Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoP/49/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti B. Z., nar. XX. XX. XXXX a J. Z., nar. XX. XX. XXXX, obe deti bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, deti matky B. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Rudolfom Gunišom, advokátska kancelária Brezno, Kiepka 80, a otca B. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., Y. XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Barborou Vrbovou, advokátska kancelária v Bratislave, Wilsonova 6, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/139/2017-256 zo dňa 14. 06. 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd návrh otca detí na zníženie výživného zamietol, p o t v r d z u j e .

II. Vo výroku o náhrade trov konania rozsudok okresného súdu mení tak, že účastníkom nepriznáva náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

III. Krajský súd účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca, ktorý sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na maloletú B. Z. zo sumy 140 EUR na sumu 70 EUR mesačne a na maloletú J. Z. zo sumy 120 EUR na sumu 70 EUR mesačne od 01. 07. 2017. Otec svoj návrh zo dňa 12. 07. 2017 odôvodnil znížením príjmov a zvýšením výdavkov.

2. Okresný súd zistil, že maloleté deti Z. B. a J. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 21P/145/2012-44 zo dňa 11. 09. 2012. Na čas po rozvode boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať výživným na maloletú 11 ročnú B. sumou 140 EUR a na maloletú 5 ročnú J. v sumou 120 EUR mesačne. V tom čase bola matka zamestnaná v A. O. s priemerným čistým zárobkom 521,81 EUR. Otec zarábal v spoločnosti P. 416,69 EUR. Na pojednávaní otec uviedol, že poberal mesačné diéty v sume cca 800 EUR. Okresný súd Brezno rozsudkom č. k. 8P/229/2014-47 z 12. 05. 2015 upravil styk otca s maloletými deťmi a ten istý súd rozsudkom č. k. 8P/226/2016-154 z 27. 06. 2017 návrh otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti zamietol. Podľa obsahu spisu sp. zn. 8P/226/2016, otec poberal v spoločnosti P., s. r. o. Žilina čistú mzdu 393,84 EUR a mesačné diéty 1.153,36 EUR. Následne dal výpoveď zo zamestnania a zamestnal sa v spoločnosti Pekost, s. r. o., kde dosahoval čistý príjem 377,29 EUR mesačne.

3. Otec v návrhu na zníženie výživného uviedol, že výživné nevládze platiť, pretože mu bolo určené z diét, ktoré poberal u predošlého zamestnávateľa P. s. r. o., kde pracoval 6 rokov a do 31. 12. 2016. Pracovný pomer v spoločnosti P. skončil pre chorobu a na vlastnú žiadosť. Mal úraz, ktorý nebol uznaný ako pracovný. Zmena pomerov u neho nastala, keď minul úspory a podal návrh na súd. V čase, keď podal návrh na zverenie oboch dcér do jeho osobnej starostlivosti úspory ešte mal. V septembri s priateľkou C. Z. kupovali rodinný dom v A. preto, aby mohol dostať deti do svojej opatery. S priateľkou splácajú hypotéku, ktorú brali vo výške 50.000 EUR na 19 rokov, každý po 255,62 EUR mesačne. Okrem toho si zobral spotrebiteľský úver 5.000 EUR, ktorý potreboval na vyplatenie BSM, tento úver spláca po 73,17 EUR mesačne. Ďalej otec uviedol, že na jeho priateľku sú písané dve autá, ktoré užívajú spoločne a to Audi TT, rok výroby 1999 a Nissan Navara, rok výroby 2004, ktoré si brala na pôžičku. Priateľka, s ktorou otec žije, pracuje v Psychiatrickej nemocnici v A. s priemerným čistým zárobkom okolo 700 EUR. Otec pracoval v sprostredkovateľskej pracovnej agentúre pre C. v J. ako vodič vysokozdvižného vozíka na dobu určitú do 31. 03. 2018. Do práce do Žiliny dochádzal firemným autobusom. Od 14. 02. 2018 do 07. 03. 2018 bol hospitalizovaný na Psychiatrickej klinike v M.. Od 03. 04. 2018 si otec otvoril živnosť, pracuje pre firmu I., vyváža odpad z Z.,. Pracuje v 12 hodinové zmeny, cez víkendy a sviatky. Pri dojednanej odmene 4 EUR/hodina počíta svoj príjem na 700 EUR mesačne. Voči rozhodnutiu, ktorým bol návrh otca na zverenie maloletých detí do jeho opatery odvolanie nepodal, lebo nemal peniaze na právne zastúpenie. Na otázku súdu, čo sa stalo za tri týždne od 27. 06. 2017, kedy bol návrh na zverenie detí do jeho starostlivosti zamietnutý do 12. 07. 2017, kedy podal návrh na zníženie výživného, otec uviedol, že deti sa mu prestali ozývať a matka ich zmanipulovala proti nemu.

4. Matka k návrhu otca na zníženie výživného uviedla, že od určenia výživného v roku 2012 sa náklady na výživu maloletých detí zvýšili. Pracuje v A. X mesačne zarábala 520 EUR mesačne a poberala prídavky na deti. Matka splácala pôžičku 228 EUR mesačne a uvádzala výdavky na bývanie, stravu, ďalej výdavky na maloleté deti, ktoré len na stravu dosahujú 100 EUR mesačne. Deťom uhrádzala cestovné výdavky a školské potreby. Maloletá J. bola v roku 2012 škôlkárka, teraz je v piatom ročníku základnej školy a maloletá B. študuje na strednej škole mimo bydliska. Pomery sa zmenili aj na strane matky, ktorá 03. 12. 2016 uzavrela manželstvo s P. N.. Manžel pracuje v mieste bydliska, zarába 500 až 700 EUR mesačne. Matka býva s deťmi a manželom u svokrovcov. Právny zástupca matky zdôraznil, že otec podal návrh skôr, ako sa stalo právoplatným rozhodnutie ktorým bol návrh otca na zverenie dcér do jeho starostlivosti zamietnutý. V predošlom konaní sa otec preukazoval ako hmotne a finančne zabezpečený a keď súd jeho návrh zamietol, podal návrh na zníženie výživného.

5. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že v čase rozhodovania o výživnom, ktoré otec platí na maloleté deti, bol príjem matky 521,81 EUR a príjem otca bol 416,69 EUR, príjem otca spolu s diétami bol okolo 1.200 EUR mesačne. Pokiaľ ide príjmové pomery rodičov v čase konania o návrhu otca na zníženie výživného, otec mal od 01. 02. 2017 pracovný pomer v spoločnosti O., s. r. o., kde zarábal okolo 377 EUR mesačne. Od 11. 09. 2017 bol agentúrnym zamestnancom. Do 12/2017 ma priemerný čistý príjem 641 EUR mesačne a od 01/2018 do 02/2018 mal čistý príjem 583 EUR. Od 24. 02. 2018 bol práceneschopný s dennou nemocenskou dávkou 16,72 EUR. Od 03. 04. 2018 otec pracuje na živnosť, v apríli vykonal práce, na ktoré fakturoval 580 EUR a v máji 719,96 EUR. Matka pracovala v XX/XXXX kde mala čistý mesačný zárobok od 04/2017 do 11/2017 v sume 564 EUR a od 01/2018 do 04/2018 v sume 596 EUR, poberala prídavky na deti, jej manžel mal príjem 500 až 700 EUR mesačne. Od septembra 2017 maloletá B. navštevuje A. školu hotelovú vo J., odbor kaderníčka. Bývala na internáte za ktorý platila 27 EUR, za stravu cca 50 EUR mesačne, na víkendy cestuje domov vlakom zadarmo. Od matky dostávala vreckové 10 EUR. Maloletá J. navštevovala piaty ročník Základnej školy v K..

6. Návrh otca okresný súd zamietol ako nedôvodný, lebo od poslednej úpravy výživného zistil zmenu pomerov na strane oboch rodičov, ako aj maloletých detí, ktorá by si skôr vyžadovala zvýšenie výživného na maloleté deti a ďalej, že k zmene pomerov na strane otca došlo zo subjektívnych dôvodov. Otec u predošlého zamestnávateľa P., s. r. o. dosahoval priemerný mesačný príjem cca 1.200 EUR a tvrdenie, že pracovný pomer skončil zo zdravotných dôvodov, nepreukázal. Naopak, v konaní sp. zn. 8P/226/2016 tvrdil, že pracovný pomer zmenil preto, aby mohol dostať do svojej starostlivosti obe maloleté deti. Po rozvode manželstva kúpil rodinný dom, na ktorý zobral hypotekárny úver, ktorý spláca spolu s jeho priateľkou.

7. Pri rozhodovaní o povinnosti otca nahradiť matke trovy konania okresný súd prihliadol na to, že konanie na zníženie výživného bolo zo strany otca účelové, lebo návrh na zníženie výživného podal ani

nie 3 týždne po zamietnutí návrhu na zverenie detí do jeho starostlivosti. Podľa § 55, § 57 a § 58 priznal matke náhradu trov konania v rozsahu 100 % a otcovi uložil povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia v sume 470,70 EUR vyčíslené za 6 úkonov právnej služby podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z.

8. Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie otec maloletých detí. Namietal, že okresný súd nezachoval proporcionalitu, ktorou sa každý z rodičov podieľa na výživnom maloletých detí. Okresný súd nezohľadnil, že otec bol počas konania práceneschopný a hospitalizovaný pre pokus o samovraždu. Príjem otca vo februári 2018 bol 486,59 EUR a nemocenské 83,80 EUR, v marci poberal nemocenské dávky 518,60 EUR. Vtedajší pracovný pomer v spoločnosti G. A. s. r. o. skončil 31. 03. 2018 a nebol predĺžený. Na to sa otec zamestnal na živosť a uzavrel zmluvu so spoločnosťou P. A., s. r. o. O., pre ktorú vykonáva služby vedenia cudzieho motorového vozidla, v tejto činnosti dosahuje príjem cca 680 EUR mesačne. Otec videl zmenu pomerov odôvodňujúcu zníženie výživného v tom, že jeho príjem sa výrazne znížil zo sumy cca 1.500 EUR na 620 EUR mesačne. Doterajšie výživné je pre otca likvidačné. Otec počas konania zdokladoval zmenu pomerov, ktorá bola dôvodom jeho návrhu na zníženie výživného. Ďalej otec namietal, že hoci má vážne finančné problémy, okresný súd ho zaťažil povinnosťou náhrady 100 % trov konania. Navyše počas konania bol hospitalizovaný z dôvodu vážnych zdravotných problémov. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd návrhu na zníženie výživného vyhovel a účastníkom náhradu trov nepriznal, alebo aby rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozhodnutie okresného súdu potvrdiť, pretože otec neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by mali vplyv na zmenu rozhodnutia o výživnom. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že zníženie výživného nie je na prospech maloletých detí.

10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj obsah súdneho spisu a zistil, že napadnuté rozhodnutie, ktorým návrh otca na zníženie výživného zamietol, bolo vydané na základe správne a v potrebnom rozsahu zisteného skutkového stavu, ktorý súd prvej inštancie správne právne odôvodnil. Z toho dôvodu odvolací súd rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil. Odvolací súd súčasne podľa § 388 zmenil rozhodnutie o trovách (výroky II. a III.), pretože nebol dôvod na ich potvrdenie alebo zrušenie.

11. Podľa § 62 ods. 1 zák. č.36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods.2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 49 ods. 1 účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 55 súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

12. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na zníženie výživného, nebolo odvolanie otca dôvodom na zmenu rozhodnutia okresného súdu. Okresný súd správne zistil, že došlo k zmene pomerov na strane oboch rodičov aj maloletých detí. K zníženiu príjmu otca došlo zo subjektívnych dôvodov na jeho strane, pretože zmenil zamestnávateľa, súčasne splácal hypotekárny úver, čo je výdavok, ktorý nemá prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti. Skutočnosť, že otec návrh na zníženie výživného podal bezprostredne po zamietnutí jeho predošlého návrhu, ktorým sa domáhal zverenia detí do svojej osobnej starostlivosti, nepovažoval odvolací súd sám o sebe za dôvod na zamietnutie jeho návrhu.

13. Otec nepreukázal, že u neho došlo k trvalému zníženiu príjmov. V priebehu konania síce zmenil zamestnanie a bol tiež takmer dva mesiace práceneschopný, ale následne sa stal živnostníkom a dosiahol príjem, ktorý prevyšoval jeho zárobok v čase, keď podal návrh na zníženie výživného. Pokiaľ v odvolaní otec namietol proporcionalitu, ktorou sa má každý z rodičov podieľať na výživnom, ako rodič si musí byť vedomý toho, že pri vyživovacej povinnosti nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov, ale reálne zárobkové a majetkové možnosti otca ako osoby povinnej. V jeho možnostiach je dosahovať vyšší príjem. Matka naďalej pracuje u toho istého zamestnávateľa, kým otec zamestnávateľa viackrát zmenil za situácie, kedy mal popri vyživovacej povinnosti aj výdavky na splácanie úverov. Súčasné výdavky na maloleté deti otec nespochybnil. Pokiaľ ide o výdavky každého z rodičov v súvislosti s vyživovacou povinnosťou k maloletým deťom, otca zaťažuje iba povinnosť platiť určené výživné, inú vyživovaciu povinnosť nemá, je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu. Naproti tomu matka poskytuje a zabezpečuje maloletým dcéram bývanie, stravu, ošatenie a ostatné potreby súvisiace s ich školskou dochádzkou a býva v rodinnom dome rodičov jej manžela.

14. Okresný súd správne prihliadol na výdavky matky spojené so zmenou pomerov na strane maloletých detí, kedy staršia dcéra navštevuje strednú školu mimo miesta bydliska a mladšia dcéra nastúpila druhý stupeň povinnej školskej dochádzky, ktoré neodôvodňujú zníženie vyživovacej povinnosti otca. Pokiaľ ide o osobné a majetkové pomery na strane každého z rodičov, tieto sú porovnateľné a nijako nenarušujú proporcionalitu pri plnení ich vyživovacej povinnosti. Každý z rodičov žije s partnerom (matka s manželom, otec s priateľkou), ktorí majú vlastný príjem, ktorým prispievajú na spoločnú domácnosti. Zvýšené výdavky otca spojené so splácaním úverov nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou otca voči maloletým deťom. Dôvod na zníženie výživného na strane otca maloletých detí zistený nebol.

15. Odvolanie otca proti výroku o trovách konania považoval odvolací súd za dôvodné. V konaní vo veciach úpravy práv a povinností rodičov a maloletých detí môže súd začať konanie aj bez návrhu. V tomto konaní žiaden z účastníkov v zmysle § 52 nemá nárok na náhradu trov konania, ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak. Okresný súd považoval za spravodlivé uložiť otcovi povinnosť nahradiť matke trovy spojené s jej právnym zastúpením, lebo vyvodil jeho správanie sa ako účelové v tom, že podal návrh na zníženie výživného ani nie 3 týždne po zamietnutí návrhu na zverenie detí do jeho starostlivosti. Okresný súd prihliadol iba na výsledok konania, ale nevyhodnotil dôvody, ktoré viedli otca k podaniu predošlého návrhu na zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti. Okresný súd nezistil, že by návrh otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti bol účelový. Účelové správanie by bolo možné posúdiť iba v súvislosti s jeho úmyslom vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti. Taký úmysel otca nie je možné vyvodiť ani z výsledku predošlého konania ani jeho návrhu na zníženie výživného. V konaní bolo preukázané, že došlo k zníženie príjmových pomerov na strane otca, ale druhá vec je, že súd toto zníženie príjmu otca nepovažoval za dôvod, aby zmenil predošlé rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti. Navyše, keby otec podal účelový návrh na zníženie výživného, okresný súd by sa návrhom nemal dôvod zaoberať na troch pojednávaniach a o veci by nerozhodol takmer rok od podania návrhu. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd výrok o náhrade trov konania v rozsudku okresného súdu zmenil a účastníkom náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznal a z tých istých dôvodov nepriznal účastníkom ani náhradu trov odvolacieho konania.

16. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP.

Rozsudok o výživnom je vykonateľný doručením (§ 44 ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, súd môže povinnému uložiť pokutu do 1 000 €, zastaviť výplatu rodičovského príspevku povinnému a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdať ho tomu, komu bolo maloleté dieťa podľa rozhodnutia zverené, a to aj bez návrhu (§ 367 ods. 3, § 376 ods.3, § 383 ods. 1, § 386 ods. 1 .