Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/63/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Magdalénou Boškovou v právnej veci žalobcu: S. Z.G., D.. XX.XX.XXXX, N. S. XX, XXX XX Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Eva Borovská, advokát so sídlom Štefánikova 7, 814 31 Bratislava, IČO 318 23 866 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO 005 854 41, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Baltazár Mucska, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, IČO 421 748 56 , o zaplatenie 7 507,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti istiny 5 763,19 eur zastavuje.

V zastavenej časti sa žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 519,23 eur titulom straty na zárobku počas práceneschopnosti spolu s 5 % úrokom z omeškania od 21.01.2019 do zaplatenia a sumu 1 224,18 eur titulom bolestného spolu s 5 % úrokom z omeškania od 21.02.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 10.10.2017 doručenou súdu dňa 11.10.2017 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 7 507,- eur, spolu s 5 % úrokom z omeškania od 12.10.2017 do zaplatenia, titulom náhrady škody. V žalobe uviedol, že dňa 18.06.2015 o 16,50 hod sa viezol v autobuse MHD linky 70/5 EČ BL 034 GZ značky SOR, patriaceho Dopravnému podniku Bratislava a.s., keď vodič tohto autobusu - F. T. prudko zabrzdil, následkom čoho došlo k jeho vymršteniu zo sedadla a následnému pádu a jeho zraneniu a ešte jedného cestujúceho. Nehoda bola vyšetrená orgánmi činnými v trestnom konaní a uznesením Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, č.k. KRP-154/ODNI-A-2015 z 26.09.2015 bolo konanie prerušené. Poukázal na § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka a bol názoru, že za poškodenie jeho zdravia zodpovedá, ako to vyplýva z uvedeného skutkového stavu, vodič a prevádzateľ autobusu Dopravný podnik Bratislava a.s., ktorého zodpovednosť za škodu je objektívna. Každé motorové vozidlo, pre prípad svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, musí mať dojednané povinné zmluvné poistenie. Vozidlo škodcu malo toto poistenie dojednané u poisťovateľa - žalovaného, poistnou zmluvou č. 65 83869652/420. Z § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že náhradu škody poisťovateľ uhrádza poškodenému.

1.1. Uviedol, že listami zo dňa 06.09.2017, 30.09.2017 a 06.10.2017 si uplatnil nároky na náhradu škody a to: 1/ stratu na zárobku počas práceneschopnosti - podľa § 446 Občianskeho zákonníka sa vypočíta ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Uviedol, že bol práce neschopný od 18.06.2015 do 01.11.2015 a v dôsledku úrazu ešte aj od 16.06.2016 do 17.07.2016, keď bol nútený podrobiť sa ďalšiemu operačnému výkonu - vyberaniu kovových častí. Jeho zamestnávateľ určil DVZ za prvú dobu práceneschopnosti v sume 52,0892 eura/deň a za druhú práceneschopnosť v sume 55,7387 eura/deň. Za dobu práceneschopnosti mu vznikla strata na zárobku vo výške 2 314,- eur. 2/ bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia - podľa lekárskeho posudku vystaveného dňa 12.09.2017 bolestné predstavuje 115 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia 100 bodov. Jeho liečenie bolo ukončené 17.07.2016, pričom v roku 2016 náhrada za 1 bod predstavovala sumu 17,66 eura. Žalobca si tak titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia uplatnil u žalovaného sumu 3 796,90 eura. 3/ náklady liečenia - nákup liekov v sume 121,71 eura, cestovné náklady v sume 295,- eur a osobná starostlivosť v sume 979,- eur; celkovo si uplatnil náhradu škody v sume 7 507,- eur.

1.2. Vzhľadom na to, že uplatnenú náhradu škody žalovaný doposiaľ neuhradil a listom zo dňa 27.09.2017 mu oznámil, že 26.09.2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti a nárok na náhradu škody je premlčaný uplatnil si nárok na náhradu škody, nakoľko je názoru, že nárok nie je premlčaný, ako to vyplýva z posudku o bolestnom, liečenie bolo ukončené až v októbri 2016, kedy prvýkrát mohlo byť bolestné i sťaženie spoločenského uplatnenia bodované. Rovnako strata na zárobku počas práceneschopnosti nemôže byť premlčaná, nakoľko do práce nastúpil 1.11.2015 a teda aj v tomto prípade 2-ročná premlčacia lehota uplynie najskôr 1.11.2017. 1.3. V zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka si uplatnil aj úrok z omeškania od 12.10.2017 (po 15 dňoch od ukončenia šetrenia), lebo žalovaný podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní od ukončenia šetrenia.

2. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22.02.2018 žalovaný uviedol, že uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu, považuje ho za nepreukázaný, neúčelný a nedôvodný, pričom žiada, aby ho súd v celom rozsahu zamietol.

2.1. K uplatnenému nároku na strate na zárobku počas práce neschopnosti, ktorý si žalobca vyčíslil na sumu 2 314,- eur žalovaný uviedol, že žalobcovi uhradil celkovú sumu straty na zárobku za dobu práceneschopnosti vo výške 1 794,77 eura. V tejto časti predstavuje sporný nárok sumu vo výške 519,23 eura. Jediný rozpor pri výpočte straty na zárobku za dobu práceneschopnosti predstavuje rozdielne určenie denného vymeriavacieho základu. Žalovaný uviedol, že kým žalobca vychádza z denného vymeriavacieho základu pri prvej PN v sume 52,0892 eura/deň a pri druhej PN vo výške 55,7387 eura/deň, on pri určení denného vymeriavacieho základu pri prvej PN vychádzal zo str. 3 rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 200-092066-CA02/2015 zo dňa 06.07.2015, kde Sociálna poisťovňa určila denný vymeriavací základ vo výške 40,6357 eura. Pri druhej PN vychádzal pri určení denného vymeriavacieho základu zo str. 2 rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 200-099287-CA02/2016 zo dňa 30.07.2016, kde Sociálna poisťovňa určila denný vymeriavací základ vo výške 42,3124 eura. Žalovaný poukázal na znenie § 446 Občianskeho zákonníka a § 55 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a spolu s predloženými listinnými dôkazmi bol názoru, že Sociálna poisťovňa určila denný vymeriavací základ správne a v súlade so zákonom, a teda práve rozhodnutie Sociálnej poisťovne je smerodajné pre vyčíslenie straty na zárobku.

2.2. K žalobcom uplatnenej sume titulom bolestného v sume 2 030,90 eura a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 3 796,90 eura žalovaný uviedol, že v časti sťaženia spoločenského uplatnenia bol žalobcovi dňa 19.10.2017 uhradený celý uplatnený nárok vo výške 1 766,- eur. V tejto časti vzal žalobca žalobu späť. V časti bolestného si žalobca uplatnil sumu 2 030,90 eura. Po preskúmaní uplatneného nároku dňa 18.10.2017 uhradila sumu 265,- eur, ktorá predstavuje náhradu za 15 bodov a položku 162 v zmysle lekárskeho posudku zo dňa 12.09.2017. Uvedená položka predstavuje operačný zákrok zo dňa 18.06.2016. Žalovaný uviedol, že položku 201d v počte 100 bodov, teda nárok vo výške 1766,- eur považoval v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka za premlčaný, a týmto vzniesol námietku premlčania. V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. sa pri určovaní bodového ohodnotenia bolesti hodnotí akútna fáza bolesti. To znamená najväčšia bolesť, ktorú poškodený utrpel pri dopravnej nehode zo dňa 18.06.2015. V danom prípade do 26.09.2015 boli známe všetky diagnózy, teda celkový rozsah

poškodenia zdravia a taktiež bol preukázaná objektívna zodpovednosť toho, kto za škodu zodpovedá. K podaniu žaloby došlo až dňa 11.10.2017, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty na uplatnenie práva. Žalovaný tiež uviedol, že nárok v časti bolestného a SSÚ bol u neho uplatnený až listom zo dňa 30.09.2017, doručenom dňa 03.09.2017. Žalobca síce predložil lekársky posudok, avšak bez zdravotnej dokumentácie, preto ihneď dňa 05.10.2017 a 09.10.2017 vyzval žalobcu na doplnenie zdravotnej dokumentácie, aby mohol nárok preskúmať. Žalovaný poukázal na znenie § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. a uviedol, že v danej časti, bol nárok uplatnený až dňa 03.10.2017, pričom už dňa 18.10.2017, resp. 19.10.2017 ukončil šetrenie a poskytol žalobcovi plnenie, resp. dôvody, pre ktoré v jednej časti odmieta poskytnúť plnenie. Žaloba bola podaná dňa 11.10.2017, teda ešte pred uplynutím lehoty stanovenej zákonom na prešetrenie nároku. Žaloba teda bola podaná v tejto časti predčasne. S ohľadom na vyššie uvedené žalobca vzal späť nárok v časti 2 031,- eur, avšak požaduje úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 2 301,- eur od 12.10.2017 do 19.10.2017. Bol teda názoru, že žalobcovi uvedený úrok nepatrí, nakoľko žaloba bola podaná predčasne, po 8 dňoch od uplatnenia nároku, pričom splnil všetky svoje povinnosti v zákonom stanovených lehotách.

2.3. Žalovaný uviedol, že žalobcovi poskytol plnenie za lieky vo výške 89,92 eura. Sporným zostáva nárok vo výške 31,79 eura. V uvedenej časti uviedol, že odmietol poskytnúť plnenie z dôvodu, že hradí len náklady, ktoré sú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, a teda lieky odporučené lekárom podľa zdravotnej dokumentácie. Odmietol teda uhradiť náklady na pančuchy, balzam na pery a talcid, nakoľko tieto neboli odporučené lekárom, teda absentuje príčinná súvislosť s dopravnou nehodou.

2.4. K nákladom na prevoz do zdravotníckych zariadení a náhradu za pohonné hmoty, ktoré si žalobca uplatnil, žalovaný konštatoval, že ten považuje za nedôvodný a nepreukázaný. Uviedol, že žalobca sa domáha plnenia v zmysle ustanovení zákona o cestovných náhradách. Podľa jeho názoru, tento postup nebol správny a uvedené ustanovenia, resp. náhradu za kilometer nemožno aplikovať na daný prípad, nakoľko sa nejednalo o pracovnú cestu. Navyše žalobca nejazdil svojim mot. vozidlo, teda mu nemohla vzniknúť žiadna škoda v tejto súvislosti, a teda nie je aktívne vecne legitimovaná domáhať sa tejto náhrady. Uplatnený nárok na náhradu za pohonné hmoty obdobne považoval za nedôvodný a nepreukázaný. Nie je preukázané, že mot. vozidlo, ktorým jazdila by jej patrilo, resp. že uhradil pohonné hmoty.

2.5. K uplatnenému nároku za osobnú asistenciu žalovaný poukázal na § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a uviedol, že žalobca do dnešného dňa nepreukázal, že by mu vznikla škoda, ktorá predstavuje náklady na osobnú asistenciu. Zo zdravotnej dokumentácie nevyplýva, že by žalobca bol na osobnú asistenciu odkázaný. Taktiež § 22 zákona č. 447/2008 Z.z., na ktorý sa odvolal, predstavuje nárok pre osobu s ťažkým zdravotným postihnutím až na základe komplexného posudku, čo nie je prípad žalobcu. Uplatnený nárok v tejto časti považoval za neúčelný, nedôvodný a nepreukázaný. 2.7. K úroku z omeškania žalovaný uviedol, že žalobca oznámil, že došlo ku škodovej udalosti až dňa 13.09.2017. Podanou žalobou si uplatňuje úrok z omeškania od 12.10.2017, pričom k podaniu žaloby došlo dňa 11.10.2017, pričom žaloba bola podaná predčasne. V súlade s § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. je zákonom stanovená 3 mesačná lehota na prešetrenie škodovej udalosti poisťovateľom. Pred jej uplynutím sa poisťovateľ nemôže dostať do omeškania. Žalobca navyše jednotlivé nároky uplatňoval postupne, takže sa nemohol dostať do omeškania tak ako to tvrdí žalobca. Záverom uviedol, že si splnil všetky zákonom uložené povinnosti v zákonom stanovenej lehote, a teda nemôže byť zaviazaný na zaplatenie úroku z omeškania. V tejto súvislosti na podporu argumentácie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/151/2016 zo dňa 14.06.2016.

3. Dňa 16.11.2017 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým vzal svoj návrh v časti uhradenej istiny v sumu 2 031,- eur späť. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 476,- eur, spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 2 031,- eur od 12.10.2017do 19.10.2017 a 5 % úrokom z omeškania zo sumy 5 476,- eur od 12.10.2017 do zaplatenia a uhradiť trovy právneho zastúpenia.

4. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 05.04.2018 žalobca k námietke žalovaného k strate na zárobku počas práceneschopnosti uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že sporný je uplatnený nárok v sume 519,23 eura, lebo uhradil sumu 1 794,77 eura. Sám žalovaný uviedol, že postup pri výpočte uplatneného nároku bol rozdielny preto, že pri výpočte žalovaný vychádzal z rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ktorá pre výpočet "nemocenských dávok" stanovila nižší denný vymeriavací základ, ako

zamestnávateľ, na tlačive "Potvrdenie o strate na zárobku počas PN- úrazový príplatok", na určenie sumy uplatneného nároku. Žalovaný vo vyjadrení síce citoval § 55 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ale nepoukázal na znenie druhého odseku cit. ustanovenia. Žalobca uviedol, že žalovaný napriek opakovaným protestom jeho právneho zástupcu, ktorý poukázal na jeho nesprávny postup, ktorý spočíva v tom, že žalobca sa podaným návrhom, ani uplatneným nárokom u žalovaného nedomáha nemocenskej dávky, ktorá sa vypočíta podľa § 55 zákona č. 461/2003 šiesty diel, ktorý pojednáva o úrazových dávkach a v ktorom nie sú obmedzujúce limity. V konečnom dôsledku aj na tlačive žalovaného, ktoré vyplnil zamestnávateľ sa uvádza v bode 6, že denný vymeriavací základ sa určuje podľa § 84 zákona č. 461/2003 Z.z. a nie podľa § 55 cit. zákona, ako to urobil žalovaný. Žalobca mal tak za to, že žalovaný pochybil, lebo stanovenie denného vymeriavacieho základu v zmysle § 55 cit. zákona, podľa rozhodnutí Sociálnej poisťovne pre účely nemocenských dávok je pre stanovenie nároku žalobcu nepoužiteľné a naďalej trval na uplatnenom nároku.

4.1. K bolestnému a sťaženiu spoločenského uplatnenia v sume 1 766,- eur, ktorú žalovaný považuje za premlčanú, žalobca poukázal na § 2 a 3 zákona č. 437/2004 Z.z. Mal za to, že z citácií týchto zákonných ustanovení musí byť každému zrejmé, že premlčacia lehota nemôže začať plynúť tak ako to uvádza žalovaný, t.j. dňom dopravnej nehody, nakoľko v tom čase lekári nevedia stanoviť, aký bude priebeh liečenia, ani to ako bude potrebné odstraňovať následky poškodenia zdravia. Preto už ustálená súdna prax stanovila, že premlčacia lehota začína plynúť, keď lekár ošetrujúci stanoví deň ukončenia liečenia, lebo len v tento deň sa môže poškodený reálne dozvedieť o škode, čo je jedným z dvoch predpokladov na začatie plynutia premlčacej lehoty. Žalobca ďalej konštatoval, že lekár v lekárskom posudku ustálil ukončenie liečenia dňom 17.07.2016 a teda dvojročná premlčacia lehota podľa § 106 Občianskeho zákonníka, mohla začať plynúť až týmto dňom a do dnešného dňa neuplynula, pričom aj z priložených potvrdení o jeho rehabilitáciách je zrejmé, že liečenie prebiehalo dlhý čas a k ustáleniu zdravotného stavu a k vystaveniu lekárskeho posudky došlo až v čase, keď to stanovil ošetrujúci lekár. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo 37/2000 a bol názoru, že s jeho závermi korešponduje aj súdna judikatúra. K požiadavke predloženia zdravotnej dokumentácie poukázal jednak na § 25 zákona č. 576/2004 Z.z., podľa ktorého sa zdravotná dokumentácia sprístupňuje tam uvedeným osobám. Na preukázanie svojho nároku podľa § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. sa predkladá lekársky posudok. Nemal za potrebné a ani vhodné, aby zamestnanci žalovaného (naviac spravidla bez odborných znalostí) nahliadali do zdravotnej dokumentácie poškodeného alebo skúmali jeho zdravotný stav, hlavne keď zákon č. 437/2004 Z.z. umožňuje aby v prípade pochybností o správnosti hodnotenia poškodenia zdravia i samotný žalovaný požiadal o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku.

5. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 20.06.2018 k argumentácii žalobcu k strane na zárobku počas práceneschopnosti uviedol, že žalobca neuviedol, žiadne nové skutočnosti, a preto aj on zotrváva na námietkach vznesených vo svojom vyjadrení zo dňa 21.02.2018, ktoré bolo doručené súdu dňa 22.02.2018, pričom zastáva názor, že jeho postup bol v rámci plnenia strany na zárobky správny, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a žalobcom uplatnený nárok považoval za nedôvodný. K bolestnému a sťaženiu spoločenského uplatnenia uviedol, že medzi stranami ostala sporná suma vo výške 1766,- eur, ktorá predstavuje bodové hodnotenie (100 bodov) bolestného, nakoľko považuje položku 201d, teda nárok vo výške 1 766,- eur v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka premlčaný. Zo žalobcom predložených listín nevyplýva, kedy možno považovať zdravotný stav za ustálený. Mal za to, že do 26.09.2015 boli známe všetky diagnózy, teda celkový rozsah poškodenia žalobcu, pričom po operácii sa zdravotný stav žalobcu nijakým spôsobom nezhoršoval, teda uvedenú položku 210d bolo možné obodovať už v daný okamih, nakoľko táto položka bola ustálená. Žalovaný uviedol, že z procesnej obrany oslovil znalca z príslušného odboru, aby sa vyjadril, a akému dátumu je možné považovať uvedenú položku, resp., zdravotný stav žalobcu za ustálený. Predmetné vyjadrenie sa mu nepodarilo do dnešného dňa zabezpečiť, doručí ho však obratom po obdŕžaní. Záverom k nákladom na prevoz do zdravotníckych zariadení uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení nijakým spôsobom nepreukázal opodstatnenosť jeho nároku, takže zotrváva na svojich vznesených námietkach. Žalobca do dnešného dňa nepreukázal, že by mu v tejto súvislosti nejaká škoda vznikla. II. 6. Súd v danej veci vykonal dokazovanie, pričom zistil nasledujúci skutkový stav: 6.1. Z oznámenia o škodovej udalosti a uplatnení nárokov zo dňa 06.09.2017 adresované žalovanému, mal súd preukázané, že si žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil nárok - strata na zárobku počas práceneschopnosti (úrazový príplatok za obdobie PN od 19.06.2015 do 01.11.2015 a za obdobie od 26.06.2016 do 17.07.2016) a náklady liečenia (nákup liekov).

6.2. Z oznámenia o škodovej udalosti poškodeným mal súd za preukázané, že dňa 18.06.2015 o 16:50 hod. v Bratislave došlo k škodovej udalosti. Vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda je vo vlastníctve Dopravného podniku Bratislava a vodičom v čas nehody bol F. T.. Poškodenou bola S. Z., ktorá bola prepravovanou osobou a svedkom nehody bola I. Š.. Škodovou udalosťou došlo ku škode na zdraví v rozsahu bolestného, straty na zárobku, opatrovaním a sťažením spoločenského uplatnenia.

6.3. Z uznesenia č. ČVS: KRP.154/ODN1-BA-2015 zo dňa 26.09.2015 mal súd za úreukázané, že podľa § 22 ods. 1 Trestného poriadku správny orgán začal trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktorého sa dopustil doposiaľ nezistený páchateľ tým, že dňa 18.06.2015 v čase o 16.50 h viedol neznáme motorového vozidlo po F. D. S. N., v ľavom priebežnom jazdnom pruhu, pričom križovatkou pred výjazdom na Staromestskú ulicu v smere do centra sa náhla preradil do pruhu pre rovný smer a následne odbočil na výjazd na Staromestskú ulicu v smere do centra, následkom čoho vošiel do jazdnej dráhy autobusu MHD linky 70/5, I.: N. XXX B. značky SOR, ktorý viedol vodič F.N. T., D.. XX.XX.XXXX, N. H., C. X. XX jazdiaci v pruhu pre priamy smer, pričom vodič T. aby zabránil zrážke, musel prudko zabrzdiť, následkom čoho došlo k pádu a zraneniu cestujúcej S. Z.Č., D.. XX.XX.XXXX, N. Bratislava, S. XX V. Y. M. P., D.. XX.XX.XXXX, N. Bratislava, F. XX prerušil pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

6.4. Z prepúšťacej správy žalobcu vyplýva, že žalobca bol hospitalizovaný od 18.06.2015 do 22.06.2015 v Univerzitnej nemocnici Bratislava. V rámci ďalších ochorení je uvedené, že žalobca vypadol do uličky autobusu potom, ako vodič náhle prudko zabrzdil. Pri páde si poranil pravý členok. Iniciálne bol ošetrení na chirurgickej pohotovostnej ambulancii O., odoslaný na KÚCH za účelom operačného ošetrenia.

6.5. Z ďalšej prepúšťacej správy žalobcu, ktorý bol hospitalizovaný od 16.06.2016 do 18.06.2016 mal súd za preukázané, že bol prepustený v dobrom stave dňa 16.06.2016 do domáceho ošetrenia. Lekár mu odporučil šetriaci režim, analgetiká podľa potreby , ranu nenamáčať, do 3 dní sa hlásiť u obvodného lekára, kontrolu na chir. ambulancii do 4 dní, kontrola a extrakcia stehov o 10 - 12 dní na amb. KUCh č. d. 105. V prípade zhoršenia stavu kontrola u chirurga ihneď.

6.6. Z potvrdenia o strate na zárobku počas PN - Úrazový príplatok zo dňa 31.08.2017 mal súd za preukázané, že rozhodujúcim obdobím je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, t.j. rok 2014. Denným vymeriavacím základom podľa § 84 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je DVZ 52,0892 eur, ktorý bol určený ako podiel súčtu vymeriavacích základov 18595,86 eur, neobmedzených podľa § 138 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. dosiahnutých v rozhodujúcom období od 01.01.2014 do 31.12.2014 a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia: 357. Poškodený bol práceneschopný od 19.06.2015 do 01.11.2015; celkový počet dní neschopnosti v práci 136. Výška náhrady príjmu je v období od 1 dňa dočasnej PN do 3. dňa dočasnej PN (25% DVZ) EUR 55% 10 dní -od 4. dňa dočasnej PN do 10. dňa dočasnej PN (55 %) EUR 223,50 eur; celková suma, ktorá bola vyplatená ako náhrada príjmu je 223,50 eur.

6.7. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 06.07.2015 vyplýva, že žalobca pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 19.06.2015, podľa § 30, § 34 ods. 1 , § 37 ods. 1 a § 55 zákona v znení neskorších predpisov má nárok na nemocenské za predpokladu, že dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako desať kalendárnych dní za obdobie od 29.06.2015 do zániku nároku na nemocenské vo výške 22,34963500 eur za deň.

6.8. Z dávok nemocenského poistenia vyplácané sociálnou poisťovňou mal za preukázané, že nemocenské dávky vyplatené za dočasnú PN od 29.06.2015 do 01.11.2015, t.j. 126 dní vo výške 2 816,30 eur, kde bol denný vymeriavací základ vo výške 40,6357 eur z rozhodného obdobia r. 2014.

6.9. Z potvrdenia o strate na zárobku počas PN - Úrazový príplatok, mal súd za preukázané, že rozhodujúcim obdobím bol rok 2015; denný vymeriavací základ bol DVZ 55,7387 eur; poškodený bol neschopný práce od 16.06.2016 do 17.07.2016; celkový počet dní neschopnosti v práci 32; výška náhrady príjmu je v období: - od 1. dňa dočasnej PN do 3. dňa dočasnej PN (25% DVZ) eur 55% 10 dní - od 4. dňa dočasnej PN do 10. dňa dočasnej PN (55% DVZ) 232,73 eur; celková suma, ktorá bola vyplatená ako náhradu príjmu bola 232,73 eur.

6.10. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 30.06.2016 mal súd za preukázané, že žalobca pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 16.06.2016, podľa § 3, § 34 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 55 zákona v znení neskorších predpisov má nárok na nemocenské za predpokladu, že dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako desať kalendárnych dní za obdobie od 26.06.2016 do zániku nároku na nemocenské vo výške 23,27182000 eur za deň. 6.11. Výzvou zo dňa 06.10.2017 zaslanou žalovanému na úhradu poistného plnenia zo škodovej udalosti.

6.12. Z oznámenia žalovaného zo dňa 27.09.2017 adresovaného právnemu zástupcovi žalobcu, mal súd za preukázané, že dňa 26.09.2017 žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predložil výpočet výšky plnenia. Poistné plnenie poukázal na účet právneho zástupcu žalobcu v sume 52,74 eura.

6.13. Z oznámenia žalovaného zo dňa 27.09.2017 adresovaného právnemu zástupcovi žalobcu, mal súd za preukázané, že dňa 26.09.2017 žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predložil výpočet výšky plnenia. Z vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie týkajúceho sa straty na zárobku počas PN za obdobie od 19.06.2015 do 01.11.2015, bol denný vymeriavací základ určený Sociálnou poisťovňou. V doloženom potvrdení o strate na zárobku počas PN výpočet náhrady príjmu podľa žalovaného nekorešponduje s denným vymeriavacím základom. Poistné plnenie žalovaný poukázal na účet právneho zástupcu žalobcu v sume 1 418,19 eur.

6.14. Z oznámenia žalovaného zo dňa 27.09.2017 adresovaného právnemu zástupcovi žalobcu, mal súd za preukázané, z vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: strana na zárobku počas PN. PN od 16.06.2016 do 17.07.2017. Denný vymeriavací základ priznaný podľa Sociálnej poisťovne. Vyplatená náhrada príjmu nekorešpondovala s uvedeným denným vymeriavacím základom uvedeným v potvrdení od zamestnávateľa. Poistné plnenie žalovaný poukázal na účet právneho zástupcu žalobcu v sume 376,58 eur.

6.15 Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 17.10.2017 o sťažení spoločenského uplatnenia, súd zistil, že žalovaný poistné plnenie poukázal na účet žalobkyne v sume 1 766,- eur.

6.16. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 18.10.2017 o úhrade za operačný výkon - výber OS materiálu, súd zistil, že za operačný výkon vykonaný 17.06.2016, žalovaný poistné plnenie poukázal na účet žalobkyne v sume 265,- eur.

6.17. Z podania zo dňa 30.09.2017 súd zistil, že žalovanému dňa 05.10.2017 bol doručený lekársky posudok, v rámci ktorého si žalobca uplatnil sumu 3 769,90 eur titulom SSU a bolestného.

6.18. Z listu zo dňa 05.10.2017 súd zistil, že žalovaný v snahe o urýchlenie likvidácie škodovej udalosti požiadal žalobcu o zaslanie dokladov, bez ktorých nie je možné ukončiť likvidáciu škodovej udalosti - kópiu kompletnej zdravotnej dokumentácie po roku od nehody, ktorá súvisí so sťažením spoločenského uplatnenia.

6.19. Listom zo dňa 05.10.2017 žalovaný v snahe o urýchlenie likvidácie škodovej udalosti požiadal žalobcu o zaslanie dokladov, bez ktorých nie je možné ukončiť likvidáciu škodovej udalosti - lekárske správy.

6.20. Z oznámenia žalovaného zo dňa 27.09.2017 o nákladoch spojených s liečením, mal súd za preukázané, že žalovaný na účet právneho zástupcu žalobcu poukázal poistné plnenie v sume 52,74 eura.

6.21. Z oznámenia žalovaného zo dňa 22.11.2017 o doúhrade nákladov spojených s liečením súd zistil, že na účet právneho zástupcu žalobcu bolo poukázané poistné plnenie v sume 37,18 eur.

6.22. Z lekárskeho posudku žalobcu zo dňa 12.9.2017, vypracovaného O.. O. O. V. P. O.. U. S. zo dňa 12.09.2017 vyplýva, že žalobca ukončil liečenie v októbri 2016, bolestné bolo ohodnotené na 115 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené na 100 bodov.

7. Súd v danej veci nariadil pojednávanie konané dňa 21.01.2019, kde právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný vykonal úhradu v celkovej sume 5 763,19 eur, vzal návrh späť v časti 1 847,51 eur takže predmetom sporu ostala suma 1 743,81 eur. Uviedol, že je to rozdiel medzi žalovanou sumou a vyplatenými náhradami. Konštatoval, že žalovaný vychádzal z denného vymeriavacieho základu pre účely výplaty nemocenských dávok, ktorá je podľa zákona obmedzená, pričom toto obmedzenie neplatí pre účely výpočtu denného vymeriavacieho základu pri stanovení výšky úrazového príplatku. Sám žalovaný má na tlačive úplne iný paragraf ako ten, ktorý sa používa pri výpočte nemocenských dávok. Čo sa týka bolestného a SSU tam rozdiel, ktorý žalovaný nevyplatil, spočíva výlučne v tom, že žalovaný neuhradil bolestné z dôvodu, že podľa jeho názoru je tento nárok premlčaný, teda celý posudok žalovaný uznal, že bol predložený ošetrujúcim lekárom, uznal i výšku, jedine položku 201 d) neuhradil z dôvodu premlčania, teda nie z dôvodu, že by posudok nebol vypracovaný v súlade so zákonom 437/2004 Z.z. Právny zástupca bol názoru, že nárok v tejto časti premlčaný nie je, ani nemôže byť čo odôvodnil samotným zákonom č. 437/2004 Z.z. ale aj ustálenou judikatúrou, podľa ktorej k hodnoteniu bolestného môže dôjsť len vtedy, keď je zdravotný stav poškodeného, teda žalobcu v tomto prípade, ustálený. Z predložených dokladov mal za nepochybné, že žalobca sa musel podrobiť nie len operačnému zákroku, ale aj dlhodobému liečeniu, rehabilitáciám. Nárok žalobcu mohol byť hodnotený, tak ako to je uvedené v § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004, až po ustálení zdravotného stavu, až týmto momentom môže lekár vystaviť posudok a od tohto momentu môže začať plynúť premlčacia lehota. Pokiaľ žalovaný neodstránil prípadné závady, neuniesol z jeho strany dôkazné bremeno v časti, keď nárok zamietol, pretože podľa zákona 381/2001 Z.z. rozsah nárokov zisťuje a doošetruje žalovaný a nie žalobca, žalobca je povinný nárok preukázať, teda predložiť doklady, lekárske správy, posudok, ale žalovaný má zákonom uloženú povinnosť doošetrovať a zistiť rozsah škody uvedené v § 11 zákona 381/2001 Z.z.. K úrokom z omeškania ešte uviedol, že poisťovňa vo svojich prvých prípisoch presne uviedla, kedy ukončila šetrenie, a teda 26.9.2017 a od tej doby platí 15 dňová lehota na plnenie.

7.1. Právny zástupca žalovaného, na pojednávaní k strate na zárobku počas PN uviedol, že zotrváva na písomnom podaní, ktoré podal žalovaný vo svojom mene. Pokiaľ ide o bolestné, tak za zásadné považoval to, že nebolo riadne uplatnené, keďže k predloženému posudku chýba náležitosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z, mal za to, že ak dôjde v súčasnej dobe k potvrdeniu posudku primára, ten musí byť datovaný v čase jeho udelenia, až na základe tohto posudku môže dôjde k riadnemu uplatneniu nároku, takže vo vzťahu k tomu vzniesol premlčanie. Uviedol, že dochádza k miešaniu momentu vytrpenia bolesti, ktorá je rozhodná pre posúdenie začiatku premlčacej doby vo vzťahu k vytrpenej bolesti a ustálenia zdravotného stavu, ktorá je rozhodná pre náhradu SSU. K úrokom z omeškania zotrval na svojom písomnom vyjadrení a žalobu považuje za podanú predčasne.

8. Na pojednávaní konanom dňa 21.02.2019 z prednesu právneho zástupcu žalobcu mal súd za zrejmé, že uplatnený nárok vo výške 1 743,81 eur spočíva z týchto položiek: Strata na zárobku: 519,23 eura a Bolestné: 1224,18 eura. SSU, lieky, cestovné a nevyhnutná liečba boli žalovaným vyplatené celé. Právny zástupca k námietke premlčania ďalej uviedol, že nakoľko podľa Lekárskeho posudku bol ustálený stav žalobcu a ukončenie liečenia v októbri 2016 dvojročná premlčacia lehota je v prípade žalobcu zachovaná. Zároveň poukázal na § 3 zákona 437/2004 Z.z. s tým, že ak sa žalovaný domnieval, alebo mal pochybnosti o takomto Lekárskom posudku mohol postupovať podľa § 6 tohto zákona. Mal za to, že úrok z omeškania uplatnil riadne a včas, pričom úrok z omeškania uplatnil vždy až do zaplatenia nároku žalobcu žalovaným.

8.1. Právny zástupca žalovaného k strate na zárobku uviedol, že zotrváva na jeho výpočte úhrady a k bolestnému uviedol, že predložený lekársky posudok bol v súlade so zákonom riadne predložený až na tomto pojednávaní a preto teda nebol dôvod, aby plnil pred podaním tohto lekárskeho posudku. To, že plnil pred samotným súdnom konaním, ešte neznamená, že tým sú odstránené nedostatky predložených lekárskych správ a deklaruje to len jeho vôľu plniť svoje zákonné povinnosti. K úrokom z omeškania žalovaný uviedol, že sa stotožnil s názorom súdu, ktoré možno priznať od predchádzajúceho pojednávania, na ktorom bola ustálená výška predmetu sporu. Bol názoru, že by išlo o spravodlivé riešenie medzi sporovými stranami v prípade úrokov z omeškania.

III.

9.Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

9.1. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. 9.2. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 9.3. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. 9.4. Podľa 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ( ďalej len "nariadenie"), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9.5. Podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 9.6. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania neobmedzených podľa § 138 ods. 6 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období, v ktorom nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred dňom, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo pred dňom, od ktorého bola zistená choroba z povolania, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 rovnako; skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania. Podľa § 86 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, úrazový príplatok sa poskytuje za dni. Podľa § 87 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, suma úrazového príplatku je a) 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti, b) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. 9.7. Podľa § 2 ods. 1 a 3 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. (3)Na účely tohto zákona a) poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví, b) poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví, c) poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len "poskytovateľ náhrady") je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov, d) posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.

9.8. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti. 9.9. Podľa § 5 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 437/2004 náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). (2) Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. (3) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

IV.

10. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a nebolo to ani medzi stranami sporné, že dňa 18.06.2015 o 16,50 hod sa viezol v autobuse MHD linky 70/5 EČ BL 034 GZ značky SOR, patriaceho Dopravnému podniku Bratislava a.s., keď vodič tohto autobusu - F. T. prudko zabrzdil, následkom čoho došlo k jeho vymršteniu zo sedadla a následnému pádu a jeho zraneniu a ešte jedného cestujúceho. Nehoda bola vyšetrená orgánmi činnými v trestnom konaní a uznesením Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, č.k. KRP-154/ODNI-A-2015 z 26.09.2015 bolo konanie prerušené. Vozidlo škodcu malo poistenie dojednané u poisťovateľa - žalovaného, poistnou zmluvou č. 65 83869652/420.

10.1. Vyššie uvedenou dopravnou nehodou vznikla žalobcovi škoda, ktorú si v podanej žalobe vyčíslil tak, že strata na zárobku počas práceneschopnosti bola vo výške 2.314 eur, bolestené a SSU vo výške 3.796,90 eur, náklady liečenia vo výške 121,71 eur, cestovné náklady vo výške 295 eur a osobná starostlivosť vo výške 979 eur, čiže celkovo žalobcovi vznikla škoda vo výške 7.507 eur.

10.2. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, čo potvrdil aj žalobca na poslednom pojednávaní, že žalovaný nároky žalobcu čiastočne plnil, pričom do rozhodnutia zostal medzi sporovými stranami sporný nárok vo výške 1.743,81 eur, ktorý spočíva z týchto položiek:

- Strata na zárobku: 519,23 eur

- Bolestné: 1.224,18 eur

10.3. Žalobca podal počas súdneho konania viacero späťvzatí o ktorých súd rozhodol v zmysle § 145 ods. 2 tak, že konanie v časti istiny 5.763,19 eur zastavil a v zastavenej časti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal podľa § 255 ods. 1 a contrario. Je síce zrejmé, že žalovaný plnil žalobcovi počas súdneho konania ale z dokazovania a výsluchu strán mal súd za to, že žalovaný plnil až po odstránení rozporov z predložených dokladov zo strany žalobcu, ktorý ich žalovanému predložil buď neúplne, alebo nečitateľne. Žalovaný po podaní žaloby naďalej komunikoval so žalobcom, snažil sa mu vyhovieť, čo preukazujú aj jednotlivé Oznámenia o poistnom plní - body 6.11. - 6.17. s tým, že z bodu 6.18. a 6.19., žalovaný vyzýval žalobcu na doloženie potrebných dokladov. Priznanie náhrady trov konania žalobcovi by v danom prípade bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ani sám žalobca si vo vzťahu k žalovanému neplnil svoje povinnosti riadne a včas.

10.4. Predmetom sporu po čiastočných späťvzatiach zostal nárok žalobcu týkajúci sa straty na zárobku vo výške 519,23 eur a bolestného vo výške 1.224,18 eur.

10.5. K nároku žalobcu týkajúci sa náhrady straty na zárobku súd uvádza, že tento nárok vychádza zo zásadnej prezumpcie náhrady škody, a to aby škodovou udalosťou neutrpel majetkový status poškodeného. Žalobca si v podanej žalobe uplatnil náhradu za stratu na zárobku podľa § 446 Občianskeho zákonníka, ktorá sa vypočíta ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o

sociálnom poistení - § 84 - § 87 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení). Žalobca uviedol, že bol práceneschopný od 18.06.2015 do 01.11.2015 a v dôsledku úrazu ešte aj od 16.06.2016 do 17.07.2016, keď bol nútený podrobiť sa ďalšiemu operačnému výkonu - vyberaniu kovových častí. Jeho zamestnávateľ určil denný vymeriavací základ za prvú dobu práceneschopnosti v sume 52,0892 eura/deň a za druhú práceneschopnosť v sume 55,7387 eura/deň. Za dobu práceneschopnosti mu vznikla strata na zárobku vo výške 2 314,- eur. Na pojednávaní dňa 21.02.2019 právny zástupca žalobcu upresnil, že žalovaný plnil žalobcovi stratu na zárobku vo výške 1.418,19 eur a 376,58 eur a zostáva mu splatiť nárok vo výške 519,23 €. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v § 86 - 88 upravuje, že úrazový príplatok sa poskytuje na dni a suma úrazového príplatku je vo výške 55% denného vymeriavacieho základu od prvého do tretieho dňa dočasnej práceneschopnosti určenej podľa § 84 a 25% denného vymeriavacieho základu od štvrtého dňa dočasnej práceneschopnosti, pričom denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia.

- od 19.06.2015 do 01.11.2015 bola PN žalobcu v počte 136 dní a denný vymeriavací základ bol 52,0892 eur; za tri dni 55% je denný vymeriavací základ vo výške 85,95 eur ( 52,0892 eur x 3 = 156,27 eur z toho 55% je 85,95 eur); za 133 dní 25 % je denný vymeriavací základ vo výške 1.731,96 eur ( 25% z 52,0892 eur je 13,02 eur x 133 dní = 1.731,96 eur)

- od 16.06.2016 do 17.07.2016 bola PN žalobcu v počte 32 dní a denný vymeriavací základ bol 55,7387 eur; za tri dni 55% je denný vymeriavací základ vo výške 91,97 eur ( 55,7387 eur x 3 = 167,22 eur z toho 55% je 91,97 eur); za 29 dní 25 % je denný vymeriavací základ vo výške 404,10 eur ( 25% z 55,7387 eur je 13,93 eur x 29 dní = 404,10 eur) Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že žalobca si správne a v súlade so zákonom uplatnil nárok na náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti a teda súd priznal žalobcovi aj zostávajúcu časť nesplateného nároku vo výške 519,23 eur titulom straty na zárobku počas práceneschopnosti spolu s 5 % úrokom z omeškania od 21.01.2019 do zaplatenia.

10.6. K bolestnému súd uvádza, že táto zložka sa chápe ako nemateriálna náhrada škody na zdraví, ktorá bola spôsobená jeho poškodením na zdraví, liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Pri posudzovaní náhrady za bolesť musí byť zachovaný princíp adekvátnosti za utrpenú škodu. Lekársky posudok sa vydáva, len čo sa zdravotný stav poškodeného považuje za ustálený.

10.7. Podľa lekárskeho posudku nárok na bolestné žalobcu bolo ohodnotené na 115 bodov. Podľa vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 21.09.2019 žalovaný uhradil položku bolestného vo výške 265 eur a 541,72 eur, teda žalovaný neuhradil zostávajúcu časť 1.224,18 eur. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že 1 bod náhrady za rok 2016 bol vo výške 17,66 eur, čo žalovaný nesporoval. Z lekárskeho posudku vyplýva, že tento bol vydaný 12.09.2017 pričom posudzujúci lekár uviedol, že liečenie žalobca ukončil v októbri 2016. Súd v danej veci konštatuje, že lekársky posudok neuvádza, kedy sa ustálil zdravotný stav žalobcu a preto súd vychádzal z toho, že nárok žalobcovi na bolestné vznikol dňom posúdenia zdravotného stavu žalobcu posudzujúcim lekárom a to dňom 17.10.2017. Vzhľadom na vyššie uvedené a doložený lekársky posudok súd priznal žalobcovi nárok na zostávajúcu časť bolestného vo výške 1.224,18 eur.

10.8. K samotnému lekárskemu posudku súd uvádza, že tento bol súdu predložený v komplexnej podobe so všetkými potrebnými náležitosťami Lekárskeho posudku a najmä čitateľnou formou posudzovaných lekárov až na pojednávaní dňa 21.02.2019. Lekársky posudok, ktorý bol k podanej žalobe ako príloha doložený, bol opatrený len podpisom jedného lekára, a teda vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Co/216/2009 súd vyzval žalobcu na odstránenie nedostatku tohto lekárskeho posudku tak, aby bol lekársky posudok doložený s podpisom prednostu oddelenia, nakoľko celkové bodové ohodnotenie presahovala výšku 200 bodov. Osoba oprávnená spracovať lekársky posudok je zásadne lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví. Pokiaľ posudzujúci lekár pracuje v zdravotníckom zariadení, potom sa lekársky posudok spracovaný posudzujúcim lekárom vydáva týmto zdravotníckym zariadením. Ak rozsah posudku nepresahuje 200 bodov, oprávnený na posudzovania je posudzujúci lekár. V opačnom prípade lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadení, alebo jeho zástupca. Splnenie podmienky posúdenia zo strany oprávnenej osoby nie je možné splniť inak ako požiadavkou na jej vlastnoručný podpis, ktorým prejaví odobrenie posudku.

10.9. K námietke žalovaného o premlčaní nároku žalobcu podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd uvádza, že k premlčaniu nároku nedošlo, nakoľko podľa lekárskeho posudku bol ukončený liečebný proces žalobcu v októbri 2016 a žaloba bola podaná 11.10.2017, teda v zákonom stanovenej premlčacej lehote.

10.10. K úrokom z omeškania súd uvádza, že tieto priznal v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. tak, že pri strate na zárobku počas práceneschopnosti priznal úrok z omeškania vo výške 5 % od 21.01.2019 do zaplatenia, teda od pojednávania, na ktorom žalobca ustálil výšku zostatku sporného nároku a pri nároku na bolestné priznal úrok z omeškania vo výške 5 % od 21.02.2019 do zaplatenia, teda od pojednávania, kedy bol súdu predložený čitateľný a oboma vyšetrujúcimi lekármi podpísaný lekársky posudok, v zmysle ktorého si žalobca uplatňoval zvyšok sporného nároku. Vo zvyšku uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

V.

10.11. Súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania avšak len zo súdom priznanej časti vyplývajúcej z výroku tohto rozsudku podľa § 255 ods. 1 CSP, s tým, že výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 10.12. Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 zo dňa 8. februára 2017, podľa ktorého nová právna úprava (pozn. právna úprava Civilného sporového poriadku) nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu. V rozsudku súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi, ktorý striktným porovnaním žalovanej a priznanej sumy nebol v spore úspešný, avšak s ohľadom na charakter sporu a skutočnosť, že výška priznaného plnenia závisela od lekárskeho posudku a úvahy súdu, žalobcu nemožno považovať v spore za procesne neúspešného, keďže mu bola priznaná časť uplatneného nároku na náhradu za bolesť. Súd priznaním náhrady za bolesť konštatoval dôvodnosť uplatňovaného nároku, pričom jeho samotná výška je až druhotná, resp. nadväzujúca. Preto má žalobca nárok na náhradu trov konania práve zo súdom priznanej sumy (por. Komentár, autorský kolektív pod vedením doc. JUDr. Mareka Števčeka, PhD., C.H.BECK 2016, str. 926, tiež rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/191/2017). Uvedené plne zodpovedá i uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/125/2018 zo dňa 31.05.2018, ktorý v podobnej veci o nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a SSU uviedol, že žalobcovi vznikol nárok na plnú náhradu trov konania, avšak iba z prisúdenej sumy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.