Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cbi-13-2018.pdf
PDF · 135.37 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cbi/13/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, proti žalovanému: J., so sídlom kancelárie T., správca úpadcu: X., právne zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, o určenie pohľadávky proti podstate, takto
rozhodol:
Súd určuje, že pohľadávka žalobcu titulom poistné za mesiac december 2017 v sume 1.781,54 Eur je čo do právneho dôvodu a výšky a poradia pohľadávkou proti podstate úpadcu X. - B., s.r.o., so sídlom F. 5, R. V., IČO: XX XXX XXX, v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 1K/14/2017.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 18.07.2018, ktorá bola súdu doručená dňa 18.07.2018, a následne zmenenou po pripustení zmeny uznesením zo dňa 21.02.2019, sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu
- poistné za mesiac XX/XXXX v sume 1.781,54 Eur, je čo do právneho dôvodu a výšky, vrátane poradia, pohľadávkou proti podstate úpadcu X. - B., s.r.o., F. 5, R. V., IČO: XX XXX XXX, v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina sp. zn. 1K/14/2017. Žalobu odôvodnil tým, že pohľadávku proti podstate za mesiac 12/2017 si veriteľ uplatnil po vyhlásení konkurzu v zmysle § 87 ZKR, nakoľko táto vznikla až po vyhlásení konkurzu. Pre vznik pohľadávky Sociálnej poisťovne je dôležité, aby boli súčasne splnené dva momenty:
- predloženie mesačného výkazu poistného a príspevkov za príslušný mesiac, z ktorého je zrejmá suma, ktorú je povinný zaplatiť za uvedený mesiac v lehote splatnosti (až vtedy začne Sociálna poisťovňa účtovať a vedie prípadnú pohľadávku v účtovníctve, aby si neskôr mohla pripojiť k prihláške vyhlásenie ojej vedení v účtovníctve pre účely zákona o konkurze a reštrukturalizácii),
- splatnosť poistného na základe predloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov (nakoľko až neuhradením poistného v lehote splatnosti vznikne pohľadávka) a až vtedy môže Sociálna poisťovňa požadovať plnenie od dlžníka. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 4Sžso/5/2011 zo dňa 28. júna 2012 vyplýva, že zamestnávateľ sa nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr, než sa na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazov poistného nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného. Vo vzťahu poisťovňa - zamestnávateľ nie je záväzkový vzťah dlžníka a veriteľa, ale ide o vzťah verejnoprávny, založený na zákonnom oprávnení poisťovne na poistné a zákonnej povinnosti zamestnávateľa poistné zaplatiť a odviesť. Ak je pohľadávka charakterizovaná ako právo veriteľa požadovať od dlžníka určitú majetkovú hodnotu, vznik a zánik pohľadávky poisťovne voči
zamestnávateľovi je preto možné posudzovať len na základe ustanovení zák. č. 461/2003 Z.z., t.j. na základe tých ustanovení zákona, ktoré zamestnávateľovi ukladajú povinnosť platiť a odviesť poistné v zákonom stanovenom čase a výške. Pohľadávka uplatnená žalobcom je pohľadávkou, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu (predloženie mesačných výkazov 28.01.2018) so splatnosťou 31.01.2018, čím je splnená jedna z podmienok, aby mohla byť považovaná za pohľadávku proti podstate. Žalobca namieta tvrdenia správcu, že nárok na pohľadávku veriteľa vyplývajúci z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za obdobie 12/2017 ako časti mzdového nároku zamestnanca úpadcu za obdobie 12/2017 preukázateľne vecne súvisí s obdobím pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a teda nie je pohľadávkou proti podstate. Pohľadávky uplatnené žalobcom sú pohľadávkami proti podstate, nakoľko spĺňajú nielen časové kritérium vzniku pohľadávky po vyhlásení konkurzu, ale aj vecné kritérium súvisu s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Definícia pohľadávok proti podstate sa novelou (zák. č. 348/2011 Z.z.) zásadne zmenila, pričom hlavná zmena nastala v tom, že v súčasnosti už nie je hlavným kritériom na to, aby pohľadávka bola pohľadávkou proti podstate, čas jej vzniku, ale charakter pohľadávky. Časový faktor ostal pri definícii konkrétnych typov pohľadávok proti podstate zachovaný, no nie jej jediným kritériom na vyhodnotenie, či ide o pohľadávku proti podstate alebo nie. Okrem toho uvedená novela opätovne tak, ako tomu bolo do 31.12.2005 za účinnosti zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, zaradila do zákona poradie v akom sa majú pohľadávky uspokojovať, teda pohľadávky proti podstate rôzneho charakteru už nemajú v rámci konkurzného konania rovnaké postavenie. ZKR výslovne uvádza, ktoré pohľadávky sa považujú za pohľadávky proti podstate. Medzi základným členením pohľadávok proti všeobecnej podstate sú aj pohľadávky uvedené v ust. § 87 ods. 2, písm. i) teda aj pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Tak ako to predpokladá aj ustanovenie § 88 ZKR, vyhlásením konkurzu sa nemusí vždy ukončiť aj prevádzka podniku. Po vyhlásení konkurzu nebola ukončená registrácia žalovaného v Sociálnej poisťovni, naopak registrácia do dnešného dňa trvá. Žalovaný predložil aj za obdobie 01-04/2018 mesačné výkazy poistného a príspevkov. V súvislosti so sporným výkladom ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, žalobca dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžso/37/2014 zo dňa 27.10.2015, v ktorého 36. bode odôvodnenia sa uvádza, že čo sa týka sporného výkladu ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, slovné spojenie „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“, je nutné vykladať aj na účely konkurzu s dôrazom na definíciu podniku v zmysle obchodného práva. Práve štrukturálna požiadavka zákonodarcu na členenie súboru na hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania si vyžaduje v podniku objektívne prítomnosť zamestnancov ako osobnej zložky podnikania, ktorá napomáha podnikaniu, resp. v čase jeho ukončenia dochádza zákonným spôsobom aj k ukončeniu činnosti zamestnancov. Podľa doktríny insolvenčného práva rozlišovanie spojitosti s prevádzkovaním podniku (aj na účely výkladu ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR) je potrebné najmä vtedy, ak pohľadávky rovnakého druhu vznikajú aj bez prevádzkovania podniku. V predmetnej veci je však zrejmé, že pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie by nevznikla aj bez prevádzkovania podniku. Ak by podnik, tvorený aj osobnou zložkou (zamestnancami) nebol prevádzkovaný (nemal by teda zamestnancov ako súčasť jednej zložky podniku), nevznikla by mu ani povinnosť zaplatiť za zamestnancov poistné na sociálne poistenie. Je pritom právne bezvýznamné, akých konkrétnych zamestnancov podnik zamestnával pred vyhlásením konkurzu a akých po vyhlásení konkurzu, resp. či ide o rovnakých zamestnancov. Pohľadávka žalobcu na poistnom na sociálne poistenie za mesiac 12/2017 v sume 1.530,33 eur, ktorá vznikla z dôvodu, že podnik bol prevádzkovaný, vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkovaním podniku, a ide na účely ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR o pohľadávku súvisiacu s prevádzkovaním podniku.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 04.10.2018, pričom uviedol, že sa v plnom rozsahu nestotožňuje s argumentáciou žalobcu prezentovanou v žalobe. Žalobca poukazuje na ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSP“), týmito ustanoveniami sú však len definované zákonné povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce mu zo ZoSP, a nie vznik pohľadávky predstavujúcej nezaplatené poistné, preto nemôžu byť relevantným podkladom pre určenie toho, či sa jedná o pohľadávku, ktorá sa má uplatniť prihláškou podľa ustanovenia § 28 ZKR alebo o pohľadávku proti podstate podľa ustanovenia § 87 ZKR. Je zrejmé, že pre posúdenie tejto otázky je rozhodný okamih vzniku pohľadávky, ktorý však žalobca v žalobe odvodzuje z nesprávnej úvahy a za použitia ustanovení zákonov, ktoré sú však pre daný prípad irelevantné. V tejto súvislosti si žalovaný dovoľuje poukázať na skutočnosť, že žalobca si pohľadávku vo výške 1.530,33 eur uplatnil ako neuhradené poistné za obdobie mesiaca december 2017, t.j. v období pred
vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Rozhodujúcim kritériom pre zaraďovanie pohľadávok medzi pohľadávky proti podstate podľa ustanovenia § 87 ZKR alebo pohľadávky podľa ustanovenia § 28 ZKR je nepochybne vznik pohľadávok, a nie vystavenie alebo doručenie mesačného výkazu Úpadcom. Je nepochybné, že poistné za mesiac december 2017 sa viaže na obdobie pred vyhlásením konkurzu na majetok Úpadcu, bez ohľadu na skutočnosť, či mesačný výkaz poistného, resp. opravný výkaz poistného, na základe ktorého sa poistné predpísalo, bolo podané po vyhlásení konkurzu, a teda nesúvisí ani s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, keďže na majetok Úpadcu v tomto období ešte konkurz vyhlásený ani nebol. V súvislosti s uvedeným si žalovaný dovoľuje poukázať na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.09.2014, sp. zn. 21CoKR/14/2013, ktorým súd potvrdil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 19.04.2013, sp. zn. 15Cbi/1/2011, v zmysle ktorého sa ...súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že pohľadávka Sociálnej poisťovne vzniká až momentom predloženia mesačného výkazu poistného a príspevkov.... zo žiadneho ustanovenia zákona (ZoSP) nevyplýva, že pohľadávka na poistnom vzniká až momentom predloženia tohto výkazu poistného Sociálnej poisťovni... nemožno stotožňovať okamih vzniku pohľadávky s povinnosťou predkladať výkaz poistného, nakoľko s touto povinnosťou zamestnávateľa zákon nespája takýto účinok ani to iným spôsobom zo zákona ZoSP) nevyplýva.“ S ohľadom na uvedené tak neobstojí argumentácia žalobcu týkajúca sa skutočnosti, že mesačný výkaz za poistné za obdobie mesiaca december 2017 bol predložený Úpadcom až po vyhlásení konkurzu na majetok Úpadcu, nakoľko uvedená skutočnosť je pre právne posúdenie nároku žalobcu irelevantná, t.j. nemá žiaden vplyv na vznik pohľadávky žalobcu. Pri posudzovaní charakteru pohľadávky je pritom potrebné dôsledne rozlišovať moment vzniku a moment splatnosti pohľadávky, t.j. okamih vzniku pohľadávky (povinnosti, ktorá vzniká okamihom, kedy nastali skutočnosti zakladajúce povinnosť podľa príslušného právneho predpisu) od jej splatnosti. Vznik pohľadávok na poistnom je upravený v ustanoveniach § 20 a nasl. ZoSP. So vznikom týchto vzťahov vzniká aj povinnosť platiť poistné, a to bez ohľadu na jeho splatnosť. Povinnosť platiť poistné vzniká osobitne za každý deň trvania pracovného pomeru, preto žalovaný uznal pohľadávky žalobcu uplatnené z titulu poistného ako pohľadávky proti podstate len za obdobie po vyhlásení konkurzu, t.j. po dni 05.01.2018 (pre úplnosť skutkového stavu žalovaný dodáva, že žalobca si v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu uplatnil pohľadávky z titulu neuhradeného poistného úpadcu za obdobie mesiaca 1/2018 až mesiaca 4/2018 v celkovej výške 8.344,27 Eur samostatným podaním doručeným správcovi dňa 27.09.2018, ktoré správca uznal za pohľadávky proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ZKR, nakoľko preukázateľne vznikli v období po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu). Tomuto právnemu názoru zodpovedá aj právna úprava v ustanovení § 142 ods. 1 ZoSP, podľa ktorého sa poistné na sociálne poistenie platí mesačne pozadu. Pohľadávka však vzniká už v predchádzajúcom mesiaci, len jej úhrada sa realizuje s jednomesačným odstupom. Žalovaný si v tejto súvislosti dovoľuje poukázať na rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 16.02.2012, sp. zn. 27Cbi/20/2010, podľa ktorého „pohľadávka na poistnom vzniká v zmysle ust. § 142 ods. 1 ZoSP uplynutím príslušného kalendárneho mesiaca, t.j. prvý deň nasledujúci po príslušnom kalendárnom mesiaci.“ Úpadca ako zamestnávateľ bol podľa ZoSP povinný platiť poistné za rozhodné obdobie, ktorým je kalendárny mesiac. Ak je teda žalobcom uplatnená pohľadávka pohľadávkou, ktorá vznikla z titulu neuhradeného poistného za mesiac december 2017, vznikla v zmysle citovaného rozhodnutia najneskôr dňa 01.01.2018, čo znamená, že vznikla v období pred vyhlásením konkurzu na majetok Úpadcu. Na podporu svojej argumentácie žalovaný per analogiam poukazuje na ustanovenie § 120 ods. 2 posledná veta ZKR. V danom prípade je nepochybné, že okamihom kedy bol dlžník oprávnený plniť a ktorý je zároveň okamihom vzniku pohľadávky žalobcu, bol najneskôr deň 01.01.2018, kedy bol fakticky uzavretý predchádzajúci mesiac, za ktorý žalovaný ako zamestnávateľ odvádza poistné žalobcovi. Žalovaný tiež uvádza, že ak by pohľadávka na poistnom mala vzniknúť, tak ako tvrdí žalobca až predložením mesačného výkazu príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, potom nepredloženie takéhoto výkazu by nevyhnutne muselo mať za následok to, že pohľadávka na poistnom ani nevznikne, čo je zrejme nezmyselné. ZoSP neobsahuje ustanovenie, v ktorom by bola definovaná pohľadávka proti podstate z titulu nezaplateného poistného, čím vzhľadom na túto absenciu možno na daný prípad aplikovať jedine relevantné ustanovenia ZKR, ktorý je k ZoSP lex specialis, a to tak ustanovenia týkajúce sa časových a vecných kritérií za splnenia ktorých možno pohľadávky na poistnom považovať za pohľadávky proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ZKR, ako aj ustanovenia upravujúce okamih nadobudnutia splatnosti týchto pohľadávok. Pri určení splatnosti pohľadávky na poistnom, ktorá vznikla žalobcovi ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, sa preto postupuje v zmysle vyššie citovaného ustanovenia a pohľadávka sa považuje za splatnú vyhlásením konkurzu, t.j. dňom 05.01.2018. S ohľadom na vyššie uvedené vznikla pohľadávka, určenia ktorej sa žalobca domáha v tomto konaní preukázateľne a nepochybne v období pred vyhlásením konkurzu na majetok Úpadcu, a teda vecne aj
časovo súvisí s týmto obdobím a v žiadnom prípade si ju nemožno nesprávne zamieňať s pohľadávkou proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 ZKR. Nemožno sa tak stotožňovať ani s rozhodnutím súdu, na ktoré žalobca v žalobe poukazuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.06.2012, sp. zn.: 4Sžso/5/2011), ktorým sa snaží preukázať dôvodnosť ním uplatnenej pohľadávky, určenia ktorej sa v tomto konaní domáha, nakoľko v predmetnom súdnom konaní súd neposudzoval charakter pohľadávky v zmysle ZKR, či spôsob jej prihlasovania v konkurznom konaní. Správca sa nestotožňuje ani s ďalším rozhodnutím súdu (rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 27.10.2015, sp. zn. lSžso/37/2014), ktoré s posudzovaným prípadom absolútne nesúvisí. V predmetom konaní súd posudzoval charakter pohľadávok - neuhradené poistné na sociálne poistenie za obdobie 1/2013 až 3/2013, za situácie, kedy bol konkurz na majetok úpadcu vyhlásený dňa 22.01.2013, pričom súd vyhodnotil, že v danom prípade mali pohľadávky vzniknúť v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. V tomto prípade ide o pohľadávku za obdobie 12/2017, ktorá tým že vznikla pred dňom 05.01.2018, preukázateľne vecne súvisí s obdobím pred vyhlásením konkurzu na majetok Úpadcu. Z časového hľadiska pohľadávka žalobcu nespĺňa predpoklad, aby ju bolo možné v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 ZKR považovať za pohľadávku proti podstate. Nakoľko pohľadávka žalobcu nespĺňa časové kritérium, posudzovanie pohľadávky z vecného hľadiska (t.j. či pohľadávka súvisí sprevádzkovaním podniku, prípadne so správou alebo speňažovaním majetku) je v danom prípade irelevantné a nadbytočné. S ohľadom na doposiaľ uvedené podľa názoru žalovaného predložené súdne rozhodnutia nemožno na daný prípad aplikovať.
3. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní doručenom súdu dňa 13.11.2018, pričom uviedol, že tvrdenia žalovaného sú v rozpore s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR k otázke vzniku pohľadávok Sociálnej poisťovne. Opätovne poukázal na skutočnosť, že je potrebné rozlišovať vznik a zánik povinného sociálneho poistenia podľa § 20 ods. 1 ZoSP, ako právneho vzťahu medzi zamestnancom a poisťovňou a právneho vzťahu medzi platiteľom poistného a poisťovňou, pričom platiteľom poistného je jednak zamestnávateľ zamestnanca, ako aj samotný zamestnanec (okrem poistného na úrazové poistenie). Podľa § 141 ods. 2 ZoSP, za zamestnanca odvádza poistné zamestnávateľ, ktorý aj vykonáva zo mzdy zamestnanca zákonom predpísané zrážky na jednotlivé zákonom stanovené druhy poistenia, ak je ich zamestnanec povinný platiť. Z uvedeného možno vyvodiť, že povinnosť zamestnávateľa platiť poistné a stanoviť jeho výšku/ako zamestnávateľ zamestnanca
- poisteného, a ako zamestnávateľ pri úrazovom poistení) a odviesť poistné za zamestnanca je povinnosťou, ktorá sa viaže nielen na existenciu vzniku a zániku samotného pracovného pomeru, ale aj na okolnosti podmieňujúce vznik nároku na mzdu, jej výšku a osobný status zamestnanca ako platiteľa poistného. Poistné je zamestnávateľ povinný odviesť v sumách uvedených vo výkaze poistného, ktorý je súhrnom všetkých odvodov poistného zaťažujúcich mzdy všetkých zamestnancov (jednotlivo i súhrne) za príslušné mesačné obdobie v lehotách stanovených zákonom. Zamestnávateľ sa teda nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr než sa na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazoch poistného nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného. Naviac túto výšku je oprávnená stanoviť aj poisťovňa predpísaním dlžného poistného (§178 ods. 1 písm. a) bod 8 ZoSP. Vzhľadom k tomu, že argumentácia žalobcu vychádza z ustálenej rozhodovacej praxe súdov a súčasným rešpektovaním právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR, považuje žalobca tvrdenia žalovaného uvedené vo vyjadrení k žalobe za zavádzajúce a špekulatívne.
4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 17.12.2018, pričom uviedol, že naďalej trvá na neuznaní pohľadávky žalobcu v sume 1.530,33 Eur čo do právneho dôvodu a výšky istiny, vrátane jej poradia v celom rozsahu. Vo vyjadrení žalobcu žalobca opakovane poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR k otázke vzniku pohľadávok Sociálnej poisťovne (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2015, sp. zn. lSžso/37/2014), ktoré však na danú situáciu nemožno aplikovať, nakoľko predmetné súdne rozhodnutie s posudzovaným prípadom nesúvisí. V predmetnom konaní súd posudzoval charakter pohľadávok - neuhradené poistné na sociálne poistenie za obdobie 1/2013 až 3/2013 za situácie, kedy bol konkurz na majetok úpadcu vyhlásený dňa 22.01.2013, pričom súd vyhodnotil, že v danom prípade mali pohľadávky vzniknúť v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. V tomto prípade sa jedná o pohľadávku - poistné na sociálne poistenie za obdobie 12/2017 - ktorá tým, že preukázateľne vznikla pred dňom 05.01.2018 (t.j. pred dňom vyhlásenia konkurzu na majetok Úpadcu) nespochybniteľne časovo a vecne súvisí s obdobím pred vyhlásením konkurzu na majetok Úpadcu. Z časového hľadiska pohľadávka žalobcu nespĺňa predpoklad, aby ju bolo možné v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 ZKR považovať za pohľadávku proti
podstate. Pohľadávka žalobcu nespĺňa ani vecné kritérium, ktoré musí byt' spolu s časovým kritériom kumulatívne splnené, aby pohľadávke bol priznaný status pohľadávky proti podstate (t.j. pohľadávka nesúvisí s prevádzkovaním podniku úpadcu počas konkurzu, ani so správou alebo speňažovaním majetku Úpadcu počas konkurzu; podnik úpadcu počas konkurzu dokonca nie je ani prevádzkovaný). Nemožno spochybňovať fakt, že pohľadávka žalobcu (poistné za obdobie mesiaca 12/2017) sa týka zamestnancov úpadcu a ich činnosti (odvod do Sociálnej poisťovne z nároku vzniknutého za obdobie 12/2017) pred vyhlásením konkurzu na majetok Úpadcu (pred dňom 05.01.2018). t. zn. v čase kedy zamestnancom žiadne úlohy v súvislosti s prevádzkovaním podniku Úpadcu ani správou či speňažovaním majetku úpadcu počas konkurzu zadávané neboli, keďže v danom čase konkurz na majetok Úpadcu nebol vyhlásený a preto nemôžu a ani nie sú v danom prípade naplnené všetky predpoklady vzniku pohľadávok proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i) a písm. k) ZKR. Za činnosť zamestnancov úpadcu vykonávanú za obdobie mesiaca 12/2017 (t.j. v období, keď konkurz na majetok úpadcu nebol vyhlásený) zamestnancom prislúcha mzda, z ktorej sa odvádza poistné na sociálne poistenie za 12/2017 v prospech žalobcu - mzda a odvod poistného na sociálne poistenie zo mzdy sa týka obdobia mesiaca 12/2017. Z uvedeného možno vyvodiť, že pohľadávka, určenia ktorej sa žalobca domáha vznikla uplynutím príslušného kalendárneho mesiaca - mesiaca december 2017, t.j. prvý pracovný deň nasledujúci po príslušnom kalendárnom mesiaci, kedy bol Úpadca po prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku.1 teda najneskôr dňa 02.01.2018 (01.01.2018 - štátny sviatok), čo znamená, že preukázateľne a nepochybne vznikla v období pred vyhlásením konkurzu na majetok Úpadcu (pred dňom 05.01.2018), a teda vecne aj časovo súvisí s týmto obdobím, rovnako ako mzdové nároky (mesiac 12/2017) neoddeliteľne spojené s poistným za dané obdobie (mesiac 12/2017). V žiadnom prípade ju nemožno považovať za pohľadávku proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 ZKR a žalobca si ju mal prihlásiť do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu prihláškou pohľadávky postupom v zmysle ZKR. Pokiaľ by žalobca zotrval na svojom stanovisku a súd by jeho pohľadávke priznal status pohľadávky proti podstate, aj keď nebolo v danom prípade kumulatívne splnené časové a ani vecné kritérium požadované ustanoveniami § 87 ods. 2 písm. i) a písm. k) ZKR, takéto rozhodnutie by bolo v rozpore s princípmi týchto ustanovení, ktoré jasne stanovujú kritéria, za splnenia ktorých sa tá-ktorá pohľadávka prihlásená do konkurzu považuje za pohľadávku proti podstate. K pohľadávkam proti podstate - poistnému na sociálne poistenie za obdobie 1/2018 až 4/2018 - žalovaný priznal status pohľadávok proti podstate, nakoľko tieto pohľadávky veriteľa Sociálna poisťovňa, t.j. žalobcu, kumulatívne spĺňajú časové kritérium posudzovania pohľadávok - pohľadávky vznikli po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a súčasne vecné kritérium posudzovania pohľadávok - pohľadávky súvisia so správou majetku úpadcu počas konkurzu, kedy bol Správca nútený ukončiť pracovné pomery so zamestnancami úpadcu v súlade so Zákonníkom práce. Pohľadávka žalobcu, ktorej uznania sa žalobca domáha v tomto konaní však preukázateľne nesúvisí s obdobím po vyhlásení konkurzu na majetok Úpadcu a ani so správou alebo speňažovaním, či prevádzkou podniku Úpadcu počas konkurzu, a teda nemôže byť považovaná za pohľadávku proti podstate. S ohľadom na doposiaľ v tomto konaní uvedený skutkový a právny stav je žalovaný toho názoru, že argumentácia žalobcu, ktorá vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. lSžo/37/2014). ako aj rozhodovacia prax sudov, na ktorú žalobca poukazuje, nie je aplikovateľná na tento prípad a v tomto rozsahu tak ňou ani konajúci súd nemôže byt' viazaný (tieto rozhodnutia skutkovo ani právne nesúvisia s posudzovaným prípadom - pohľadávkou žalobcu na poistné na sociálne poistenie za obdobie 12/2017 v prípade konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu, a teda nemožno ich považovať za judikatúru relevantnú pre rozhodnutie v prejednávanej veci.
5. Na prejednanie veci súd nariadil na deň 21.02.2019 pojednávanie, na ktoré predvolal všetkých riadne a včas, pričom všetci boli riadne poučení aj podľa § 90 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Na pojednávanie sa dostavil žalobca a právny zástupca žalovaného.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu a vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:
7. Uznesením sp. zn. 1K/14/2017 zo dňa 26.09.2017, zverejnenom v OV č. XXX/XXXX zo dňa 03.10.2017, začal súd konkurzné konanie voči dlžníkovi.
8. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 27.12.2017 sp. zn. 1K/14/2017, zverejnenom v OV č. X/ XXXX zo dňa 04.01.2018 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, pričom vyzval veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky.
9. Súd mal preukázané, že žalobca si podaním zo dňa 25.06.2018 uplatnil pohľadávku proti postate vo výške 1.530,33 eur, ktorá po oprave predstavuje sumu 1.781,54 eur.
10. Žalovaný podaním zo dňa 28.06.2018, doručeným žalobcovi dňa 03.07.2018, oznámil, že ním uplatnenú pohľadávku proti podstate neuznáva.
11. Žalobca podal dňa 18.07.2018 žalobu o určenie popretých pohľadávok.
12. Zistený skutkový stav súd subsumoval pod nasledovné ustanovenia právnych predpisov:
13. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej už len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
14. Podľa článku 11 ods. 1 CSP úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
15. Podľa článku 15 ods. 1, 2 CSP (1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
16. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
17. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
18. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP (1) Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. (2) Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 87 ods. 1, 2 písm. i/, k/, ods. 8 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii /ďalej už len ZKR/ (1) Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate. (2) Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, (8)Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.
20. Podľa § 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení /ďalej už len „ZoSP“/: Sociálne poistenie podľa tohto zákona je a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, b) dôchodkové poistenie, a to
1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, 2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia, c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania, d) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa osobitného predpisu2a) a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „príspevky na starobné dôchodkové sporenie“) nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, e) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.
21. Podľa § 142 ods. 1 ZoSP: Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú.
22. Podľa § 143 ods. 2 ZoSP: Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.
23. Podľa § 231 ods. 1 písm. f/ ZoSP: Zamestnávateľ je povinný predkladať pobočke 1. výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni, 2. opravný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac, ak zistí, že vo výkaze podľa prvého bodu uviedol nesprávne údaje, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo predpísané dlžné poistné na základe výkazu podľa prvého bodu.
24. Súd v prvom rade z úradnej povinnosti preveril, či žaloba o určenie pohľadávky proti podstate bola podaná v zákonnej lehote. Oznámenie o neuznaní pohľadávky proti podstate bolo žalobcovi doručené dňa 03.07.2018, pričom žaloba bola podaná elektronicky a do elektronickej schránky súdu bola doručená dňa 18.07.2018. Zároveň včasnosť podania žaloby nebola medzi stranami sporná. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žaloba o určenie pohľadávky proti podstate bola podaná včas.
25. Pohľadávka z titulu poistného na sociálne poistenie za mesiac december 2017 podľa názoru súdu nepochybne spadá do vecného vymedzenia pohľadávok proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR, a to s poukazom na úpravu podľa § 2 ZoSP. Rovnako táto pohľadávka je pohľadávkou, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. Účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu X. - B., s.r.o. nastali dňa 05.01.2018.
26. Podľa § 231 ods. 1 písm. f/ ZoSP úpadca (ako vyplýva z č.l. 3 žaloby) predložil žalobcovi mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac december 2017 dňa 28.01.2018 (táto skutočnosť medzi stranami nebola sporná s poukazom na § 151 CSP), čím si splnil ako zamestnávateľ svoju zákonnú povinnosť v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Až na základe predloženia výkazu žalobca nadobudol vedomosť o výške sumy zodpovedajúcej povinnosti úpadcu odviesť a platiť sociálne poistenie v jeho členení na jednotlivé druhy v zmysle úpravy § 2 ZoSP.
27. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd aplikujúc úpravu § 143 ods. 2 ZoSP skonštatoval, že poistné na sociálne poistenie za mesiac december 2017 bolo splatné v posledný deň mesiaca január 2018, čo spadá do časového intervalu potom, ako nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok označeného úpadcu. Tým je naplnená podmienka vyplývajúca z úpravy § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR viazaná k časovému kritériu vzniku pohľadávky po vyhlásení konkurzu. Súd zdôrazňuje, že otázka vzniku pohľadávky žalobcu na zaplatenie poistného na sociálne poistenie je upravená výlučne v špeciálnej právnej úprave vyplývajúcej zo ZoSP a v zmysle tejto úpravy sa úpadca ako zamestnávateľ nemôže stať dlžníkom poisťovne - žalobcu skôr, než mu vôbec vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr, než na základe úpadcom predložených mesačných výkazov poistného nebude zrejmé, v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného.
- Uvedený záver, s ktorým sa súd v prejednávanej veci stotožnil, vyplýva i z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Košice č. k. 4CoKR/27/2013-90 zo dňa 28.1.2014.
28. Súd poukazuje na súdnu prax, v zmysle ktorej zamestnávateľ sa nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr, než sa na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazov poistného nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného. Oprávnenie poisťovne požadovať poistné (uplatniť pohľadávku), ako určitú konkrétnu majetkovú hodnotu za konkrétny kalendárny mesiac nemohlo vzniknúť v tomto kalendárnom mesiaci, ak výplata miezd sa viaže k 30. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva oprávnenie poisťovne vyžadovať výkazy k vyčísleniu poistného mimo dátumu určeného na výplatu mesačnej mzdy, teda ani na rozlíšenie poistného ku dňu vyhlásenia konkurzu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sžso/5/2011 zo dňa 28. júna 2012)
29. Po vyhodnotení skutkovej a právnej argumentácie strán sporu, pri zohľadnení aj záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/37/2014 zo dňa 27.októbra 2015, kedy súd poukazuje najmä na ods. 36 odôvodnenia predmetného rozsudku, dospel súd k záveru, že sporná pohľadávka žalobcu titulom poistného na sociálne poistenie (§ 2 ZoSP) je pohľadávkou proti podstate podľa ust. § 87 ods. 1 písm. i) ZKR, nakoľko spĺňa nielen časové kritérium vzniku po vyhlásení konkurzu, ale aj vecné kritérium súvisu s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Súd v tejto súvislosti cituje ods. 36 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/37/2014 z 27.októbra 2015, v zmysle ktorého: „Čo sa týka sporného výkladu ust. § 87 ods. 2 písm. i) zákona č. 7/2005 Z.z. a jeho dopadu na druhú pohľadávku, Najvyšší súd tu poukazuje na striktnú ochranu zamestnanca garantovanú Zákonníkom práce. Pokiaľ správca ukončil pracovno-právne vzťahy so zamestnancami úpadcu tým spôsobom, že títo boli nútení v nich zotrvať až do ukončenia plynutia výpovednej doby, potom je irelevantné, či im mala alebo vôbec mohla byť prideľovaná práca. Naopak, slovné spojenie „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ je nutné vykladať aj na účely konkurzu s dôkazom na definíciu podniku v zmysle obchodného práva. Práve štrukturálna požiadavka zákonodarcu na členenie súboru na hmotných ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania si vyžaduje u podniku objektívne prítomnosť zamestnancov ako osobnej zložky podnikania, ktorá napomáha podnikaniu, resp. v čase jeho ukončenia dochádza zákonným spôsobom aj k ukončeniu činnosti zamestnancov. Podľa § 5 Obchodného zákonníka podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť“.
30. Výklad slovného spojenia „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, ktorý bol v tomto konaní v súvislosti s neuznaním žalobcom uplatnenej pohľadávky proti podstate prezentovaný žalovaným, tak súd s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, považuje za reštriktívny a s týmto nesúhlasí. Súčasťou činnosti prevádzkovania podniku počas konkurzu správcom sú aj úkony, ktoré smerujú k ukončeniu jeho prevádzkovania, pokiaľ v súlade s ust. § 88 ZKR správca sa rozhodne vzhľadom na zistené skutočnosti v prevádzkovaní podniku úpadcu nepokračovať. O prevádzkovaní podniku úpadcu je tak nevyhnutné hovoriť až do toho momentu, kým nedôjde k ukončeniu všetkých právnych vzťahov, ktoré s prevádzkovaním podniku úpadcu súvisia, resp. súviseli. Zamestnanci úpadcu sú súčasťou podniku ako osobná zložka podnikania (§ 5 Obchodného zákonníka) a pokiaľ nedôjde k definitívnemu ukončeniu pracovno-právnych vzťahov všetkých zamestnancov úpadcu, a to bez ohľadu na dôvod, pre ktorý k ich ukončeniu nedošlo (napr. z dôvodu ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce) a žalovaný v postavení
správcu úpadcu naďalej je povinný plniť vo vzťahu k zamestnancom úpadcu povinnosti, ktoré vyplývajú zamestnávateľovi zo ZoSP, tak pohľadávky titulom poistného na sociálne poistenie uplatnené žalobcom v konkurze na majetok úpadcu je potrebné považovať za pohľadávky proti podstate podľa ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR. Súd zdôrazňuje, že samotný žalovaný priznal poistnému na sociálne poistenie za obdobie 1/2018 až 4/2018 status pohľadávok proti podstate, nakoľko tieto pohľadávky okrem časového hľadiska súčasne spĺňajú aj vecné kritérium posudzovania pohľadávok - pohľadávky súvisia so správou majetku úpadcu počas konkurzu, kedy bol správca nútený ukončiť pracovné pomery so zamestnancami úpadcu v súlade so Zákonníkom práce, preto nemožno pohľadávke za mesiac 12/2017, ktorý predchádza obdobiu 1/2018 až 4/2018 nepriznať súvis s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Pohľadávka žalobcu vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkovaním podniku. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, pričom nepovažoval za potrebné osobitne preskúmavať výšku uplatnenej pohľadávky proti podstate (v tejto súvislosti pripustil na pojednávaní aj zmenu žalobného návrhu), nakoľko táto bola neuznaná len vo väzbe na neuznanie právneho dôvodu tejto pohľadávky. Žalovaný samotnú výšku nepoprel, dokonca výslovne uviedol, že ju nerozporuje a nenamieta.
31. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe v celom rozsahu vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
32. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, nakoľko bol úspešný v celom rozsahu, keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, pričom o výške trov bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
35. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).