Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_37C-115-2011.pdf
PDF · 129.03 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/115/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobkyne P. X., Z. X.X.XXXX, K. B. X. X, A. zastúpenej JUDr. Ivanom Vankom, advokátom so sídlom Floriánska 19, Košice, IČO: 35 555 114, proti žalovanej Zlatá huta spol. s.r.o., so sídlom Bernolákova 11/3040, Trenčín, IČO: 31 426 964 zastúpenej PACTIO, s.r.o., so sídlom Lúčna 491, Trenčianska Turná, IČO: 36 862 452, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto
rozhodol:
I. Návrh žalovanej na prerušenie konania zamieta.
II. Určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou žalobkyni listom zo dňa 14.3.2011 je neplatné.
III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni titulom náhrady mzdy sumu 21.953,16 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobkyni priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 9.5.2011 domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou žalobkyne listom zo dňa 14.3.2011 je neplatné. Zároveň požadovala náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 19.12.1996 uzavrela so žalovanou pracovný pomer s dňom nástupu do práce 13.1.1997 s miestom výkonu práce Zlatá huta, s.r.o. Q. X A. s druhom práce: prevádzkový pracovník. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Prácu podľa pracovnej zmluvy vykonávala počas celého obdobia trvania pracovného pomeru k spokojnosti žalovanej. Listom zo dňa 15.3.2011 jej žalovaná oznámila, že s ňou skončila pracovný pomer v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dňa 14.3.2011 okamžite, pričom obsahom tohto listu vôbec nie je uvedené, z akého dôvodu s ňou žalovaná okamžite skončila pracovný pomer „údajným listom“ z 14.3.2011, nie je skutkovo vymedzený dôvod, okamžité skončenie pracovného pomeru jej nebolo doručené, okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo urobené písomne. V uvedenom liste zo dňa 15.3.2011 žalovaná uviedla, že za prítomnosti svedkov jej bolo doručené oznámenie 14.3.2011 o okamžitom skončení pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a že ona odmietla prevziať oznámenie o skončení pracovného pomeru, čo sa nezakladá na pravde, žiadne oznámenie o skončení pracovného pomeru jej nebolo doručené. Okamžité skončenie pracovného pomeru jej žalovaná vôbec nedoručila, ani listom z 15.3.2011, ktorým jej žalovaná oznámila, že s ňou skončila pracovný pomer okamžite dňa 14.3.2011, preto má vážnu pochybnosť sa domnievať, že sa jedná o vykonštruované skončenie pracovného pomeru v rozpore so zákonom. Ku dnešnému dňu nie je si vedomá žiadnej skutočnosti, že by závažne porušila pracovnú disciplínu, ako žalovaná vo svojom liste z 15.3.2011 odvolaním sa na § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce uviedla. Ako zamestnanec žalovanej sa nedopustila žiadneho konania, ktoré by bolo v rozpore s oprávnenými záujmami žalovanej a žalovaná jej nepreukázala závažné porušovanie pracovnej disciplíny. Ku dnešnému dňu nemá vôbec žiadnu vedomosť, ako porušila podľa žalovanej závažne pracovnú disciplínu a čo je obsahom listu o skončení pracovného pomeru zo dňa 14.3.2011, ktorý údajne odmietla prevziať, preto žiada súd, aby bola žalovaná vyzvaná k predloženiu listu zo dňa 14.3.2011 o okamžitom skončení pracovného pomeru do spisu ako aj k jeho predloženiu žalobkyni. Po obdŕžaní listu z 15.3.2011 následne reagovala na uvedené oznámenie listom z 22.3.2011 s tým, že oznámila zamestnávateľovi, teda žalovanej, že trvá na pracovnom pomere. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej považuje za nedôvodné, pričom zamestnávateľa požiadala o zotrvanie v pracovnom pomere a riadne prideľovanie práce. V danom prípade dôvod, pre ktorý žalovaná okamžite skončila s ňou pracovný pomer listom z 14.3.2011, nekonkretizovala, nenaplnila znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny v zmysle § 68 písm. b) Zákonníka práce, pričom tento list jej žalovaná vôbec nedoručila. V dôsledku vyššie uvedených skutočností je zrušovací prejav žalovanej nielen po formálnoprávnej stránke v rozpore so zákonom, ale aj po hmotnoprávnej stránke. Konanie žalovanej v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru voči nej považuje za účelové a v rozpore s dobrými mravmi. Touto žalobu sa domáha, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané jej listom žalovanej z 14.3.2011 je neplatné a žalovaná je povinná zaplatiť jej náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku odo dňa 22.3.2011, kedy žalobkyňa oznámila žalovanej, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, kedy žalovaná umožní pokračovať žalobkyni v práci.
2. Vo vyjadrení k žalobe žalovaná uviedla, že je pravdou, že žalovaná ako zamestnávateľ a žalobkyňa ako zamestnanec dňa 19.12.1996 uzavreli pracovnú zmluvu. Dňa 4.5.2006 medzi žalovanou a žalobkyňou došlo v zmysle § 182 Zákonníka práce k uzatvoreniu dohody o hmotnej zodpovednosti, v ktorej žalobkyňa prevzala zodpovednosť za zlatý a strieborný materiál na sklade v Košiciach, za zliatky a zlomky materiálu od zákazníka v úschove na pobočke po dobu vyporiadania s hlavným skladom a so zákazníkom a za pokladničnú hotovosť na pobočke. Dňa 28.2.2011 došlo k vykonaniu kontrolnej inventúry na pobočke žalobcu v Košiciach, na ul. Q. X, pri ktorej bol zistený schodok na zverených hodnotách vo výške 2.700 g zlata 585, 1.634 g striebra 925 a schodok na pokladničnej hotovosti vo výške 562,07 eura. Poukazuje na to, že schodok na zverených hodnotách za prítomnosti D.. X. X., konateľa Zlatá huta spol. s.r.o. bol zistený vážením vykonaným dňa 28.2.2011 priamo žalobkyňou. O nesúlade medzi skutočným fyzicky zváženým stavom a stavom vedeným na skladových zásobách expozitúry, o vzniknutom schodku, bol spísaný zápis, ktorým žalobkyňa schodok uznala a zaviazala sa ho uhradiť v lehote 2 týždne. Žalobkyňa však ani v dvojtýždňovej lehote vzniknutý schodok neuhradila. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola jediná, ktorá mala prístup do expozitúry v A. na Q. R., jediná mala kľúče od trezoru, jediná vedela prístupový kód k zabezpečovaciemu zariadeniu napojený na pult centrálnej ochrany Policajného zboru SR, mala podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti a nevedela zdokladovať úbytok materiálu, vzniknutý schodok, došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, a to dňa 14.3.2011. O zistenom schodku na zverených hodnotách bola nanovo vyhotovená v ten istý deň, t.j. 14.3.2011 zápisnica, v ktorej žalobkyňa opätovne uznala svoj záväzok. Žalobkyni bola vyplatená mzda za mesiac február 2011. Následne, po dohode so žalovanou táto bola použitá na úhradu vzniknutého schodku na pokladničnej hotovosti vo výške 562,07 eura a hoci bola žalobkyni vyplatená mzda vo výške 503,40 eura, považovala žalovaná schodok na pokladničnej hotovosti za uhradený. Vzhľadom na to, že dňa 14.3.2011 odmietla žalobkyňa prevziať písomné vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, hoci bola prítomná pracovisku, t.j. na Q. R. V. A. a aj podpísala zápisnicu zo dňa 14.3.2011 o zistenom schodku, prizvali D.. F. J. T. D.. X. X. nezúčastnenú osobu X.. Q. L., ktorý svojim podpisom na okamžitom skončení pracovného spolu s D.. F. J. T. D.. X. X. potvrdil, že žalobkyňa P. X. L. XX.X.XXXX odmietla prevziať okamžitého skončenie pracovného pomeru na pracovisku.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením sa so žalobou, s vyjadrením žalovanej, s pracovnou zmluvou zo dňa 19.12.1996, s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 14.3.2011 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Z pracovnej zmluvy zo dňa 19.12.1996 súd zistil, že medzi stranami tohto konania vznikol dňa 13.1.1997 pracovný pomer (deň nástupu do práce). Žalobkyňa pracovala ako prevádzkový pracovník s miestom výkonu X. Q. X, A.. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.
5. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 14.3.2011 súd zistil, že žalovaná podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce okamžite skončila so žalobkyňou pracovný pomer dojednaný pracovnou zmluvou zo dňa 19.12.1996, a to z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila tým, že žalobkyňa zamestnávateľovi spôsobila škodu v celkovej výške 54.533,34 eura. Fyzickou inventúrou dňa 28.2.2011 bolo zistené, že chýba materiál na sklade a finančná hotovosť pokladne na prevádzke v Košiciach, ktorá je miestom výkonu práce podľa pracovnej zmluvy. Za materiál a finančnú hotovosť na prevádzke bola hmotne zodpovedná v zmysle dohody o hmotnej zodpovednosti uzatvorenej dňa 4.5.2006. Zistený schodok na materiál a pokladničnej hotovosti písomne uznala, o čom bol vyhotovený písomný protokol. Výpočet zisteného schodku: skladová cena tovaru 54.533,34 eura, finančná hotovosť pokladne 562,07 eura, spolu 55.095,41 eura. Zamestnanec P. X. vyrovnala dňa 14.3.2011 schodok na pokladničnej hotovosti vo výške 562,07 eura, čím sa schodok znížil na čiastku 54.533,34 eura. Záväzok zamestnanca k 14.3.2011 je 54.533,34 eura. Pracovný pomer sa skončí dňom doručenia tohto oznámenia. Žalobkyňa odmietla na pracovisku dňa 14.3.2011 prevziať list - okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 14.3.2011, čo potvrdili traja svedkovia a to D.. X. X., D.. F. J. T. Q. L..
6. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že posledný februárový piatok 2011 prišiel pán majiteľ na pobočku v Košiciach s tým, že prišiel s úmyslom uzatvoriť firmu, pretože pobočka nebola prosperujúca. Išiel na obed a potom, že sa vráti a povie verdikt, od ktorého dátumu bude firma zatvorená. Vrátil sa okolo 14.00 hod. s tým, že sa rozhodol, že uzavrie pobočku a ide urobiť inventúru. Majiteľ firmy od roku 1997 žiadnu inventúru na pobočke nerobil, inventúry sa vykonávali formou výpisu stavu počítača mesačne s tým, že ten sklad bol riešený z Trenčína, čiže všetky presuny materiálov boli realizované z Trenčína, ona len vystavovala faktúry na pokyn majiteľa firmy resp. jeho syna, ktorý v tom čase riešil pobočku v Košiciach. Následne na to, keď sa vrátil majiteľ z obeda, dal urobiť inventúru s tým, že vytiahol materiál zo skladu. Stav skladu nikdy nekorešpondoval s počítačom. Centrála skladu bola v Trenčíne. Každý ten stav počítača oni riešili mesačne a upravovali stav na pobočkách, aby to korešpondovalo s ich stavom v Trenčíne - v centrále. Nemala sa o aké čísla opierať, nemala to ani s kým diskutovať, nakoľko nikto nevedel tieto veci s ňou skonzultovať. Keď dal vyložiť sklad, reálne samozrejme to nesedelo s tým, čo bolo uvedené v počítači. Na to majiteľ firmy povedal, nech podpíše okamžite papier, a v prípade, že ho nepodpíše volá políciu. Ona v týchto veciach nevedela chodiť, nevedela, čo má robiť. Papier podpísala s tým, že napísala dodatok k tomu papieru, že nie je si vedomá nejakej sprenevery, alebo že by sa niečoho dopustila, následne mu ten papier dala, kópiu jej nedal, zamkol pobočku, pustil ju preč, že má prísť normálne v pondelok do práce, že bude nejaký verdikt. V pondelok prišla do práce, napísal jej e-mail, že má opustiť priestory a odovzdať kľúče susedovi, ostali tam všetky veci vrátane počítača, všetkého, opustila priestory. Následne ju 14. marca 2011 zavolal, opätovne jej dal podpísať papiere, že je tam nejaký schodok, zase napísala na papier, že nie je si toho skutku vedomá, napísala to svojimi slovami s tým, že jej oznámil, že jej sťahuje výplatu a nedostane žiadne odstupné a tým skončil jej zamestnanecký pomer. Potom jej dodatočne poštou poslal zápočtový list s tým, že tam bola ta klauzula, že spreneverila sumu cca 54.000,- eur a tým skončil jej pracovný pomer. Bola to druhá fyzická inventúra počas trvania pracovného pomeru, prvá bola v čase, kedy nastúpila do zamestnaneckého pomeru v roku 1997. Denný pracovný čas mala dohodnutý 8,5 hod.. V novembri čerpala 10 dní, v decembri čerpala 6 dní dovolenky.
7. Štatutárny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že firma má 27 rokov, ešte mali okrem Košíc ďalšie tri takéto prevádzky: E., B. T. K.. Takisto boli personálne vybavené monokraticky, takže zamestnaná bola jedna osoba. Táto osoba bola za všetko hmotne zodpovedná, mala za všetko hmotnú zodpovednosť. Má svoje vlastné kľúče na mechanické zabezpečenie majetku. Všetky objekty sú strážené políciou Slovenskej republiky, a takisto táto zamestnankyňa má prístupové kódy k otvoreniu a k zatváraniu trezorov. Nikdy za tú dobu sa nič takéto nestalo. Obrana obhajoby, že zlyhal nejaký systém účtovný alebo počítačový, bola vyvrátená dokladovaním. Spoločnosť má externú firmu najatú, ktorá celý čas od existencii firmy pracuje na spracovávaní dát. Majú vytvorené úložisko na serveri v Bratislave, nevie kde presne, kde sú všetky dáta ukladané. V rozhodnom období bola urobená hlboká inventarizácia záznamov, nenašla sa žiadna chyba softvéru, bolo vylúčené, že sa stalo toto pochybenie, že sa stratil ich majetok softvérovým pochybením. Ten rok 2010 konzultovali s p. žalobkyňou, pokles záujmu o ich služby v Košiciach ako situáciu, ktorú budú skôr či neskôr musieť nejakým spôsobom vyhodnotiť. Ešte sa v priebehu roku 2010 dohodli, že nechajú dokončiť vianočný trh a na začiatku roku 2011 firma rozhodne, čo sa stane. Žalobkyňa mala informácie, že pravdepodobne dôjde k ukončeniu prevádzky V. A.. Jeho kontakt, keď 28.2. prišiel o 11.00 hod. bol taký, že pani X.- žalobkyňa mala na stole pripravený policajný kód, kľúče od prevádzky a služobný telefón a požiadala ho a ponúkla mu, že pri tých starostiach, ktoré majú, je ochotná okamžite skončiť pracovný pomer, aby mu uľahčila nejaké jeho povinnosti a starosti na firme. Chcel tu prevádzku niekde presunúť, niekde inde v rámci A.Š., mal zariadiť v súvislosti s týmto množstvo veci s nájmom, povinnosti voči správe a pod. To ukončenie prevádzky sa im podarilo, jeden zlatník- živnostník to prevzal aj s mobiliárom, aj s počítačom, aj s prázdnym trezorom.
8. Súd vec právne posúdil nasledovne:
9. Podľa ustanovenia § 68 ods.1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru (ďalej len „Zákonník práce“) zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.
10. Podľa ustanovenia § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
11. Podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
12. Podľa ustanovenia § 81 Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.
13. Ako vyplýva z judikatúry, povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca vyplývajúcich z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b/ Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b/ a § 63 ods. l písm. e/, časť vety pred bodkočiarkou Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pre voľbu a použiteľnosť prostriedku postihu porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod..
14. Okamžité zrušenie pracovného pomeru je stále výnimočným spôsobom rozviazania pracovného pomeru. Preto týmto disciplinárnym opatrením možno postihnúť iba zavinené porušenie pracovnej disciplíny (teda úmysel chcieť porušiť pracovnú disciplínu - nestačí zistenie, že napr. nebol dodržaný určitý pracovný postup či proces a pod.), a to prinajmenšom z nedbanlivosti zamestnanca (R54/1999).
15. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). Z ustanovenia § 15 Zákonníka práce vyplýva, že prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený. Výklad prejavu vôle (§ 15 ods. 1 zák. práce) môže smerovať len k objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené. Pomocou výkladu prejavu vôle nemožno „nahradzovať“ alebo „doplňovať“ vôľu, ktorú účastník v rozhodnej dobe nemal alebo ktorú síce mal, ale neprejavil ju (porov. napríklad rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.11.1996, sp. zn. 2 Cdon 198/96, uverejnený pod č. 35 v časopise Súdna judikatúra, roč. 1998, a obdobnej veci sa týkajúci napríklad rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14.10.1996 sp. zn. 3 Cdon 946/96, uverejnený pod č. 29 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, roč. 1997).
16. Súd má na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi stranami tohto konania vznikol dňa 13.1.1997 pracovný pomer a že žalobkyni bolo dňa 14.3.2011 doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 14.3.2011 (túto skutočnosť - doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni preukázala žalovaná listom z 14.3.2011 na č.l. 38). Pri odmietnutí prijatia písomnosti zamestnancom nastanú účinky doručenia (platí nevyvrátiteľná domnienka, že písomnosť bola doručená).
17. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 14.3.2011 má súd za preukázané, že žalovaná podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce okamžite skončila so žalobkyňou pracovný pomer dojednaný pracovnou zmluvou zo dňa 19.12.1996, a to z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila tým, že zamestnávateľovi spôsobila škodu v celkovej výške 54.533,34 eura. V liste sa ďalej uvádza, že fyzickou inventúrou dňa 28.2.2011 bolo zistené, že chýba materiál na sklade a finančná hotovosť pokladne na prevádzke V. A., ktorá je miestom výkonu práce podľa pracovnej zmluvy. Za materiál a finančnú hotovosť na prevádzke bola žalobkyňa hmotne zodpovedná v zmysle dohody o hmotnej zodpovednosti uzatvorenej dňa 4.5.2006. Zistený schodok na materiál a pokladničnej hotovosti žalobkyňa písomne uznala, o čom bol vyhotovený písomný protokol. Výpočet zisteného schodku: skladová cena tovaru 54.533,34 eura, finančná hotovosť pokladne 562,07 eura, spolu 55.095,41 eura. Zamestnanec P. X. vyrovnala dňa 14.3.2011 schodok na pokladničnej hotovosti vo výške 562,07 eura, čím sa schodok znížil na čiastku 54.533,34 eura. Záväzok zamestnanca k 14.3.2011 je 54.533,34 eura. Pracovný pomer sa skončí dňom doručenia tohto oznámenia.
18. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bola podaná dôvodne. Nebolo sporné medzi stranami konania, že bola v mieste výkonu práce žalobkyne vykonaná inventúra, na základe ktorej bolo zistený schodok na zverených hodnotách v sume 54.533,34 eura. Súd mal preukázané, že žaloba o neplatné skončenie pracovného pomeru bola podaná na súde dňa 9.5.2011, t. j. včas v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote dvoch mesiacov, plynúcej odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť (14.3.2011).
19. Súd konštatuje, že dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť v zrušovacom prejave uvedený takým spôsobom, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré druhého účastníka pracovného pomeru vedú k tomu, že rozväzuje pracovný pomer a aby sa súčasne rešpektovalo ust. § 70 Zákonníka práce. Neuvedenie dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru uvedeným spôsobom sa prejaví tými dôsledkami, že okamžité skončenie pracovného pomeru bude neplatné. Podľa súdnej praxe súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ktorú zamestnávateľ uvedie v okamžitom skončení pracovného pomeru, ale musí vychádzať z toho, ako tento zrušovací prejav je skutkovo odôvodnený a či toto skutkové opísanie zakladá niektorý z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedeného v § 68 Zákonníka práce.
20. V písomnom vyhotovení listu, ktorým žalovaná okamžite skončila pracovný pomer so žalobkyňou, absentuje skutkové vymedzenie dôvodu, ktoré zakladá niektorý z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z obsahu písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru je zistený schodok na materiál a pokladničnej hotovosti vo výške 54.533,34 eura na základe vykonanej inventúry k 28.2.2011. Je potrebné zdôrazniť, že manko (schodok) v zmysle ustálenej judikatúry predstavuje účtovný rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší ako stav účtovný. Existenciu schodku (manka) nemožno v žiadnom prípade stotožňovať bez ďalšieho s porušením pracovnej disciplíny.
21. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností ustanovených právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny dôvodom na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti)a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 173/2006, na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom.
22. V okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 14.3.2011 však absentuje akýkoľvek, hoci aj vo všeobecnej rovine, opis konania žalobkyne, ktoré by zakladalo porušenie povinností žalobkyňou ustanovených právnymi predpismi a ktoré je možné kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny (uvedením konkrétnych skutočností; nie je uvedené, akým konaním, v akom čase spôsobila škodu resp. schodok na zverených hodnotách). Je potrebné len zopakovať, že zistený schodok nie je možné samo o sebe považovať za porušenie pracovnej disciplíny a už vôbec nie za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pokiaľ by aj žalovaná strana upresnila konanie žalobkyne napríklad v písomnom vyjadrení k žalobe alebo v prednese právneho zástupcu na súdnom pojednávaní, na uvedené skutočnosti súd nemôže v žiadnom prípade brať zreteľ. Podstatnými pre posúdenie platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru sú skutočnosti obsiahnuté v písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru. Uvedenú snahu žalovanej strany by bolo možné hodnotiť ako pokus o odstránenie nedostatkov vyplývajúcich z písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru. Uvedené vyššie špecifikované nedostatky však nemožno odstrániť spôsobom, že konanie žalobkyne ako zamestnanca, ktorým porušila pracovnú disciplínu (bolo dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru) sa ozrejmí, objasní dodatočne napr. v konaní pred súdom. Výklad prejavu vôle môže smerovať len k objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené. Pomocou výkladu prejavu vôle nie je možné „nahrádzať“ alebo „dopĺňať“ vôľu, ktorú účastník v rozhodnej dobe nemal, alebo ktorú síce mal, ale ju neprejavil (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.2.2008, sp.zn. 5Cdo 205/2007). Absencia skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru má za následok jeho neplatnosť. Bez skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je možné posúdiť ani intenzitu porušenia pracovnej disciplíny zo strany dotknutého zamestnanca. Z uvedeného dôvodu (absencie skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru) súd vyhovel žalobe a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou žalobkyni listom zo dňa 14.3.2011 je neplatné.
23. Súd nevykonal ďalšie navrhované dokazovanie, keďže vykonanie akýchkoľvek ďalších dôkazov neodstráni vadu písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru a to absenciu skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd tak postupoval aj v súlade so zásadou hospodárnosti konania.
24. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne z neplatného skončenia pracovného pomeru podľa ustanovenia § 79 ods. 1 a 2 Zákonníka práce v znení účinnom v čase neplatného skončenia pracovného pomeru, súd konštatuje, že žalobkyňa ako zamestnanec oznámila žalovanej dňa 22.3.2011, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnávala.
25. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 a 2 Zákonníka práce v znení účinnom v čase neplatného skončenia pracovného pomeru, ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí. Ak nevykonával zamestnanec prácu v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru, môže od neho zamestnávateľ požadovať náhradu škody, ktorá mu tým vznikla, odo dňa, keď oznámil zamestnancovi, že trvá na ďalšom vykonávaní práce.
26. Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 a 2 Zákonníka práce v znení účinnom v čase neplatného skončenia pracovného pomeru, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.
27. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1, 2 a 4 Zákonníka práce v znení účinnom v čase neplatného skončenia pracovného pomeru priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
28. Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom v čase neplatného skončenia pracovného pomeru mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
29. Podľa ustanovenia § 132 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom v čase neplatného skončenia pracovného pomeru ustanovenia § 129 až 131 sa vzťahujú rovnako aj na náhradu mzdy a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.
30. Predpokladom vzniku práva na náhradu mzdy v zmysle citovaného ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce je neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Právo na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru preto nemôže vzniknúť skôr než zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby bol ďalej zamestnávaný. Takéto oznámenie sa môže vzťahovať iba k zamestnávaniu v dobe po dni, kedy by podľa rozväzovacieho úkonu zamestnávateľa mal pracovný pomer medzi účastníkmi skončiť.
31. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že pracovný pomer sa medzi stranami tohto konania skončil neplatne, pričom žalobkyňa trvá na ďalšom zamestnávaní, čo oznámila žalovanej listom dňa 22.3.2011. Dňa 14.3.2011 bolo žalobkyni doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 14.3.2011. Rozhodujúcim obdobím je teda predchádzajúci kalendárny štvrťrok, t.j. október až december roku 2010.
32. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Základom pre výpočet priemerného denného zárobku je zistený priemerný hodinový zárobok. Priemerný mesačný hodinový zárobok sa zisťuje z dosiahnutého hrubého zárobku v rozhodujúcom období, ktorý sa vydelí počtom odpracovaných hodín. Priemerný mesačný zárobok sa vypočíta z priemerného hodinového alebo denného zárobku prepočtom na jeden mesiac podľa priemerného počtu odpracovaných hodín, resp. dní pripadajúcich v roku na jeden mesiac. Pri zisťovaní priemerného zárobku sa teda celková hrubá mzda delí celkovým odpracovaným časom, do ktorého sa započítava aj prípadná práca nadčas.
33. Žalobkyňa mala v rozhodujúcom období 4. štvrťroku 2010, t.j. za mesiace október až december roku 2010 hrubú mzdu zúčtovanú na výplatu v nasledovnej výške: v októbri 2010 - 614,09 eura, v novembri 2010 - 334,96 eura a v decembri 2010 - 453,90 eura, pričom v tomto období odpracovala 400 hodín (v októbri 2010 - 168 hodín, v novembri 2010 - 96 hodín a v decembri 2010 - 136 hodín). Jej priemerný hodinový zárobok bol v tomto období vo výške 3,5073 eura (1.402,95 eura /400 hodín).
34. V rozhodujúcom období mala žalobkyňa odpracovať priemerne 8 hodín za deň (uvedené vyplýva z pracovnej zmluvy), teda priemerný denný zárobok žalobcu by bol 28,05 eura x 21,74 (priemerný počet pracovných dní v mesiaci pri 5 dňovom pracovnom týždni) predstavuje priemerný mesačný zárobok žalobcu v rozhodujúcom období vo výške 609,81 eura. Žalobkyni tak vznikol nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za dobu 36 mesiacov (ako to požadovala žalobkyňa v záverečnej reči ako dominus litis), t.j. nárok na náhradu mzdy vo výške 21.953,16 eura brutto.
35. Súd teda žalobkyni priznal nárok na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 21.953,16 eura brutto.
36. Žalovaná podaním zo dňa 10.12.2018 navrhla prerušenie konania až do skončenia konania vedeného na OS Košice II pod sp. zn. 29C 76/2012. Návrh odôvodnila tým, že predmetom tohto konania je konanie žalobkyne, ktoré bolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru.
37. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) a ods. 3 C.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
38. Vzhľadom na to, že v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 14.3.2011 chýba skutkové vymedzenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, má súd za to, že na prerušenie tohto konania nie je daný obligatórny ani fakultatívny dôvod a preto tento návrh zamietol.
39. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
40. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobkyňa mala vo veci plný a priznal jej preto nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
42. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.