Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-22-2018.pdf
PDF · 129.71 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-7Cb/22/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava- Staré Mesto, IČO: 00 686 zast. advokátskou kanceláriou RASLEGAL, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 855 561 proti žalovaným: 1. FESA, s.r.o., Staničná 14, Holíč, IČO: 44 591 713 P. X. J. H., N.. XX.XX.XXXX, A. V.. N. X, S., o zaplatenie 15.400,35 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 15.400,35 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 15.012 eur od 31.5.2018 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 eur a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku , s tým, že plnením jedného z žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného .
Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal uložiť povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť mu sumu 15.400,35 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 15.012 eur od 31.5.2018 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru, zaplatiť náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 eur, pritom plnením jedného zo žalovaných zaniká v danom rozsahu povinnosť plniť druhého zo žalovaných.
2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade ako dlžníkmi v zmysle Obchodného zákonníka zmluvu o splátkovom úvere a dohodu o ručení, žalovanému v 1. rade bol poskytnutý úver na podnikateľské účely, na splatenie iného úveru zo zmluvy o kontokorentnom úvere. Žalobca uzatvoril dohodu o ručení s žalovaným v 2. rade, ktorý bol v čase poskytnutia úveru jediným spoločníkom a konateľa žalovaného v 1. rade. Dôvodnosť žaloby voči žalovanému v 2. rade žalobca argumentoval aj rozhodnutiami ESD vo veci Dietzinger (C -45/96) a vo veci C-419/11. Konkrétne k skutkovému stavu uviedol, že žalovanému v 1. rade poskytli úver 15 000 eur , dohodli mesačnú splátku 417 eur a podmienky splácania. Žalovaný v 1. rade neplnil splátky riadne a včas v zmysle čl. VIII. bod 8.1. zmluvy, v čoho dôsledku žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Osobitnými výzvami vyzvali oboch žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy v dodatočnej lehote a keďže k úhrade nedošlo, domáha sa plnenia súdnou cestou.
3. OS Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania v zmysle zákona č. 307/2016 Z.z. vydal platobný rozkaz č.k. 35 Up/266/2018-81 z 20.8.2018.
4. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril a to ani po podaní odporu žalovaným v 2. rade a postúpením veci na tunajší súd, na pojednávanie sa nedostavil, nežiadal odročiť termín pojednávania, preto súd konal a rozhodol i bez jeho prítomnosti v zmysle § 180 C.s.p.
5. Žalovaný v 2. rade podal voči platobnému rozkazu OS Banská Bystrica č.k. 35 Up/266/2018-81 z 20.8.2018 odpor, ktorý bol zaslaný žalobcovi a následne na základe žiadosti žalobcu na pokračovanie v konaní OS Banská Bystrica postúpil vec na tunajší súd v zmysle § 14 ods. zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Odpor odôvodnil tým, že mu nebola doručená od žalobcu žiadna faktúra ohľadom uplatňovaného nároku a ani ho nevedie v účtovníctve. Namietal miestnu príslušnosť , podľa neho je príslušný Okresný súd Skalica. Poukázal na to, že jedným z žalovaných je fyzická osoba, preto by mal súd postupovať v zmysle ochrany slabšej strany podľa tretej časti a druhej hlavy C.s.p. a preto namietal i jeho nedostatočné poučenie. Samotný odpor zdôvodnil tým, že on žalobcovi nedlží finančné prostriedky, zmluvu podpísal za nevýhodných podmienok, pri podpise bol oklamaný žalobcom, lebo mu neposkytol žiadne finančné prostriedky, ale len ním vytvorený kredit v bankovej knihe. Žalobca vytvoril kredit na základe úverovej zmluvy s žalovaným v 1. rade a kredit potom previedol v elektronickej forme na účet žalovaného v 1. rade. Po týchto úkonoch žiadal žalobca od neho finančné prostriedky vo forme zákonného platidla, s čím nesúhlasil. Žalovaný v 2. rade tiež namietal nedostatočné odôvodnenie povinnosti o zaplatení, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Považoval za neodôvodnenú výšku odmeny právneho zástupcu žalobcu, nesúhlasil so zaplatením súdneho poplatku. Žalovaný v 2. rade žiadal vykonať dôkazy: 1) žiadať bankovú knihu žalobcu ( za účelom preukázania, z akých zdrojov poskytol údajný úver); 2) vykonať znalecké dokazovanie z odboru financií a bankovníctva; 3) výsluch svedka: regulátora bankového trhu, Národnú banku Slovenska ( za účelom osvedčenia mechanizmu poskytovania bankových úverov v frakčnom bankovníctve na Slovensku). 5.1. V rámci ďalších argumentov žalovaný v 2. rade sa odvolal na rozhodnutia: II. ÚS 383/06, II. ÚS 85/06, v súvislosti s riadnym odôvodnením na rozhodnutia Ruiz Torija c. Španielsko z 9.12.1994, Hiro Balani c. Španielsko z 9.12.1994, Georgiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hoggins c. Francúzsko z 19.2.1998, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03, uznesenie NS SR z 30.11.2009, sp. zn. 2 Cdo 238/2008.
6. Žalovaný v 2. rade k odporu pripojil ako prílohy listiny, ktoré označil ako dôkazy na potvrdenie svojich tvrdení ( na čl. 91-100) a odvolával sa na ich obsah aj jeho zástupca na pojednávaní: Príloha č. 1: Na preukázanie spôsobu poskytovania bankových úverov predložil článok prof. Ing. Josefa Jíleka, CSc., vrchného experta českej národnej banky a odkaz na jeho publikáciu „Financie v globálni ekonomice I: Peníze a platební styk“ s odkazom na stránku na webe: http://www.ferovepeiaze.sk/wpcontent/uploads/2017/finance-v-globalni-ekonomice-i-peniaze- a-platebni-styk nahled.pdf. osobitne dal súdu do pozornosti stranu 51 tejto publikácie; Príloha č. 2.: odkaz na článok Európskej centrálnej banky (ECB), že banky vytvárajú nové peniaze v momente pripísania sumy úveru na účet klienta- http://ecb.europa.eu/explainers /tell-me-more/html/what is money.en.html. Poukázal v súvislosti s predmetným článkom na to, že vytvoriť bankový vklad znamená vytvoriť potvrdenku na výber hotovosti. Čiže ak banky poskytujú pôžičku, banky nič nevložia, ale vytvoria účtovný zápis - potvrdenku na výber hotovosti, ktorá vôbec neexistuje. Potvrdenky banka požičiava, používame ich ako elektronické peniaze a platíme za ne úroky bankám.; Príloha č.3 a č. 4: odkázal na články Nemeckej centrálnej banky a Nórskej centrálnej banky opisujúcej mechanizmus tvorby peňazí na svojich webových stránkach: http://www.bundesbank.de/Redaktion/ EN/ Topics/2017/2017_04_25_how_money_is_ created.html ; httpss://www.bundesbank.de /Redaktion/ EN/Downloads/Publications/Monthly_Report_Articles/2017/2017_04_money_creation_process. pdf? _blob=publicationFile ; http://www.norges-bank.no/en/Published/Speeches/2017/2017-04-25-dnva/. V prílohe č. 5 ako dôkaz požičiavania peňazí bankami odkázal na internetovú stránku so štúdiom z r. 2015 prof. Richarda A. Wernera. V prílohe č. 6 píše o celosvetovej iniciatíve za zmenu monetárneho systému s odkazom na internetovú stránku. V prílohe č. 7, č. 8 odkazuje na internetovú stránku, kde sú publikácie neziskových výskumných organizácií a videoprezentácia. V prílohe č. 9 odkazuje na webovú stránku s článkom o elektronických peniazoch: http://www.ferovepeniaze.sk/ v-com-je-problem/.
7. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán sporu, zmluvou o splátkovom úvere BusinessÚver Expres č. MU-8002632031 a dohoda o ručení zo dňa 1.3.2018, všeobecnými úverovými podmienkami, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvou na zaplatenie zo dňa 21.5.2018, výzvou N. J. H. D. 25.6.2018, stav úveru žalovaného v 1. rade ku dňu 18.7.2018, výpisom z obchodného registra na žalovaného v 1. rade a žalobcu, odporom vrátane príloh, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
8. Žalobca ako veriteľ uzatvoril s žalovaným v 1. rade ako dlžníkom dňa 1.3.2018 Zmluvu o splátkovom úvere BusinessÚver Expres č. MU-8002632031 ( ďalej len „zmluva o splátkovom úvere“) zmysle § 497 až 507 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“). Spolu s predmetnou zmluvou bola uzavretá dohoda o ručení v zmysle § 303 a nasl. ObZ medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 2. rade ako ručiteľom. Obe zmluvy sú obsiahnuté v jednom dokumente. Dlžníkom v zmluvnom vzťahu je právnická osoba, ktorej jediným konateľom a spoločníkom bol J. H., ktorý v zmluvnom vzťahu vystupoval ako ručiteľ, fyzická osoba.
9. Z obsahu zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že zmluvné strany si dohodli poskytnutie úveru dlžníkovi vo výške 15 000 eur za účelom splatenia úveru vyplývajúceho zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. MU- 8002027560 pri úrokovej sadzbe 11,9 % ročne, úrok z omeškania 25 % ročne, spracovateľský poplatok 400 eur (čl. I zmluvy o splátkovom úvere). Ďalej si dohodli výšku mesačnej splátky 417 eur, ako deň splatnosti splátky vždy posledný bankový deň v kalendárnom mesiaci, dohodli si aj dátum poslednej splátky a jej výšku (čl. V, ods. 5.1. zmluvy o splátkovom úvere).
10. V čl. II. ods. 2.1. zmluvy o splátkovom úvere a dohody o ručení je uvedené , že za účelom zabezpečenia zabezpečenej pohľadávky uzatvára veriteľ a ručiteľ dohodu o ručení obsiahnutú v bode (ods.) 6.6. V čl. II. ods. 2.2. zmluvy o splátkovom úvere a dohody o ručení si zmluvné strany dohodli, že vzájomné práva a povinnosti bližšie nešpecifikované zmluvou a dohodou o ručení sa riadia všeobecnými úverovými podmienkami žalobcu (ďalej len „VÚP“).
11. V čl. VI., ods. (bod) 6.6 zmluvy o splátkovom úvere a dohody o ručení je uvedené vyhlásenie žalovaného v 2. rade ako ručiteľa zaplatiť zabezpečovanú pohľadávku veriteľovi za dlžníka ak dlžník nezaplatí pohľadávku riadne a včas. Ručiteľ sa zaviazal zaplatiť po obdržaní výzvy na zaplatenie od veriteľa.
12. Z obchodného registra OS Trnava odd: Sro, vložka č.:23241/T vyplýva, že jediným konateľom a spoločníkom žalovaného v prvom rade je J. H., N.. X.X.XXXX, V.. N. XXXX/X, S..
13. Žalovaný v 1. rade sa dostal do omeškania so splácaním v zmysle splatnosti jednotlivých mesačných splátok, preto žalobca listom z 21.5.2018 oznámil žalovanému v 1. rade vyhlásenie mimoriadnej splatnosť úveru k 19.5.2018 a žiadal ho uhradiť dlžnú sumu 15.400,35 eur bezodkladne, najneskôr do 5 kalendárnych dní. Žalobca vyzval žalovaného v 2. rade na úhradu jeho ručiteľského záväzku v sume 15.443,92 eur do 2.7.2018. Výzvu na úhradu prevzal žalovaný v 2. rade dňa 10.7.2018. Z obsahu podacieho hárku Slovenskej pošty, a.s. súd zistil, že žalobca dal na poštovú prepravu dňa 21.5.2018 listinu pre žalovaného v 1. rade pod číslom: RO061039230SK a pre žalovaného v 2. rade pod podacím číslom RO061039243SK.
14. Z obsahu výpisu z bankovej knihy k aktuálnemu stavu úveru dňa 18.7.2018 ( doložený v spise na čl. 59) vyplýva, že žalobca eviduje voči žalovaným pohľadávku v celkovej sume 15.400,35 eur a pozostáva z týchto súm: dlžná istina 15.000 eur, dlžné úroky ku dňu mimoriadnej splatnosti (19.5.2018) v sume 355,84 eur, dlžné úroky z omeškania ku dňu mimoriadnej splatnosti (19.5.2018) v sume 32,51 eur, dlžné poplatky ku dňu mimoriadnej splatnosti (19.5.2018) v sume 12 eur.
15. Žalobca sa pre omeškanie s plnením domáha aj zákonného úroku z omeškania v zmysle § 369 ods. 2 ObZ vo výške 9 % ročne od prvého dňa omeškania ( 31.5.2018) . Prvý deň omeškania zdôvodnil tým, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo odoslané 21.5.2018, do sféry dispozície sa dostalo najneskôr 24.5.2018 a prvý deň omeškania nastal po márnom uplynutí päť (5) dňovej lehoty na zaplatenie dlhu) až do zaplatenia, a to zo sumy 15.012 eur.
16. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaní neuhradil ani časť z poskytnutého úveru. V rámci písomného vyjadrenia vyhodnotil odpor žalovaného v 2. rade za zavádzajúci, účelovo vyfabulovaný. Odpor hodnotí za zmätočný, tvrdenia žalovaného v 2. rade za vzájomne si odporujúce, a samotnú obranu len za špekulatívnu v snahe vyhnúť sa plneniu povinností. Žalobca sa osobitne vyjadril k jednotlivým častiam odporu nasledovne:
16.1. Tvrdenia žalovaného v 2. rade o potrebe nazerať na neho ako slabšiu stranu hodnotí za zavádzajúce, lebo v rámci tohto konania uplatňované nároky nevyplývajú z pracovnoprávneho vzťahu, ani z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. V tomto uzatvorenom zmluvnom vzťahu žalovaný v 2. rade poskytol určenie, ale spotrebiteľská ochrana sa na neho nevzťahuje vzhľadom rozhodnutia Súdneho dvora EÚ: C-45/96 (Dietzinger) a C-419/11. Tento názor zastáva aj NS SR v rozhodnutí z 9.11.2016, sp. zn. 5Ndc/10/2016. Podľa žalobcu z týchto dôvodov v tomto prípade nejde o spor s ochranou slabšej strany.
16.2. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v 2. rade v odpore nekonkretizuje nevýhodnosť podmienok, za ktorých mal zmluvu podpísať. Tvrdenia žalovaného v 2. rade o neposkytnutí finančných prostriedkov žalobca hodnotí ako nepochopenie funkcie bankovníctva , úverových a ručiteľských vzťahov. Poukážuc na fakt , že zmluvu o splátkovom úvere uzavrel s žalovaným v 1. rade ako dlžníkom , tak jemu poskytol úver na účet vedený v banke žalobcu. Žalovaný v 2. rade sa len zaručil za splatenie úveru , preto jemu žalobca ani žiadne finančné prostriedky poskytnúť nemohol. Tvrdenie žalovaného v 2. rade o vytvorení kreditu v bankovej knihe a jeho prevedení na účet žalovaného v 1. rade považuje za potvrdenie, že bol poskytnutý úver žalovanému v 1. rade. Keďže je žalovaný v 2. rade jediným konateľom a spoločníkom žalovaného v 1. rade, tak má prehľad o hospodárení a preto ja jeho tvrdenia považuje za snahu vyhnúť sa splneniu povinnosti. Na upresnenie žalobca uviedol, že ak si dlžník vezme úver, tak sú mu peňažné prostriedky poskytnuté na jeho účet a on s nimi môže ľubovoľne nakladať, buď výberom v hotovosti priamo v banke, alebo sumu postúpi cez elektronické bankovníctvo na iné osoby, alebo peniaze sa použijú na započítanie voči iným splatným pohľadávkam banky voči dlžníkovi. Z toho vyplýva, že žalobca poskytol úver riadne a v zmysle podmienok a na platné poskytnutie sa nevyžaduje poskytnutie „zákonného platidla“ bez bližšej špecifikácie žalovaným v 2. rade. Žalobca poukázal na to, že žalovaní do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti neuhradili ani jednu splátku. Pochybuje o poctivých úmysloch žalovaných pri uzatváraní zmluvy, lebo finančné prostriedky prijali a vyhýbajú sa splateniu.
17. Žalobca osobitne zaujal postoj k navrhnutým dôkazom zo strany žalovaného v 2. rade:
17.1. Spolu so žalobou doručil súdu výpis z bankovej knihy ohľadom aktuálneho stavu úveru, čím preukázal skutkový stav týkajúci sa prípadu. Banková kniha v časti informácií v nej obsiahnutých a netýkajúcich sa tohto prípadu sú predmetom obchodného a bankového tajomstva.
17.2. K navrhnutému dôkazu oboznámiť sa s dokumentom s názvom „Spôsob poskytovania bankových úverov“, poukázal na to, že text je z webovej stránky „ferovepeniaze.sk“ . Ide o doslovnú kópiu článku, ktorý je súhrnom teoretických tvrdení vytrhnutých z kontextu a doplnené úvahami autora. Článok odporuje logike a realite.
17.3. Návrh na vykonanie znaleckého dokazovania z odboru financií a bankovníctva považuje za nehospodárne, neúčelné. Je to len snaha žalovaného v 2. rade predlžovať konanie a oddialiť splnenie jeho povinnosti. Zastáva názor, že ním predložené dôkazy sú dostatočné pre potreby rozhodnutia.
18. Žalovaný v 2. rade v rámci písomného vyjadrenia z 20.11.2018 doplnil (čl. 137), že nemá skúsenosti ako žalobca a neboli mu poskytnuté peniaze, ale len kredit. On si zmluvné podmienky nedohadoval, nemal možnosť si ich naštudovať ani meniť a žalobca si nezisťoval jeho bonitu. Ďalej uviedol, že žalobca nedodržal zmluvu, firme neposkytol 15000 eur, ale 14.600 eur, lebo si banka strhla 400 eur za poskytnutie úveru, ale firma za to nedostala hospodársku ekvivalenciu. Uvádzal, čo sa vo všeobecnosti považuje za neprijateľné podmienky. V rámci argumentácie sa oprel o § 43a ods.1 OZ, §43 OZ, § 49 OZ, § 49a OZ, o rozsudok KS Prešov z 21.11.2012 sp. zn .18Co 109/2011. Poplatky za vedenie účtu za spracovanie úveru považuje za rozpor s dobrými mravmi, neplatné podľa § 53 ods. 1 OZ. Podľa neho ho žalobca dostal do omylu, lebo mu nepožičal peniaze ale len kredit, vytvorené číslo.
19. Na pojednávaní žalobca zotrval na svojich všetkých vyjadreniach poukážuc na to, že doposiaľ žalovaní neuhradili ani jednu splátku. Z obsahu zmluvy mu nevyplýva povinnosť poslať faktúru žalovaným, ale je v nej jasne dohodnutý splátkový kalendár. Nie je mu zrejmé, čo považuje žalovaný v 2. rade za zákonné platidlo, lebo v zmluve sú jasne dohodnuté eurá ako zákonná mena SR a to aj poskytli.
20. Zástupca žalovaného v 2. rade potvrdil, že išlo o obchodný vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ale žalobca doposiaľ neposlal faktúru žalovanému v 1. rade. Žalobca nesplnil dohodnuté podmienky zmluvy, neposkytol zákonné platidlo, preto považuje žalobu za nedôvodnú. Dôkazy doložené k odporu považuje za plne kvalifikované. Trval na výsluchu svedka - regulátora finančného trhu (zástupcu NBS) , aby objasnil spôsob poskytovania bankových úverov komerčnými bankami. Zákon o bankách podľa neho presne vymenováva čo je zákonné platidlo a zákonným platidlom nie je vytvorený kredit komerčnou bankou pri poskytnutí úveru.
21. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
23. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
24. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
25. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. 26. Podľa § 501 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu. Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom. 27. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
28. Podľa § 502 ods. 1veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. 29. Podľa § 503 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. 30. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
31. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
32. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
33. Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
34. Podľa § 369 c ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom k prvému dňu omeškania, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
35. Predmetom konania je zaplatenie sumy 15.400,35 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 15.012 eur od 31.5.2018 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru a zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 eur. Žalobca žaluje o splnenie povinnosti žalovaného v 1. rade ako dlžníka a žalovaného v 2. rade ako veriteľa.
36. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami sporových strán, listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ uzatvoril s žalovaným v 1. rade ako dlžníkom zmluvou o splátkovom úvere dňa 1.3.2018. Zmluvné strany si dohodli poskytnutie úveru dlžníkovi vo výške 15 000 eur za konkrétnym účelom: splatenie úveru vyplývajúceho zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. MU- 8002027560. Zmluvné strany si dohodli okrem iného úrokovú sadzbu 11,9 % ročne, úrok z omeškania 25 % ročne, spracovateľský poplatok 400 eur, výšku mesačnej splátky 417 eur. Zmluvné strany si dohodli splatnosť každej splátky vždy posledný bankový deň v kalendárnom mesiaci ako aj splatnosť poslednej splátky, ale nedohodli si vystavenie faktúry ako podmienku na zaplatenie úveru. V tomto konkrétnom prípade ide o klasický obchodno- záväzkový vzťah dohodnutý v zmysle § 497 až 507 ObZ uzatvorený medzi dvomi právnickými osobami. Žalobca zároveň v zmysle § 303 a nasl. ObZ uzatvoril dňa 1.3.2018 s žalovaným v 2. rade ako ručiteľom dohodu o ručení, ktorou sa zaviazal zaplatiť zabezpečovanú pohľadávku veriteľovi za dlžníka ak dlžník nezaplatí pohľadávku riadne a včas a to po obdržaní výzvy (nie faktúry) na zaplatenie od veriteľa. Medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade vznikol obchodno-záväzkový vzťah ( v zmysle § 261 ods. 7 ObZ ) viažuci sa na hlavný zväzok plynúci z zmluvy o splátkovom úvere.
37. Žalovaný v 2. rade v rámci svojich vyjadrení žiadal na jeho osobu prihliadať ako na spotrebiteľa, slabšiu stranu vymieňujúc si postup súdu podľa ustanovení civilného sporového poriadku ohľadom sporov so slabšou stranou. Preto sa súd vyporiadal ako s predbežnou otázkou, či žalovaný v 2. rade má alebo nemá status spotrebiteľa v dohode o ručení. Žalovaný v 2. rade uzatváral predmetnú dohodu ako fyzická osoba, ktorá v tom čase bola zároveň jediným spoločníkom a konateľov žalovaného v1 . rade. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd zastáva názor, že žalovaný v 2. rade poskytol ručiteľský záväzok ako fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto ani nie je zahrnutá pod ochranu poskytovanú spotrebiteľom, lebo v tomto konkrétnom prípade ide o záruku za vrátenie úveru poskytnutého osobe (žalovanému v 1. rade), ktorá pri tomto úkone vystupovala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (predtým Európsky súdny dvor), vo veci Dietzinger ,C-45/96, zo dňa 17.03.1998, Bayerische Hypotheken-und Wechselbank AG c/a Dietzinger). Súd k tomuto záveru viedli myšlienky, že žalovaný v 2. rade ako fyzická osoba a jediný konateľ a spoločník žalovaného v 1. rade má úzke podnikateľské väzby vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a preto nemožno považovať žalovaného v 2. rade za spotrebiteľa, lebo prevzal ručenie za splnenie záväzku žalovaného v 1. rade (podporne súd odkazuje na rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo dňa 14.03.2013 vo veci C-419/11; rozhodnutie NS SR zo dňa 9.11.2016, sp. zn. 5Ndc/10/2016).
38. Z týchto argumentov súd dospel k záveru, že nemožno vyhovieť návrhu žalovaného v 2. rade nahliadať na neho ako na spotrebiteľa, slabšiu stranu, požívajúcu ochranu. Preto súd i ďalej vo svojej argumentácii zotrval v režime obchodného práva a neaplikoval právne predpisy upravujúce postavenie spotrebiteľa.
39. Z obsahu zmluvy o splátkovom úvere vyplýva výška úveru 15 000 v mene „euro“. Žalovaný v 2. rade na jednej strane popiera, že by mu žalobca vyplatil úver, avšak následne v ďalšom vyjadrení uvádza poskytnutie sumy vo forme kreditu. V prvom rade súd uvádza, že žalobca bol zaviazaný na plnenie voči žalovanému v 1. rade a nie žalovanému v 2. rade. Samotný žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril a nenamietal, že by mu nebol úver poskytnutý. Vzhľadom na vyjadrenia žalovaného v 2. rade si súd ustálil, že žalobca reálne poskytol sumu, na ktorú sa zaviazala 15 000 eur započítajúc si zmluvne dohodnutý spracovateľský poplatok. Súd prihliadal na to, že ani jeden žalovaný nepoprel zmluvne dohodnutý účel poskytnutia úveru („splatenie úveru zo zmluvy o kontokorentnom úvere s konkrétnym číslom“) ani že by účel splnený nebol.
40. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný v 1. rade nesplatil ani jednu splátku z poskytnutého úveru a ani dodatočne na výzvu. Žalovaný v 1. rade sa k tomu nevyjadril , čo súd hodnotí ako nepopretie tvrdenia žalobcu. Podporne ani žalovaný v 2. rade netvrdil, že by ako ručiteľ po výzve zaplatil za dlžníka jeho dlh. Z toho potom vyplýva, že žiadna splátka uhradená nebola. Súd dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade sa dostal do omeškania so splácaním splátok. Žalobca preukázateľne písomne vyzval žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy 15.400,35 eur najneskôr do 5 kalendárnych dní a zároveň vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 19.5.2018. Súd mal podacím hárkom Slovenskej pošty, a.s. preukázané, že žalobca dal pre žalovaného v 1. rade predmetnú výzvu na poštovú prepravu dňa 21.5.2018 . Pre nesplatenie úveru žalovaným v 1. rade žalobca preukázateľne písomne vyzval žalovaného v 2. rade na splatenie záväzku 15.443,92 eur a výzvu dal žalobca na poštovú prepravu (podací hárok je na čl. 60) tiež dňa 21.5.2018. Ďalšiu písomnú výzvu prevzal ručiteľ dňa 10.7.2018. Nesplnením si záväzku sa dostali obaja žalovaní do omeškania. V dôsledku omeškania s úhradou mesačných splátok došlo zo strany žalobcu k zosplatneniu úveru záväzku dňom 19.5.2018, o čom bol každý z žalovaných informovaný podaním nazvaným ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 21.5.2018“ a dlžná suma bola vymedzená vo výške 15.400,35 eur . 41. Žalobca a žalovaný v 1. rade sa v zmluve dohodli, že poskytnutý úver bude úročený úrokovou sadbou 11,9 % ročne , zmluvné strany si dohodli úrok z omeškania 25 % ročne, mesačnú splátku 417 eur, každú splátku splatnú v posledný bankový deň v mesiaci (špecifikovaný v čl. V, ods. 5.1. zmluvy). Celý dlh bol zosplatnený dňa 19.5.2018 a žalovaní boli vyzvaní na dodatočné zaplatenie do 5 kalendárnych dní. Predmetná výzva s oznamom o zosplatnení bola daná žalovaným na poštovú prepravu 21.5.2015. Keďže žalovaní dlžnú sumu neuhradili riadne a včas, žiada žalobca oprávnene zaplatiť okrem istiny aj zákonný úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 15.012 eur od 31.5.2018 do zaplatenia, ktorý mu súd tiež priznal. Vzhľadom na dôvodnosť uplatnenej pohľadávky žalobcu mu súd na jeho žiadosť priznal aj paušálnu náhradu nákladov 40 eur podľa § 369c ods. 1 ObZ. Súd uložil povinnosť žalovaným zaplatiť pohľadávku s úrokom z omeškania a paušálnu náhradu v lehote 15 dní ( nie 3 v zmysle žaloby) z dôvodu vytvorenia časového priestoru, aby mohli žalovaní priznanú sumu uhradiť. Žalovaný v 1. rade vystupuje ako dlžník a žalovaný v 2. rade ako ručiteľ, preto súd určil, že v rozsahu splnenia povinnosti jedným žalovaným zaniká platobná povinnosť druhému žalovanému.
42. K námietkam žalovaného v 2. rade poňatých do jeho odporu súd dodáva, že žalobca nemal povinnosť zaslať žalovaným faktúru, lebo na to nebol zaviazaný v zmluve o splátkovom úver a v dohode o ručení. Námietka žalovaného v 2. rade o nedostatku miestnej príslušnosti OS Banská Bystrica je nedôvodná, lebo zmysle § 2 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní je kauzálne príslušný tento súd. Až na žiadosť žalobcu dôjde k postúpeniu veci na príslušný súd v zmysle Civilného sporového poriadku ( §14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní). Žalovaný v 2. rade tvrdí, že bol pri podpise zmluvy oklamaný žalobcom, lebo mu neposkytol žiadne finančné prostriedky, avšak z obsahu zmluvy o splátkovom úvere vyplýva záväzok žalobcu poskytnúť úver žalobcovi v 1. rade ako dlžníkovi. Preto i táto námietka žalovaného v 2. rade je nedôvodná. Žalovaný v 2. rade uvádza v odpore, že zmluvu podpísal za nevýhodných podmienok, ale presne ich súdu nešpecifikoval, t. j. ktoré boli pre neho ako ručiteľa právnickej osoby nevýhodné, preto sa súd týmto argumentom ďalej nezaoberal. Žalovaný v 2. rade ďalej v odpore označil výšku odmeny právneho zástupcu žalobcu za nedôvodnú, ale ničím konkrétnym neuviedol v čom vidí nedôvodnosť, preto sa súd touto námietkou ani nemohol zaoberať. Namietal žalobcom účtované poplatky za vedenie účtu za spracovanie úveru všeobecne ich hodnotiac za rozporné s dobrými mravmi odvolávajúc sa na rozsudok KS Prešov z 21.11.2012 sp. zn .18Co 109/2011. Súd dodáva, že žalovaný v 2. rade svoju obranu poňal ako subjekt spotrebiteľa, preto i súd má za to, že predmetné zmluvne dohodnuté poplatky za vedenie účtu si žalobca účtuje oprávnene vzhľadom na obchodnoprávny vzťah.
43. Žalovaný v 2. rade žiadal vykonať dôkazy: 1) žiadať bankovú knihu žalobcu ( za účelom preukázania, z akých zdrojov poskytol údajný úver); 2) vykonať znalecké dokazovanie z odboru financií a bankovníctva; 3) výsluch svedka: regulátora bankového trhu, Národnú banku Slovenska ( za účelom osvedčenia mechanizmu poskytovania bankových úverov v frakčnom bankovníctve na Slovensku).; 4) použiť ako listinné dôkazy obsahy článkov a obsahy názorov konkrétnych autorov ( v ods. 6 odôvodnenia rozsudku sú odkazy na články na internete). Súd sa s týmito návrhmi vysporiadal nasledovne: 1) Žalobca žiadal predložiť bankovú knihu žalobcu (bez konkrétnej špecifikácie časového obdobia). Z obsahu výpisu bankovej knihy žalobcu zo dňa 18.7.2018 vo vzťahu k žalovanému v 1. rade mal súd preukázané aká bola výška poskytnutého úveru (15 000 eur) a aká suma ostáva na splatenie k 1.7.2018. Tieto skutočnosti potom aj viedli súd k tomu, že nepripustil dôkaz navrhnutý žalobcom majúc na pamäti aj bankové tajomstvo banky, vyhodnotil ho ako dôkaz nadbytočný a druhotne aj z dôvodu, že nebolo špecifikované obdobie, ktorého sa má banková kniha týkať. Preukazovanie bankou knihou zdroja, z ktorého bol poskytnutý úver nie je pre toto konanie ani podstatné z dôvodu, že predmetom konania je zaplatenie poskytnutej a nesplatenej sumy a nie je podstatné, z akých zdrojov žalobca úver financoval. 2) Návrh žalovaného v 2. rade na vykonanie dokazovania ustanovením znalca z odvetvia financie a bankovníctva súd nepripustil z dôvodu, že jednak žalovaný v 2. rade súdu konkrétne v súvislosti s týmto jeho konkrétnym prípadom ( súvisiace ale s jeho záväzkovo - právnym vzťahom s žalobcom) nešpecifikoval, na čo konkrétne by mal znalec odpovedať v tomto konkrétnom prípade a súd sám nehodnotí navrhnutý dôkaz za taký dôkaz, ktorý by pre svoje rozhodnutie v tomto konaní potreboval. 3) Súd nepripustil ani návrh na výsluch svedka: „regulátora bankového trhu, NBS“ z dôvodu, že výsledok tohto dôkazu by neprispel k rozhodnutiu v tejto konkrétnej veci. Spôsob hospodárenia s finančnými prostriedkami je vecou a bankovým tajomstvom banky a predmetom tohto konania ani v rámci predbežnej otázky nemôže byť skúmanie všeobecného mechanizmu poskytovania bankových úverov na Slovensku. 4) Súd sa podrobne oboznámil s obsahom všetkých článkov, ktoré žalovaný v 2. rade predložil súdu buď vycitované či s odkazom na internetovú stránku a dospel k záveru, že ide len o všeobecné teórie konkrétnych osôb, pričom súd nemal preukázané, že niektorý z autorov by bol znalcom (s guľatou pečiatkou) a v konečnom dôsledku ani jeden článok sa netýkal tohto konkrétne prejednávaného sporu.
44. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
47. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi v konaní priznal plnú náhradu trov konania (100%).
48. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.
49. Záverom súd dodáva, že podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku nesplateného úveru či výšku poplatkov, preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. z týchto dôvodov sa súd ani nezaoberal názormi či kredit v banke v prospech klienta ( dlžníka) je zákonným platidlom alebo nie, lebo žalovaný v 2. rade vychádzal len z rôznych vedeckých článkov a nie z právnych predpisov. pre súd bolo podstatné, že zmluve mali zmluvné strany dohodnutú sumu v mene „euro“ a žalobca aj požadoval vrátiť sumu v „eurách“.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).