Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/167/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Bratislavské štrkopiesky, s. r. o., Záhradná 429/2, 900 82 Blatné, IČO: 35 769 297, zastúpený: Šiška & Partners s.r.o., Palisády 33, 811 06 Bratislava, IČO : 36 861 961, proti žalovanému: Mesto Senec, Mierové námestie 8, 903 01 Senec, IČO: 00 305 065, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s. r. o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, o zaplatenie 324.583,29 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/296/2012-520 zo dňa 10.02.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/296/2012-520 zo dňa 10.02.2017 p o t v r d z u j e .

Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 33Cb/296/2012-520 zo dňa 10.02.2017 súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 324.583,29 eur a nahradiť trovy konania, a to titulom dohody o spolupráci uzatvorenej medzi vtedajším konateľom žalobcu a vtedajším primátorom Mesta Senec. Za účelom realizácie dohody o spolupráci podpísal dňa 12.07.2000 žalobca so žalovaným nájomnú zmluvu a zmluvu o ťažbe, v zmysle ktorej bol žalobca oprávnený vykonávať ťažobnú činnosť nerastných surovín na pozemku s parcelným číslom XXXX zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX a pozemku s parcelným číslom XXXX zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX. Dňa 17.08.2000 uzavrel žalobca so žalovaným ďalšiu nájomnú zmluvu a zmluvu o ťažbe, na základe ktorej bol prenajatý pozemok s parcelným číslom XXXX/X zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, a pozemok s parcelným číslom XXXX/X zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX bol žalobcovi prenechaný za účelom realizácie výkonu ťažobných prác v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 12.07.2000. Obe nájomné zmluvy boli uzavreté na dobu neurčitú s podmienkou, že ukončiť zmluvu podaním písomnej výpovede je možné najskôr k termínu 31.12.2031. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v rozpore s dohodou o spolupráci neumožnil žalobcovi zmeniť pre neho ekonomicky likvidačný spôsob ťažby štrkopiesku na spôsob ekonomicky únosný a rovnako účelný, čím porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z nájomnej zmluvy, kde sa zaviazal udeľovať súhlas v príslušných správnych konaniach o udelenie povolení a porušil i všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že žalovaný svojím nesúhlasným stanoviskom zmaril trvalé vyňatie predmetného pozemku z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, čo zlikvidovalo technické zázemie žalobcu a ďalšie zázemie pre uskutočňovanie ťažobných prác. Okrem toho, žalovaný umožnil počas platnosti a účinnosti nájomných zmlúv užívanie prenajatých pozemkov a odsávanie sedimentov a štrkopiesku tretej osobe, čím bola žalobcovi zmarená možnosť uskutočnenia schválenej rekultivácie predmetného pozemku. Žalovaný uvedeným konaním obmedzil právo žalobcu na ťažbu a prinútil ho ťažbu prerušiť. Protiprávne konanie žalovaného malo za následok, že Obvodný pozemkovým úrad v Senci udelil žalobcovi pokutu vo výške 103.144,- eur, žalobcovi vznikli náklady na vypratanie pozemkov vo výške 1.439,29 eur a ušlý zisk vo výške 220.000,- eur. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že žalobca nepriložil dohodu o spolupráci, na ktorú sa v žalobe odvolával. Mal za to, že jeho nesúhlas so zmenou zmluvných podmienok nezakladá porušenie zmluvnej povinnosti. Uviedol, že keďže „pozemok 5“ nebol predmetom prenájmu, nesúhlasom žalovaného s jeho vyňatím z pôdneho fondu nedošlo k porušeniu zmluvných povinností. Konštatoval, že to bol žalobca, ktorý neplnil povinnosť vykonávať činnosť podľa zmluvy ani povinnosť uloženú mu správnym orgánom. Ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal škodu súvisiacu s nákladmi na vypratanie pozemkov ako aj ušlý zisk, pričom neexistuje priama príčinná súvislosť medzi týmito ujmami a správaním žalovaného voči žalobcovi. Žalobca dlhodobo nerealizoval ťažbu v zmysle uzavretých zmlúv, preto žalovaný zabezpečil vykonávanie obdobnej činnosti treťou osobou, čo však neznemožňovalo realizovať plnenie žalobcu. Pre dlhodobú nečinnosť žalobcu, žalovaný listami zo dňa 14.11.2011 odstúpil od uzavretých nájomných zmlúv. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, vrátane výsluchu svedkov V.. N. J., V. R., B. Q., I.. I. G., vec právne posúdil na základe ustanovení § 373, § 376, § 378, § 379, § 380, § 384 ods. 1, § 386 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. . V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní tvrdenia o vzniku škody a tvrdenom ušlom zisku. Mal za to, že odvolávanie sa žalobcu na porušenie dohody o spolupráci uzavretej v ústnej forme nebolo právne relevantné a takýto právny úkon primátora nevyvolal právne účinky, nakoľko zákon č. 138/1991 Zb. naň vyžaduje predchádzajúce platné rozhodnutie obecného zastupiteľstva. Súd prvej inštancie nesúhlasil s tým, že žalovaný vyslovením nesúhlasu so zmenou spôsobu dobývania štrkopiesku porušil svoju zmluvnú povinnosť poskytnúť žalobcovi súčinnosť, ale naopak hodnotil danú situáciu ako nedostatočné vyhodnotenie ekonomickej rentability budúcej podnikateľskej činnosti. S poukazom na verejnoprávnu povahu žalovaného, súd označil domáhanie sa žalobcu poskytnutia súhlasu v správnych konaniach o udelenie povolení, ako právne nevymožiteľné. V závere súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal akým spôsobom mala činnosť spoločnosti DETOX s.r.o. alebo žalovaného brániť v plnení predmetu zmluvy.

2. Proti rozsudku č.k. 33Cb/296/2012-50 zo dňa 10.02.2017 podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobca v odvolaní vyjadril nesúhlas s právnymi závermi v konaní pred súdom prvej inštancie. Nesúhlasil s názorom súdu o tom, že v konaní neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniknutej škody a ušlého zisku. Poukázal na dostatočný rozsah dôkazov, ktoré súdu predložil na preukázaní svojich tvrdení, na základe čoho mal uplatnenú výšku škody a ušlý zisk za dostatočne preukázaný. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie po výmene zákonného sudcu nevykonal navrhovaný dôkaz dovyslúchnutím svedka V.. N. J., potrebný na potvrdenie existencie dohody o spolupráci, ktorej uzavretie bolo možné preukázať výlučne svedeckými výpoveďami, keďže nebola materializovaná v písomnej podobe. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia označil za nedostatočné a nepreskúmateľné, nakoľko súd prvej inštancie v ňom neodôvodnil, prečo nevykonal tento zásadný dôkaz a nevysporiadal sa s námietkou žalobcu, ktorý na vykonaní navrhovaného dôkazu trval. Napriek uvedenému, žalobca mal v konaní existenciu dohody o spolupráci za preukázanú, a to i na základe písomného vyjadrenia svedka V.. N. J. zo dňa 08.02.2017, ktoré konajúci súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy. Uviedol, že rámcová dohoda bola dôležitá z dôvodu, že predstavovala interpretačný rámec povinností žalovaného v zmysle uzatvorených nájomných zmlúv, ktoré súd vykladal reštriktívne. Podľa názoru žalobcu, konajúci súd pochybil aj tým, že počas konania v rozpore so zákonom neurčil, ktoré skutkové tvrdenia medzi stranami považuje za sporné a ktoré za nesporné a neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Ďalej namietal, že žalovaný bez toho, aby umožnil žalobcovi plnenie zmluvných povinností alebo zmluvný vzťah so žalobcom ukončil, vyhľadal na vykonanie činnosti iný subjekt, čím závažne porušil svoje zmluvné povinnosti a navyše znemožnil žalobcovi výkon ťažobnej činnosti a rekultiváciu pozemkov odňatých z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, čo malo za následok uloženie pokuty príslušnými úradmi a vznik škody žalobcu. Mal za to, že týmto konaním žalovaný zneužil svoju mocenskú pozíciu na dosiahnutie svojho cieľa, pričom súd prvej inštancie v rozsudku neprihliadal na povinnosti žalovaného v zmysle nájomných zmlúv a s ich porušením sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal. Uviedol, že súd vôbec nevzal do úvahy dôležitú skutočnosť, že pokiaľ by mal žalobca vedomosť, alebo čo i len podozrenie, že žalovaný neudelí súhlasy a neposkytne mu súčinnosť, ku ktorej sa zaviazal, nikdy by predmetné zmluvy neuzavrel a nezačal by realizovať projekt. Zdôraznil, že nežiadal akékoľvek súhlasy, ako v odôvodnení mylne uviedol súd prvej inštancie, ale výlučne súhlasy žalovaného potrebné na riadny výkon činností žalobcu podľa nájomných zmlúv, ktoré možno logicky a spravodlivo požadovať, pričom obdobné záväzky bývajú bežnou súčasťou zmlúv, na základe ktorých sa realizujú projekty v spolupráci súkromného a verejného sektora. Pokiaľ by verejnoprávny subjekt nemohol prevziať takýto záväzok, boli by neplatné všetky podobné zmluvy. Tvrdenie súdu o tom, že verejnoprávny subjekt sa bez konkrétneho kontextu nemôže zaviazať k určitému konaniu považoval žalobca za zmätočné, nakoľko v zmysle obsiahleho dokazovania mu nebolo zrejmé, v čom konkrétny kontext predmetného záväzku súdu chýbal. Žalobca v odvolaní poukázal na to, v čom videl najzávažnejšie porušenia zmluvných povinností žalovaného, pričom vo všetkých prípadoch šlo o neposkytnutie súhlasu alebo súčinnosti žalovaného podľa uzavretých zmlúv. Okrem toho namietal, že spoločnosť DETOX uskutočnila revitalizáciu jazier spôsobom, ktorý bol žalobcovi bezdôvodne odmietnutý, pričom išlo o spôsob, v dôsledku ktorého bol odstránením hospodársky hodnotného materiálu žalobca priamo poškodený a ktorý žalobcovi znemožnil vykonať rekultiváciu pozemkov. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok č.k. 33Cb/296/2012-520 zo dňa 10.02.2017 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 22.06.2017, v ktorom uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné a napadnuté rozhodnutie za správne. K tvrdeniu o vzniku škody uviedol, že žalobca nepreukázal, že došlo k zmenšeniu jeho majetku spočívajúceho v zaplatení nákladov na vypratanie pozemku a pokuty. Namietal, že žalobca podal žalobu v čase, kedy mu žiadna škoda reálne nevznikla a taktiež, že v konaní nezmienil skutočnosť, že rozhodnutie o uložení pokuty bolo súdom zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Rovnako mal za to, že žalobca dostatočne nepreukázal, čo má predstavovať ušlý zisk a za aké obdobie. Žalovaný bol toho názoru, že súd nebol povinný uviesť v odôvodnení rozhodnutia odpoveď na každý argument strán a takisto nebol povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy, preto tvrdenie žalobcu o nevykonaní navrhovaného dôkazu považoval za účelové. Uviedol, že svedok V.. N. J. bol v konaní na pojednávaní vypočutý a žalobca mal možnosť opýtať sa ho na všetky potrebné skutočnosti, pričom rozhodnutie o nevykonaní opakovaného výsluchu tohto svedka bolo plne v právomoci a na uvážení súdu. Mal za to, že nakoľko prvé pojednávanie vo veci bolo uskutočnené ešte za účinnosti OSP, súd nebol povinný určiť, ktoré skutkové tvrdenia medzi stranami sú sporné a ktoré nesporné, ani uviesť svoje predbežné právne posúdenie veci. Uviedol, že dohodnutú zmluvnú súčinnosť nemožno vykladať nad rámec úmyslu konajúceho, pričom úmyslom žalovaného nebolo uprednostňovanie záujmov žalobcu v akomkoľvek smere a nemožno pod ňou rozumieť povinnosť na vyhovenie zmeny podmienok požadovanou žalobcom. Žalovaný ako zmluvná strana nebol povinný vyhovieť akejkoľvek požiadavke na zmenu podmienok zo strany žalobcu, a preto takéto konanie žalovaného nezakladá porušenie zmluvnej povinnosti poskytnúť súčinnosť. Tvrdenie žalobcu v zmysle ktorého, ak by mal vedomosť o tom, že mu nebude poskytnutá súčinnosť, tak by zmluvy neuzatvoril, považoval žalovaný za irelevantné. To, že žalovaný nevykonával rekultiváciu tak, ako mu bolo nariadené príslušnými správnymi orgánmi, nemožno podľa žalovaného subsumovať pod jeho nesúhlas so zámerom žalobcu, podať žiadosť o trvalé odňatie pozemku a prezentovať pokutu za neplnenie povinností uloženú správnym orgánom ako následok porušenia povinností zo strany žalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že výsluchom svedkov bolo zistené, že žalovaný nenamietal proti zmene použitej technológie, ale proti tomu, že žalobca chcel meniť aj poradie ťažby. Mal za to, že nakoľko výsledkom ťažby v zmysle uzatvorených zmlúv mali byť len štrky a piesky, neobstojí tvrdenie žalobcu, že žalovaný mu neumožnil vykonávať ťažbu a odsávanie sedimentov, pretože tvrdeniu chýba právny základ. Za nedôvodné považoval i tvrdenie žalobcu o vzniku škody, za ktorú zodpovedá žalovaný a spoločnosť DETOX s.r.o.. To, že žalovaný si zabezpečil v čase omeškania žalobcu odstránenie kalu a bahna iným subjektom, nebolo porušením záväzku vyplývajúceho z nájomných zmlúv. Na záver zdôraznil, že žalobca nepreukázal ani jeden z atribútov nároku na náhradu škody a tvrdenia o porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti považoval za neopodstatnené. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 33Cb/296/2012-520 zo dňa 10.02.2017 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

5. Podľa § 373 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „OBZ“), kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

6. Podľa čl. 15 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

7. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

8. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

9. Podľa § 191, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 181 ods. 1 a 2 CSP, po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie. Po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

11. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/296/2012-520 zo dňa 10.02.2017, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

14. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočnosti tiež tvrdí.

15. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu ktorý tvrdí, že dostatočne preukázal uplatnenú výšku škody a ušlého zisku predložením dostatočného množstvo dôkazov. V uvedenom prípade ide o subjektívny pocit žalobcu, pričom však posúdenie tejto otázky je na voľnej úvahe súdu. Odvolací súd má za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal svoje tvrdenia o vzniku škody a ušlého zisku. Žalobca nepreukázal skutočnosti potrebné na vznik práva na náhradu škody podľa ustanovenia § 373 zákona č. 513/1991 Zb. - , konkrétne porušenie právnej povinnosti zo záväzkového vzťahu žalovaným, vznik škody, t.j. ujmy v majetkovej sfére, ktorá je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom (peniazmi) a príčinnú súvislosť, tzn. priamy a bezprostredný vzťah príčiny a následku medzi konaním žalovaného a vznikom ujmy žalobcu. V danej veci žalobca nepredložil súdu relevantný dôkaz o zaplatení pokuty a nákladov na vypratanie pozemku a taktiež, žalobcom substancovaný ušlý zisk ostal v konaní len v rovine tvrdenia. Žalobcom predložené účtovné doklady považuje odvolací súd za nedostatočné dôkazy, ktorými neosvedčil zmenšenie jeho majetkového stavu a stratu očakávaného prínosu. Odvolací súd na tomto mieste odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom konajúci súd správne uviedol výklad pojmov škoda, ušlý zisk a príčinná súvislosť. Neobstojí argumentácia žalobcu, keď tvrdí, že súd prvej inštancie pochybil, keď nevykonal dôkaz dovyslúchnutím svedka V.. N. J., potrebného na potvrdenie existencie dohody o spolupráci. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že svedok V.. N. J. bol v konaní vyslúchnutý a žalobca mal na pojednávaní možnosť opýtať sa ho na všetky potrebné skutočnosti, no neurobil tak. Rovnako, odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nemusel dať v rozhodnutí odpoveď na všetky otázky a vykonať všetky navrhované dôkazy. Súd prvej inštancie preto v danom prípade svojím konaním nepochybil, keďže bolo plne na jeho uvážení a v jeho právomoci, či dovyslúchnutie uvedeného svedka uzná za potrebné a vykoná ho. K namietanej dohode o spolupráci, odvolací súd uvádza, že jej existencia v konaní preukázaná nebola. Vykonanie ďalšieho dôkazu vyslúchnutím svedka V.. N. J., by však na posúdení veci nič nezmenilo, nakoľko i keby bola dokázaná existencia dohody o spolupráci uzavretej v ústnej forme medzi žalobcom a vtedajším primátorom mesta Senec, táto by nebola právne relevantná, keďže neboli splnené podmienky pre jej záväznosť požadované zákonom č. 138/1991 Zb.. I na tomto mieste odvolací súd odkazuje na napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré sa v bode č. 31 odôvodnenia detailnejšie zaoberá uvedeným nedostatkom. Ako nesprávne sa odvolaciemu súdu javí tvrdenie žalobcu, v zmysle ktorého konajúci súd pochybil tým, že neurčil ktoré skutkové tvrdenia strán považuje za sporné a nesporné a rovnako tým, že neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Odvolací súd v tomto smere, v súlade s právnym názorom žalovaného uvádza, že povinnosť podľa § 181 ods. 2 CSP, vychádzajúc zo znenia uvedeného ustanovenia a odbornej literatúry, sa vzťahuje len na prvé pojednávanie uskutočnené vo veci. Nakoľko prvé pojednávanie v súdenej veci bolo uskutočnené ešte za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), ktorá uvedenú povinnosť nestanovovala, súd prvej inštancie nevykonaním vyššie spomenutých úkonov nepochybil. Odvolací súd dodáva, že žalobca sa mylne domnieval, že uvedená povinnosť tvorí jednu z procesných podmienok konania. K odvolaciemu dôvodu spočívajúcemu v tom, že konajúci súd neprihliadal na porušenie povinností žalovaného v zmysle nájomných zmlúv a nevysporiadal sa s nimi, odvolací súd uvádza nasledovné. Žalobca nezdôvodnil, čím konkrétne žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody žalobcu. Odvolací súd má za to, že činnosť žalovaného v danom prípade žiadnym spôsobom nebránila žalobcovi v plnení predmetu uzavretých zmlúv a jeho poukaz na spôsobenie škody ako následku konania žalovaného je preto nedôvodný.

16. K odvolaciemu dôvodu vymedzenému v časti D odvolania žalobcu, ktorého podstatou bolo tvrdenie o neposkytnutí súhlasov v správnych konaniach a neposkytnutí súčinnosti žalovaného, odvolací súd uvádza, že sa v tomto smere stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a tvrdeniami žalovaného. Argumentácia žalobcu, v zmysle ktorej uviedol, že sa nedomáhal poskytnutia akéhokoľvek súhlasu, ale len súhlasov potrebných na riadny výkon zmlúv, nespôsobuje zmenu právneho názoru súdu na danú vec. Odvolací súd má za to, že žalovaný ako zmluvná strana nebol povinný vyhovieť akejkoľvek požiadavke na zmenu podmienok zo strany žalobcu, a teda jeho konanie nemôže byť vykladané ako porušenie zmluvnej povinnosti poskytnúť súčinnosť. To že žalobcovi po čase prestali vyhovovať podmienky, za ktorých bola zmluva uzatvorená, nezakladalo povinnosť žalovaného poskytnúť súhlas so zmenou podmienok pod zámienkou poskytnutia súčinnosti. Takisto tvrdenie žalobcu, že pokiaľ by vedel alebo mal podozrenie, že žalovaný neudelí súhlasy a neposkytne mu súčinnosť, ku ktorej sa zaviazal, nikdy by predmetné zmluvy neuzavrel, považuje odvolací súd za právne irelevantné. Súd prvej inštancie správne zhodnotil prístup a vnímanie danej situácie ako nedostatočné vyhodnotenie ekonomickej rentability budúcej podnikateľskej činnosti, ktoré podrobnejšie odôvodnil v bode č. 22 napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že predmetom nájomných zmlúv nebolo odsávanie bahna (kalu) z dna, ale umožnenie ťažby nevyhradených nerastov pre žalobcu, ktorej sprievodným následkom je aj odstránenie nečistôt. Žalovaný sa preto nemohol dovolávať porušenia povinnosti žalovaným, ktoré malo spočívať v tvrdení, že sedimenty nechal odstrániť iným subjektom. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, akým spôsobom mala činnosť spoločnosti DETOX s.r.o. a žalovaného priamo poškodiť žalobcu a znemožniť mu vykonanie rekultivácie pozemkov.

17. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

18. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/296/2012-520 zo dňa 10.02.2017 potvrdil ako vecne správny (§ 387, ods. 1 a 2 .

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .