Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Csp-77-2018.pdf
PDF · 121.08 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/77/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Mariou Mészárosovou v spore žalobcu: Y. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. K.K. XXX, XXX XX B. O., proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.275,70 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 1.275,70 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 76,50 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 13.06.2018 domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.275,70 eur. V žalobe predniesol, že 29.10.2012 so žalovaným uzavrel zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver 2.800 €, žalobca však vrátil 4.075,70 €. Predmetná zmluva je podľa žalobcu neplatná pre absenciu náležitostí ustanovených v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. (nesprávna RPMN, termín konečnej splatnosti, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), ako aj pre rozpor úrokovej sadzby (29,20 % ročne) s dobrými mravmi. V dôsledku toho je zmluva neplatná ako celok a úver je bezúročný a bez poplatkov. Neplatnosť zmluvy zakladá žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého tým, že žalovaný od neho prijal viac, než na čo mal nárok. Okrem toho žalobca namietol zo strany žalovaného zanedbanie informačnej povinnosti. Žalobca poukázal na ustálenú prax okresných a krajských súdov. Podľa žalobcu treba aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu lehotu, keďže žalovaný sa zrejme úmyselne obohacuje na úkor spotrebiteľov. 2. Žalovaný v replike žiadal žalobu zamietnuť. Podľa neho najmä:
- žalobcovi boli poskytnuté náležité informácie, uzatvorenie zmluvy žalovaný žalobcovi nevnucoval, pri synalagmatickom záväzku sú práva a povinnosti veriteľa a dlžníka vo vzájomnej korelácii,
- žalovaný dodržal ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“), úverová zmluva je v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15, v úverovej zmluve sú informácie o splátkach upravené v bode 36 (výška), v bode 37 (počet), v bode 44 (splatnosť a termíny splatnosti), -žalovaný poukázal na novú legislatívu - uznesenie NS SR z 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017, i na novelu ZoSÚ - zákon č. 279/2017 Z.z. - ust. § 9 ods. 2 písm. d), i),
- žalovaný dodržal ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ - dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru, nakoľko spotrebiteľ na základe objektívne zistiteľných kritérií disponuje informáciou, aká je doba trvania zmluvy a kedy je konečná splatnosť úveru, -žalovaný dodržal ust. § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, hodnotu RPMN v úverovej zmluve uviedol, rozmedzie (35,2% - 36,7%) je zanedbateľné, výpočet RPMN je správny, v zhode so vzorcom pre výpočet RPMN uvedený v prílohe ZoSÚ,
- žalobca nepreukázal existenciu bezdôvodného obohatenia, ani splnenie zákonných predpokladov pre vznik bezdôvodného obohatenia, žalovaný poukázal na uznesenie NS SR z 28.05.2012, sp. zn. 7Cdo/117/2011,
- záverom vzniesol námietku premlčania. 3. Súd na prejednanie tohto spotrebiteľského sporu nariadil pojednávanie (§ 297 C. s. p.), na ktorom v neprítomnosti ospravedlneného žalovaného i žalobcu, ktorý sa neospravedlnil (§ 180 C. s. p.) vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere (č. l. 8), úverové zmluvné podmienky spoločnosti HOME CREDIT Slovakia, a.s., (č. l. 11 a 14), peňažné poukážky a výpisy z účtu (č. l. 15 a 24), prípis z 31.10.2012 (č. l. 10) a v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
4. a) Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá okrem iného ako podnikateľ poskytuje úvery z vlastných zdrojov. Žalobca v súvislosti s úverom, ktorý je predmetom tohto konania, nekonal ako podnikateľ ani v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. b) Žalovaný ako veriteľ 29.10.2012 a žalobca ako dlžník po dátume 31.10.2012 podpísali listinu označenú ako „ Zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere č XXXXXXXXXX.“ (č. l. 8) na formulári veriteľa. Predmetom zmluvy o hotovostnom úvere malo byť poskytnutie bezúčelového úveru typu 84OP04D vo výške 2.800 eur. Žalovaný mal splatiť úver v 84 mesačných splátkach - bod 37, po 88,27 € - bod 36, s ročnou úrokovou sadzbou 29,20 % - bod 38. Ďalej táto časť obsahuje určenie „kolísavej“ RPMN - bod 39, priemernej RPMN - bod 40, celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom - bod 35, ako aj údaj, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, potom vždy 15. deň kalendárneho mesiaca. Lehota splatnosti úveru je 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci - bod 44. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. c) Priložené (predtlačené) Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (č. l. 11až 14) obsahujú okrem iného tieto ustanovenia:
- Hlava 1. Základné ustanovenia § 2 Uzatvorením ÚZ sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a klient ako dlžník sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky.
- Hlava 3. Účel úveru § 1 Úver je klientovi bez stanoveného účelu, čiže vo forme finančnej čiastky . d) Žalobca prijal úver v sume 2.800 eur a splátkami žalovanému zaplatil postupne celkovo 4.075,70 € (skutkové tvrdenia žalobcu, žalovaným nenamietnuté). 5. - Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.).Skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou listín, medzi ktorými neboli rozpory a voči ktorým neboli vznesené žiadne námietky.
- Skutkové zistenia v bode 4 písm. a) až c) v podstate neboli medzi stranami sporné a sú len potvrdené vykonanými listinnými dôkazmi. Takisto v podstate nebolo sporné, koľko žalobca od žalovaného prijal a koľko mu zaplatil [bod 4 písm. d)], žalovaný však netvrdil (§ 150 C. s. p.) ani nedokázal, kedy presne prijal plnenia žalobcu a v akej konkrétnej výške; pritom práve tieto skutkové tvrdenia sú podstatné pre posúdenie, od kedy plynie premlčania doba vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu.
- Dňa 15.02.2019 žalovaný poukazujúc na rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo 67/2011 a 3Cdo 169/2017, konkretizoval námietku premlčania, uviedol, že „žalobca zaplatil splátku istiny 17.08.2015, nárok žalobcu je po dátume 17.08.2015 premlčaný v 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehote (to je 17.08.2017).... Žaloba bola na súd doručená až dňa 13.06.2018“.
Právne vec súd posúdil takto:
6. Žalobca sa domáha voči žalovanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorým je podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj plnenie z neplatného právneho úkonu. Žalobca plnil žalovanému celkovo 4.075,70 € na základe zmluvy o hotovostnom úvere č. 4210136027, o ktorej tvrdí, že je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Obč. zák.
7. Z bodu 34 úverovej zmluvy vyplýva záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi úver v sume 2.800 eur a záväzok dlžníka úver splatiť v splátkach, ktoré podľa Hlavy 5 § 1 Úverových zmluvných podmienok v sebe obsahujú aj určený úrok. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, kedy ide o tzv. absolútny obchodný vzťah v zmysle § 261 ods. 3 písm. d), takže sa naň vzťahuje celá tretia časť Obchodného zákonníka. Pretože žalovaný ako veriteľ poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalobca ju neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 29.10.2012 (deň podpisu úverovej zmluvy), a zmluva by bola zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme úveru [§ 1 ods. 2 cit. zákona]. Zároveň je takáto zmluva spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia sa nepochybne aplikujú aj v (inak) obchodnoprávnych vzťahoch, keďže Obchodný zákonníka spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje (§ 1 ods. 2 Obch. zák.).
8. V bode 38 úverovej zmluvy je dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 29,20 % ročne. Podľa názoru súdu však takáto výška úroku odporuje dobrým mravom. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané úroky. Úroková sadzba 29,20 % je podľa názoru súdu jednoznačne úžernícka, pretože predstavuje viac než dvojtretinové zhodnotenie peňažných prostriedkov. V relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne známych údajov inflácia v Slovenskej republike pohybovala na jednocifernej úrovni (1-3 % ročne). Takto vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike. Vzhľadom na tú súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
9. Súd sa nestotožňuje s verziou žalovaného, že v prípade spotrebiteľských zmlúv môže súd skúmať len celkovú odplatu v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 29.10.2012 a pokiaľ táto odplata podstatne neprevyšuje odplatu požadovanú na finančnom trhu, nemôže vyvodiť jej neplatnosť. Podľa názoru súdu ani z cit. ustanovenia, ani z dôvodovej správy k nemu nemožno vyvodiť, že by malo predstavovať špeciálnu normu voči § 39 Obč. zák. a že by malo vylučovať prípadné skúmanie rozporu úrokovej sadzby s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zák. Naopak, ustanovenie § 53 ods. 6 Obč. zák. dopĺňa iné normy obmedzujúce výšku odplaty (odmeny) veriteľa pri poskytovaní úverov a pôžičiek. Súčasťou odplaty je totiž nielen samotný úrok, ale aj ďalšie poplatky a plnenia pri uzavretí zmluvy alebo počas jej trvania. Účelom § 53 ods. 6 Obč. zák. bolo brániť tomu, aby nízky úrokový výnos (nízky úrok, ktorý bol v súlade s dobrými mravmi) bol vyrovnávaný prostredníctvom týchto vedľajších poplatkov a plnení. Inak povedané, účelom bolo brániť tomu, aby veriteľ cenu úveru alebo pôžičky prenášal z úroku (úrokovej sadzby) do iných plnení a tým (aspoň navonok) sťažoval možnosť prípadného vyslovenia neplatnosti úrokovej sadzby pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zák. Súlad celkovej odplaty s odplatami na finančnom trhu podľa § 53 ods. 6 Obč. zák. nebráni súdu skonštatovať nemravnosť úrokovej sadzby podľa § 39 Obč. zák. a vysloviť jej neplatnosť. Podobne je v prerokúvanej veci nepodstatné ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie vyslovene normuje čiastočnú neplatnosť dohody o úrokovej sadzbe, ktorá prevyšuje najvyššiu prípustnú zákonnú hranicu. V prerokúvanej veci však nie je vôbec sporné, že žiaden zákon konkrétne neobmedzuje výšku úrokovej sadzby pri úvere. Z toho však nemožno vyvodiť, že by bola prípustná dohoda o akejkoľvek úrokovej sadzbe. Súd je aj pri neexistencii zákonného obmedzenia výšky úrokovej sadzby oprávnený a povinný skúmať jej súlad s dobrými mravmi v zmysle § 39 Obč. zák. Ako vyplýva z judikatúry uvedenej v
predošlom bode, zmluva o hotovostnom úvere z 29.10.2012 obsahuje úrokovú sadzbu práve vo výške, ktorá odporuje dobrým mravom.
10. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. 11. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) uzatvorených na dobu nad 5 rokov v štvrtom štvrťroku 2012, v ktorom bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 10,02 % ročne. Výška úrokovej sadzby úveru dohodnutá medzi stranami sporu bola 29,20 % ročne. Úroková sadzba predmetného úveru je viac ako dvojnásobne vyššia ako priemerná sadzba úrokov z úverov poskytovaných bankami v rovnakom období (teda zmluvný úrok 29,20 %, dvojnásobok sadzby je 20,04 %, sadzba zmluvného úroku 29,20 % sa blíži trojnásobku priemernej sadzby úrokov z úverov čo je 30,06 %). 12. - Občiansky zákonník, zákon o spotrebiteľských úveroch, Obchodný zákonník, výslovne nestanovili maximálnu výšku úrokov zo spotrebiteľského úveru. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi je možné aplikovať pri všetkých občianskoprávnych, resp. obchodnoprávnych vzťahoch. Neprimerane vysoké úroky dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a mravným princípom spoločenského poriadku. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. je úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade, vzhľadom na rozhodujúce okolnosti starostlivo posúdil, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu za užívanie poskytnutej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery za neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov pri spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov. Obmedzujúce kritérium, pokiaľ ide o výšku odplaty za poskytnutie úveru obsahuje § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Úrok niekoľko násobne vyšší ako obvyklý, podstatne prevyšuje obvyklú odplatu na finančných trhoch. Ako je uvedené v bode 11 - zo stránky www.nbs.sk je možné zistiť, aké boli v rozhodnom období úrokové sadzby v bankách. Hoci žalovaný v danom prípade je nebankovým subjektom, dojednanie úrokov nemôže výrazne prekračovať úrokové sadzby oproti bankám. Je preto na mieste záver súdu o neplatnosti takejto dohody (o úrokoch) pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ a § 52 ods. 2 v spojení). Preto je možné samotnú zmluvu o hotovostnom úvere pre absenciu základnej náležitosti zmluvy považovať za neplatnú a nárok žalobcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia mať za dôvodný. Vo svetle vyššie uvedenej argumentácie, dospel súd k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe (odmene) je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
- Súd poznamenáva, že úverová zmluva bola uzatvorená v roku 2012, a s účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky. zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
- Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 01.04.2015) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
- V tomto prípade treba zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu OZ, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.04.2015 a právny predpis, ktorých je súčasťou, nemá prechodné ustanovenie. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, preto prípadná úvaha, že nie je možné pravidlo prednostnej aplikácie občianskeho práva pred obchodným právom aplikovať spätne na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015, by nebola správna. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. teda definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 OZ), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že OZ bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava ObZ. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 01.04.2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu OZ na spotrebiteľské záväzky.
- V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť na § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu stranu v spore priaznivejšie. Z uvedeného dôvodu má súd pri posudzovaní každej spornej otázky aplikovať právnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi veriteľom a žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom ObZ bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch.
- Je potrebné prihliadnuť aj na § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je v danej veci nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázkach, ktoré sú na prospech spotrebiteľa na rozdiel od právnej úpravy v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto sa v prospech spotrebiteľa použije pre neho priaznivejšia právna úprava.
13. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o úrokovej sadzbe 29,20 % ročne je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Podľa vyššie citovanej judikatúry najvyššieho súdu (5 Cdo 26/2011) je pritom dohoda o úroku v zmluve o úvere neoddeliteľnou časťou zmluvy v zmysle § 41 Obč. zák., takže neplatnosť tejto časti má za následok celkovú neplatnosť zmluvy o hotovostnom úvere č. XXXXXXXXXX. Podľa už citovaného ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák. potom platí, že plnenie z neplatného právneho úkonu je bezdôvodným obohatením, ktoré sa musí vydať tomu, na čí úkor sa získalo. Podľa zisteného skutkového
stavu žalovaný vyplatil žalobcovi na základe zmluvy o hotovostnom úvere z 29.10.2012 sumu 2.800 €. Žalobca mal žalovanému takto získané bezdôvodné obohatenie to je sumu 2.800 eur vrátiť, zaplatil mu však vo výsledku 4.075,70 €. Žalobca tak v skutočnosti nielenže získané bezdôvodné obohatenie vrátil, ale naopak, žalovanému na splatenie úveru z tejto neplatnej zmluvy splnil viac než mal. Tým sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu plnením z neplatného právneho úkonu o sumu (4.075,70 - 2.800 =) 1.275,70 € a toto bezdôvodné obohatenie je povinný žalobcovi podľa § 451 ods. 1 a § 456 Obč. zák. vydať, nakoľko úrok z úveru dohodnutý v úverovej zmluve je neakceptovateľný . 14. - Žalovaný namietol premlčanie nároku žalobcu, s tým, že počítajúc od poslednej splátky 17.08.2015
- 2-ročná subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula ešte v roku 2017, žaloba bola na súd podaná až v roku 2018.
- Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa judikatúry sa oprávnený dozvie o bezdôvodnom obohatení vtedy, keď sa dozvie o skutkových okolnostiach zakladajúcich dôvod neplatnosti zmluvy a o osobe povinného (porov. Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár. Bratislava : EUROKODEX 2011, s. 515). Nie je potrebné, aby oprávnený si bol vedomý aj právnej kvalifikácie tohto nároku, teda že ide o nárok na bezdôvodné obohatenie.
- Ako z cit. § 107 ods. 1 Obč. zák. vyplýva, premlčacia doba bezdôvodného obohatenia môže začať plynúť najskôr okamihom plnenia, ktoré je bezdôvodným obohatením. Žalovaný vznášajúci námietku premlčania je potom podľa čl. 8 základných princípov, ale aj § 150 C. s. p. podoprieť túto námietku riadnymi skutkovými tvrdeniami a dôkazmi. Je teda povinný tvrdiť a dokázať, kedy došlo k plneniam, ktoré tvoria bezdôvodné obohatenie, resp. že k nim došlo viac ako dva roky pred podaním žaloby. V prerokúvanej veci bola žaloba podaná 13.06.2018, v dôsledku čoho bolo povinnosťou žalovaného tvrdiť a dokázať, že už pred 13. júnom 2016 mu žalobca zaplatil zo sumy 4.075,70 € viac než 2.800 €. Pokiaľ žalovaný takéto skutkové tvrdenia síce predniesol - malo to byť 17.08.2015, avšak nedokázal, nemožno jeho námietku premlčania považovať za opodstatnenú. Ďalej k premlčaniu viď nižšie.
15. Súd preberá z rozsudku KS Trenčín zo dňa 19.01.2017, sp.zn. 19Co/839/2015:
-„Pokiaľ ide o posúdenie otázky o začiatku behu premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia je potrebné poukázať na ust. § 107 Občianskeho zákonníka, ktorý túto otázku rieši vo všeobecnej rovine. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí zatri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107ods. 2 Občianskeho zákonníka.). V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, v odseku druhom premlčacia doba objektívna. Vzájomný vzťah týchto dvoch premlčacích dôb je taký, že ak skončí beh jednej z nich a je vznesená námietka premlčania, právo sa premlčí a nemožno ho priznať. Premlčanie nevedie k zániku práva, bráni však jeho vymožiteľnosti. Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu v konkrétnom prípade. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa už oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania v občianskom súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. (§ 100 ods. 1tretia veta Občianskeho zákonníka). Pre posúdenie okamihu vzniku vedomosti žalobcu o bezdôvodnom obohatení je významné, kedy žalobca preukázateľne získal informácie, na základe ktorých si mohol urobiť dostatočný úsudok o tom, že jeho platby titulom zmluvy o úvere presiahli v úhrne sumu, ktorú mal podľa jeho názoru žalovanému zaplatiť. Tým, že splátky úveru uhrádza sám dlžník v jemu známej výške, je možné úsudok o okamihu zaplatenia sumy nad rámec poskytnutej istiny stotožniť s okamihom, kedy
uhradí splátku, ktorou poskytnutú istinu prvýkrát preplatí. Vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení vzniká v zásade v okamihu prvej platby dlžníka, ktorý je nad rámec poskytnutej istiny, tak ako to je aj v prípade platieb na úroky a poplatky úveru, ktorý je bezúročný a bez poplatkov v dôsledku sankcie zakotvenej v právnej úprave spotrebiteľských úverov“.
- Vychádzajúc zo žalovaným tvrdenej skutočnosti, že žalobca splácal úver žalovanému v mesačných splátkach 88,27 € a že istinu splatil 17.08.2015 (kedy zaplatil žalovanému ku dňu 17.08.2015 zrejme sumu 2.800 €, čo predstavuje 32 splátok, presnejšie 84x88,27 eur =2.824,64 eur), t.j. žalobca zaplatil úver vrátane časti odplaty za jeho poskytnutie a časti nákladov úveru (podľa žalobcu aj to, na čo nemal žalovaný právo), potom začiatok premlčacej doby je potrebné viazať najneskôr k uvedenému dátumu, t.j. 17.08.2015. S poukazom na uvedené začala dvojročná premlčacia doba plynúť najneskôr od zaplatenia poslednej splátky žalobcu žalovanému, t. j. dňa 17.08.2015 a uplynula by 17.08.2017. Žaloba bola podaná na súde dňa 13.06.2018. Súd sa však s aplikáciou 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty žalovaným nestotožňuje.
- V prejednávanej veci je nepochybné, že ide o bezdôvodné obohatenie získané úmyselne, nakoľko žalovaný je nebankovým subjektom pôsobiacim na finančnom trhu na Slovensku, ako taký je si vedomý toho, aké právne predpisy regulujú jeho činnosť a v tomto prípade temer trojnásobné navýšenie úroku z úveru (29,20 % oproti priemernej úrokovej sadzbe 10,02 %) dohodnuté v zmluve o predmetnom spotrebiteľskom úvere je nepochybne úmyselným porušením zákona, čo spôsobuje záver, že bezdôvodné obohatenie, ktoré takýmto spôsobom vzniklo je bezdôvodným obohatením získaným úmyselne. Je nesporné, že spoločnosť HOME CREDIT, a. s. zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych stupňov porušenia práv spotrebiteľov, vrátane upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike na riešenie ochrany spotrebiteľov práve v otázke zneužívania veriteľských práv touto spoločnosťou. Preto v obdobných spotrebiteľských veciach je potrebné vychádzať zo všeobecnej 10-ročnej objektívnej premlčacej lehoty, kde úmysly žalovaného obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú zrejmé, kde táto spoločnosť žalovaného má vedomosť z judikovaných rozhodnutí o svojom zneužití práva či využívaní neprijateľných zmluvných podmienok (porovnaj rozsudok KS Prešov z 03.11.2016, sp. zn. 3Co/138/2016).
- To znamená, že v predmetnom právnom vzťahu účastníkov tohto konania je potrebné aplikovať objektívnu 10-ročnú premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné konštatovať, že nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní nemôžu byť premlčané. 16. Žalovaný je teda povinný sumu 1.275,70 € prijatú ako bezdôvodné obohatenie žalobcovi vrátiť.
17. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel (výrok I rozsudku)
18. Keďže zo spisu žiadne trovy konania žalobcu nevyplývajú a žalobca si ich ani neuplatnil, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal, hoci mal v spore plný úspech v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. (výrok II)
19. Žalobca ako spotrebiteľ je od súdneho poplatku oslobodený v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a súd jeho žalobe vyhovel, v dôsledku čoho súdny poplatok platí žalovaný. Súd preto podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 76,50 € (výrok III).
20. Žalobca cestou splnomocnenca, ktorým malo byť „Občianske združenie Riešime a vyriešime“ predložil súdu dňa 20.02.2019 e mailom plnú moc zo dňa 18.02.2019. Na toto podanie súd neprihliadol, keďže v zmysle § 125 ods. 2 C.s.p. podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak je plná moc až z 18.02.2019, bolo na žalobcovi alebo splnomocnencovi, aby z dôvodu časovej tiesne (pojednávanie bolo nariadené na 21.02.2019) doručil súdu pred otvorením pojednávania listinnú podobu plnej moci, čím by bola aplikácia § 125 ods. 2 C.s.p. vylúčená.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia v exekúcii.