Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-56-2018.pdf
PDF · 80.74 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/56/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madáraszovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., N. XXX, právne zastúpený: JUDr. Martin Ganczner, advokát, so sídlom v Nových Zámky, Forgáchova bašta 7 och proti žalovanej: W.. G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Z. XXX, právne zastúpená: Mgr. Ladislav Poloma, advokát, so sídlom v Nových Zámkoch, Turecká 24 o zaplatenie 15. 000,- eur, o odvolaní žalovanej proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 10C/343/2016-69 zo dňa 19. októbra 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvej inštancie určil, že základ uplatneného procesného nároku žalobcu je daný s tým, že o výške nároku a o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým súd rozhodne o celom uplatnenom procesnom nároku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 149 ods. 4, § 100 ods. 1, § 101 OZ ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že v danom spore boli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom podľa § 214 ods. 1 CSP. Vhodnosť vydať medzitýmny rozsudok vzhliadol v tom, že je účelnejšie a hospodárnejšie sa v prvom rade vysporiadať so základom uplatneného nároku, obzvlášť po tom, čo žalovaná opakovane vzniesla námietku premlčania. Zohľadnil skutočnosť, že v prípade premlčania nároku by vôbec nebolo potrebné sa zaoberať výškou uplatneného nároku, preto vyriešenie základu uplatneného nároku považoval pre ďalší postup v konaní za rozhodujúci. Považoval za preukázané, že strany sporu žili v manželstve v období od 22.09.1984 do 26.02.2011, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok tunajšieho súdu 10C/17/2011-14 zo dňa 08.02.2011 o rozvode manželstva . Počas trvania manželstva, a to dňa 21.05.1990 stranám vzniklo právo spoločného nájmu manželov k družstevnému bytu, nachádzajúceho sa v I. E., J. N. XX, byt č. XX a zároveň aj spoločné členstvo v bytovom družstve. Po rozvode manželstva, teda od 26.02.2011 medzi stranami neprebiehalo konanie o vyporiadaní BSM po rozvode manželstva a zároveň medzi nimi nedošlo ani k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 5C/142/2012-95 zo dňa 18.06.2013 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre 25Co/79/2014-114 zo dňa 19.11.2014, právoplatným dňa 22.12.2014 bolo zrušené právo spoločného nájmu strán k bytu č. XX v I. E., na ulici J. N. XX, a za výlučnú nájomkyňu a členku družstva bola určená žalobkyňa. Žalovanému nebolo priznané právo na bytovú náhradu, pričom konanie o vzájomnej žalobe o zaplatenie 15 000,- eur bolo zastavené. Zdôraznil, že pokiaľ po rozvode manželstva strany neuzatvorili dohodu o vyporiadaní ich BSM do troch rokov od zániku manželstva a ani žiadna zo stráne nepodala žalobu na súd o vyporiadaní ich BSM v tejto lehote, a zároveň ak stranám za trvania manželstva vzniklo právo spoločného nájmu manželov a aj spoločné členstvo v bytovom družstve, tak vyporiadanie členského podielu je možné vykonať v samostatnom konaní. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovanej,
ktorá vychádzala z názoru, že žalobca mohol včas uplatniť najneskôr do troch rokov od právoplatnosti rozsudku o ich rozvode, teda do 26.02.2014 prijal záver, že námietka premlčania nie je dôvodná. V tejto súvislosti poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/7/2013 zo dňa 26.04.2013, podľa ktorého všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 OZ začne plynúť dňom, nasledujúcim potom, čo došlo k zrušeniu práva spoločného nájmu manželov k družstevnému bytu, pričom v tomto spore k tomu došlo dňa 22.12.2014, kedy nadobudol právoplatnosť potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Nitre 25Co/79/2014 zo dňa 19.11.2014 a konanie vedené v tomto spore bolo začaté dňa 07.12.2016, teda včas a ešte pred uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby. K ďalším argumentom žalovanej uviedol, že žaloba je vypracovaná jasne a určito, že spĺňa všetky náležitosti a to tak všeobecné náležitosti uvedené v § 127 ods. 1 CSP, ako aj osobitné náležitosti žaloby podľa § 132 ods. 1, 2, 3 k § 133 ods. 1 CSP. Konštatoval, že prílišný formalizmus v súdenej veci nie je na mieste a je nutné zdôrazniť, že ani za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a rovnako tak ani za účinnosti Civilného sporového poriadku právna kvalifikácia uplatneného nároku nebola a ani nie je náležitosťou žaloby. Na podporu svojich záverov poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 183/2010 zo dňa 28.06.2012 a rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/2380/2007 zo dňa 22.05.2008.
2. Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bránila sa tým, že svoj členský podiel v bytovom družstve, ktorého vyporiadanie je predmetom konania, nadobudla ešte za sloboda v roku 1983 od svojej matky K.j, ktorým tvrdením sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Poukázala na to, že predmetom konania je vyporiadanie hodnoty členského podielu v bytovom družstve, ktorý sporové strany nadobudli za trvania manželstva spoločne ako manželia a preto aj k vyporiadaniu hodnoty členského podielu v bytovom družstve malo dôjsť v rámci vyporiadania BSM manželov. Žiadala zohľadniť, že žalobca podal žalobu oneskorene, teda až po márnom uplynutí 3 ročnej lehoty , preto jeho nárok je premlčaný a z tohto dôvodu mal súd žalobu zamietnuť. 3.Po uplynutí lehoty na podanie odvolania žalovaná podaním zo dňa 27.12.2017 doplnila žalobkyňa podané odvolanie, v ktorom uviedla, že spoločné členstvo v družstve nezaniklo do 3 rokov od zániku manželstva. Žalobca sa môže od žalovanej domáhať zaplatenia polovice hodnoty členského podielu z titulu vyporiadania spoločného majetkového práva transformovaného zákonnou domnienkou podľa § 149 ods. 4 OZ do režimu podielového spoluvlastníctva. Ide už len o majetkové právo jedného z manželov, voči druhému , ktoré možno na súde uplatniť po prvýkrát v deň, keď nastali účinky domnienky podľa § 149 ods. 4, t. j. v deň keď uplynuli 3 roky od zániku manželstva. Preto týmto dňom, t. j. 26.2.2011 začala plynúť aj všeobecná 3 ročná premlčacia lehota ustanovená v § 101 OZ, keďže na uplatnenie tohto práva nie je premlčacia lehote ustanovená osobitne ( rozsudok NS ČR z 31.03.2004, sp. zn. 22 Cdo 590/2003). 4.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je treba podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť. 5.Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. 6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol na základe vykonaných dôkazov a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom vec aj správne právne posúdil. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré žalovaná uviedla, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právo spoločného nájmu k trojizbovému bytu a spoločné členstvo v družstve vzniklo stranám sporu počas trvania manželstva. Z uvedeného dôvodu v zmysle ust. § 705 ods. 2 druhá veta OZ súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18.06.2013 č.k. 5C/142/2012-95, ktorým zrušil stranám sporu právo spoločného nájmu k trojizbovému bytu zároveň určil, že výlučnou nájomkyňou a členkou družstva bude žalovaná. Tento rozsudok v dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Nitre ako súd odvolací potvrdil a to rozsudkom zo dňa 19. novembra 2014 č.k. 25Co/79/2014-114, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2014. Otázka vzniku spoločného nájmu strán sporu k trojizbovému bytu a
spoločného členstva v družstve bola už súdom právoplatne vyriešená, preto nemohla byť opätovne riešená v tomto konaní. Pri rozhodovaní sporu súd prvej inštancie správne vychádzal z toho záveru, že stranám sporu vzniklo pridelením trojizbového bytu právo spoločného nájmu bytu a spoločné členstvo v bytovom družstve a po rozvode manželstva sa stala výlučnou nájomkyňou a členkou družstva žalovaná. S ohľadom na tieto závery potom súd nemohol prihliadnuť na obranu žalovanej v tom smere, že ešte pred uzatvorením manželstva jej vzniklo právo na uzavretie zmluvy o nájme bytu, na základe ktorého sa stala nájomkyňou garsónky, ktorú následne po uzatvorení manželstva vymenili za dvojizbový a neskôr za trojizbový byt. 7.Podľa názoru odvolacieho súdu aj vo vzťahu k plynutiu premlčacej lehoty je právny záver súdu prvej inštancie správny. Do právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení práva spoločného nájmu bytu a rozhodnutia súdu o tom, ktorý z bývalých manželov bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu nemôže s úspechom druhý z bývalých manželov uplatniť svoje majetkové právo titulom vyporiadania hodnoty členského podielu v bytovom družstve na súde. Premlčacia lehota na uplatnenie tohto nároku preto môže začať plynúť najskôr nasledujúci deň po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o zrušení práva spoločného nájmu bytu . V danom spore ako správne konštatoval súd prvej inštancie bola žaloba podaná dňa 07.12.2016 , pričom rozsudok súdu o zrušení práva spoločného nájmu bytu a rozhodnutí súdu o tom, ktorý z bývalých manželov bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2014.Trojročná premlčacia lehota teda začala plynúť dňa 23.12. 2014 a jej skončenie by pripadlo na deň 23.12.2017. Z uvedeného je teda nepochybné, že žalobca podal žalobu včas v rámci trojročnej premlčacej lehoty. Odvolací súd sa nepriklonil k tvrdeniu žalovanej, že trojročná premlčacia lehota začala žalobcovi plynúť nasledujúci deň po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva t.j. 27.02.2011. Ust. § 705 ods. 2 OZ totiž výslovne uvádza, za akých podmienok môže prísť súčasne so zánikom manželstva aj k zániku práva spoločného nájmu bytu ust. § 705 ods. 2 prvá veta OZ, pričom o takýto prípad v danom spore nejde. V tomto spore bolo teba vychádzať z toho záveru, že k zrušeniu práva spoločného nájmu bytu došlo podľa § 705 ods. 2 druhá veta OZ, preto aj premlčacia lehota na uplatnenie práva na vyporiadanie hodnoty mohla začať plynúť až nasledujúci deň po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku súdu o zrušení práva spoločného nájmu bytu. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
8.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).