Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_63Cbi-20-2016.pdf
PDF · 133.78 KB
Case nature
Area
Subarea
63Cbi/20/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu LawService Recovery, k. s., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003, správca konkurznej podstaty úpadcu AUTO V, s. r. o. „v konkurze", so sídlom A. Jiráska 4974, 984 01 Lučenec, IČO: 36 625 914, právne zast. LawService, s. r. o., so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanej Q. K., K.. XX. XX. XXXX, O. T.. U.. F.. J.. W. XXXX/X, XXX XX J., právne zast. JUDr. Viera Nováková, J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou súdu dňa 12. 10. 2016 domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu, a to Zmluvy o prevode práv a povinností z leasingovej zmluvy č. 5590752 zo dňa 30. 06. 2015, uzatvorenej medzi úpadcom a pôvodným leasingovým nájomcom motorového vozidla značky Y. Q. F., farba: biela metalíza, VIN: B., Q. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., ako novým leasingovým nájomcom a UniCredit Leasing, a. s., Bratislava, ako prenajímateľom, na základe ktorej úpadca, ako pôvodný leasingový nájomca, bezodplatne postúpil všetky práva a povinnosti z leasingovej zmluvy č. 5590752 zo dňa 24. 07. 2012 na žalovaného, a to voči všetkým konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu AUTO V, s. r. o., ,,v konkurze“, Lučenec, vedené pred tunajším súdom pod č. k. 2K 68/2015. Zároveň žiadal žalovaného, aby zaplatil v prospech všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 2.286,80 Eur, ktorá predstavovala rozdiel sumy trhovej kúpnej ceny, ktorá sa dala reálne očakávať z predaja motorového vozidla a 13. mesačných leasingových splátok, spolu s poplatkom pri ukončení a predajnou cenou v celkovej výške 5.413,20 Eur, ktoré zostávali splatiť úpadcovi v čase uzatvorenia zmluvy o prevode na to, aby v zmysle leasingovej zmluvy č. 5590752 zo dňa 24. 07. 2012 bezodplatne nadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu. Súčasne požadoval nahradiť i trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že uznesením OS BB zo dňa 06. 10. 2015, sp. zn. 2K 68/2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 195/2015 zo dňa 12. 10. 2015, súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu AUTO V, s. r. o., ,,v konkurze“, Lučenec a do funkcie správcu bola ustanovená H.. Q. Š.. Uznesením OS BB zo dňa 20. 01. 2016 pod sp. zn. 2K 68/2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 16/2016 zo dňa 26. 01. 2016, súd odvolal predchádzajúcu správkyňu a do funkcie správcu ustanovil žalovaného. Nárok odôvodňoval tým, že úpadca, ako leasingový nájomca a spoločnosť UniCredit Leasing, a. s., Bratislava, ako leasingový prenajímateľ, uzatvorili dňa 24. 07. 2012 leasingovú zmluvu č. 5590752, na základe ktorej sa úpadca stal nájomcom predmetu leasingu: motorového vozidla Y. Q. F., farba: biela metalíza, VIN: B.. Celková cena leasingu predstavovala sumu 18.570,71 Eur.
2. Dňa 30. 06. 2015 došlo medzi úpadcom, ako pôvodným leasingovým nájomcom a žalovaným, ako novým leasingovým nájomcom, spoločne s UniCredit Leasing, a. s., k uzavretiu zmluvy o prevode práv a povinností z leasingovej zmluvy č. 5590752, na základe ktorej úpadca postúpil všetky práva a povinností vyplývajúce z leasingovej zmluvy bezodplatne na žalovaného. Z leasingovej zmluvy a splátkového kalendára k nej vyplýva, že úpadca zaplatil spoločnosti UniCredit Leasing, a. s., 35. mesačných splátok v sume 14.281,87 Eur spolu s prvou zvýšenou splátkou vo výške 3.714,14 Eur. Celkom tak uhradil úpadca leasingovej spoločnosti sumu 17.996,01 Eur. V čase prevodu práv a povinností na základe zmluvy o prevode zostávalo úpadcovi uhradiť ešte 13 mesačných splátok spolu s poplatkom pri ukončení vo výške 108,- Eur a predajnou cenou vo výške 1,20 Eur, čo predstavovalo sumu 5.413,20 Eur na to, aby nadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu. Správca zistil, že kúpna cena veci druhovo podobných motorovému vozidlu bola v čase zmluvy uzavretia o prevode vo výške 7.700,- Eur. Bezodplatným postúpením práv a povinností k motorovému vozidlu na základe zmluvy o prevode ukrátil úpadca majetok patriaci do konkurznej podstaty o minimálne 2.286,80 Eur (rozdiel medzi priemernou cenou motorového vozidla druhovo podobného motorovému vozidlu vo výške 7.700,- Eur a 13. mesačnými splátkami, spolu s poplatkom pri ukončení a predajnou cenou v celkovej výške 5.413,20 Eur, ktoré zostávali zaplatiť úpadcovi na to, aby nadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu). Z tohto dôvodu žalobca považoval podľa § 58 ods. 1 ZKR zmluvu o prevode za právny úkon bez primeraného protiplnenia, keďže v čase, keď už bol vo finančnom úpadku, bezodplatne postúpil práva a povinností k motorovému vozidlu na žalovaného. Išlo o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s úpadcom (§ 9 ods. 1 písm. d) ZKR), keďže žalovaná bola bývalou manželkou jediného spoločníka a konateľa úpadcu. Potom podľa § 58 ods. 2 ZKR, je dôvodné ustáliť, že úpadca bol v čase prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu v úpadku. Následne poukázal, že zisťovanie, či cena motorového vozidla bola obvyklá, tú čo uviedol žalobca, je vecou ďalšieho dokazovania, pričom mal za to, že uvedený právny úkon je úkonom bez primeraného protiplnenia. Týmto úkonom ukrátil uspokojenie konkurzných veriteľov v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu minimálne o 2.286,80 Eur, pričom zistené pohľadávky konkurzných veriteľov v konkurze predstavujú sumu 764.349,73 Eur a majetok úpadcu v zmysle zverejnení v Obchodnom vestníku nepostačuje na úhradu zistených pohľadávok úpadcom. Právo na odkúpenie z leasingovej zmluvy bolo majetkovým právom úpadcu, ktoré by predstavovalo jeho aktívum a išlo by o oceniteľný majetok, z ktorého výťažku zo speňaženia mohli byť uspokojené zistené pohľadávky konkurzných veriteľov. Úpadca sa však uzatvorením zmluvy o prevode zbavil časti svojho majetku, ktorý by mohol byť použitý na uspokojenie týchto pohľadávok konkurzných veriteľov. Keďže odporovateľný právny úkon bol uzatvorený v zákonom predpokladanej trojročnej lehote pred začatím konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu, žalobca si nárok uplatnil v zmysle žaloby včas. Na svoje tvrdenia predložil Uznesenie OS BB zo dňa 06. 10. 2015 a zo dňa 20. 01. 2016, vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 2K 68/2015, pripojil leasingovú zmluvu č. 5590752, zmluvu o prevode práv a povinností z leasingovej zmluvy, mesačný vývoj cien za 36 mesiacov, ohľadne cien motorového vozidla Y. Q. F. z internetových portálov, súpis všeobecnej podstaty uverejnený v Obchodnom vestníku č. 239/2015 a 207/2015, uznesenie OS BB zo dňa 24. 09. 2015, sp. zn. 2K 68/2015, z konkurzného spisu úpadcu zoznam pohľadávok s právnym dôvodom ich vzniku a navrhol výsluch konateľa úpadcu.
3. Žalovaná, prostr. svojho právneho zástupcu sa vyjadrila k žalobe podaním doručeným súdu dňa 10. 11. 2016, v zmysle ktorého nárok žalobcu neuznávala, keďže podľa § 57 ods. 1, 4 ZKR, predpokladom pre uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu je, že sa má jednať o právny úkon týkajúci sa majetku dlžníka a súčasne, že tento právny úkon ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka a, pričom dôkazné bremeno o týchto skutočnostiach nesie žalobca. Z Leasingovej zmluvy č. 5590752 vyplynulo, že leasingová spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a. s., sa zaviazala uhradiť predávajúcemu kúpnu cenu predmetu leasingu a na základe uvedeného sa stala vlastníkom predmetu leasingu. Následne po dobu trvania leasingovej zmluvy dala táto spoločnosť úpadcovi, ako leasingovému nájomcovi, predmet leasingu do užívania, resp. do nájmu. Úpadca, ako leasingový nájomca, bol z takto uzatvorenej leasingovej zmluvy oprávnený nielen predmet leasingu po dohodnutú dobu užívať, ale zároveň mal aj povinnosť uhrádzať leasingové splátky, v ktorých bola obsiahnutá aj odplata za užívanie predmetu leasingu. Úpadca, ako leasingový nájomca, bol po uplynutí dohodnutej doby trvania leasingovej zmluvy a po splnení všetkých zmluvných podmienok a povinností oprávnený, resp. mal prednostné právo predmet leasingu odkúpiť, teda získať ho do svojho vlastníctva. Počas trvania leasingovej zmluvy úpadca, ako leasingový nájomca, nebol vlastníkom predmetu leasingu, bol len jeho držiteľom a vlastníkom predmetu leasingu bola spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a. s., Bratislava. Keďže úpadca nebol nikdy vlastníkom predmetu leasingu, postúpením práv a povinností z leasingovej zmluvy nedošlo k postúpeniu majetku úpadcu, t. j. nejednalo sa o úkon týkajúci sa majetku úpadcu. Leasingový prenajímateľ bol tiež oprávnený v prípade začatia konkurzného konania na leasingového nájomcu odstúpiť od leasingovej zmluvy a odobrať predmet leasingu tak, ako to vyplýva zo Všeobecných obchodných podmienok žalobcu. Tieto súdu predložila. Súčasne poukázala i na rozhodnutia KS v BB, sp. zn. 25CoKR 5/2014 zo dňa 05. 11. 2014 a na rozhodnutie OS BB sp. zn. 64Cbi 12/2013 v obdobných veciach. Rovnako mala za to, že žalobca k žalobe nepriložil žiadne dôkazy o ukrátení riadne prihlásených pohľadávok v konkurze. Okrem iného v čase uzavretia zmluvy o prevode práv a povinností z leasingovej zmluvy zo dňa 30. 06. 2015 bolo motorové vozidlo, ako predmet leasingu, v nevyhovujúcom stave a investície do opravy a úpravy predstavovali zhruba sumu 5.453,- Eur. Na tieto tvrdenia predložila rozpočet nutnej investície na základe zisteného technického stavu. Súčasne namietala, že by bola osobou spriaznenou s dlžníkom, keďže manželstvo medzi ňou a štatutárnym orgánom úpadcu zaniklo rozvodom na základe rozsudku OS v Lučenci, sp. zn. 8C 55/2003 zo dňa 20. 09. 2003 a i z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že vzťahy medzi nimi boli narušené už tri roky pred podaním návrhu na rozvod manželstva. Vyplýva to i z rozsudku OS v Lučenci, sp. zn. 5C 8/2005 zo dňa 07. 02. 2007, týkajúci sa vyporiadania BSM. Z týchto dôvodov žiadala žalobu zamietnuť.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním doručeným súdu dňa 12. 12. 2016, v ktorom zotrval na dôvodoch podanej žaloby a svoje tvrdenia doplnil tým, že v čase vykonania tohto úkonu úpadcom bol už v úpadku, o čom svedčí zoznam pohľadávok, ktorý tvoril prílohu žaloby, keď existovali aspoň minimálne dve pohľadávky veriteľov, ktoré boli viac ako 30 dní po lehote splatnosti. Zotrval na tom, že vzhľadom na čl. 3 písm. b) Obchodných podmienok prenajímateľa, v prípade splnenia podmienok vyplývajúcich úpadcovi z Leasingovej zmluvy č. 5590752, mal úpadca právo motorové vozidlo odkúpiť. Jednalo sa o majetkové právo, ktoré by predstavovalo jeho aktívum, išlo o oceniteľný majetok, z ktorého výťažku zo speňaženia mohli byť uspokojené zistené pohľadávky konkurzných veriteľov. Z tohto dôvodu, jedná sa o ukracujúci právny úkon, keďže na jeho základe došlo bezodplatne k postúpeniu práv a povinností k motorovému vozidlu a teda i k ukráteniu pohľadávok konkurzných veriteľov, ktoré existovali v čase uzatvorenia tohto odporovaného právneho úkonu. Rovnako zotrval, že sa jednalo o úkon učinený v prospech osoby spriaznenej s úpadcom, kedy sa predpokladá, že úpadca bol v úpadku a podľa § 60 ods. 2 ZKR sa predpokladá i úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť žalovanej o tomto úmysle, pričom opak zo strany žalovanej nebol zatiaľ preukázaný. Žalovanú považoval za blízku osobu úpadcovi v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, a to i cez spoločné dieťa, ktoré pochádza z ich spoločného manželstva. Rozvod manželstva nie je dôvodom na to, aby dvaja bývalý manželia neboli naďalej ponímaní ako blízke osoby. Rozhodným momentom pre zistenie, či sú osoby blízke je deň, kedy došlo k uzatvoreniu odporovaného právneho úkonu a nie čas pred rozvodom. Mal za to, že je potrebné skúmať, aký bol vzťah konateľa úpadcu a žalovanej v čase uzatvorenia právneho úkonu zmluvy o prevode. Poukázal v tomto smere i na uznesenie NS SR zo dňa 22. 07. 2009, sp. zn. 5Cdo 141/2009. Keďže žalovaná je osobou spriaznenou s úpadcom, platí fikcia, že úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť žalovanej o tomto úmysle, sa predpokladá. Následne poukázal i na rozhodnutia súdov, kde právo na odkúpenie bolo posúdené ako majetkové právo, predstavujúce aktívum úpadcu, pričom jeho cena - hodnota zodpovedá všeobecnej cene predmetu leasingu zohľadňujúcej pomery na trhu a opotrebenie predmetu leasingu na jednej strane a zároveň na druhej strane k relevantnému momentu uzatvorenia dohody o postúpení zatiaľ nezaplatené leasingové splátky a kúpna cena za predmet leasingu po zaplatení všetkých leasingových splátok, ktoré položky hodnotu tohto majetkového práva znižujú. Jedná sa o rozsudok OS Žilina zo dňa 04. 09. 2015, sp. zn. 5Cbi 23/2010, rozsudok OS BB zo dňa 01. 07. 2014, sp. zn. 26Cbi 18/2013, uznesenie KS Prešov zo dňa 29. 05. 2012, sp. zn. 3Cob 87/2011, stanovisko NS ČR zo dňa 09. 08. 2010, sp. zn. Cpjn 204/2007. Mal za to, že predložil dôkazy o ukrátení riadne prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, a to zoznam pohľadávok s vyznačením popretých, z ktorých je zrejmá existencia záväzkov v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu. Práve z neho vyplýva, že uzavretím právneho úkonu medzi úpadcom a žalovanou ,došlo k ukráteniu minimálne jednej riadne prihlásenej pohľadávky, ktorá existovala v čase uzavretia zmluvy o prevode. K listinnému dôkazu o nevyhovujúcom stave a potrebných investícií do opravy predmetu leasingu poukázal, že ide o účelovú obranu zo strany žalovanej, za vymyslené a antidatované a preto žiadal, aby súd tento dôkaz považoval v celom rozsahu za nedôvodný.
5. Žalovaná sa k podaniu žalobcu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 05. 01. 2017, v ktorom zotrvala na tom, že úpadca nikdy nebol vlastníkom predmetu leasingu, postúpením práv a povinností z leasingovej zmluvy nedošlo k postúpeniu majetku a teda sa nejednalo o úkon týkajúci sa majetku úpadcu.
Rozhodnutia OS Žilina, OS BB, nie sú záväzné pre tunajší súd, vzhľadom i na to, že názory v nich citované boli prekonané právnym názorom vysloveným vyšším súdom, a to Krajským súdom v Banskej Bystrici v rozsudku, sp. zn. 25CoKR 2/2014 zo dňa 01. 07. 2014 a tiež v rozsudku 25CoKR 5/2014 zo dňa 05. 11. 2014, z ktorých by mal tunajší súd pri rozhodovaní vychádzať. Z odôvodnenia týchto rozsudkov vyplýva ,,predmet leasingu je vo vlastníctve prenajímateľa. V dôsledku tejto právnej skutočnosti by sa pohľadávky veriteľov nemohli uspokojovať pri nútenom výkone rozhodnutia (pred začatím konkurzného konania) a ani v konkurze zo speňaženia predmetu leasingu. Rovnako je nespeňažiteľné majetkové právo (majetková hodnota), ktorú má nájomcu prenajatej veci, iba že by nájomná zmluva umožňovala prevod takéhoto práva a toto právo by malo majetkovú hodnotu v porovnaní s nákladmi, ktoré je nájomca povinný v súvislosti s nájmom vynakladať. Z uvedeného vyplýva, že ani v čase uzavretia spornej zmluvy ani po vyhlásení konkurzu nemohli byť veritelia uspokojení z predmetu leasingu, resp. z potenciálnej majetkovej hodnoty leasingu, ktorú predstavuje právo na odkúpenie predmetu leasingu po zaplatení zvyšných splátok a splnenia ostatných zmluvných podmienok. Z uvedeného vyplýva, že spornou zmluvou nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov. K takejto situácií by mohlo dôjsť len vtedy, ak by bol leasingový vzťah tesne pred ukončením, pričom leasingová zmluva by umožnila správcovi zaplatiť zvyšné splátky a predmet leasingovej zmluvy by mal vyššiu trhovú hodnotu ako sú nezaplatené splátky a výška odkupnej ceny.“ K tomu navyše ešte odvolací uvádza, že v konaní sp. zn. 25CoKR 2/2014 konštatoval, že ,,podľa Všeobecných zmluvných podmienok je prenajímateľ leasingu oprávnený v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok leasingového nájomcu okamžite vypovedať leasingovú zmluvu a odobrať predmet leasingu.“ Súčasne žalovaná poukázala, že v zmysle Obchodných podmienok prenajímateľa pre finančný leasing motorových vozidiel, ktoré jej boli predložené leasingovým prenajímateľom, ako príloha k zmluve o postúpení práv a povinností z leasingovej zmluvy, v čl. 11 bod ab / uvedené oprávnenie leasingového prenajímateľa odstúpiť od leasingovej zmluvy v prípade, že na majetok leasingového nájomcu bolo začaté konkurzné konanie, je obsiahnuté. Súdu predložila i príslušné rozhodnutia KS v BB, na ktoré odkazovala v podaní. K zoznamu pohľadávok predloženého žalobcom tvrdila, že nie je dostatočný, keďže z neho nie je zrejmý dátum vzniku jednotlivých pohľadávok. Tento obsahuje len poradové číslo veriteľa, údaje veriteľa, prihlásenú sumu, zistenú sumu, právny dôvod vzniku pohľadávky. Žalobca iný dôkaz vo vzťahu k týmto pohľadávkam nepredložil, nijakým spôsobom nešpecifikoval veriteľmi do konkurzu úpadcu prihlásené pohľadávky, o aké pohľadávky sa jedná a kedy vznikli. Súd ani žalovaný nie je povinný skúmať zoznam a vyhľadávať uvedené dôkazy, ale žalobca je povinný dostatočným spôsobom preukázať, že v čase vykonania úkonu existovala čo i len jedna pohľadávka, ktorá bola následne riadne prihlásená do konkurzu. Opätovne zotrvala na tom, že nie je blízkou osobou úpadcu, keďže nie je už 13 rokov manželkou konateľa úpadcu a jeho ujmu by nepociťovala ako svoju vlastnú. Keďže nie je osobou spriaznenou, žalobca nepreukázal ani úmysel žalovanej ukrátiť veriteľov úpadcu, resp. že by jej takýto úmysel bol známy v čase vykonania právneho úkonu. V § 57 ods. 4 ZoKR sa predpokladá také zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľa dlžníka, t. j. zmenšenie hodnoty majetku, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach má žalobca. Podľa jej tvrdenia žalobca nepreukázal majetok úpadcu pred účinnosťou spornej zmluvy, a to či stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči dlžníkovi a ani po účinnosti spornej zmluvy, či došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. sa miera ich uspokojenia ešte znížila. Žalobca vychádzal len z výšky všetkých prihlásených pohľadávok v konkurze a z hodnoty majetku uvedenej v súpise majetku úpadcu. Takýto postup však nemá oporu v zákone. Žalobca mal uviesť hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou spornej zmluvy a sumu pohľadávok veriteľov, ktorá v tomto čase existovala a ktoré pohľadávky by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať. Žalobca toto nepreukázal. I v rozhodnutí KS v BB, sp. zn. 25CoKR 2/2014 zo dňa 01. 07. 2014 krajský súd konštatoval ,,žalobca musí v konaní preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaného právneho úkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti, resp. sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Majetkové pomery úpadcu a jeho záväzky po vyhlásení konkurzu sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa majetkové pomery dlžníka mohli do vyhlásenia konkurzu rôznym spôsobom meniť, rovnako, ako aj výška jeho záväzkov. Argumentácia správcu, že majetok úpadcu nebude stačiť na uspokojenie pohľadávok veriteľov nič nemení na právnom posúdení veci, pretože ak by tomu tak nebolo, neboli by splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu.“ V závere žalovaná konštatovala, že súpis majetku, ktorý je zverejnený v Obchodnom vestníku nekorešponduje so súpisom, ktorý predložil žalobca. Tento doložil len doplnenie súpisu všeobecnej podstaty zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 207/2016 a súpis všeobecnej podstaty zverejnený v Obchodnom vestníku č. 239/2015 zo dňa 14. 12. 2015. Okrem toho boli zverejnené súpisy majetku i v Obchodnom vestníku č. 217/15 zo dňa 11. 11. 2015, č. 222/15 zo dňa 19. 11. 2015, č. 239/15 zo dňa 14. 12. 2015, č. 104/16 zo dňa 31. 05. 2016, č. 181/16 zo dňa 21. 09. 2016 a č. 238/16 zo dňa 13. 12. 2016.
6. K tvrdeniam žalovanej sa opätovne písomne vyjadril žalobca v podaní doručenom súdu dňa 21. 02. 2017. Mal za to, že splnil obe podmienky, na ktoré odkazoval Krajský súd v Banskej Bystrici, keďže úpadcovi zostávalo zaplatiť len 13 splátok v hodnote 5.304,- Eur a predmet leasingu mal väčšiu trhovú hodnotu, ako nezaplatené splátky. K možnosti odstúpeniu leasingového prenajímateľa poukázal, že k nemu nikdy nedošlo a tvrdenia žalovanej sú len v hypotetickej rovine. Rovnako zotrval na svojom tvrdení, že žalovaná je spriaznenou osobou k úpadcovi a preto i úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť žalovanej o tomto úmysle sa predpokladá. Súdu ohľadne námietok predložil i faktúry spoločnosti AUTOLAK HRIŇ, s. r. o., na preukázanie tých skutočností, že pohľadávka tohto veriteľa existovala v čase vykonania predmetného právneho úkonu a bola prihlásená i do konkurzného konania úpadcu. Potom pri odporovateľnosti sa predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa skrátilo uspokojenie pohľadávky veriteľa, t. j. pohľadávka veriteľa nebude pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Veriteľ musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť. Žalobca z tohto dôvodu tvrdil, že zmluvou o prevode sa úpadca zbavil časti svojho majetku, ktorý by mohol byť použitý na ich uspokojenie, išlo o bezodplatné postúpenie práv a povinností k motorovému vozidlu, pričom boli ukrátené pohľadávky konkurzných veriteľov, ktoré preukázateľne existovali v čase uzatvorenia pohľadávky tak, ako to vyplýva zo žalobcom predloženého zoznamu pohľadávok (VB Leasing SK, spol. s. r. o., Tatra-Leasing, s. r. o.). Celková suma pohľadávok zistených je v sume 764.349,73 Eur, pričom hodnota majetku zapísaného do súpisu všeobecnej a oddelenej podstaty predstavuje sumu 570.233,33 Eur. I z tohto vyplýva, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu zistených pohľadávok veriteľov. Tá u majetku úpadcu vyplýva i z účtovnej závierky zostavenej ku dňu 12. 10. 2015, za obdobie od január až október 2015, pričom i výsledok hospodárenia minulých rokov je vo výrazne záporných číslach (- 118.233,- Eur), na základe čoho je nesporné, že úpadca už v čase uzatvorenia odporovaného právneho úkonu nebol schopný plniť svoje záväzky voči svojim veriteľom. Pokiaľ ide o namietanie predloženia všetkých súpisov majetku zverejnených v Obchodnom vestníku žalobca poukázal, že zo speňaženia majetku, ktorý je zapísaný do jednotlivých oddelených podstát zabezpečených veriteľov nebudú v plnej výške uspokojení ani len zabezpečení veritelia, z čoho logicky vyplýva, že je vylúčené, aby z neho boli pomerne uspokojovaní nezabezpečení veritelia. Najväčšiu položku majetku úpadcu tvoria nehnuteľnosti, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve úpadcu, avšak tieto boli zapísané do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a. s., ktorá eviduje voči úpadcovi pohľadávku vo výške 370.279,18 Eur. Za účelom speňaženia nehnuteľností úpadcu sa už zorganizovali tri kolá dobrovoľnej dražby, pričom najnižšie podanie v treťom kole predstavovalo sumu 361.500,- Eur s možnosťou zníženia až na sumu 241.000,- Eur. Ani v treťom kole dražby nebolo učinené najnižšie podanie vo výške 241.000,- Eur, čím nedošlo k speňaženiu nehnuteľností. Správcovi bolo príslušným orgánom uložený ďalší záväzný pokyn, aby poveril dražobníka s organizovaním štvrtého kola dražby, v ktorom najnižšie podanie bude predstavovať sumu len 180.000,- Eur. Potom výťažok zo speňaženia nehnuteľností nebude postačovať ani na uspokojenie zabezpečených pohľadávok (370.279,18 Eur). Na svoje tvrdenia predložil faktúry vystavené spoločnosťou AUTOLAK HRIŇ, s. r. o., účtovnú závierku úpadcu ku dňu 12. 10. 2015 a súpisy majetku zverejneného v Obchodnom vestníku tak, ako ich konkretizoval žalovaný. Žalobca na základe námietok žalovaného doložil i ďalšie listinné dôkazy ohľadne majetku úpadcu pred účinnosťou právneho úkonu zmluva o prevode práv z leasingovej zmluvy, a to podaním zo dňa 10. 10. 2017, na základe ktorých mal za to, že žaloba je voči žalovanému dôvodná. Žalovaná takisto na svoje tvrdenie o zlom technickom stave motorového vozidla predložila súdu listinné dôkazy, a to rozpočet nutnej investície na základe zisteného technického stavu zo dňa 01. 07. 2015 potvrdenej úpadcom a žalovanou a zároveň doklad
- porovnanie cien zhodných vozidiel v ponuke bazárov a internetových portálov ku dňu 30. 06. 2015 a vyhlásenie, že pôvodný nájomca od nového nájomcu platbu - odstupné nad rámec časového vyrovnania, vyplývajúceho z postúpenia zmluvy nepožaduje, ktorého relevanciu následne žalobca namietal. Na pojednávaní vo veci samej, súd aj z dôvodu neprítomnosti konateľa úpadcu, sa rozhodol dôkaz jeho výsluchom nevykonať, a to vzhľadom na obsah rozhodnutia KS v BB, 25CoKR 2/2014 zo dňa 01. 07. 2014, resp. 25CoKR 5/2014. Vzhľadom na v nich uvádzané závery ,považoval tun. súd potom výsluch konateľa úpadcu i samotnej žalovanej navrhnutý žalobcom za nadbytočný a žalovaná sa k veci na žiadosť žalobcu odmietla vyjadriť. Súd preto rozhodol vo veci samej tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
7. Podľa § 57 ods. 1, 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
(4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
8. Podľa § 58 ods. 1, 2, 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.
(2) Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
(3) Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
9. Podľa § 60 ods. 1, 2, 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
(2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
(3) Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
10. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
11. Podľa § 273 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
(2) Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.
12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je nedôvodná a preto ju zamietol v celom rozsahu. Svoje rozhodnutie súd odôvodňuje nasledovne.
13. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nesporných skutočností, a to že na majetok úpadcu AUTO V, s. r. o., ,,v konkurze“ bol uznesením tunajšieho súdu zo dňa 06. 10. 2015, pod sp. zn. 2K 68/2015 vyhlásený konkurz, zverejnený v Obchodnom vestníku č. 195/2015 zo dňa 12. 10. 2015, ako i to, že v zmysle uznesenia OS BB zo dňa 20. 01. 2016, sp. zn. 2K 68/2015 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 16/2016 zo dňa 26. 01. 2016, bol odvolaný predchádzajúci správca a do funkcie správcu bol ustanovený žalobca. V súlade s ust. § 44 ods. 1 ZoKR vyhlásením konkurzu na úpadcu prešlo na žalobcu oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku. Tým sa stal i osobou oprávnenou odporovať právnym úkonom týkajúcich sa majetku dlžníka a podať žalobu na príslušný súd. Žalobca žalobou odporoval právnemu úkonu učineného úpadcom, ako pôvodným leasingovým nájomcom a žalovaným, ako novým leasingovým nájomcom, spoločne s UniCredit Leasing, a. s., a to uzatvorenie Zmluvy o prevode práv a povinností z Leasingovej zmluvy č. 5590752 zo dňa 30. 06. 2015, ktorou úpadca postúpil všetky práva a povinností vyplývajúce z leasingovej zmluvy bezodplatne na žalovanú. Žalobca podal žalobu na tunajší súd dňom 12. 10. 2016 a teda toto svoje právo uplatnil v lehote do jedného roka od vyhlásenia konkurzu na úpadcu, t. j. podal žalobu včas. Medzi stranami rovnako nebolo sporné, že úpadca ako leasingový nájomca uzavrel so spoločnosťou UniCredit Leasing, a. s., Bratislava Leasingovú zmluvu č. 5590752 dňa 24. 07. 2012, na základe ktorej sa úpadca stal nájomcom predmetu leasingu, a to motorového vozidla Y. Q. F. a v zmysle ktorej bola dohodnuté cena leasingu 18.570,71 Eur. Spornou skutočnosťou nebolo ani to, že úpadca do uzavretia zmluvy o prevode práv a povinností z Leasingovej zmluvy č. 5590752, uhradil spoločnosti UniCredit Leasing, a. s., 35. mesačných splátok v sume 14.281,87 Eur a prvú zvýšenú splátku vo výške 3.714,14 Eur a v čase prevodu mu zostávalo uhradiť 13. mesačných splátok v zmysle splátkového kalendára. Rovnako nebolo sporné, že po ukončení leasingovej zmluvy mal prednostné právo odkúpiť motorové vozidlo, pričom bol povinný uhradiť poplatok 108,- Eur za ukončenie zmluvy a predajnú cenu vo výške 1,20 Eur. Po zaplatení sumy 5.413,20 Eur, by mohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu. Rovnako nebolo sporné, že leasingová spoločnosť uhradila kúpnu cenu za predmet leasingu predajcovi.
14. Spornou skutočnosťou v konaní vzhľadom na námietky žalovaného ale bolo, či žalobca naplnil predpoklady pre odporovateľnosť právneho úkonu stanovenú v § 57 ods. 4 ZoKR, vzhľadom k tomu, že úpadca nikdy sa nestal vlastníkom predmetu leasingu a v prípade splnenia týchto predpokladov, či ide o ukracujúci právny úkon tak, ako to má na mysli ust. § 58, resp. § 60 ZoKR, čo žalovaná v konaní namietala.
15. Žalovaná tvrdila, že z predloženej Kúpnej/Leasingovej zmluvy č. 5590752 vyplýva, že leasingová spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a. s., sa zaviazala uhradiť predávajúcemu kúpnu cenu predmetu leasingu a na základe uvedeného sa stala vlastníkom predmetu leasingu. Následne po dobu trvania leasingovej zmluvy predmet leasingu dala leasingová spoločnosť úpadcovi do užívania s povinnosťou uhrádzať leasingové splátky, v ktorých bola obsiahnutá aj odplata za užívanie predmetu leasingu. Aj keď podľa leasingovej zmluvy úpadca po uplynutí doby dohodnutej v leasingovej zmluve a po splnení všetkých zmluvných podmienok a povinností bol oprávnený prednostne odkúpiť predmet leasingu a získať ho do svojho vlastníctva. Počas trvania leasingovej zmluvy sa však nestal vlastníkom predmetu leasingu, len jeho držiteľom, a to až do postúpenia práv a povinností z predmetnej leasingovej zmluvy na žalovanú. Z tohto žalovaná dôvodila, že sa nejedná o úkon týkajúci sa majetku úpadcu a preto žalobca nie je oprávnený takému právnemu úkonu odporovať. Poukázala, že i v Obchodným podmienkach k leasingovej zmluve, ktoré jej boli predložené k zmluve o postúpení práv a povinností z leasingovej zmluvy v čl. 11 bod ab/ bol leasingový prenajímateľ oprávnený odstúpiť od leasingovej zmluvy v prípade, že na majetok leasingu nájomcu bolo začaté konkurzné konanie. To znamená, že po vyhlásení konkurzu sa úpadca nemohol stať vlastníkom predmetu leasingu, keďže leasingová spoločnosť bola oprávnená odstúpiť od zmluvy. V danom prípade ešte pred vyhlásením konkurzu úpadca postúpil zmluvou svoje práva a povinností z leasingovej zmluvy na žalovanú a teda sa do postúpenia, ani do vyhlásenia konkurzu na úpadcu nikdy nestal vlastníkom motorového vozidla. Žalovaná strana poukázala na rozhodnutia KS v BB, 25CoKR 2/2014 zo dňa 01. 07. 2014, ako aj 25CoKR 5/2014 zo dňa 05. 11. 2014, ktoré rozhodnutia považovala za ustálenú rozhodovaciu prax, v ktorých rozhodnutiach krajský súd konštatoval, že predmet leasingu je vo vlastníctve prenajímateľa a v dôsledku tejto právnej skutočnosti by sa pohľadávky veriteľov úpadcu nemohli uspokojovať pri nútenom výkone rozhodnutia a ani v konkurze zo speňaženia predmetu leasingu. Rovnako je nespeňažiteľné majetkové právo, ktoré má nájomca prenajatej veci, okrem prípadu, že by nájomná zmluva umožňovala prevod takéhoto práva a toto právo by malo majetkovú hodnotu s porovnaním s nákladmi, ktoré je nájomca povinný v súvislosti s nájmom vynakladať. V závere konštatoval, že spornou zmluvou nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov. K takejto situácií však by mohlo dôjsť len vtedy, ak by bol leasingový vzťah tesne pred ukončením, pričom leasingová zmluva by umožňovala správcovi zaplatiť zvyšné splátky a predmet leasingovej zmluvy by mal vyššiu trhovú hodnotu, ako sú nezaplatené splátky a výška odkupnej ceny. Rovnako poukázal na obchodné podmienky prenajímateľa, keď leasingový prenajímateľ bol oprávnený v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok leasingového nájomcu okamžite vypovedať leasingovú zmluvu a odobrať predmet leasingu, čo bol i daný prípad (čl. 11 bod ab Obchodných podmienok). Žalobca mal za to, že i tieto podmienky splnil, keďže úpadcovi zostávalo zaplatiť len 13. splátok v celkovej hodnote 5.304,- Eur z leasingovej zmluvy, pričom predmet leasingu mal väčšiu trhovú hodnotu, ako nezaplatené splátky. Pokiaľ ide o možnosť prenajímateľa odstúpiť od leasingovej zmluvy v prípade začatia konkurzného konania na nájomcu, poukázal, že tieto tvrdenia žalovanej sú len v hypotetickej rovine. Apeloval to i rozhodnutím KS Prešov zo dňa 29. 05. 2012 pod sp. zn. 3Cob 87/2011 a stanoviskom Najvyššieho súdu ČR zo dňa 09. 08. 2010, sp. zn. Cpjn 204/2007, že i v prípade kedy by zo strany spoločnosti UniCredit Leasing, a. s., ako leasingového prenajímateľa došlo pre neplnenie úpadcových povinností z leasingovej zmluvy k odobratiu predmetu leasingu, t. j. motorového vozidla, odpredajom motorového vozidla tretej osobe by vznikol voči úpadcovi záväzok odpočítať svoje nároky od získaného výťažku z predaja, ktorý by mohol slúžiť na pomerné uspokojenie nezabezpečených pohľadávok veriteľov úpadcu.
16. Súd tieto rozporné tvrdenia vyhodnotil tak, že tvrdenia žalobcu považoval za neopodstatnené vzhľadom na žalovanou označené rozhodnutia KS v BB, keďže v danom prípade leasingový vzťah nebol tesne pred ukončením zmluvného vzťahu, lebo bolo potrebné doplatiť ešte 13. mesačných splátok v zmysle splátkového kalendára k leasingovej zmluve medzi spoločnosťou UniCredit Leasing, a. s., a úpadcom, ďalej bolo potrebné uhradiť poplatok pri ukončení vo výške 108,- Eur a zaplatiť predajnú cenu vo výške 1,20 Eur a až uhradením tejto sumy, ktorú žalobca vyčíslil na sumu 5.413,20 Eur by mu vzniklo prednostné právo na odkúpenie a získanie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu Y. Q. F.. Rovnako súd zistil z obsahu leasingovej zmluvy, že táto v prípade prevedenia práv a povinností na tretí subjekt neobsahovala dohodu o tom, že môže byť postúpené i predkupné právo a že toto právo by malo majetkovú hodnotu v porovnaní s nákladmi, ktoré je nájomca povinný v súvislosti s nájmom vynakladať. Rovnako sa súd prikláňa i k tej konštatácií krajského súdu, že z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu bol prenajímateľ oprávnený odstúpiť od leasingovej zmluvy, čím by po využití tohto práva sa úpadca nikdy nestal vlastníkom motorového vozidla a vzniklo by mu len právo na finančné vyrovnanie vzájomných pohľadávok medzi nim a spoločnosťou UniCredit Leasing, a. s., ktorá bola od začiatku vlastníkom motorového vozidla, nakoľko za jeho odkúpenie zaplatila kúpnu cenu predajcovi. Súd z tohto dôvodu nemal preukázané, že žalobca, ako správca konkurznej podstaty úpadcu, odporoval právnemu úkonu týkajúceho sa majetku dlžníka, ako jednu z podmienok úspešného odporovania voči právnym úkonom úpadcu učineným v zákonných lehotách podľa § 58, resp. § 60 ZoKR pred vyhlásením konkurzu, keďže išlo o majetok leasingovej spoločnosti. Postúpením práv a povinností z leasingovej zmluvy úpadcom na žalovanú sa úpadca vzdal svojho nespeňažiteľného majetkového práva na odkúpenie motorového vozidla, ktoré mal ako nájomca prenajatej veci podľa ustanovení leasingovej zmluvy a uzavretím zmluvy o prevode práv a povinností, toto prednostné právo na kúpu motorového vozidla na žalovanú neprešlo. Vyplýva to i z Obchodných podmienok prenajímateľa predložených žalovanou, čl. 3 písm. f), v zmysle ktorého právo na uzavretie kúpnej zmluvy na strane leasingového nájomcu je neprevoditeľné, s výnimkou prípadov, že s takýmto prevodom vyjadrí svoj písomný súhlas leasingový prenajímateľ. Takýto dôkaz v konaní nebol predložený. Keďže navyše v konaní žalovaná súdu predložila i listinný dôkaz o rozpočte nutnej investície na základe zisteného technického stavu tohto motorového vozidla v čase uzatvárania zmluvy o prevode práv a povinností z Leasingovej zmluvy č. 5590752 na žalovanú, ktorá činila sumu 5.453,- Eur, túto potvrdili žalovaná i úpadca, z ktorého dôvodu i vyhlásili pôvodný nájomca a nový nájomca, že odstupné nad rámec časového vyrovnania vyplývajúceho z postúpenia zmluvy pôvodný nájomca nepožaduje. Preto bolo dohodnuté i bezodplatné postúpenie práv a povinností z leasingovej zmluvy na žalovanú pôvodným nájomcom, za súhlasu leasingovej spoločnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nemal preukázané predpoklady pre odporovanie voči tomuto úkonu napádaného správcom konkurznej podstaty úpadcu AUTO V, s. r. o., ,,v konkurze“ so sídlom v Lučenci a žalobu súd zamietol. Preukázanie predpokladov odporovateľnosti / v danom prípade, že sa jedná o majetok úpadcu/ bolo rozhodujúcou skutočnosťou, pri absencii ktorých ďalšie námietky vznášané v konaní stranami boli právne irelevantné. Súd sa preto nimi v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal.
17. O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala úspech v plnom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.