Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

65Ek/1089/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, konajúca konateľom JUDr. Tomášom Kušnírom, advokátom, proti povinnej C. J., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX B. XXX, o vymoženie 672,31,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/1089/2018 zo dňa 27. novembra 2018, takto

rozhodol:

Sudca z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/1089/2018 zo dňa 27. novembra 2018 vydané vyšším súdnym úradníkom a v r a c i a vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, podaného prostredníctvom právneho zástupcu, doručeného súdu dňa 12.7.2018 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp. zn.: SRSAspA 00215/17, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadeným záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, IČO: 45 744 971, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, pred rozhodcom Mgr. Petrom Senovským, dňa 13.3.2017, ktorý podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti nadobudol právoplatnosť dňa 10.7.2017 a vykonateľnosť dňa 14.7.2017. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 12.7.2018 predložil súdu ako prílohy predmetný rozhodcovský rozsudok, zmluvu o bežnom účte, výpoveď zmluvy, všeobecné obchodné podmienky, dohodu o uznaní záväzku, zmluvu o postúpení pohľadávok a spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu.

2. Vyšší súdny úradník po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie, uznesením sp. zn. 65Ek/1089/2018 zo dňa 27.11.2018, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) bod. 4 Exekučného poriadku a oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal.

3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že pri preskúmavaní návrhu na vykonanie exekúcie, v zmysle ustanovenia §-u 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zistil, že predložený rozhodcovský rozsudok nespĺňa zákonom predpísané náležitosti podľa ust. § 35 ods. 1 písm. b), § 35 ods. 2 a § 36 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o e-Governmente") a zároveň nespĺňa ani zákonnom predpísanú náležitosť podľa ust. § 40 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, (ďalej len „ZoSRK"), keďže vznikol ako listinná kópia z pôvodného elektronického dokumentu a teda sú dôvodné pochybnosti o tom, že nebol vyhotovený v listinnej podobe. K uvedenému záveru dospel vyšší súdny úradník tak, že v rámci skúmania formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, požiadal dňa 26.7.2018 zriaďovateľa rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok predložený v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul, o predloženie

rozhodcovského spisu v konaní, v ktorom bol vydaný predmetný exekučný titul. Keďže súdu nebol zo strany Stáleho rozhodcovského súdu doručený rozhodcovský spis, súd jeho predloženie urgoval opätovným zaslaním výzvy na jeho predloženie dňa 27.9.2018.

4. Predseda dotknutého rozhodcovského súdu sa v podaní doručenom súdu dňa 7.11.2018, označenom ako „Odpoveď na urgenciu k výzve na zaslanie rozhodcovského spisu v listinnej podobe" vyjadril, že listinný rozhodcovský rozsudok ako aj rozhodcovský spis nie je možné súdu predložiť z dôvodu ich neexistencie v listinnej forme. Uviedol že listinné vyhotovenia rozhodcovských rozsudkov sú doručované jednotlivým účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania a ďalšími listinnými rozhodcovskými rozsudkami rozhodcovský súd nedisponuje. Rozhodcovský rozsudok v elektronickej podobe je rovnocenný listinnému vyhotoveniu a nie je dané nijaké obmedzenie, prečo by v takejto podobe nemohol byt plnohodnotne použitý na archiváciu v rámci rozhodcovského spisu. V rámci projektu elektronizácie súdnictva prebieha v zásade rovnaký proces na všeobecných súdoch, ktorého cieľom je súdny spis vedený v elektronickej podobe.

5. Na základe uvedeného, vyšší súdny úradník nadobudol dôvodné podozrenie, že predložený elektronický rozhodcovský rozsudok nebol vyhotovený v listinnej forme, ale je listinnou kópiou vyhotovenou z pôvodného elektronického dokumentu. V zmysle ustanovenia § 40 odseku 1 ZoSRK, sa rozhodcovský rozsudok vyhotovuje v listinnej podobe, pričom ide o ustanovenie, ktoré má kogentný charakter a nemožno sa od neho odchýliť. Vzhľadom na skutočnosť, že súd nedisponuje originálom rozhodcovského rozsudku, dospel k záveru, že možno bez ďalších pochybností vyvodiť, že v danej veci bol rozhodcovský rozsudok vyhotovený ako pôvodný elektronický dokument autorizovaný rozhodcom ktorý ho vydal a nie ako pôvodný listinný dokument tak, ako to vyžaduje § 40 zákona ZoSRK. V súvislosti absenciou listinnej doručenky preukazujúcej doručenie elektronického rozhodcovského rozsudku oprávnenému, resp. akákoľvek zmienka o spôsobe doručenia rozhodcovského rozsudku oprávnenému, čo je v rozpore s ustanovením § 33 ods. 3 ZoSRK o doručovaní, podľa ktorého písomnosti s výnimkou žaloby a rozhodnutí stáleho rozhodcovského súdu možno doručovať aj elektronickými prostriedkami. Elektronický rozhodcovský rozsudok tak, nebol v danom konaní oprávnenému a ani povinnému riadne doručený, čím nemohli nastať následky doručenia, ako aj prípadné procesné predpoklady pre výkon exekúcie - právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. S poukazom na uvedené sa jedná o nedostatok formálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že ak v určitej veci nedošlo k vyhotoveniu rozhodcovského rozsudku v zákonom predpísanej forme a k jeho riadnemu doručeniu oprávnenému a povinnému, takto vydaný rozsudok nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu, nie je formálne vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia exekúcia je neprípustná. S poukazom na uvedené skutočnosti, keďže nie sú splnené podmienky podľa ust. § 53 ods. 3 písm. f) bod. 4 Exekučného poriadku, a to predpísaná náležitosť formy vyhotovenia a formálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, vyšší súdny úradník návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, na základe takto predloženého exekučného titulu zamietol.

6. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 65Ek/1089/2018 zo dňa 27.11.2018, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 3.12.2018, podal oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu dňa 14.12.2018, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť, v ktorej napadol predmetné uznesenie v celom rozsahu, žiadal podanej sťažnosti vyhovieť, uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, resp. toto uznesenie zmeniť a vydať poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Podanú sťažnosť oprávnený odôvodnil tým, že súd nesprávne právne posúdil vec. Oprávnený uviedol, že v zmysle ust. § 40 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa rozhodcovský rozsudok vyhotovuje v listinnej podobe, pričom takto mu bol aj doručený a to jeho právnemu zástupcovi dňa 30.3.2017. Jeho prevzatie potvrdil aj svojim podpisom na preberacom protokole označenom ako „Potvrdenie o doručení rozhodnutí Stáleho rozhodcovského súdu". Oprávnený uviedol, že rozhodcovský rozsudok je v preberacom protokole evidovaný pod poradovým číslom 108. Uvedený preberací protokol oprávnený predložil súdu ako prílohu k podanej sťažnosti. Oprávnený ďalej uviedol, že spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil exekučnému súdu rozhodcovský rozsudok opatrený doložkou zaručenej konverzie z listinnej do elektronickej podoby, pričom zaručená konverzia bola vykonaná z listinnej podoby dokumentu, ktorý bol oprávnenému doručený prostredníctvom uvedeného preberacieho protokolu tak, ako to predpokladá ust. § 38 ods. 2 písm. c) Zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon

o e-Governmente). Oprávnený poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 51Ek/712/2018 zo dňa 13.11.2018, v ktorom súd jeho sťažnosti vyhovel, pričom konštatoval, že je nepochybné, že: „V danom prípade rozhodcovský súd vyhotovil rozhodcovský rozsudok využitím výpočtovej techniky (počítača), čo je v súčasnej dobe (v 21. storočí) najbežnejší spôsob vyhotovovania akýchkoľvek písomností. Následne rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok minimálne v dvoch vyhotoveniach pretransformoval (vytlačil) do listinnej podoby a takto doručil oprávnenému (osobne) a povinnej (prostredníctvom pošty).“ Ďalej v danom rozhodnutí súd konštatoval, že „Len skutočnosť, že rozhodcovský súd si rozhodcovský rozsudok vedie len v elektronickej forme nezakladá jeho neúčinnosť, ani nijakým spôsobom neznižuje jeho silu. Rovnako nemožno skonštatovať, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol doručený účastníkom konania v listinnej podobe neexistuje (nevznikol), pretože orgán, ktorý ho vydal ho má k dispozícii len v elektronickej forme, z ktorej mimochodom (ako je všeobecne známe), ho môže kedykoľvek pretransformovať do listinnej podoby. Preto rozhodcovský rozsudok, ktorý bol oprávnenému doručený v listinnej podobe, mohol oprávnený použiť na účely zaručenej konverzie, keďže nepochybné išlo o dokument vyhotovený v listinnej podobe, ktorý je originálom. Postupom oprávneného pri zaručenej konverzii preto nedošlo k porušeniu ustanovenia § 38 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z.z.“ 7. K rozhodcovskému spisu oprávnený uviedol, že nemá a ani nemôže mať z objektívnych dôvodov vedomosť o tom, v akej podobe vedie rozhodcovský súd spisovú dokumentáciu, teda konkrétny rozhodcovský spis, avšak táto skutočnosť nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu oprávneného vo forme zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnenému bol tento rozhodcovský rozsudok doručený v listinnej podobe v súlade s ust. § 40 ods. 1 ZSRK, pričom tento bol následne zaslaný exekučnému súdu opatrený doložkou zaručenej konverzie. Oprávnený ďalej poukázal v podanej sťažnosti aj na ustanovenie § 217 CSP, v zmysle ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, čo analogicky, v zmysle § 234 ods. 2 CSP, platí aj pre uznesenie. Ďalej poukázal na to, že podanie sťažnosti má odkladný (suspenzívny) účinok, pričom má za to, že ak doplní návrh na vykonanie exekúcie o potrebné listiny, potom uznesenie o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie nemožno potvrdiť, a to ani v prípade, ak v čase jeho vydania bolo správne. Nemožno totiž neprihliadnuť na to, že v dôsledku podania sťažnosti oprávneným a suspenzívneho účinku tohto opravného prostriedku, oprávnený môže doplniť návrh na vykonanie exekúcie o potrebné doklady a až do rozhodnutia súdu prvej inštancie tak splniť podmienky pre pozitívne rozhodnutie vo veci. Oprávnený je síce toho názoru, že spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zaslal exekučnému súdu rozhodcovský rozsudok v zákonom požadovanej forme, avšak napriek uvedenému a najmä z dôvodu prevencie zasiela tento dokument súdu opätovne v prílohe k sťažnosti, spolu aj s Potvrdením o doručení rozhodnutí rozhodcovského súdu. Oprávnený na základe uvedených skutočností navrhol, aby súd prvej inštancie napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. uznesenie zmenil a vydal poverenie na výkon exekúcie.

8. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. V zmysle § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

12. Po preskúmaní veci sudca dospel k záveru, že uznesenie vyššieho súdneho úradníka je potrebné zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

13. V zmysle § 250 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Sudca poukazuje na to, že judikatúra nielen na vnútroštátnej ale aj na európskej úrovni je v otázke odôvodňovania súdnych rozhodnutí do takej miery jednotná, že nemožno mať pochybnosti o tom ako má byť súdne rozhodnutie odôvodnené, aby ho nebolo možné považovať za arbitrárne. Ako príklad súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. mája 2011, sp. zn. 8Sžo/122/2010, v zmysle ktorého: „K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.X..1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19.4.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, ), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.5.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.8.2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 4.5.2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.6.2008), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).“

15. Po preskúmaní napadnutého uznesenia sudca konštatuje, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je nepreskúmateľné a arbitrárne, keď z jeho rozhodnutia vôbec nevyplýva, z ktorých konkrétnych dôkazov vychádzal, keď dospel k záveru, že nedošlo k vyhotoveniu rozhodcovského rozsudku v zákonom predpísanej forme, t.j. v listinnej forme. Rovnako nie je možné preskúmať, z čoho vyšší súdny úradní dospel k záveru, že v konaní rozhodcovského súdu nedošlo k riadnemu doručeniu rozhodcovského rozsudku oprávnenému a povinnému. Dôkazy, ktoré by nasvedčovali takýmto skutkovým záverom sa v súdnom spise nikde nenachádzajú. Nemožno dospieť k uvedeným záverom z toho dôvodu, že zriaďovateľ, resp. rozhodcovský súd na výzvu vyššieho súdneho úradníka nijakým spôsobom nereagoval, teda iba z jeho nečinnosti. Rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka bolo predčasné a je tak nepreskúmateľné a arbitrárne. Na základe uvedeného sudca konštatuje, že napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka preto nebolo možné vôbec preskúmať a bolo ho potrebné z tohto dôvodu zrušiť a vec vrátiť vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie. Súd sa preto po zistení vyššie uvedených skutočností, nezaoberal tvrdeniami oprávneného v podanej sťažnosti, keďže aj tieto tvrdenia vychádzali z existencie elektronického rozhodcovského spisu a archivácie elektronického rozhodcovského rozsudku rozhodcovským súdom (čo však súd nemal v konaní preukázané), čo podľa názoru oprávneného zákon nezakazuje.

16. Vzhľadom na uvedené, sudca rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

17. Povinnosťou vyššieho súdneho úradníka bude v ďalšom konaní opätovne preskúmať vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý bol súdu v danom exekučnom konaní predložený ako exekučný titul a zabezpečiť si k tomu potrebné dôkazy v takej podobe a v takom vyhotovení, v akom existujú a to aj pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Následne, až po ich zabezpečení a preskúmaní, bude možné opätovne vo veci rozhodnúť a to tak, aby rozhodnutie vychádzalo z dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a bolo náležite odôvodnené v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.