Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-76-2023.pdf
PDF · 95.21 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/76/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: E. K., G.. XX.XX.XXXX, a L. K., G.. XX.XX.XXXX, U. E. K. A.Á. X, K., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., deti rodičov - matka M. M., G.. XX.XX.XXXX, E. K. A. X, K., Q. G. V.Č.: N., XX H. A. A., X I. A., a otec E. K., G.. XX.XX.XXXX, K. A. XXX/XX, J., o určenie spätného výživného do rozvodu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1P/130/2022-44 zo dňa 27.03.2023 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Matka maloletých detí sa návrhom doručeným súdu dňa 3.10.2022 domáhala, aby súd určil výživné na maloleté deti na čas do rozvodu odo dňa 03.12.2018. Od uvedeného dátumu rodičia nežili v spoločnej domácnosti a podľa tvrdenia matky otec neprispieval na deti.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„Súd návrh matky v celom rozsahu z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 77 ods. 1, § 75 ods. 1, § 65 ods. 1, § 62 ods. 1-5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a § 52 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že toto konanie o určenie spätného výživného za obdobie od 03.12.2018 do 03.10.2022 bolo začaté dňa 03.10.2022, teda najskôr mohol súd rozhodovať o spätnom výživnom od 03.10.2019, teda tri roky spätne v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Za obdobie od 03.12.2018 do 02.10.2019 súd návrh matky bez ďalšieho zamietol pre nesplnenie prvej zákonnej podmienky pre priznanie spätného výživného. Súd sa ďalej zaoberal,
či za obdobie žiadaného spätného výživného pre maloleté deti od 03.10.2019 do 02.10.2022 je splnená ďalšia zákonná podmienka, a to, či sú na to dané dôvody osobitného zreteľa. Odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva rodičov maloletých detí dňa 03.10.2022 je vyživovacia povinnosť stanovená týmto rozsudkom. Súd konštatoval, že matka odôvodnila nepodanie návrhu včas tým, že nemala peniaze, ako sa dostať na Slovensko, že ju mama živila v Q., že vtedy nepoberala žiadne peniaze, že jej robili zle, nemohla prísť. Súd nezľahčoval tvrdenia matky o možno nepriaznivej situácie v skoršom období, avšak zdôraznil zákonom žiadanú potrebnú včasnosť pre podanie návrhu na začatie konania v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého len výnimočne a pre dôvody hodné osobitného zreteľa možno žiadať priznanie výživného pre maloleté deti spätne najdlhšie po dobu 3 rokov odo dňa začatia konania. Súd však v dôvodoch uvedených matkou nevzhliadol také dôvody, ktoré by bolo možné nazvať dôvodmi osobitného zreteľa, nakoľko vedela v tom čase podať návrh na rozvod manželstva, a tento neprebehol len preto, lebo nezaplatila súdny poplatok z podaného návrhu. Matke nič nebránilo požiadať o oslobodenie od súdnych poplatkov pre nepriaznivú finančnú situáciu, čím sa v rozvodom konaní pokračovalo. Návrh na rozvod manželstva podala následne na súd až dňa 07.04.2022. Vo včasnom podaní tohto návrhu na začatie konania jej objektívne nebránili žiadne závažné okolnosti, napr. ťažká choroba, hospitalizácia, fyzické násilie a pod., tak ako jej nebránili podať ďalšie dva návrhy. Súd poukázal, že matka podala tento návrh na súd až v deň právoplatného rozhodnutia súdu o rozvode jej manželstva s otcom maloletých detí. Súdu sa jej konanie javilo ako minimálne zvláštnym, že až v tento deň si spomenula, že otec sa o deti nezaujímal a neplnil si vyživovaciu povinnosť spätne. Otec si však čiastočne plnil vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom tým, že poukázal výživné k rukám starej matky detí (matkinej matke), ktorá sa starala o maloleté deti, a to v sume 1.290 eur, pričom toto tvrdenie nebolo medzi rodičmi maloletých detí sporným. Súd poukázal, že matka odišla s deťmi do Q. bez súhlasu otca, čo tiež nie je zanedbateľné v kontexte konania. Súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na priznanie výživného pre maloleté deti spätne v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, preto súd návrh matky v celom rozsahu zamietol.
5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CSP.
III. Obsah odvolania matky a obsah vyjadrení k odvolaniu
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Poukázala, že sa jej narodil syn, ktorý musel podstúpiť operácie úst a nosa a ešte iné operácie, preto sa na pojednávanie nemohla dostaviť. V čase, keď sa jej syn narodil, bola na tom psychicky zle a z tohto dôvodu nemohla skôr podať návrh. Zaslala aj lekársku správu z nemocnice o narodení syna v anglickom jazyku. Matka zdôraznila, že otec neprispieval na deti, nejavil o ne žiaden záujem. Peniaze, ktoré poslal jej mame, jej dlhoval. Keď spolu žili, požičali si od nej, avšak všetky veci ostali uňho doma, preto žiada spätné výživné od 03.10.2019 do 03.10.2022 na maloletého syna E. 60 eur mesačne a na L. 50 eur mesačne. Matka v písomnom podaní doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.11.2023 zotrvala na odvolaní v celom rozsahu a žiadala o spätné výživné na maloleté deti.
7. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenými subjektami - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna, presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľka vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.
11. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. V dostatočnom rozsahu súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a odvolací súd preto v celom rozsahu súhlasí i s jeho právnym záverom, keď vec i správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť.
12. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov. Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387 ods. 3, umožňuje odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť s poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého odvolací súd nie je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie po dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody osobitného zreteľa bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh alebo z úradnej povinnosti.
14. Základným princípom pre uplatnenie si nároku na výživné je podať návrh včas. Len pokiaľ existujú relevantné dôvody, ktoré je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré návrh na výživné nebolo možné podať skôr, len v takomto prípade súd môže prihliadnuť aj na neskôr podaný návrh na určenie výživného, v ktorom sa žiada výživné spätne. Oprávnený rodič uplatňujúci výživné pre maloleté dieťa je preto povinný preukázať dôvody, ktoré mu bránili uplatniť zákonný nárok na určenie výživného pre maloleté dieťa skôr.
15. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia súd prvej inštancie správne skúmal splnenie týchto zákonných podmienok, a to podmienky priznanie výživného tri roky spätne odo dňa začatia súdneho konania a tiež podmienky, či sú na priznanie spätného výživného dôvody osobitného zreteľa.
16. Odvolací súd konštatuje, že matka maloletých detí v návrhu aj v doplnenom návrhu na základe výzvy súdu neuviedla žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré nemohla podať návrh na výživné pre maloleté deti ešte pred konaním o rozvode. Matka len všeobecne uviedla, že otec o deti nejavil záujem
a neprispieval na ich výživu od 03.12.2018, od kedy nežili spolu. Uviedla, že sa nemohla dostaviť na Slovensko, pretože deti chodili do školy, nemala financie, že žila s deťmi v Q.. Sama však predložila k svojmu vyjadreniu potvrdenie, že na Okresný súd Bardejov bol prijatý návrh na začatie konania o rozvod manželstva a určenie výživného na maloleté deti dňa 03.12.2018. Až v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie uviedla, že sa jej narodil syn L. O. dňa XX.XX.XXXX, že má zdravotné problémy, že musel podstúpiť operácie úst a nosa, aj ďalšie operácie, že na základe týchto skutočností bola na tom psychicky zle, že nemala financie a nemohla sa dostaviť na pojednávanie. Z lekárskej správy o narodení L. O., ktorá je predložená v anglickom jazyku, vyplýva, že maloletý L. sa narodil s abnormalitami na tvári a na pere. Bližšie informácie o jeho zdravotnom stave, resp. o vykonaných operáciách či zákrokoch tam uvedené nie sú.
17. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 05.01.2023 vyplýva, že otec maloletých detí je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny K., nemá žiadny príjem od 9/2022, žije s rodičmi a s družkou C. A. a ich spoločným synom M. K.Ý.. Otec pracoval v G. a Č. P., finančné prostriedky na výživu mal. E. a mal. L. zasielal matke matky maloletých detí, J. Z., ktorá žije v L. a prostredníctvom nej sa s deťmi aj kontaktoval. V súčasnosti s deťmi nemá žiadny kontakt, nakoľko matka mu to neumožňuje. Od októbra 2022 na výživu detí prispieval sumou 110 eur mesačne tak ako to bolo súdom stanovené, napriek tomu, že nemá žiaden príjem, finančne mu vypomáha jeho rodina. Do právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva na mal. E. a mal. L. prispieval nepravidelne, podľa svojich možností, v sume 500 eur, 100 eur, 300 eur, 400 eur a pod. Na pojednávaní otec predložil výpisy z účtov, že tieto sumy platil prostredníctvom H. F. na účet J. Š., (matke matky maloletých detí), lebo stará matka sa o ne starala. Otec zdôraznil, že matka ukradla maloleté deti, vzala ich do Q. bez jeho súhlasu.
18. Z dôvodovej správy k ustanoveniu § 77 Zákona o rodine vyplýva, že cieľom doplnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa v ods. 1 ako podmienky na priznanie výživného, je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne po začatí konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Neexistuje rozumný dôvod, pre ktorý by sa nemala uvedená úprava vzťahovať aj na určenie zvýšenej vyživovacej povinnosti. Pokiaľ bolo cieľom zákonodarcu zamedziť zneužívaniu inštitútu spätného výživného pri prvotnom určení výživného, rovnako tomu bude aj pri jeho zvýšení. Na rozdiel od zníženia, resp. zrušenia vyživovacej povinnosti, kedy povinný nemusí mať vedomosť o zmene pomerov na strane oprávnenej osoby, v prípade zmeny vyživovacej povinnosti spočívajúcej v jej zvýšení má oprávnená osoba logicky vedomosť o zmene pomerov na jej strane. Preto pokiaľ sa u oprávnenej osoby nevyskytnú dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v objektívnej nemožnosti podať návrh, napr. v nepriaznivom zdravotnom stave navrhovateľa, je oprávnený v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ povinný podať návrh čo najskôr pri naplnení zákonných predpokladov. Ak súd vyhodnotí, že v tej-ktorej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa (dôvody, ktoré vyhodnocuje súd v každom konaní individuálne), potom súd takýto návrh zamietne (viď rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo/26/2022 zo dňa 30.01.2024).
19. Odvolací súd konštatuje, že z ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, a to len v prípade, ak sú na to dôvody osobitného zreteľa. Takáto právna úprava vyžaduje od oprávneného zodpovedný a včasný prístup k riešeniu otázky výživného, t.j., aby návrh na určenie výživného bol podávaný bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Súd len z výnimočných dôvodov môže priznať výživné spätne. Výnimočným dôvodom nie je neznalosť možnosti uplatňovať si výživné včas. Odvolací súd argumentuje, že spresňujúca úprava v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine od oprávnenej matky vyžadovala zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j., aby bol návrh na určenie výživného podaný bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok.
20. Odvolací súd poukazuje, že výnimočným dôvodom nebude ani situácia, keď medzi rodičmi dôjde k osobným konfliktom a tento inštitút využijú ako formu osobnej pomsty a snahy vyťažiť od druhej strany najvyššiu možnú sumu výživného, neraz bez ohľadu na skutočné záujmy maloletých detí. Odvolací súd v návrhu matky na priznanie spätného výživného videl takúto snahu o zneužitie tohto inštitútu. Znenie § 77 Zákona o rodine striktne vyžaduje od navrhovateľa preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom v tomto prípade matka žiaden výnimočný dôvod pre spätné určenie výživného dostatočným spôsobom nepreukázala. Preto sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý návrh matky zamietol.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).