Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23P/168/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudcom Mgr. Petrom Majcherom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. L., U. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky: Q. L., U. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., Z.. R. Č. XXXX/X, t.č. bytom G., Z.. L. Č.. XX, zastúpená JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom Martin, Štúrovo námestie č. 10520/13B, a otca: A. L., U. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. Š. K., U. J. XXXXX, A., XX-XX G. E., zastúpený JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Prešov, ul. Hlavná č. 17, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, takto

rozhodol:

Maloletá E. L., U.. XX.X.XXXX sa na čas do rozvodu zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je povinný platiť pre maloletú E. výživné vo výške 280,- Eur mesačne do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 20.7.2017.

Zameškané výživné pre maloletú E. Q.a obdobie od 20.7.2017 do 30.11.2017 vo výške 1.228,36,- eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 70,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 20.07.2017 bol na tunajší súd podaný návrh matky, ktorým sa domáhala a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že maloleté dieťa sa na čas do rozvodu zverí do jej osobnej starostlivosti a otec sa zaviaže platením výživného vo výške 300 eur mesačne, splatné do 15. dňa v mesiaci vopred. Svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že manželstvo s otcom zatiaľ trvá, avšak na Okresnom súde Prešov je podaný návrh na rozvod manželstva pod spis. zn. č. 24P/5/2017. K zmene v ich vzťahu došlo najmä v posledných rokoch. Otec trávil veľa času v práci, ona bola častokrát sama a starala sa o domácnosť a o ich deti. Otec prestal zvládať pracovnú zaťaženosť a po práci začal chodiť takmer každý deň do baru. Tam bol do večera, resp. noci. Komunikácia medzi nimi zlyhávala už niekoľko rokov. Postupne sa odcudzili. Matka v októbri 2016 odišla na Slovensko. Spolu s dcérou bývajú u matkinho súčasného partnera. Na nájom a výdavky súvisiace s domácnosťou prispieva matka sumou 250 eur mesačne. Trvalý pobyt má však u svojej matky, ktorá je invalidná dôchodkyňa s dôchodkom 106,50 eur a dávkou v hmotnej núdzi vo výške 38,20 eur. Z tohto príjmu to však nezvládala, a preto jej aj s otcom posielali sumu 300 USD, v súčasnosti jej už len matka posiela sumu 160 eur mesačne. Matka pracuje v spoločnosti G.E. E., E.. E. A..O.., na prevádzke v G.. Jej príjem je približne 450-500 eur mesačne. Od času kedy sa matka vrátila otec jej prispel na výživu nasledovne: 11/2016 - 264,32 eur, 12/2016

- 290 eur, 02/2017 - 203,78 eur, 03/2017 - 300 eur, 05/2017 - 201,11 eur, 06/2017 - 194,81 eur. Za január a apríl otec neposlal žiadne výživné. Maloletá nastúpi v škol. roku 2017/2018 do 1. ročníka E. Q. F.Á. Q.. Jej výdavky budú súvisieť najmä so školskou dochádzkou, nákupom školských potrieb. Minulý rok navštevovala E. G. F. Q., kde sa hradil poplatok 20 eur mesačne. Maloletá navštevuje pohybovú aktivitu v športovom klube R. C. C. G., kde mesačne hradí 30 eur. Náklady na oblečenie a obuv sú približne 50 - 70 eur mesačne. Pokiaľ sa jedná o vzťah dcéry a otca, tento je dobrý, aj keď je pravda, že otec s maloletou veľa času netrávil, nakoľko bol pracovne vyťažený. Ich vzťah, pokiaľ sa bude dať, by rada zachovala. Nemá problém s tým, aby sa kontaktovali, v súčasnosti najmä cez E. a telefonicky. Vzhľadom na skutočnosť, že manžel neplatí pravidelne výživné, je nútená podať tento návrh. Zároveň otec uviedol, že čo sa týka výživného počká si na rozhodnutie súdu. Príjem otca je vyšší ako príjem matky. Pracuje v oblasti stavebníctva, pričom jeho príjem je približne 1.100 USD týždenne, to je takmer 4.000 eur mesačne. Pokiaľ bol otec schopný platiť výživné od 200 eur do 300 eur má za to, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť navrhované výživné. Je potrebné zohľadniť aj matkinu každodennú starostlivosť o dieťa.

2. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

3. Na pojednávaní konanom dňa 21.02.2019 boli prítomní matka, zástupca matky, zástupca otca a kolízny opatrovník. Otec sa na pojednávaní nezúčastnil, svoju prítomnosť ospravedlnil prostredníctvom zástupcu a nežiadal o odročenie pojednávania. Súd pojednával v zmysle ustanovenia § 180 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorého, ak sa predvolaná osoba nedostavila, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v jeho neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti otca.

4. Súd vykonal dokazovanie

- výsluchom matky, zástupcu matky, zástupcu otca a kolízneho opatrovníka,

- rodným listom maloletého dieťaťa,

- potvrdením spoločnosti X. Z. o platení výživného zo strany otca,

- potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G. zo dňa 21.6.2018,

- potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G. o poberaní dávok matkou,

- rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 20P/5/2017-129 zo dňa 28.9.2017,

- rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 21CoP/4/2018-157 zo dňa 29.5.2018,

- potvrdením zamestnávateľa matky o príjme,

a zistil tento skutkový stav:

5. Manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 24P/5/2017-129 zo dňa XX.XX.XXXX, kedy súd zároveň upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu tak, že maloletá sa zverila do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal platením výživného vo výške 280 eur mesačne a styk neupravil. Proti výroku o výške výživného sa otec odvolal. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/4/2018-157 zo dňa 29.05.2018 bol napadnutý výrok potvrdený. Stotožnil sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, kedy z vykonaného dokazovania vyplýva, že otcove výdavky sú 2.800 eur mesačne a príjmy menej než 3.000 eur mesačne. Pri pravdivosti otcových príjmov tak nemôžu výdavky zodpovedať objektívne jeho príjmu. Rovnako prihliadol na doterajšie platenie výživného do júla 2017. Bolo povinnosťou otca objektívne súdu preukázať svoje príjmy a výdaje, svoje majetkové pomery a okruh vyživovaných osôb. Argumenty a tvrdenia otca vyznievali účelovo s cieľom vyhnúť sa vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Rozvod manželstva je právoplatný dňom 01.12.2017.

6. Otec nijakým spôsobom (ani jeho zástupca) napriek výzve súdu nepredložil potvrdenia o príjme. Matke uhrádzal výživné vo výške 264,32 eur za mesiac 11/2016, vo výške 89,52 eur za mesiac 12/2016, vo výške 203,78 eur za mesiac 2/2017, vo výške 299,58 eur za mesiac 03/2017, vo výške 201,11 eur za mesiac 05/2017 a vo výške 194,81 za mesiac 06/2017. Zástupca otca uviedol, že má mandát od svojho klienta, že nesúhlasí s výškou výživného tak, ako bolo určené rozvodovým rozsudkom - 280 eur. Výživné, podľa neho, by malo odzrkadľovať tú skutočnosť, že v mesiaci júl - august nebola študentkou 1. ročníka základnej školy. Táto skutočnosť nastúpila až od 1.9.2017. Otec by súhlasil s výškou výživného vo výške 180,- Eur mesačne a od 1.9.2017 vo výške 250,- Eur mesačne. Pokiaľ otec predtým platil nejaké požadované výživné v stanovenej výške, keďže to

bol príspevok manželke a maloletému dieťaťu aj do výšky 300 eur, nebolo nič výnimočné, keďže to bola stále jeho manželka a posielal príspevok na dieťa. Je potrebné, ako Zákon o rodine hovorí, prihliadať na zmenu pomerov, ktoré nastali na strane maloletého dieťaťa a pokiaľ sa týka dôvodov, pre ktoré neboli predložené žiadne dôkazy, tu poukazuje na spisový materiál Okresného súdu Prešov. K tejto otázke sa nejakým spôsobom vyjadrovať nechce. Je potrebné prihliadať nielen na možnosti a schopnosti a majetkové pomery povinného, ale aj na oprávnené záujmy maloletého dieťaťa. Právny zástupca trvá na tom, že len tlmočí stanovisko otca v danej veci, čiže akékoľvek poučovanie o tom, že ktorý rodič si má alebo nemá plniť vyživovaciu povinnosť zo strany súdu je zbytočné, keďže akékoľvek vyjadrenie zo strany právnej zástupkyne by skončilo rovnakým vyhlásením právneho zástupcu, že len teda tlmočí názor svojho klienta, ktorý povedal, že takéto výživné nemá byť v takejto výške, ale že sa má prihliadať na zmenu pomerov maloletého dieťaťa.

7. Matka pracovala v danom období v spoločnosti G. H. G., kde jej čistý priemerný mesačný za obdobie od 01/2017 do 08/2017 predstavoval sumu vo výške 383 eur. Matka nebola vedená ako uchádzač o zamestnanie. Bola poberateľkou prídavkov na dieťa vo výške 23,52 eur. Zástupkyňa matky uviedla, že vo veci chce uviesť iba toľko, že je potrebné v danom prihliadnuť aj na rozvodové rozhodnutie, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove. Pokiaľ hovorí o výške výživného, je zaujímavá tá skutočnosť, že ešte ďaleko pred podaním návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu otec zasielal aj ďaleko vyššie sumy ako tie, ktoré boli nakoniec v tom rozvodovom rozsudku. Boli vo výške 200,- Eur až do 300,- Eur, takže majú za to, že bolo v možnostiach a schopnostiach otca platiť požadované výživné. Až potom prišlo obdobie, kedy si otec prestal plniť vyživovaciu povinnosť úplne a prestal zasielať akékoľvek výživné. Rovnako chce poukázať na skutočnosť, že otec aj v priebehu rozvodového konania neuviedol a nepredložil v zásade žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali výšky jeho príjmu.

8. Maloletá od podanie návrhu do 31.08.2017 navštevovala E. G. F. Q. a od 01.09.2017 začala navštevovať E. Q. F. Q..

9. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

10. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

14. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu., rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Súd na základe uvedených skutočností zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti sa za dané obdobie aj reálne nachádzala. Súd teda len vo výroku deklaruje stav, ktorý bol v minulosti (na čas do rozvodu), keďže považoval za potrebné aj vo veci osobnej starostlivosti o maloleté dieťa rozhodnúť, aby neboli pochybnosti o tom, že maloletá mala byť aj rozhodnutím súdu zverená do starostlivosti matky.

19. Pri určovaní výživného za obdobie od podania návrhu do právoplatnosti rozvodu súd vychádzal prioritne zo záverov rozsudku o rozvode manželstva, ktorý bol následne potvrdený aj rozhodnutím súdu druhej inštancie. Rozhodol sa pre takýto postup najmä s ohľadom, že skutkový stav pre obe konania bol viac menej totožný (rozsudok o rozvode vyhlásený dňa 28.09.2017). Otec rovnako ako v rozvodovom konaní nepreukázal súdu svoje príjmy ani výdaje. Ustálil sa preto príjem otca do výšky 3.000 eur mesačne. Pokiaľ otec (jeho zástupca) argumentoval skutočnosťou, že sa zmenili pomery a výživné od podania návrhu by malo byť vo výške 180 eur mesačne a od nástupu na ZŠ vo výške 250 eur mesačne, súd takúto argumentáciu neprijal, keďže otec už v minulosti od konca roka 2016 až do 06/2017 prispieval na výživu maloletej sumou od 200 eur do 300 eur, teda jednoznačne možno konštatovať, že aj sám považoval takúto sumu za primeranú, a teda jednoznačne preukázal, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť určené výživné. Rovnako súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec si od 06/2017 prestal plniť vyživovaciu povinnosť. Taktiež je dôležitou aj tá skutočnosť, že bolo potrebné maloletú na nástup do ZŠ aj primerane pripraviť, čo znamená najmä nákup všetkých potrebných vecí do školy, a teda zmena pomerov (ako uvádza aj zástupca otca) nastala už pred nástupom maloletej na ZŠ. Matkin príjem za toto obdobie dosahoval výšku približne 400 eur v čistom. Zhodnotením všetkých uvedených skutočností pre súd vyplynulo, že výživné určené vo výške 280 eur od podania návrhu do právoplatnosti rozvodu je primerané s ohľadom na výdaje maloletého dieťaťa a možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.

20. Súd priznal zameškané výživné od dátumu 20.07.2017, teda od dátumu podania návrhu do 30.11.2017 (nasledujúcim dňom 01.12.2017 bol právoplatný výrok o rozvode manželstva). Pri určení nedoplatku na výživnom na dieťa za obdobie od 20.07.2017 do 30.11.2017 súd vychádzal zo skutočnosti, že otec si určené výživné neplnil a určil nedoplatok na výšku 1.228,36 eur (za mesiac júl výživné na deň 9,03 eur x 12 dní = 108,36 eur + 4 mesiace x 280 eur = 1.120 eur spolu 1.228.36 eur). Súd umožnil otcovi nedoplatok na výživnom splácať po 70 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.

21. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a 2 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, uvedenie spisovej značky tohto konania, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasledujúcich CMP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

V zmysle § 122 rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.