Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-138-2018.pdf
PDF · 79.27 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/138/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831, proti povinnému: Z. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., o vymoženie sumy 161,64 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 2. marca 2018 č. k. 13Er/882/2010-20 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Povinnému sa voči oprávnenému náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 243h ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok ). Uviedol, že dňa 18. 10. 2010 udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa 27. 05. 2011 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, z ktorého dôvodu by ďalšie pokračovanie v exekúcii bolo nehospodárne. V danej veci mal súd prvej inštancie za preukázané, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou. Preto z dôvodu nevymožiteľnosti pohľadávky pre nemajetnosť povinného súd exekúciu výrokom I. v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
2. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, 2, § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,71 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Dospel k záveru, že súdnemu exekútori prináleží paušálna odmena v minimálnej výške 33,19 eura a náhrada 20 % DPH vo výške 6,64 eura a náhrada hotových výdavkov, poštovné v sume 12,88 eura za 9 zásielok doručovaných prostredníctvom pošty a 7 elektronických žiadostí o poskytnutie súčinnosti. Mal za to, že súdnemu exekútorovi neprináleží súdnym exekútorom vyčíslená suma 30 eur za cestovné náhrady, keďže súdny exekútor tieto žiadnym spôsobom nepreukázal, t. j. v exekučnom spise sp. zn. EX 2108/2010 sa žiaden cestovný doklad, úradný záznam z pracovnej cesty, ani účet za PHM, či technický preukaz použitého motorového vozidla nenachádza. Rovnako súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu vo výške 5 eur za predloženie návrhu na zastavenie exekúcie a špecifikáciu trov, nakoľko z doručenky pripojenej v exekútorskom spise k návrhu na zastavenie exekúcie vyplýva, že súdny exekútor doručoval predmetný návrh súdu v jednej zásielke spolu s inou listinou patriacou k inému exekučnému konaniu, pričom cena poštovného bola v danom prípade 1,50 eura. Súdnemu exekútorovi preto priznal náhradu vo výške 1, t. j. sumu 0,75 eura. Následne súdny exekútor doručoval súdu exekučný spis, za ktorého doručenie patrí súdnemu exekútorovi náhrada poštovného podľa cenníka Slovenskej pošty, a. s. vo výške 1,90 eura, keďže hmotnosť uvedenej zásielky neprevyšovala 500 g. Uzavrel, že k zastaveniu exekúcie v tejto veci došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, preto trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku znáša oprávnený.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania označil za predčasné. Vytkol súdu prvej inštancie, že v napadnutom uznesení vôbec nešpecifikoval, na základe akých skutočností a akých lustrácií mal súdny exekútor a následne aj exekučný súd za preukázané, že povinný je nemajetný. Zdôraznil, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k upokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Uviedol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že jeho právo ako oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Vybral si súdneho exekútora, ktorý má sledovať zmenu majetkových pomerov povinného počas celej doby trvania exekúcie, čím preniesol túto povinnosť svojou voľbou na súdneho exekútora. Naviac mimo prebiehajúcej exekúcie nemá inú možnosť zistiť, že povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Poukázal, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike, výnimky umožňuje len zákon. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia a pod. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Uzavrel, že exekučný súd je povinný postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.
4. Súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného, nakoľko v danej veci bola vylustrovaná (priebežne od začatia exekučného konania) negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by podľa jeho názoru bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Záverom poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, v ktorom súd dospel k záveru, že nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Svoj záver argumentačne podporil i uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 21. 06. 2018 sp. zn. 4CoE/56/2018, uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/41/2012-63 a tiež rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 20. 10. 2011 sp. zn. IV ÚS 452/2011. Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa svojím návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi so sídlom Exekútorského úradu v Malackách, Dukelských hrdinov 2946/6 dňa 12. 10. 2010, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 161,64 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil výkaz nedoplatkov č. 0910006978 zo dňa 09. 02. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24. 02. 2010. Súd prvej inštancie poveril dňa 18. 10. 2010 súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka vykonaním predmetnej exekúcie. Súdny exekútor dňa 27. 05. 2011 doručil súdu prvej inštancie podanie označené ako návrh na zastavenie exekučného konania, v ktorom uviedol, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok, z ktorého dôvodu navrhol zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a o trovách exekúcie rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na ich náhradu v celkovej výške 85,06 eura zaviazať oprávneného. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
9. Podľa § 41 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, je zrejmé, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie, pričom existencia nedostatku majetku musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu pritom nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.
13. Odvolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení, ako i citovanej právnej úpravy, dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. Mal za to, že súd prvej inštancie správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko vykonaným šetrením povereného súdneho exekútora bolo nepochybne zistené, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. EX 2108/10 vyplýva, že povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, nie je vlastníkom motorového vozidla ani prípojného vozidla, nemá evidovaný žiadny bankový účet, nie je evidovaný v registri Sociálnej poisťovne ústredie, povinný je bezdomovec, pobyt bezdomovca má podľa lustrácie v registru obyvateľov hlásený od 10. 12. 2010 v obci Kolárovo a teda majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Za tejto situácie preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď predmetnú exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného. Záverom odvolací súd, reagujúc na námietky oprávneného ohľadne predpokladu budúceho príjmu povinného uvádza, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného nezakladá prekážku res iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu tak nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti pri prípadnej zmene majetkových pomerov povinného nový návrh na vykonanie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa voči oprávnenému náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).