Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5To-157-2018.pdf
PDF · 101.35 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/157/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému I. K. pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 5.9.2018, č.k. 9T/28/2018-238, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.2.2019, takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku súd z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný I. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X., F. č. XXX/XX, t.č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov, podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta zo dňa 22.3.2018 sp. zn. 3Pv 591/17/2202 pre skutok právne posúdený ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 11.11.2017 v čase od 22:53:28 hod. do 23:20:10 hod. v meste Q., na ulici L. V., súpisného čísla XXXX - budova X., pristúpil na chodníku pri zadnej časti budovy k Z. V. so slovami „stojte polícia, ukážte mi doklady“, čo ona odmietla, načo ju zozadu pravou rukou silno chytil v oblasti ľavého lakťa, druhou rukou uchytil kabelku, ktorú mala zavesenú na pravom ramene, niekoľkokrát ňou prudko mykol až pretrhol remienok, Z. V. spadla na zem, kabelku zobral, otvoril a odcudzil z nej koženkovú peňaženku hnedej farby, ktorá obsahovala osem kusov stravných lístkov spoločnosti L. v celkovej hodnote 27,20 eur, finančnú hotovosť vo výške 20 eur, platobnú kartu X. B. priradenú k účtu Z. V., občiansky preukaz, vodičský preukaz, kartička poistenca, preukaz ZŤP a kurzu prvej pomoci, všetko patriace Z. V., čim Z. V., spôsobil škodu vo výške 50,20 eur, pričom I. K. bol rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/11/2010 z 2.3.2011, právoplatným 19.6.2012 odsúdený pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 29T/242/2013 z 12.3.2014, právoplatným dňa 12.3.2014 odsúdený za pokračujúci zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona v súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodená Z. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. B., Q., A. XXXX/X, s uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný I. K. uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 11.11.2017 v čase od 22:53:28 hod. do 23:20:10 hod. v meste Q., na ulici L. V., súpisného čísla XXXX - budova X., pristúpil na chodníku pri zadnej časti budovy k Z. V. so slovami „stojte polícia, ukážte mi doklady“, čo ona odmietla, načo ju zozadu pravou rukou silno chytil v oblasti ľavého lakťa, druhou rukou uchytil kabelku, ktorú mala zavesenú na pravom ramene, niekoľkokrát ňou prudko mykol až pretrhol remienok, Z. V. spadla na zem, kabelku zobral, otvoril a odcudzil z nej koženkovú peňaženku hnedej farby, ktorá obsahovala osem kusov stravných lístkov spoločnosti L. v celkovej hodnote 27,20 eur, finančnú hotovosť vo výške 20 eur, platobnú kartu X. B. priradenú k účtu Z. V., občiansky preukaz, vodičský preukaz, kartička poistenca, preukaz ZŤP a kurzu prvej pomoci, všetko patriace Z. V., čim Z. V., spôsobil škodu vo výške 50,20 eur, pričom I. K. bol rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/11/2010 z 2.3.2011, právoplatným 19.6.2012 odsúdený pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 29T/242/2013 z 12.3.2014, právoplatným dňa 12.3.2014 odsúdený za pokračujúci zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona v súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona. Za to súd obžalovanému podľa § 188 ods. 1 s prihliadnutím na § 37 písm. m), 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov a zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej Z. V. škodu vo výške 38 eur a so zvyškom nároku na náhradu škody ju odkázal na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že rozhodnutie súdu je založené na hodnotení jednej skupiny dôkazov - výpovede poškodenej ako vierohodných a druhej skupiny dôkazov - výpovede obžalovaného ako nevieryhodných. Poukázal na to, že súd nemôže nevieryhodnosť niektorého z dôkazov odôvodniť len okolnosťami svedčiacimi o vierohodnosti inej skupiny dôkazov. Súd vychádzal z tvrdenia poškodenej, na podporu jej tvrdenia poukázal aj na videozáznam. Obhajoba namieta, že na hlavnom pojednávaní nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že na videozázname je obžalovaný, záznam nie je v takej kvalite, aby to bolo jeho prehratím na hlavnom pojednávaní zistiteľné a teda preukázané. Záznam v čase 23.0037, ak má zobrazovať obžalovaného, vzbudzuje otázku, čo robil obžalovaný, poškodená sama za budovou, mimo dosah kamier, keď poškodená vychádza spoza budovy až v čase 23.20.10, teda po 20 minútach. Poukázal tiež na to, že poškodená zatajila, že za budovou vykonávala malú potrebu, čo pripustila až na otázku obhajoby, hoci tvrdila vo svojej výpovedi, že následne po skutku išla späť do herne. Za týchto okolností nie je možné vylúčiť ako možný priebeh skutku ani alternatívu, ktorý uviedol vo svojej výpovedi obžalovaný. Nie je možné akceptovať bez pochybností výpoveď poškodenej, pretože ak by vychádzali z predpokladu, že obžalovaný jej strhol kabelku a odcudzil z nej peniaze hneď po tom, čo zašli za roh budovy a ušiel, resp. odišiel, ako mohol vedieť, že obžalovaná vykonávala malú potrebu. Oveľa pravdepodobnejšia sa javí verzia obžalovaného, že kabelky poškodenej sa nezmocnil násilím. Súd nevysvetlil, prečo argument obhajoby považoval za taký, že neobstojí. Súd sa ani nepotreboval vyhodnotením verzie obžalovaného zaoberať. Vina musí byť obžalovanému dokázaná, a to spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Inak platí pravidlo in dubio pro reo. Ak má byť rozhodnutie založené na výpovedi jedného svedka priamo usvedčujúceho obžalovaného zo spáchania skutku, musia byť ostatné nepriame dôkazy tak ucelené a navzájom previazané, aby nedávali ani najmenšiu pochybnosť o vierohodnosti jedného usvedčujúceho dôkazu. Preto navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Na týchto odvolacích dôvodoch zotrval obhajca obžalovaného aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil na rozhodnutie o odvolaní. Prokurátor navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Krajský súd k postupu okresného súdu pri ustaľovaní skutkového stavu v posudzovanej veci uvádza, že skutočnosti, ktoré súd pokladá za preukázané, sú v rozpore so správnym hodnotením dôkazov. Okresný súd pri hodnotení vykonaných dôkazov nepostupoval správne, keď rozhodol o vine obžalovaného, pričom dokazovanie nevykonal v dostatočnom rozsahu, dôkazy, o ktoré oprel svoje rozhodnutie, nevylúčili pochybnosti o vine obžalovaného. V trestnom konaní na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú akékoľvek pochybnosti. Dôkazy vykonané v konaní proti obžalovanému nevedú k logickému, jednoznačnému a nespochybniteľnému záveru, že sa stal žalovaný skutok a že tento spáchal jedine obžalovaný. Okresný súd dospel k záveru o vine obžalovaného najmä zhodnotením výpovede poškodenej Z. V., ktorá podľa okresného súdu podrobne popísala, ako sa skutok za použitia násilia zo strany obžalovaného voči nej stal, že obžalovaný jej kabelku, z ktorej odcudzil predmetné peniaze, zobral silným potiahnutím počas toho ako ju mala prevesenú na sebe krížom cez rameno a tak sa i roztrhlo ramienko. Podľa okresného súdu jej výpoveď potvrdzuje videozáznam z vonkajšej kamery pred herňou, ktorý zachytáva ženu s mužom, pričom muž jednou rukou siaha žene po kabelke, ktorá ho odstrčila. Tieto okolnosti má dokresľovať aj nepriamy dôkaz - ohliadka kabelky vykonaná orgánom činným v trestnom konaní bezprostredne po skutku, z ktorej vyplýva, že kabelka mala koženkový remienok čiernej farby, ktorý bol v čase ohliadky odtrhnutý (teda potvrdzuje podľa okresného súdu tú skutočnosť, že kabelka bola strhnutá z poškodenej násilím). Okresný súd vyhodnotil, že neobstojí obhajobný argument obžalovaného, že kabelku poškodenej vzal v čase, keď ju mala vedľa seba položenú počas vykonávania malej potreby a že k roztrhnutiu ramienka mohlo prísť tak, že sa kabelka o niečo zachytila, resp. že ju mohol obžalovaný omylom pristúpiť. S výpoveďou svedka F. U. sa okresný súd vysporiadal tak, že ju vyhodnotil ako účelovú s cieľom pomôcť obžalovanému, nakoľko jeho výpoveď nekorešponduje s ostatnými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní. Rovnako sa vysporiadal aj s tvrdeniami obžalovaného o priebehu skutku, teda s jeho verziou. Krajský súd však zistil, že odvolacia námietka obžalovaného k obsahu kamerového záznamu, je dôvodná. Okresný súd síce podľa zápisnice z hlavného pojednávania oboznámil tento dôkaz prehratím obrazového záznamu, a vyvodil z neho záver, že potvrdzuje poškodenou tvrdený násilný útok na ňu zo strany obžalovaného za účelom zmocnenia sa kabelky. Po oboznámení sa s obsahom záznamu ale krajský súd musí konštatovať, že z neho nie je jednoznačne zistiteľné, aké osoby sú na ňom v tom ktorom časovom úseku zachytené. Obžalovaný sa k obsahu záznamu pri vykonávaní dokazovania pred okresným súdom nevyjadril. Z obsahu predložené spisového materiálu zároveň vyplýva, že poškodená k obsahu kamerového záznamu nebola okresným súdom vypočutá. Nie je potom zrejmé, z akého dôvodu okresný súd dospel k záveru, že obrazový záznam zachytáva práve obžalovaného a poškodenú, a ani to, že zachytáva skutok, z ktorého je I. K. obžalovaný. Krajský súd dospel k záveru, že zo samotného obrazového záznamu nemožno dospieť k záveru o vine obžalovaného, a to ani v kontexte ostatných dôkazov. Preto v zmysle § 326 ods. 5 Trestného poriadku doplnil dokazovanie prehratím obrazového záznamu a to za účasti obžalovaného a poškodenej, ktorú k obsahu tohto záznamu aj vypočul. Ako už bolo uvedené, na tomto zázname nie je jednoznačne identifikovateľné, o aké osoby, na ňom zachytené, sa konkrétne jedná. Poškodená sa po vzhliadnutí záznamu k udalostiam, ktoré sa mali odohrať v čase 22:50:30, vyjadrila tak, že tam vidno jej osobu, ako išla popred budovu X. a potom zašla za budovu. K obsahu kamerového záznamu v čase 23:00:37 sa však vyjadrila tak, že síce na zázname vidno dve osoby, ktoré prichádzajú spoza budovy, nie je to však ani ona, ani obžalovaný. Následne k obsahu záznamu v čase 23:20:05 uviedla, že je to ona, ktorá prichádza spoza budovy a vchádza do herne X.. Podľa jej výpovede, vtedy hľadala vo svojej kabelke doklady a peňaženku, ktoré jej chýbali. Ďalej uviedla, že v čase, keď bola za rohom budovy zachytenej na kamerovom zázname, sa s nikým iným nestretla. Krajský súd upozorňuje, a to bez ohľadu na vyjadrenie sa poškodenej, že situáciu zachytenú na kamerovom systéme v čase 23:00:37, nie je možné popísať tak ako to urobil okresný súd. Z obrazového záznamu nevyplýva, že muž siaha rukou žene po kabelke, ani to, že ho táto odstrčila. Na zázname v tom čase síce vidno dve osoby, ale nie je medzi nimi žiaden, ani len náznak násilného chovania. Pritom práve tento záznam má podľa okresného súdu potvrdzovať výpoveď poškodenej o násilnom útoku obžalovaného voči jej osobe. V odvolacom konaní sa poškodená vyjadrila tak, že na zázname v uvedenom čase nie je ona, ani obžalovaný. Podľa poškodenej na obrazovom zázname nie je vidno ako ju obžalovaný olúpil. Krajský súd preto nesúhlasí so záverom okresného súdu, že vyhodnotením všetkých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach, nezostali pochybnosti o vine obžalovaného. Obžalovaný popieral, že použil násilie voči poškodenej. A aj keď obžalovaný postupom času svoje výpovede upravoval - najprv poprel, že by vzal poškodenej peniaze, následne pripustil, že jej ich odcudzil z peňaženky, ale bez použitia násilia - obžalovaný nepoprel, že v danom čase bol s poškodenou v kontakte. Obžalovaný nakoniec pripustil aj odcudzenie peňazí z kabelky poškodenej, a to po tom, čo mu poškodená mala najprv peniaze požičať, neskôr však už mu ďalšie peniaze nechcela dať. Obžalovaný však zotrval na tom, že kabelku jej nestrhol. Výpoveď poškodenej, ktorá sa nevedela presnejšie vyjadriť k časovým súvislostiam skutku, nie je podporená žiadnym iným dôkazom. Tvrdila, že z herne odišla domov, a za budovou malo prísť k tomu, že jej neznámy muž vytrhol kabelku a zobral peňaženku. Následne mala ísť celá vystrašená naspäť do herne za čašníčkou a volať políciu. Z oboznámeného obrazového záznamu zachytávajúceho budovu herne však vyplývajú skutočnosti, ktoré takýto priebeh skutku, ako ho popísala poškodená, spochybňujú. V čase 22:50:30 vidno osobu poškodenej ( čo sama poškodená potvrdila) ako vychádza z herne a zachádza za budovu. V čase 23:20:05 vychádza poškodená spoza budovy ( tiež potvrdené výpoveďou poškodenej pri oboznámení obrazového záznamu) a podľa obsahu záznamu aj podľa vlastného vyjadrenia si poškodená kontroluje obsah kabelky, a to až do času 23:20:44. Podľa vyššie uvedenej výpovede poškodenej mala táto po lúpeži celá vystrašená vojsť naspäť do herne a oznámiť čašníčke, čo sa stalo. Poškodená nevedela presne povedať, koľko sa zdržala v okolí budovy herne, lebo bola - podľa vlastných slov - v panike. Z obrazového záznamu zachytávajúceho poškodenú po tom, ako si skontrolovala kabelku však vyplýva, že poškodená sa do času 23:23:00 pri budove rozpráva s približne štyrmi mužmi, používa svoj mobilný telefón, a robí gesto, ako by fotila odchádzajúce vozidlo. Poškodená nepôsobí vystrašene, spoza budovy vychádza kľudným krokom, a aj po ďalších štyroch minútach pokojným krokom odchádza z dosahu kamier, pričom narába s mobilným telefónom.
Poškodená sa vo svojej výpovedi nevedela vyjadriť ani k tomu, čo robila za budovou herne v čase od 22:50:30 do 23:20:05, teda po dobu približne 30 minút. Krajský súd uvádza, že nie je vylúčené, že v tom čase mohlo ku skutku prísť, avšak ak by k nemu prišlo krátko po tom, čo zašla poškodená za budovu, teda v čase 22:50:30, je nepravdepodobné, že približne pol hodinu by bola ešte za budovou, a až následne by šla oznámiť udalosť čašníčke. Na druhej strane, ak by k útoku na ňu prišlo tesne pred tým, ako spoza budovy opäť vyšla na parkovisko, správanie poškodenej zachytené kamerovým systémom nekorešponduje s tým, čo uviedla, a teda že bola vystrašená a v panike. Každopádne je zrejmé, že kamerový záznam nezachytáva priebeh skutku. Ostatné dôkazy zabezpečené a vykonané v tomto konaní nevedú k jedinému a jednoznačnému záveru, že skutok sa stal a že ho musel spáchať jedine obžalovaný. Nie je vylúčené, že ku kontaktu s poškodenou prišlo, ani to, že mu táto požičala peniaze, a ani to, že jej ich obžalovaný neskôr z kabelky aj vzal. Oproti výpovedi obžalovaného tak stojí výpoveď poškodenej, ktorá sa však nevedela vyjadriť presnejšie k časovým súvislostiam udalostí a ktorej výpoveď o násilnom útoku je spochybnená obsahom obrazového záznamu. V prípade, ak má slúžiť výpoveď poškodeného (svedka) ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov (odborné vyjadrenie, znalecký posudok, stopy, výpovede svedkov či listinné dôkazy), musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený. Výpoveď poškodenej tak nie je presvedčivá a vierohodná. Úvahy okresného súdu a jeho závery o vyhodnotení výpovede svedka F. U. ako účelové s cieľom pomôcť obžalovanému, sú síce správne a to najmä v kontexte výpovede I. A., podľa ktorej jej poškodená oznámila ešte v herni, že mala byť olúpená. Avšak na závere, že žiadne iné usvedčujúce dôkazy v konaní proti obžalovanému I. K. (okrem výpovede poškodenej), zabezpečené neboli, nič nezmenia. Po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov získaných zákonným spôsobom, s konštatovaním, že procesné strany nenavrhli žiadne ďalšie dôkazy, je potrebné konštatovať, že nebolo podľa názoru krajského súdu bez najmenších pochybností dokázané, že k spáchaniu skutku prišlo a že tento spáchal práve obžalovaný. V predmetnej veci neexistoval žiaden jednoznačný, priamy, nespochybniteľný a inými dôkazmi podporovaný dôkaz, ktorý by bol vykonaný na hlavnom pojednávaní a ktorý by bez najmenších pochybností dokazoval, že skutok spáchal práve obžalovaný. Keďže súd je oprávnený a zároveň povinný prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli pred súdom vykonané, nebolo možné bez najmenších pochybností preukázať obžalovaným spáchanie tohto skutku. V tomto smere nepostačovala pre záver súdu o vine obžalovaného len výpoveď poškodenej. V trestnom konaní je nositeľom obžaloby prokurátor, ktorý má preukazovať vinu obžalovaného a ktorý v predmetnej veci nezabezpečil a nepredložil súdu také presvedčivé, nespochybniteľné a zákonné dôkazy, ktoré by súd viedli k záveru o vine obžalovaných bez najmenších pochybností. Prokurátor v predmetnej trestnej veci neuniesol dôkazné bremeno. V súvislosti s už naznačenou „dôkaznou núdzou“, je potrebné taktiež poukázať na zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Trestného poriadku a použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu danej veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v celom rozsahu akceptoval odvolanie obžalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť. Krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu. Keďže boli splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodol sám a obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. S poukazom na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby, rozhodol súd o uplatnenom nároku na náhrady škody poškodenej Z. V. tak, že ju v zmysle § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázal s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.