Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_19C-197-2016.pdf
PDF · 156.05 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/197/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobcu: F.. X. A., A.. XX.XX.XXXX, W. P. XX, XXX XX P., zast. Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava proti žalovanému: Y. Q., A.. XX.XX.XXXX, P. XXX, XXX XX F., zastúpenému JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Hlavná 17, 080 01 Prešov, v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
I. U r č u j e , že kúpna zmluva zo dňa 23.5.2013, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese F., obci F., katastrálnom území P. a vedenými Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom na LV č. XXXX a to parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2, parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 294 m 2, parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1844 m 2, parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m 2, stavba skladu postavená na parcele č. XXXX/X súp. č. XXX, stavba garáže postavená na parcele č. XXXX/X súp. č. XXX uzavretá medzi H. Q., A.. X.X.XXXX, S. W. P. XXX, XXX XX F., Slovenská republika, štátny občan SR a P. Q., A.. X.XX.XXXX, S. W. P. XXX, XXX XX F., Slovenská republika, štátny občan SR ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim, ktorej vklad bol Správou katastra F. povolený rozhodnutím č. Q. XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX je voči žalobcovi ako veriteľovi H. Q.É., A.. X.X.XXXX, S. W. P. XXX ,XXX XX F., Slovenská republika, štátny občan SR p r á v n e n e ú č i n n á .
II. U r č u j e, že kúpna zmluva zo dňa 8.8.2014, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese F., obci F., katastrálnom území P., vedenými Okresným úradom F., katastrálnym odborom na LV č. XXXX a to: parcela registra „C“, parcelné číslo X/X, druh pozemku záhrady o výmere 245 m2, parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 13 m2, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 320 m2, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 245 m2, stavba rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavená na parcele číslo XXXX/X, stavba, hospodárske budova so súpisným číslom XXX, postavená na parcele číslo XXXX/X uzatvorená medzi H. Q., A.. X.X.XXXX , S. W. P. XXX, XXX XX F., Slovenská republika, štátny občan SR a P. Q., A.. X.XX.XXXX, S. W. P.Y. XXX, XXX XX F., Slovenská republika, štátny občan SR ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim, ktorej vklad bol Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom povolený rozhodnutím č. Q. zo dňa 17.9.2014 je voči žalobcovi ako veriteľovi H. Q., A.. X.X.XXXX, S. W. P. XXX, XXX XX F., Slovenská republika, štátny občan SR p r á v n e n e ú č i n n á .
III. Návrh žalovanej strany na prerušenie konania z a m i e t a.
IV. P r i z n á v a žalujúcej strane voči žalovanej strane nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa po upresnení žaloby podanej na tunajšom súde dňa 20.5.2016 domáhal voči žalovanému určenia neúčinnosti kúpnych zmlúv uvedených v bodoch I. a II. výroku rozsudku, pričom svoju žalobu odôvodnil tým, že „ako veriteľ uzatvoril dňa 12. 8. 2006 s H. Q. ako dlžníkom Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu požičal peňažné prostriedky spolu v sume 10.000 eur, ktorý sa na základe čl. IV ods. 1 zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky do 12. 8. 2007. V súlade s čl. IV ods. 1 zmluvy bola pôžička dohodnutá ako úročná s úrokmi vo výške 1000 eur splatnými do 15. 8. 2007. K uvedenému dátumu požičané finančné prostriedky dlžník nevrátil, ale listom zo dňa 12. 11. 2008 svoj dlh uznal čo do dôvodu i výšky a zaviazal sa uhradiť tento dlh najneskôr do 30. 9. 2009. Pôžičku v lehote splatnosti nevrátil, preto si žalobca uplatnil svoju pohľadávku žalobou na zaplatenie zo dňa 18.12. 2013. Súdne konanie o zaplatenie 11.000 eur s prísl. vedené pod sp. zn. 9C/188/2014 bolo ukončené Okresným súdom Prešov uznesením o schválení zmieru zo dňa 8. januára 2015, č. k. 9C/188/2014-47, ktorým súd schválil zmier medzi žalobcom a H. Q., v zmysle ktorého sa tento dlžník zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.750 eur titulom dlžnej sumy z pôžičky a to v lehote do 31.12. 2015. Žalobca sa vzdal nárokov na úroky z omeškania za čas do 31. 12.2015. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.1.2015 a vykonateľnosť dňa 1.1.2016. Dlžník neuhradil svoj dlh ani v lehote stanovenej súdnym rozhodnutím, preto podal žalobca dňa 10. 2. 2016 návrh na vykonanie exekúcie. Následne bolo žalobcovi doručené Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 2. marca 2016 , č. k. 285/2016 - 8LP ako aj Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 4. marca č. k. EX 285/2016
- 11LP na vymoženie pohľadávky v celkovej výške 13 034,22 eura. Dňa 31. 3. 2016 bolo žalobcovi doručené Oznámenie exekútora povereného vykonaním exekúcie U.. P.. Y. T., ktorým žalobcovi oznámil, že v rámci exekučného konania vedeného pod. sp. zn. XXX/XXXX povinného H. Q. pri zisťovaní majetkových pomerov zistil, že povinný previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré by mohli byť postihnuté v rámci exekučného konania na tretie osoby. Dlžník žalobcu sa začal zbavovať svojho majetku v roku 2013, kedy v poradí prvou kúpnou zmluvou zo dňa 23. 5. 2013 uzatvorenou medzi jeho manželkou a žalovaným, jeho synom, previedol na žalovaného nehnuteľný majetok v rozsahu: -parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2 -parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 294 m2 -parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2 -parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2 -stavba skladu nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/X súp. č. XXX stavba garáže nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/X súp. č. XXX nachádzajúce sa v obci F. okres F. a vedené Okresným úradom F., katastrálnym odborom na LV č. XXXX v kat. úz. P. za kúpnu cenu 30. 000 eur. Bezpodielovým vlastníkom uvedených nehnuteľností bol až do právoplatnosti rozhodnutia Správy katastra F. zo dňa 13. júna 2013 č. V 2940/13 o povolení vkladu kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností dlžník žalobcu. Následne uzatvorili H. Q. a P. Q. ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci druhú kúpnu zmluvu zo dňa 8. 8. 2014, na základe ktorej previedli na žalovaného ako osobu blízku svoj nehnuteľný majetok v rozsahu: -parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 13 m2 -parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 320 m2 -parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 245 m2 -parcela registra C č. X/X, druh pozemku záhrada o výmere 245 m2 -stavba hospodárskej budovy nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/X súp. č. XXX -stavba rodinného domu nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/X súp. č. XXX nachádzajúce sa v obci F. okres F. a vedené Okresným úradom F., katastrálnym odborom na LV č. XXXX v kat. úz. P. za kúpnu cenu 1 euro. Bezpodielovým vlastníkom uvedených nehnuteľností bol až do právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu F., katastrálneho odboru zo dňa 17. septembra 2014 č. Q. XXXX/XX o povolení vkladu kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností dlžník žalobcu. Uvedenými kúpnymi zmluvami vykonal dlžník žalobcu právne úkony, ktorými sa úmyselne s úmyslom ukrátiť uspokojenie žalobcovej pohľadávky zbavil svojho majetku. Táto odporovacia žaloba je právnym nástrojom slúžiacim na nápravu negatívnych následkov právnych úkonov dlžníka, ktoré zrealizoval na škodu svojho majetku, pričom tak urobil jednoznačne s úmyslom ukrátiť žalobcu ako jeho veriteľa. Na základe informácií poskytnutých Exekútorským úradom U.. P..
Y. T.M. H. Q. k dnešnému dňu nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by mohol byť postihnutý v rámci výkonu rozhodnutia, aby tak mohlo dôjsť k uspokojeniu žalobcu ako veriteľa. Predmetom tejto odporovacej žaloby je určenie, že obe kúpne zmluvy, na základe ktorých Správa katastra F. a Okresný úrad F., katastrálny odbor povolili vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného do katastra nehnuteľností, sú voči žalobcovi ako veriteľovi dlžníka právne neúčinné, a to z dôvodu, že tieto právne úkony napĺňajú zákonné predpoklady odporovateľných právnych úkonov v zmysle ustanovenia § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka. (OZ) S ohľadom na skutočnosť, že v predmetnom prípade disponuje veriteľ právoplatným a vykonateľným exekučným titulom - uznesením Okresného súdu Prešov o schválení zmieru zo dňa 8. januára 2015, č. k. 9C/188/2014-47, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. 1. 2015 a vykonateľnosť 1. 1. 2016, niet pochybnosti o existencii vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Predmetné právne úkony sa jednoznačne dotýkajú majetku dlžníka žalobcu, nakoľko až do právoplatnosti rozhodnutí Správy katastra Prešov a Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmlúv, bol žalobca bezpodielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Pri splnení podmienok odporovateľnosti uvedených v ust. § 42a OZ je odporovateľným právny úkon, ktorým vec ušla z bezpodielového spoluvlastníctva dlžníka a jeho manžela. Skutočnosť, že veriteľ nemá voči manželovi dlžníka vymáhateľnú pohľadávku je sama o sebe nepodstatná (rozhodnutie Nejvyššího soudu České republiky sp. zn. 21Cdo 1290/2001). Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť Predmetné právne úkony jednoznačne ukracujú uspokojenie žalobcu ako veriteľa, nakoľko dlžník žalobcu k dnešnému dňu nedisponuje žiadnym iným majetkom, ktorý by postačoval k uspokojeniu pohľadávky žalobcu z titulu vrátenia poskytnutej pôžičky. V posudzovanom prípade pokiaľ ide o prvú kúpnu zmluvu zo dňa 23. 5. 2013 v čl. 3 bod 4 tejto zmluvy bola medzi dlžníkom a jeho manželkou a žalovaným na strane kupujúceho dohodnutá kúpna cena 30.000 eur so splatnosťou po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Pre posúdenie, či v danom prípade ide o ekvivalentný právny úkon je rozhodujúcou skutočnosť, či ide o reálne ekvivalentné právne úkony. I keď v danom prípade bola medzi účastníkmi zmluvy dohodnutá kúpna cena, ktorá by mohla predstavovať ekvivalentné protiplnenie v prípade, ak by bola reálne vyplatená, s ohľadom k skutočnosti, že išlo o právny úkon medzi osobami blízkymi (rodičia a dieťa), má žalobca za to, že v danom prípade išlo len o právny úkon s úmyslom ukrátiť žalobcu ako veriteľa a k zaplateniu kúpnej ceny v skutočnosti nikdy reálne nedošlo. Uvedené usudzuje žalobca najmä s ohľadom k skutočnosti, že žalovaný mal v čase uzatvorenia zmluvy len 19 rokov a nedisponoval vlastnými finančnými prostriedkami vo výške dohodnutej kúpnej ceny. 2. Navyše pre naplnenie podmienky ekvivalentnosti prevodu dlžníkových vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt je rozhodujúcim okamihom jeho účinnosť. Pri nehnuteľnostiach zapisovaných do katastra nehnuteľností je to deň, ku ktorému nastali účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. Pre záver, že dlžníkov majetok následkom prevodu veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty na iného sa neznížil, nie je bez ďalšieho, významný len obsah zmluvy či iného dojednania. O tzv. ekvivalentný právny úkon dlžníka ide len vtedy, ak za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty sa dlžníkovi naozaj (reálne) dostala ich obvyklá cena alebo iná skutočne primeraná (rovnocenná) náhrada, a to ku dňu kedy nastali účinky vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V posudzovanom prípade však bola splatnosť kúpnej ceny dohodnutá spôsobom neurčitým, ktorý umožnil odloženie reálneho zaplatenia kúpnej ceny na neurčito. I na základe uvedeného dôvodu má žalobca za to, že k okamihu kedy nastali účinky vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného, nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny jeho dlžníci, a teda jeho majetok sa objektívne zmenšil, nakoľko dlžník v skutočnosti nikdy od žalovaného nenadobudol finančné prostriedky predstavujúce kúpnu cenu z ktorých by mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu ako jeho veriteľa. Neexistenciu takýchto finančných prostriedkov potvrdzuje i vyjadrenie súdneho exekútora povereného výkonom exekúcie v danom prípade. V konaní o odporovacej žalobe musí byť záver, že napadnutý právny úkon je úkonom ekvivalentným, vždy bezpečne preukázaný, a to nielen odkazom na samotné znenie právneho úkonu, ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné plnenie skutočne ekvivalentnej povahy {L. Drápol:
Zápis zo školenia na tému „Odporovateľnosť a konkurzy" uverejnený v časopise Justiční praxe č. 5, ročník 2002, str. 240 in NS ČR sp. zn. 30 Cdo 2435/2006, pozri aj NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 2426/1999). Ak sa v konaní o odporovacej žalobe zistí, že žalovaný nadobudol od dlžníka jeho nehnuteľnosť bez toho, aby mu za ňu reálne poskytol jej obvyklú cenu použiteľnú na úhradu jeho dlhov alebo inú rovnocennú náhradu, je možné náležíte posúdiť aj to, či dlžník na žalovaného previedol nehnuteľnosť v úmysle ukrátiť veriteľa (pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 4333/2007). S ohľadom na uvedené má žalobca za to, že prvá kúpna zmluva zo dňa 23. mája 2013 môže byť predmetom konania o určenie jej neúčinnosti, nakoľko nespĺňa podmienky ekvivalentného právneho úkonu a bola uzatvorená len s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu bez toho, aby dlžník reálne nadobudol finančné prostriedky zodpovedajúce kúpnej cene. Ohľadne druhej kúpnej zo dňa 8. 8. 2014 možno podľa žalobcu konštatovať, že na základe tejto kúpnej zmluvy došlo jednoznačne a nepochybne k zmenšeniu majetku dlžníka a to s úmyslom ukrátiť uspokojenie žalobcu ako veriteľa dlžníka, nakoľko na základe tejto zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva k tam uvedeným nehnuteľnostiam (vrátane rodinného domu) za kúpnu cenu 1 euro. Predmetné nehnuteľnosti tvoriace predmet kúpnych zmlúv boli prevedené z bezpodielového spoluvlastníctva dlžníka ako dlžníka žalobcu a jeho majetky na žalovaného, ktorý je synom dlžníka a jeho manželky, a teda ich blízkou osobou v zmysle ustanovenia § 116 OZ. S ohľadom na zákonnom stanovenú prezumpciu úmyslu ukrátiť veriteľa (onimo fraudandi) v prípade ak je nadobúdateľom vlastníckeho práva osoba blízka, nie je povinnosťou žalobcu preukázať existenciu úmyslu ukrátiť veriteľa ani na strane žalovaného, ani na strane vedľajších účastníkov. V posudzovanom prípade došlo k prevodu medzi rodičmi a synom teda osobami blízkymi v zmysle ust. § 116 OZ. Uplatnenie práva odporovať ukracujúcemu úkonu dlžníka v lehote troch rokov od jeho vykonania (§ 42a ods. 2 OZ). Prvá kúpna zmluva bola uzatvorená 23. mája 2013 a rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam na žalovaného č. Q. XXXX/XXXX nadobudlo právoplatnosť 13. júna 2013. Druhá kúpna zmluva bola uzatvorená 8. augusta 2014 a rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam na žalovaného č.Q. XXXX/XXXX nadobudlo právoplatnosť 18. septembra 2014. Pokiaľ nastávajú vecno-právne účinky odporovateľného právneho úkonu až na základe ďalšej právnej skutočnosti (napr. právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností) začína plynúť trojročná lehota až od okamihu tejto právnej skutočnosti [Števček, MDulak, A., Bojánková, J., Fečík, M., Tomašovič, M. o kol. Občiansky zákonník I. §1-450. Komentár, Praha: C.H.Beck, 2015). Pri právnych úkonoch, na základe ktorých vznikajú práva vkladom do katastra nehnuteľností, možno považovať za právny úkon urobený dlžníkom, prípadne za právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobami mu blízkymi, len taký právny úkon, na základe ktorého bolo vložené právo do katastra nehnuteľnosti. Trojročná lehota pre uplatnenie práva odporovať právnym úkonom dlžníka, preto v týchto prípadoch začína bežať dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastru nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 18. júla 2000, sp. zn. 31 Cdo 619/2000, uverejnený v pod č. Rč 41/2001). S ohľadom na vyššie uvedené bola lehota na uplatnenie práva odporovať právnym úkonom v danom prípade zachovaná.“
3. Dňa 27.5.2016 podal žalobca návrh na vydanie neodkladného opatrenia, pričom súd uznesením zo dňa 31.10.2016 rozhodol vo výroku I tak, že zakazuje žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sa nachádzajú v okrese F., obci F.y, katastrálnom území P., a sú vedené Okresným úradom F., katastrálnym odborom na LV č. XXXX a to: parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 223m2, parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 294m2, parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 184m2, parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 45m2, stavba skladu nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/X súp. č. XXX, stavba garáže nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/X súp. č. XXX; vo výroku II rozhodol tak, že zakazuje žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sa nachádzajú v okrese F., obci F., katastrálnom území P. a sú vedené Okresným úradom F., katastrálnym odborom na LV č. XXXX a to parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 13m2, parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 320m2, parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 245m2, parcela registra C č. X/X, druh pozemku záhrada o výmere 245m2, stavba hospodárskej budovy nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/X súp. č. XXX, stavba rodinného domu nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/X súp. Č. XXX.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenej dňa 24.1.2016 uviedol, že nesúhlasí so žalobou a táto nie je dôvodná. Právne úkony boli nadobudnuté od dlžníka za obvyklú cenu. Poukázal na to, že v prípade prvej kúpnej zmluvy zo dňa 23.5.2013 bola dohodnutá kúpna cena vo výške 30.000 eur, ktorá podľa jeho názoru je obvyklou cenou za takúto nehnuteľnosť a nebola robená s úmyslom ukrátiť veriteľa. Pokiaľ sa týka druhej kúpnej zmluvy zo dňa 8.8.2014, došlo síce k prevodu vlastníckeho práva za kúpnu cenu 1 eur, ale došlo súčasne aj k prevzatiu dlhu v peňažnom ústave z predávajúcich na kupujúceho. Predávajúci totiž uzavreli dňa 3.5.2013 s peňažným ústavom úverovú zmluvu na sumu 60.000 eur a dňa 22.11.2013 dodatok upravujúci výšku úveru na 66.100 eur. Na zabezpečenie tohto úveru bola založená nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom prevodu. Domnieva sa preto, že nie sú splnené podmienky pre odporovateľnosť týchto dvoch právnych úkonov.
5. Na pojednávaní konanom dňa 24.1.2019 žalovaný vzniesol ďalšiu námietku s tým, že poukázal na uznesenie Okresného súdu v Prešove zo dňa 28.5.2018, sp. zn. 78E/58/2016 z ktorého uznesenia vyplýva, že exekúcia, ktorú podal oprávnený, v tomto prípade žalobca, bola zastavená. Z dôvodov vyplýva, že pohľadávka je nevymožiteľná, je vymožiteľná iba v rámci konkurzného konania. Ak táto pohľadávka je nevymožiteľnou pohľadávkou, potom žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení odporovateľností právneho úkonu. Keď sa podľa žalovaného žaluje určenie, musí sa preukázať naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem znamená, že musí žalobca preukázať, ako sa zmení jeho postavenie v prípade úspešnosti sporu. Ak bude úspešný spor, a tá pohľadávka bude naďalej právne nevymožiteľná, tak isto ako bola nevymožiteľná predtým, pretože sa dá vymôcť iba v konkurznom konaní, keďže to vyplýva zo zákona, tak potom nemá žalobca naliehavý právny záujem.
6. Súd pojednávanie konané dňa 24.1.2019 odročil na 21.2.2019, pričom uložil právnemu zástupcovi žalovanej strany, aby v lehote 5 dní od tohto pojednávania predložil návrhy na vykonanie dokazovania s tým, že na návrhy na vykonanie dokazovania a dôkazy predložené po tejto lehote, súd prihliadať nebude. Právnym zástupcom sporných strán bolo zároveň uložené, aby zároveň v lehote 7 dní predložili záverečné reči.
7. Podaním doručeným 31.1.2019 žalovaný predložil návrhy na doplnenie dokazovania a žiadal, aby súd vypočul žalovaného i jeho rodičov H. Q. a P. Q. k tým okolnostiam, či pri uzatváraní zmlúv mal žalovaný vedomosť o tom, že jeho rodičia majú dlh voči žalobcovi a akým spôsobom si zisťoval existenciu ich záväzkov. Ďalej navrhol sa oboznámiť s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o prevzatí dlhu, ktorou žalovaný Y. Q.M. prevzal dlh za svojich rodičov voči peňažnému ústavu a za túto sumu vlastne došlo k prevodu nehnuteľností a je zrejmé, že nešlo o ukracujúci právny úkon, ktoré listinné dôkazy predloží súdu v dodatočnej lehote 5 dní. Pokiaľ sa týka procesných otázok poukázal na to, že žaloba, ktorá je predmetom sporu, bola podaná pred vyhlásením konkurzu na H. Q. a podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii jedným z dôsledkov vyhlásenia konkurzu je to, že všetky konania, ktoré sa týkajú majetku úpadcu, majú byť prerušené zo zákona. Toto konanie malo teda byť prerušené a nemohlo sa v ňom pokračovať. Žalobca mohol odporovať právnemu úkonu v zmysle § 57 ods. 1 zákona ako veriteľ len, ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. To znamená, že po vyhlásení konkurzu mal právo odporovať právnemu úkonu správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky a veriteľ len vtedy, ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Konkurz bol vyhlásený 2.10.2017, to znamená, že lehota na uplatnenie odporovateľnosti zanikla 2.10.2018. Toto konanie malo byť prerušené a správca mal rozhodnúť o spôsobe uspokojenia veriteľa; v tomto konaní sa teda nemôže ďalej pokračovať. Žalobca v súčasnosti nemôže ako veriteľ prihlásenej pohľadávky uplatniť žalobou odporovateľnosť právneho úkonu, pretože uplynula ročná lehota na jej uplatnenie. Navrhol konanie zo zákona prerušiť.
8. Žalobca v záverečnej reči zotrval na svojich pôvodných stanoviskách a tvrdeniach s tým, že poukázal na to, že oddlžením H. Q. pohľadávka žalobcu nezanikla, iba spôsobila jej nevymáhateľnosť. Pre prípad takejto pohľadávky a predmetu sporu myslí aj § 166h ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZKR), kde sa uvádza, že „oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná.“ Dá sa teda očakávať, že žalobca si zákonne uplatňuje svoje práva z pohľadávky, ktorú evidoval voči H. Q., a to voči žalovanému z dôvodu existencie ukracujúceho právneho úkonu, kde oddlženie H. Q. nie je prekážkou na uplatnenie si takéhoto práva voči žalovanému, keďže prevodom vyššie uvedených nehnuteľností ušlo z majetku H. Q. a prospech z tohto úkonu mal žalovaný.
9. Na ďalšie pojednávanie sa právny zástupca žalovaného ospravedlnil z dôvodu kolízie pojednávaní s tým, že ospravedlnil neúčasť žalovaného, ktorý sa dlhodobo zdržiava v Nórsku a súhlasil s pojednávaním v neprítomnosti. Navrhol, aby súd na tomto pojednávaní v prípade, že konanie nepreruší, vypočul ako svedkov rodičov žalovaného, avšak z týchto svedkov sa dostavil iba H. Q..
10. Súd uznesením nepripustil vykonanie dokazovania v zmysle podania právneho zástupcu žalovaného zo dňa 31.1.2019 výsluchom H. Q. s tým, že tento sa zúčastnil pojednávania ako verejnosť, nakoľko samotné vypočutie tohto svedka je vo vzťahu k predmetu dokazovania druhoradé, pokiaľ by nemal byť vypočutý aj žalovaný, pretože skutočnosti, ktoré jediné sú schopné preukázať účinnú obranu žalovanej strany v prípade takýchto žalôb, má vyprodukovať predovšetkým žalovaný. H. Q. je len preukázateľne dlžníkom žalobcu a bez vykonania ďalších relevantných dôkazov, bol jeho výsluch nespôsobilý na unesenie dôkazného bremena v žiadanom a potrebnom rozsahu. Bez ohľadu na to, že tento dôkaz bol predložený po súdom stanovenej lehote, avšak súd by ho bol pripustil, pokiaľ by iné okolnosti nasvedčovali tomu, že by sa jednalo o dôkaz, ktorý by bol právne relevantný.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to: zmluva o pôžičke zo 12.8.2006, uznesenie vo veci 9C/188/2014, žaloba vo veci 9C/188/2014, návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 10.2.2016, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 2.3.2016, upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 4.3.2016 EX 285/2016, oznámenie exekútora zo dňa 30.3.2016 EX 285/2016, oznámenie Okresného úradu F. - Katastrálny odbor zo dňa 16.3.2016, kúpna zmluvy zo dňa 23.5.2013, rozhodnutie Správy katastra Q. XXXX/XX zo dňa 13.6.2013, kúpna zmluva zo dňa 28.8.2014, rozhodnutie Okresného úradu F. - Katastrálny odbor Q. XXXX/XX zo dňa 17.9.2014, výpis z listu vlastníctva č. 1676 kat. úz. P., výpis listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. P., uznesenie o neodkladného opatrenia z 31.10.2016, nesúhlas s postavením intervenienta H. Q., rovnako ako aj P. Q.M. č.l. 72,73, vyjadrenie žalovaného zo dňa 24.11.2016 a k nemu pripojené listinné dôkazy, úverová zmluva Prima banky zo dňa 3.5.2013, úverové zmluva Prima banky dodatok č. 1 zo dňa 22.11.2013, zmluva o zriadení záložného práva k úverovej zmluve zo dňa 22.11.2013, obsah spisu tunajšieho súdu 9C/177/2013: žalobu zo dňa 19.12.2013, výpisy listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. P., spise sa nachádzajúcu zmluvu o pôžičke zo dňa 12.8.2006, uznanie dlhu zo dňa 12.11.2008, podanie zo dňa 27.12.2013, doplnenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok Prima banky zo dňa 22.11.2013, rozhodnutie Okresného úradu Prešov Q. XXXX/XX zo dňa 20.12.2013, uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, obsah spisu tunajšieho súdu 9C/118/2014, obsah spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1OdK/131/2017 a z neho: návrh na vyhlásenie konkurzu zo dňa 29.9.2017, uznesenie zo dňa 2.10.2017 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka H. Q., správa o priebehu konkurzu a zisťovanie majetku v tejto veci zo dňa 26.11.2017 a zistil tento skutkový stav:
12. Dňa 12.8.2006 žalobca uzatvoril žalobca s dlžníkom H. Q. zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 10.000 eur s tým, že poskytnuté finančné prostriedky sa dlžník zaväzuje vrátiť na základe splátkového kalendára do 12 mesiacov odo dňa podpisu tejto zmluvy.
13. Dňa 12.11.2008 dlžník písomne uznal predmetný dlh vo výške 400.000,- Sk spolu s úrokmi z omeškania vo výške 10 % ročne z dlžnej sumy a zaviazal sa ho uhradiť v pravidelných splátkach najneskôr do 31.3.2009.
14. Dňa 3.5.2013 uzavrel dlžník s manželkou hypotekárnu Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 60.000 eur na údržbu nehnuteľnosti a splatenie skôr poskytnutého úveru.
15. Dňa 3.5.2013 uzavreli dlžník s manželku Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XXXXXXXXXXXXXXXX na nehnuteľnosti vedené na D. XXXX, okres F., obec F.y, k.ú. P..
16. Kúpnou zmluvou zo dňa 23.5.2013 previedol dlžník so svojou manželku P. Q. na žalovaného ako svojho syna nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, ktorých boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nachádzajúcimi sa v kat. úz. P., obec F., okres F. a to parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2, parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 294 m 2, parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1844 m 2, parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m 2, stavba skladu postavená na parcele č. XXXX/X súp. č. XXX, stavba garáže postavená na parcele č. XXXX/X súp. č. XXX. Kúpna cena v zmluve bola dohodnutá na 30.000 eur s tým, že táto bude vyplatená po povolení vkladu do katastra nehnuteľnosti. Predávajúci prehlásili, že na uvedenú nehnuteľnosť sa neviažu žiadne záložné práva, ťarchy, vecné bremená. Predávajúci prehlásili, že na uvedenú nehnuteľnosť sa neviažu žiadne záložné práva, ťarchy, vecné bremená a nájomné práva. Rozhodnutím správy katastra Prešov zo dňa 13.6.2016 č. vkladu Q.-XXXX/XX bol povolený vklad predmetnej zmluvy.
17. Dňa 22.11.2013 bol uzavretý Dodatok č. 1 k tejto úverovej zmluve s tým, že sa výška úveru nahrádza sumou 66.100 eur a splatnosť úveru 25 rokov.
18. Dňa 22.11.2013 uzavrel dlžník so svojou manželkou s Prima bankou Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XXXXXXXXXXXXXXXXA, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie zaplatenia dlhu na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX s tým, že najvyššia hodnota istiny je 66.100 eur.
19. Dňa 8.8.2014 uzavrel žalobca so žalovaným kúpnu zmluvu, na základe ktorej mu predali nehnuteľnosť, ktorých boli bezpodielovými spoluvlastníkmi zapísané na LV č. XXXX kat. úz. P., obec F., okres F. a to parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 13 m2, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 320 m2, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 245 m2, parcelné číslo X/X dru pozemku
- záhrady o výmere 245 m2, stavba, hospodárska budova so súpisným číslom XXX, postavená na parcele číslo XXXX/X, stavba rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavená na parcele číslo XXXX/ X za dohodnutú kúpnu cenu 1 euro s tým, že toto vyplatí po povolení vkladu do katastra nehnuteľnosti. Zároveň kupujúci prehlásil, že kupuje uvedenú nehnuteľnosť so zriadenou ťarchou Q. XXXX/XXXX, ktorá sa viaže pre Prima banku Slovensko, a. s. Rozhodnutím Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor zo dňa 13.9.2014 č. vkladu Q. XXXX/XX bol povolený vklad tejto kúpnej zmluvy do katastra.
20. Dňa 19.12.2013 podal žalobca na tunajšom súde návrh na vydanie neodkladného opatrenia proti dlžníkovi na základe tejto zmluvy, ako aj uznania dlhu z dôvodu, že dlžník spolu so svojou manželkou sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území P., obec F., okres F., vedeným Okresným úradom F., katastrálnym odborom na LV č. XXXX ohľadom ktorých sa vedie vkladové konanie pod č. Q.-XXXX/XXXX. Podľa žalobcu je teda dôvodná obava, že sa zbavuje nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve napriek tomu, že doteraz svoj dlh neuhradil.
21. Dňa 19.12.2013 podal zároveň žalobca na tunajšom súde žalobu voči dlžníkovi H. Q. na zaplatenie sumy 11.000 eur s 9,5 % úrokmi z omeškania ročne od 1.4.2009 do zaplatenia na tom podklade, že ani na základe zmluvy o pôžičke a uznania dlhu nedošlo k vráteniu pôžičky a zaplateniu úrokov z pôžičky.
22. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 17.1.2014 č.k. 9C/177/2013-27 bolo nariadené neodkladné opatrenie v zmysle návrhu žalobcu, avšak následne toto bolo uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 8.4.2014 č.k. 17Co/60/2014-53 zamietnuté a to z dôvodu, že žalobca žiadal o vydanie neodkladného opatrenia len vo vzťahu k dlžníkovi, pričom však je z výpisu z listu vlastníctva č. 1009 kat. úz. P. zrejmé, že predmetné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve dlžníka a jeho manželky P. Q., teda nebola daná pasívna vecná legitimácia na vydanie neodkladného opatrenia.
23. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 4.7.2014 č.k. 11Ro/521/2013-16, proti ktorému podal dlžník odpor s tým, že mesačne spláca žalobcovi sumu 50 eur a dohodli sa na inom spôsobe úhrady dlžnej sumy, ktorým došlo k modifikácii zmluvy o pôžičke a pôžička ešte nie je splatná.
24. Na pojednávaní konanom dňa 8.1.2015 strany sporu uzavreli zmier, na základe ktorého sa žalovaný H. Q.Ý. zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.750 eur z predmetnej pôžičky v lehote do 31.12.2015 s tým, že žalobca sa vo vzťahu k žalovanému vzdáva úrokov z omeškania za čas do 31.12.2015.
Uznesenie o schválení zmieru nadobudlo právoplatnosť dňa 20.1.2015 a vykonateľnosť 1.1.2016.
25. Dňa 10.2.2016 podal žalobca návrh na vykonanie exekúcie a žiadal o Okresný súd Prešov o vydanie poverenia pre súdneho exekútora U.. Y. T., so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice.
26. Upovedomením zo dňa 2.3.2016 č.k. EX285/2016-8 EP tento súdny exekútor upovedomil dlžníka o začatí exekúcie v celkovej výške 14.698,74 eura.
27. Upovedomením zo dňa 4.3.2016 č.k. EX 285/2016-11 LP súdny exekútor upovedomil dlžníka o spôsobe vykonania exekúcie a to prikázaním pohľadávky z účtu v banke.
28. Listom zo dňa 16.3.2016 Okresný úrad F. zaslal súdnemu exekútorovi kópie kúpnych zmlúv Q.- XXXX/XXXX, Q.-XXXX/XXXX.
29. Oznámením zo dňa 30.3.2016 exekútor oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že pri zisťovaní majetkových pomerov zistil, že povinný previedol mocenské právo k nehnuteľnostiam na inú osobu počas exekučného konania, čo zákon povinnej osobe vyslovene zakazuje.
30. Dňa 29.9.2017 podal H. Q. v zastúpení Centra právnej pomoci návrh na vyhlásenie konkurzu podľa štvrtej časti ZKR, ktoré konanie sa vedie pod sp.zn. 1OdK/131/2017 na Okresnom súde Prešov. S návrhom bol predložený aj dôkaz o tom, že na Okresnom súde Prešov sa pod sp.zn. 78Er/58/2016 vedie konanie U.. Y. T., Werferova 41, 040 11 Košice, súdneho exekútora pod sp.zn. EX 285/2016 na základe udeleného poverenia zo dňa 22.2.2016 na istinu vo výške 10.750 eur s príslušenstvom. Podľa prílohy k tomuto návrhu Zoznam majetku dlžníka, dlžník vyhlásil, že nevlastní žiaden majetok ani hnuteľného, ani nehnuteľného charakteru a nevedú sa žiadne súdne spory súvisiace spory s majetkom. V prílohe k tomuto návrhu Zoznam majetku zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžník vlastnil v posledných 3 rokoch, ktorý dlžník podpísal dňa 26.7.2017 nie je uvedený žiadny majetok. Podľa zoznamu veriteľov dlžník mal nasledovných veriteľov: JUDr. Andreja Dembického, súdneho exekútora, IURISTICO, s. r. o., JUDr. Michala Mazúra, žalobcu, P. A. a Prima banku Slovensko, a. s..
31. Uznesením zo dňa 2.10.2017 č.k. 1OdK/131/2017-20 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: H. Q., A.. X.X.XXXX, S. W. P.Y. XXX, XXX XX F.. Za správkyňu bola ustanovená G.. P. F., so sídlom kancelárie N. XXX/X, XXX XX P.. V bode IV výroku uznesenia súd rozhodol, že oddlžuje dlžníka tak, že zbavuje ho všetkých jeho dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
32. Podľa správy o priebehu konkurzu o zisťovaní majetku a vykonaných úkonoch správkyne dlžníka zo dňa 26.11.2017 dlžník uviedol dlh zo zmluvy o pôžičke voči žalobcovi. Zo správy vyplýva, že Prima banky Slovensko, a. s. Hodžova 11, 010 11 Žilina zaslala správcovi list č. XXXX/XXXXX/XXXX zo dňa 20.10.2017, v ktorom oznámila, že je zabezpečeným veriteľom, ktorého zabezpečovacie právo viazne na majetku dlžníka, kde suma zabezpečenej pohľadávky je 58.452,37 eura a to z titulu Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 3.5.2013 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 22.11.2013.
33. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 28.5.2018 č..k. 78E/58/2016-15 uastavil exekúciu oprávneného - žalobcu proti povinnému - dlžníkovi, pričom súd poukázal na ustanovenia § 243h ods. 1 Exekútorského poriadku s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 2 Exekútorského poriadku, podľa ktorého exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Za takéto ustanovenie súd považoval ustanovenie § 167f ZKR, podľa ktorého ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.
34. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
35. Predmetom konania je nárok žalobcu na určenie neúčinnosti právnych úkonov, ktorý právny nárok sa riadi ustanoveniami § 42a a nasl. OZ.
36. Podľa § 42a ods. 1 OZ, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
37. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
38. Podľa 42a ods. 3 písm. a) OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§116all7), to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
39. Podľa § 42b OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
40. Podľa § 42b ods. 4 OZ, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
41. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
42. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je vo všeobecnosti zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka, medzi ktoré možno v každom prípade zaradiť aj také kúpne zmluvy, aké boli uzavreté. Vymáhateľná pohľadávka v zmysle zákona je takou pohľadávkou, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní, teda nemusí byť podmienkou uplatnenia odporovateľnosti pohľadávka na základe vykonateľného súdneho rozhodnutia. Úmysel ukrátiť veriteľa zákon predpokladá pri takých úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení, ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Pasívne legitimovaný v danom prípade je ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu smeruje k dosiahnutiu takého rozhodnutia, ktorým môže veriteľ na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi domáhať sa exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a to nielen proti dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, môže sa veriteľ namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu domáhať, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu vznikol prospech vydal takto získané plnenie.
43. V danom prípade je nepochybné, že žalobca mal voči H. Q. vykonateľnú pohľadávku z titulu zmluvy o pôžičke, ktorá pohľadávka preukázateľne existovala už ku dňu splatnosti pôžičky t.j. 12.8.2007 a následne ku dňu 1.10.2009, nakoľko na základe uznania dlhu zo dňa 12.11.2008, dlžník H. Q. uznal tento svoj dlh a zaviazal sa ho uhradiť do 30.9.2009.
44. Dlh nesplatil, ale následne na to došlo v máji 2013 k uzavretiu hypotekárnej úverovej zmluvy s Prima bankou Slovensko, a.s. a zriadeniu záložnej zmluvy na nehnuteľnosti na LV č. XXXX kat. úz. P. a v tom istom mesiaci aj k uzavretiu prvej kúpnej zmluvy, ktorej odporovateľnosť je predmetom sporu a v auguste 2014 druhej kúpnej zmluvy, ktorými previedol majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva svojho a svojej manželky P. Q. na žalovaného, svojho syna Y. Q..
45. V prvom prípade žalovaný namietal, že bola vyplatená ekvivalentná suma 30.000 eur v prípade kúpnej zmluvy zo dňa 23.5.2013 za tieto nehnuteľnosti, avšak dôkaz o tom nepredložil a ani nepreukázal, akým spôsobom došlo k zaplateniu tejto dohodnutej kúpnej ceny. V druhom prípade boli predmetom kúpnej zmluvy nehnuteľnosti, ktoré boli prevedené za 1 euro s tým, že mal žalovaný vstúpiť ako dlžník namiesto H. Q. a jeho manželky ako úverový dlžník na základe uzavretej úverovej zmluvy uzavretej s Prima bankou Slovensko, a. s., ani o tomto dôkaz predložený nebol., avšak aj keby došlo k prevzatiu dlhu, jedná sa o ukracujúci právny úkon, pretože okolnosti uzavretia tohto právneho úkonu žalovaný nikdy nevysvetlil, ani to, prečo sa rozhodol prijať taký záväzok za rodičov. Ak dlžník mal poctivý úmysel splácať svoje dlhy, mal najskôr začať so splácaním dlhu, ktorého splatnosť nastala ešte v roku 2007, a ak nemal vtedy dostatok finančných prostriedkov mohol finančnú situáciu riešiť predajom nehnuteľností resp. úverom s cieľom vyplatiť tento dlh. Ak namiesto uhradenia tohto dlhu zvolil hypotekárny úver, ktorý mal slúžiť na rekonštrukciu nehnuteľnosti, a následne túto aj previedol druhou kúpnou zmluvou v auguste 2014 na syna, nemožno usudzovať inak, než že sa zbavil svojho majetku a pritom aj klamal, keď v zozname majetku k návrhu na oddlženie uviedol, že v posledných troch rokoch nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť. Súd preto oba právne úkony považuje za také, u ktorých je z predložených dôkazov preukázaná dôvodnosť žaloby, nebolo unesené dôkazné bremeno o tom, aby nedošlo k ukráteniu dlžníkovho majetku.
46. Pokiaľ jednou z podmienok odporovateľnosti je vedomosť tretej osoby, na ktorú dlžník previedol majetok o úmysle tohto dlžníka ukrátiť týmto úkonom svojho veriteľa; v prípade, ak ide o právny úkon medzi blízkymi osobami, platí tu obrátené dôkazné bremeno, nakoľko predpokladá existenciu vedomosti blízkych osôb o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa. Blízke osoby sa môžu účinne brániť len tak, že preukážu, že o úmysle dlžníka nemohli vedieť ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. 47. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.3.2017 sp.zn. 5Obdo/4/2016 publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 7/2017, podľa ktorého blízka osoba dlžníka sa môže v žalobe podľa § 42a OZ účinne brániť, ak hodnoverným spôsobom preukáže, že v súvislosti s odporovaným právnym úkonom postupovala s takou náležitou starostlivosťou, aby ukracujúci úmysel rozpoznal alebo aby sa o ňom aspoň mohol dozvedieť. Z hľadiska požiadavky vynaloženia náležitej starostlivosti zo strany blízkej osoby dlžníka, nemôže odkázať na vzájomnú dôveru medzi blízkymi osobami nahrádzať dôkaznú povinnosť žalovanej strany, preukázať vynaloženie určitých konkrétnych úkonov náležitej starostlivosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 42a OZ. Súd je presvedčený, že ani dlžník ani žalovaný nemohli mať poctivý a zodpovedný úmysel neukrátiť týmito úkonmi veriteľa.
48. Súd konštatuje, že sú splnené podmienky pre úspešné uplatnenie odporovateľnosti právnych úkonov aj z hľadiska lehoty, lebo lehotu 3 rokov je potrebné počítať odo dňa vkladu oboch kúpnych zmlúv do katastra, čo v prípade zmluvy zo dňa 23.5.2013 znamená od 14.6.2013 a ohľadom zmluvy zo dňa 8.8.2014 od 19.9.2014., žaloba bola pritom podaná 20.5.2016 v trojročnej lehote.
49. Pokiaľ žalovaný vzniesol námietku, že v danom prípade došlo voči dlžníkovi k vyhláseniu osobného bankrotu, a na základe toho by mal súd buď konanie prerušiť alebo konanie zastaviť, keďže pohľadávka zanikla, súd v tejto súvislosti poukazuje na právnu úpravu osobného bankrotu v ZKR v štvrtej časti tohto zákona nazvanej Oddlženie.
50. Ohľadom návrhu žalovaného na prerušenie konania súd poukazuje na ustanovenie § 162 CSP, podľa ktorého súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. Keďže je zrejmé, že neboli dané zákonom stanovené dôvody pre prerušenie konania, súd návrh zamietol.
51. Ohľadom námietky žalovaného, že je pre účinky konkurzu potrebné konanie zastaviť, súd poukazuje na ustanovenie § 166h ZKR podľa ktorého, oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Oddlžením zostáva tiež nedotknuté právo veriteľa v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým bolo zriadené záložné právo, vecné bremeno alebo iná ťarcha na majetku dlžníka.
52. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že inštitút odporovateľnosti slúži potrebám exekučného konania, nakoľko jeho účelom je umožniť veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, domôcť sa exekúciou uspokojenia tejto pohľadávky z majetku, ktorý ušiel dlžníkovi v dôsledku jeho odporovateľného právneho úkonu. Návrh na vykonanie exekúcie v takom prípade smeruje nie proti dlžníkovi, osobe, ktorá podľa exekučného titulu je zaviazaná, ale proti tomu s kým alebo v prospech koho dlžník právny úkon urobil. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe na určenie, že právny úkon dlžníka je voči veriteľovi neúčinný, predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe tohto titulu domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a to nie je proti dlžníkovi samotnému, ale voči osobe, v ktorej prospech bol právny úkon urobený. Predmetom súdneho konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu nie je vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ale vzťah medzi veriteľom a osobou, v prospech ktorej bol právny úkon urobený, alebo ktorej vznikol z odporovaného úkonu prospech. Samotný dlžník nie je stranou sporu. Preto pokiaľ aj došlo k zastaveniu exekučného konania voči dlžníkovi pre vyhlásenie konkurzu, tieto účinky nenastávajú v prípade neúčinnosti právneho úkonu, lebo nesmerujú voči dlžníkovi., aj keď sa týkajú majetku dlžníka.
53. K námietke nedostatku naliehavého právneho záujmu v súvislosti s konkurzným konaním súd poukazuje na to, že naliehavý právny záujem na určenie neúčinnosti právnych úkonov je daný ustanovením § 42a OZ a vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka nespôsobuje nedostatok naliehavého právneho záujmu.
54. Súd ďalej poukazuje na to, že genéza prípadu jednoznačne svedčí o tom, že dlžník nielenže nemal od splatnosti dlhu záujem ho uhradiť, ale snažil sa právnymi krokmi a úkonmi sťažovať vymoženie pohľadávky a využívať na to všetky právne prostriedky. Zneužitie inštitútu oddlženia, pri ktorom je evidentné, že mu išlo predovšetkým o nezaplatenie tohto dlhu, kedy neuviedol v zozname majetku všetok majetok spred 3 rokov, je dôkazom o jeho nepoctivom zámere dlžníka. Nepoctivý zámer dlžníka nepožíva právnu ochranu ZKR a nemôže slúžiť takýmto sofistikovaným právnym konštrukciám, ktorých jediným výsledkom je zbavenie sa povinnosti zaplatiť dlh. To, že sa viaže určenie neúčinnosti právnych úkonov na exekučné konanie voči dlžníkovi, a toto bolo v danom prípade zastavené neznamená, že pohľadávka zanikla a aj v budúcnosti je vylúčené, aby bola predmetom exekúcie, lebo ZKR pripúšťa zrušenie konkurzu za určitých právnych podmienok a v takomto prípade by už nebolo možné domáhať sa pre uplynutie prekluzívnej lehoty určenia neúčinnosti týchto právnych úkonov.
55. Preto súd v celom rozsahu žalobe ako dôvodnej vyhovel.
56. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP, podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
57. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd voči žalovanej nárok na 100% náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).