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa zaplatila o 332,29 € viac, než bola povinná zaplatiť (845,90 € - 513,61 €). Z toho dôvodu súd návrhu žalobkyne vyhovel a žalovaného zaviazal, aby žalovanej zaplatil bezdôvodné obohatenie vo výške 245,90 € tak, ako to žalobkyňa žiadala. Celkove súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie, ktoré mu vzniklo zo všetkých troch úverových zmlúv vo výške 1.420,69 € ( 531,04 € + 643,75 € + 245,90 € ) .

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a žalobkyni, ktorá bola v spore úspešná v plnom rozsahu, priznal právo na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd osobitne a to rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

Sporné zmluvy obsahujú nesprávnu informáciu o ročnej priemernej miere nákladov. Tento údaj je pre spotrebiteľa veľmi dôležitý, aby sa mohol správne rozhodnúť , či ponúkanú finančnú službu príjme alebo nie. Z toho dôvodu je podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorým vrátil v rozhodujúcom čase zákonnou náležitosťou úverovej zmluvy musí byť údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) citovaného zákona pokiaľ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a kontrolný výpočet ročnej priemernej miery nákladov vo všetkých sporných zmluvách a použil kalkulačku zverejnenú na stránke www.ekonomika.sme.sk/kalkulacky/spotrebitelskyuver <http:// www.ekonomika.sme.sk/kalkulacky/spotrebitelskyuver>. V prvých dvoch sporných zmluvách a to XXXXXXXXXX a číslo XXXXXXXXXX bol uvedený údaj o ročnej priemernej miere nákladov 70 % ročne. Správne mal byť uvedený údaj vo výške 96,40 % ročne. Čo sa týka tretej spornej zmluvy číslo XXXXXXXXXX bol nesprávne uvedený údaj o ročnej priemernej miere nákladov 70,02 % ročne , pričom správne mal byť uvedený údaj vo výške 108,69 % ročne. Pri výpočte ročnej percentuálnej miere nákladov súd vychádzal zo skutočnej výšky poskytnutého úveru a nie z deklarovanej, ale zo skutočnej výšky poskytnutého úveru. Pretože z tohto dôvodu sa úvery považujú za bezúročné bez poplatkov aj z tohto dôvodu by vzniklo žalobkyni právo voči žalobcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia , výšku bezdôvodného obohatenia súd predstavuje rozdiel medzi sumou , ktorú bola povinná žalobkyňa zaplatiť na dlh , na istinu úveru a sumou, ktorú na úver a celkovou sumou, ktorú žalobkyňa na úver zaplatila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.