Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Sa-44-2021.pdf
PDF · 90.09 KB
Case nature
Subarea
23Sa/44/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: H. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., C. mlynská XXX/XX, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Bratislava, Šagátova 1, o žalobe proti nečinnosti žalovaného zo dňa 16. 06. 2021, takto
rozhodol:
Súd žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16. 06. 2021 spolu s jej prílohami, doručenou dňa 21. 06. 2021, domáhal uloženia povinnosti žalovanému, aby z úradnej povinnosti do 14 dní od doručenia rozhodnutia súdu priznal a vyplatil žalobcovi 13. dôchodok.
2. Žalobca v zmysle ustanovenia § 242 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) podal žalobu pre nečinnosť žalovaného pre jeho nekonanie - nepriznanie 13. starobného dôchodku v zmysle zákona č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 296/2020 Z. z.“).
Žalobca k 30. 11. 2020 poberal výsluhový príspevok, na ktorý mu vznikol nárok od roku 1997 a po ukončení služby mu bol priznaný a vyplácaný, pričom od 01. 07. 2002 bol prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“). Podľa žalobcu tieto zákonom dané dôkazy jednoznačne dokazujú jeho oprávnenosť nároku na 13. dôchodok podľa § 2 písm. b) zákona č. 296/2020 Z. z.
Keďže žalovaný nepriznal žalobcovi 13. dôchodok, dňa 20. 01. 2021 podal sťažnosť na nadriadený orgán žalovaného, a to Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalovaný mu listom č. GR- ZVJS-d-11817/14-2021 zo dňa 26. 02. 2021 označeným ako Pavol Križák - odpoveď na podanie zo dňa 20. 01. 2021 odôvodnil nepriznanie 13. starobného dôchodku podľa § 2 písm. a), b) a c) zákona č. 296/2020 Z. z. Z dôvodu nespokojnosti s vybavením žiadosti zo dňa 20. 01. 2021, v zmysle § 22 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach podal dňa 17. 03. 2021 sťažnosť adresovanú Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré ju doposiaľ nevybavilo.
Oprávnenosť žaloby žalobca odôvodňuje v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 a § 2 písm. e) SSP. Nečinnosť žalovaného podľa názoru žalobcu spočíva v tom, že nerozhodol v zákonom určenom termíne o vzniknutom nároku na 13. starobný dôchodok podľa § 4 zákona č. 296/2020 Z. z. a v mesiaci november 2020 nevyplatil 13. starobný dôchodok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 296/2020 Z. z. Preto navrhuje
správnemu súdu, aby uložil žalovanému povinnosť, aby z úradnej povinnosti do 14 dní od doručenia rozhodnutia súdu priznal a vyplatil žalobcovi 13. starobný dôchodok.
3. Správny súd uznesením zo dňa 18. 08. 2021 vyzval žalovaného na podanie vyjadrenia k žalobe zo dňa 16. 06. 2021 a predložil administratívny spis, ktorý vedie v predmetnej veci v zmysle príslušných ustanovení SSP.
4. Podaním zo dňa 08. 09. 2021, doručeným správnemu súdu dňa 13. 09. 2021, žalovaný podal vyjadrenie k žalobe, podal námietku nesplnenia podmienky konania a predložil fotokópiu administratívneho spisu.
Ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného, nečinnosť žalovaného spočíva v tom, že žalobca v zmysle § 4 zákona č. 296/2020 Z. z. nerozhodol v zákonom určenom termíne o nároku na 13. dôchodok, ktorý mal žalovaný žalobcovi v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 296/2020 Z. z. vyplatiť v mesiaci november 2020. Nakoľko k výplate zo strany žalovaného neprišlo, žalovaný si uplatňuje svoj nárok na súde. Uvedené žalobca založil na nesprávnom právnom posúdení veci, svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, neoznačil dôkazy, ako aj nezohľadnil podstatnú okolnosť, a to, že žalobcovi nebol priznaný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, ktorý bol v jeho prípade prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok, ktorý sa žalobcovi vyplácal v novembri 2020. Žalovaný tvrdenia žalobcu popiera a považuje ich za sporné.
Žalovaný z vlastného podnetu začal konanie o nároku na 13. dôchodok podľa § 7 ods. 3 zákona č. 296/2020 Z. z. automatizovaným spôsobom priznal a vyplatil dávku 13. dôchodku skupine poberateľov výsluhového zabezpečenia, ktorí spĺňali podmienky nároku na túto dávku v zmysle § 2 zákona č. 296/2020 Z. z., teda nevyhotovil písomné rozhodnutia. Žalovaný však do žiadnej z troch skupín poberateľov definovaných ustanovením § 2 zákona č. 296/2020 Z. z. nepatrí, preto žalovanému nevyplýva zo zákona č. 296/2020 Z. z. povinnosť začať administratívne konanie o 13. dôchodku vo vzťahu k žalobcovi, pretože žalobca v decembri 2020 nepoberal dávku, ku ktorej patrí 13. dôchodok (§ 11 ods. 1 a 2 zákona č. 296/2020 Z. z.), teda nesplnil podmienku uvedenú v § 2 písm. b) zákona č. 296/2020 Z. z., pretože žalobcov vyplácaný výsluhový dôchodok nebol prekvalifikovaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z. zo starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku, dôchodku za výsluhu rokov, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku priznaného podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení.
Žalobca síce v decembri 2020 bol poberateľom výsluhového dôchodku, avšak jeho výsluhový dôchodok bol prekvalifikovaný z príspevku za službu podľa § 124 ods. 3 písm. d) zákona č. 328/2002 Z. z. Nakoľko sa však príspevok za službu nenachádza v právnej úprave zákona č. 296/2020 Z. z., ktorým zákonodarca vymedzil rozsah dávok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, ku ktorým vznikol nárok na 13. dôchodok, žalobcovi dávka 13. dôchodku nepatrí a nárok mu nevznikol.
Príspevok za službu bol žalobcovi priznaný rozhodnutím žalovaného č. GR ZVJS-11817/30-98 z 09. 02. 1998 od 01. 02. 1998 podľa právnej úpravy zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len „zákon č. 410/1991 Zb.“).
Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení cituje ustanovenie § 284 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. zo štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) v znení ku dňu 24. 04. 2001, podľa ktorého sa príspevok za službu, na ktorý vznikol nárok podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona, považuje za príspevok podľa tohto zákona, a to vo výške, v akej sa vypláca ku dňu účinnosti tohto zákona. Preto od 01. 07. 2002 sa priznaný a vyplácaný príspevok za službu považuje za výsluhový dôchodok v súlade s § 124 ods. 3 písm. d) zákona č. 328/2002 Z. z.
Keďže konanie o 13. dôchodku začína z vlastného podnetu orgán verejnej správ, ktorý o 13. dôchodku rozhoduje a žalobca nepatril do skupiny poberateľov výsluhového dôchodku, žalobca nesplnil zákonné podmienky na 13. dôchodok. Žalovaný z tohto dôvodu nezačal v decembri 2020 správne konanie o žalobcovom 13. dôchodku.
V tejto súvislosti žalovaný posudzoval aj žalobcovo podanie zo dňa 20. 01. 2021, ktoré žalobca vyhodnotil ako nespôsobilé vyvolať právne účinky začatia správneho konania a žalobcovi odpovedal neformálnym listom č. GR ZVJS-d-11817/14-2021 z 26. 02. 2021, v ktorom vysvetli žalobcovi všetky dôvody, pre ktoré nesplnil podmienky nároku na 13. dôchodok a vec považoval za ukončenú. Podľa názoru žalovaného písomnosť č. GR ZVJS-d-11817/14-2021 z 26. 02. 2021 nie je možné posudzovať za oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu (zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach).
Žalovaný ďalej vzniesol námietku nesplnenia podmienky konania, ktorá, ako odôvodňuje vo svojom vyjadrení, spočíva v neodstrániteľnej procesnej prekážke na strane žalobcu. Žalobca nebol účastníkom konania, pričom len účastník konania sa môže úspešne domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy žalobou a len v začatom administratívnom konaní o 13. dôchodku. Žalovaný taktiež poukazuje na ustanovenie § 244 ods. 1 SSP, a to v súvislosti so žalobcom nepreukázaným prostriedkom nápravy, čo je dôvodom pre zastavenie konania.
Žalovaný považuje navrhovaný petit žalobcu za nesúladný s ustanovením § 250 ods. 1 a 2 SSP. Preto žalovaný považuje správnu žalobu zo dňa 16. 06. 2021 v celom rozsahu za nedôvodnú a navrhuje, aby ju správny súd zamietol.
5. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a d) SSP na účely tohto zákona sa rozumie:
- administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,
- nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.
Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy.
Podľa § 10 SSP na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné krajské súdy, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
Podľa § 242 ods. 2 SSP odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor.
Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. Prokurátor môže podať žalobu podľa § 242, ak orgán verejnej správy zostal nečinný aj po upozornení prokurátora. Zainteresovaná verejnosť môže podať žalobu, ak orgán verejnej správy je nečinný v administratívnom konaní týkajúcom sa vecí životného prostredia podľa osobitného predpisu a súčasne neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 296/2020 Z. z. v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom príslušný útvar sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhoduje o 13. dôchodku poberateľa dôchodku podľa § 2 písm. a), ak poberateľovi dôchodku podľa § 2 písm. a) vypláca dôchodok úrad, podľa § 2 písm. b) a c).
Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 296/2020 Z. z. konanie o 13. dôchodku sa začína z podnetu orgánu verejnej správy, ktorý o 13. dôchodku rozhoduje.
Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 296/2020 Z. z. o priznaní 13. dôchodku sa nevyhotovuje písomné rozhodnutie; správny poriadok sa vzťahuje primerane.
6. Legálna definícia nečinnosti orgánu verejnej správy je obsiahnutá v § 3 ods. 1 písm. d) SSP, podľa ktorej sa nečinnosťou orgánu stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Predpokladom nečinnosti je teda vždy protiprávnosť ako pasivita orgánu verejnej správy, ktorá je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou konať. Takáto povinnosť vyplýva z konkrétneho zákonného ustanovenia, pretože pôsobnosť orgánov verejnej správy vrátane lehôt, v rámci ktorých sa má realizovať, je v zásade upravená v zákonnej forme. V predmetnej veci je týmto zákonným ustanovením vyššie citované ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) v spojení s § 7 ods. 3 zákona č. 296/2020 Z. z.
7. Zákon rozlišuje dva druhy nečinnosti, a to nečinnosť v začatom administratívnom konaní a nezačatie administratívneho konania. Ako zo žaloby vyplýva, žalobca namieta nečinnosť žalovaného spočívajúcu v nezačatí administratívneho konania z úradnej povinnosti, ktorá žalovanému vyplýva z ustanovenia § 7 ods. 3 zákona č. 296/2020 Z. z. Žalovaný teda v rámci konania o 13. dôchodku nevykonal z vlastného podnetu voči žalobcovi žiadny úkon, nepriznal a nevyplatil mu 13. dôchodok ako osobe oprávnenej na jeho výplatu, čo žalovaný odôvodnil tým, že konanie o nároku na 13. dôchodok začal automatizovaným spôsobom. Žalovaný mohol v súlade so zákonom č. 296/2020 Z. z. priznať a vyplatiť dávku 13. dôchodku, a teda začať konanie o priznaní 13. dôchodku, len voči poberateľovi výsluhového zabezpečenia, ktorý spĺňal podmienky nároku na túto dávku v zmysle § 2 zákona č. 296/2020 Z. z. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie žalovaného, podľa ktorého žalobca do žiadnej z troch skupín poberateľov definovaných ustanovením § 2 zákona č. 296/2020 Z. z. nepatrí a preto žalovanému nevyplynula zo zákona č. 296/2020 Z. z. povinnosť začať administratívne konanie o 13. dôchodku vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca v decembri 2020 nepoberal dávku, ku ktorej patrí 13. dôchodok (§ 11 ods. 1 a 2 zákona č. 296/2020 Z. z.), teda nesplnil podmienku uvedenú v § 2 písm. b) zákona č. 296/2020 Z. z.
8. Ako z predloženého administratívneho spisu vyplýva, žalobcovi bol rozhodnutím žalovaného č. GR ZVJS - 11817/30-98 zo dňa 09. 02. 1998 priznaný príspevok za službu podľa § 119 a nasl. zákona č. 410/1991 Zb., rozhodnutím žalovaného č. GR ZVJS - 11817/30-98 zo dňa 25. 06. 1998 podľa § 211 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. priznaný výsluhový príspevok a následne rozhodnutím č. GR ZVJS-11817/30-01 zo dňa 01. 07. 2022 bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 124 ods. 3 písm. d) zákona č. 328/2002 Z. z. o prekvalifikovaní výsluhového príspevku na výsluhový dôchodok od 01. 07. 2002. Pretože žalobcov vyplácaný výsluhový dôchodok nebol prekvalifikovaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z. zo starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku, dôchodku za
výsluhu rokov, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku priznaného podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, nesplnil podmienku nároku na 13. dôchodok (§ 2 zákona č. 296/2020 Z. z.).
9. Krajský súd v Nitre sa v predmetnom konaní zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu ako základnou procesnou podmienkou konania pred správnym súdom.
10. Tunajší súd konštatuje, že z citovaného ustanovenia § 242 ods. 2 SSP vyplýva, že výlučnú žalobnú legitimáciu na podanie žaloby voči nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v nezačatí administratívneho konania z úradnej povinnosti má len prokurátor, pričom jej uplatneniu musí predchádzať nevyhovenie skôr podanému upozorneniu prokurátora. Žiadny iný subjekt nie je oprávnený domáhať sa určenia nečinnosti orgánu verejnej správy v prípade nezačatia administratívneho konania z úradnej povinnosti.
11. Podstatou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy je totiž odstránenie existujúcej nečinnosti a nie jej určovanie, ako je tomu pri žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Zároveň nepatrí do právomoci súdu, aby uložil povinnosť žalovanému, aby z úradnej povinnosti rozhodol, priznal a vyplatil žalobcovi 13. dôchodok, pretože tým by neprístupným spôsobom zasahoval do činnosti žalovaného, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi. Nezačatie konania o 13. dôchodku voči žalobcovi, preto nemôže prestavovať nečinnosť orgánu verejnej správy.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby zo dňa 16. 06. 2021, nakoľko jediným aktívne legitimovaným subjektom na jej podanie je prokurátor v súlade s ustanovením § 242 ods. 2 SSP. Z uvedeného dôvodu rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a správnu žalobu žalobcu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, t. j. z dôvodu, že bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
13. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.