Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/56/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madáraszovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., N. XXX, právne zastúpený: JUDr. Martin Ganczner, advokát, so sídlom v Nových Zámky, Forgáchova bašta 7 och proti žalovanej: W.. G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Z. XXX, právne zastúpená: Mgr. Ladislav Poloma, advokát, so sídlom v Nových Zámkoch, Turecká 24 o zaplatenie 15. 000,- eur, o odvolaní žalovanej proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 10C/343/2016-69 zo dňa 19. októbra 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvej inštancie určil, že základ uplatneného procesného nároku žalobcu je daný s tým, že o výške nároku a o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým súd rozhodne o celom uplatnenom procesnom nároku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 149 ods. 4, § 100 ods. 1, § 101 ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že v danom spore boli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom podľa § 214 ods. 1 CSP. Vhodnosť vydať medzitýmny rozsudok vzhliadol v tom, že je účelnejšie a hospodárnejšie sa v prvom rade vysporiadať so základom uplatneného nároku, obzvlášť po tom, čo žalovaná opakovane vzniesla námietku premlčania. Zohľadnil skutočnosť, že v prípade premlčania nároku by vôbec nebolo potrebné sa zaoberať výškou uplatneného nároku, preto vyriešenie základu uplatneného nároku považoval pre ďalší postup v konaní za rozhodujúci. Považoval za preukázané, že strany sporu žili v manželstve v období od 22.09.1984 do 26.02.2011, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok tunajšieho súdu 10C/17/2011-14 zo dňa 08.02.2011 o rozvode manželstva . Počas trvania manželstva, a to dňa 21.05.1990 stranám vzniklo právo spoločného nájmu manželov k družstevnému bytu, nachádzajúceho sa v I. E., J. N. XX, byt č. XX a zároveň aj spoločné členstvo v bytovom družstve. Po rozvode manželstva, teda od 26.02.2011 medzi stranami neprebiehalo konanie o vyporiadaní BSM po rozvode manželstva a zároveň medzi nimi nedošlo ani k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 5C/142/2012-95 zo dňa 18.06.2013 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre 25Co/79/2014-114 zo dňa 19.11.2014, právoplatným dňa 22.12.2014 bolo zrušené právo spoločného nájmu strán k bytu č. XX v I. E., na ulici J. N. XX, a za výlučnú nájomkyňu a členku družstva bola určená žalobkyňa. Žalovanému nebolo priznané právo na bytovú náhradu, pričom konanie o vzájomnej žalobe o zaplatenie 15 000,- eur bolo zastavené. Zdôraznil, že pokiaľ po rozvode manželstva strany neuzatvorili dohodu o vyporiadaní ich BSM do troch rokov od zániku manželstva a ani žiadna zo stráne nepodala žalobu na súd o vyporiadaní ich BSM v tejto lehote, a zároveň ak stranám za trvania manželstva vzniklo právo spoločného nájmu manželov a aj spoločné členstvo v bytovom družstve, tak vyporiadanie členského podielu je možné vykonať v samostatnom konaní. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovanej,

ktorá vychádzala z názoru, že žalobca mohol včas uplatniť najneskôr do troch rokov od právoplatnosti rozsudku o ich rozvode, teda do 26.02.2014 prijal záver, že námietka premlčania nie je dôvodná. V tejto súvislosti poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/7/2013 zo dňa 26.04.2013, podľa ktorého všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 začne plynúť dňom, nasledujúcim potom, čo došlo k zrušeniu práva spoločného nájmu manželov k družstevnému bytu, pričom v tomto spore k tomu došlo dňa 22.12.2014, kedy nadobudol právoplatnosť potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Nitre 25Co/79/2014 zo dňa 19.11.2014 a konanie vedené v tomto spore bolo začaté dňa 07.12.2016, teda včas a ešte pred uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby. K ďalším argumentom žalovanej uviedol, že žaloba je vypracovaná jasne a určito, že spĺňa všetky náležitosti a to tak všeobecné náležitosti uvedené v § 127 ods. 1 CSP, ako aj osobitné náležitosti žaloby podľa § 132 ods. 1, 2, 3 k § 133 ods. 1 CSP. Konštatoval, že prílišný formalizmus v súdenej veci nie je na mieste a je nutné zdôrazniť, že ani za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a rovnako tak ani za účinnosti Civilného sporového poriadku právna kvalifikácia uplatneného nároku nebola a ani nie je náležitosťou žaloby. Na podporu svojich záverov poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 183/2010 zo dňa 28.06.2012 a rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/2380/2007 zo dňa 22.05.2008.

2. Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bránila sa tým, že svoj členský podiel v bytovom družstve, ktorého vyporiadanie je predmetom konania, nadobudla ešte za sloboda v roku 1983 od svojej matky K.j, ktorým tvrdením sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Poukázala na to, že predmetom konania je vyporiadanie hodnoty členského podielu v bytovom družstve, ktorý sporové strany nadobudli za trvania manželstva spoločne ako manželia a preto aj k vyporiadaniu hodnoty členského podielu v bytovom družstve malo dôjsť v rámci vyporiadania BSM manželov. Žiadala zohľadniť, že žalobca podal žalobu oneskorene, teda až po márnom uplynutí 3 ročnej lehoty , preto jeho nárok je premlčaný a z tohto dôvodu mal súd žalobu zamietnuť. 3.Po uplynutí lehoty na podanie odvolania žalovaná podaním zo dňa 27.12.2017 doplnila žalobkyňa podané odvolanie, v ktorom uviedla, že spoločné členstvo v družstve nezaniklo do 3 rokov od zániku manželstva. Žalobca sa môže od žalovanej domáhať zaplatenia polovice hodnoty členského podielu z titulu vyporiadania spoločného majetkového práva transformovaného zákonnou domnienkou podľa § 149 ods. 4 do režimu podielového spoluvlastníctva. Ide už len o majetkové právo jedného z manželov, voči druhému , ktoré možno na súde uplatniť po prvýkrát v deň, keď nastali účinky domnienky podľa § 149 ods. 4, t. j. v deň keď uplynuli 3 roky od zániku manželstva. Preto týmto dňom, t. j. 26.2.2011 začala plynúť aj všeobecná 3 ročná premlčacia lehota ustanovená v § 101 OZ, keďže na uplatnenie tohto práva nie je premlčacia lehote ustanovená osobitne ( rozsudok NS ČR z 31.03.2004, sp. zn. 22 Cdo 590/2003). 4.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je treba podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdiť. 5.Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. 6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol na základe vykonaných dôkazov a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom vec aj správne právne posúdil. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré žalovaná uviedla, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právo spoločného nájmu k trojizbovému bytu a spoločné členstvo v družstve vzniklo stranám sporu počas trvania manželstva. Z uvedeného dôvodu v zmysle ust. § 705 ods. 2 druhá veta súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18.06.2013 č.k. 5C/142/2012-95, ktorým zrušil stranám sporu právo spoločného nájmu k trojizbovému bytu zároveň určil, že výlučnou nájomkyňou a členkou družstva bude žalovaná. Tento rozsudok v dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Nitre ako súd odvolací potvrdil a to rozsudkom zo dňa 19. novembra 2014 č.k. 25Co/79/2014-114, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2014. Otázka vzniku spoločného nájmu strán sporu k trojizbovému bytu a

spoločného členstva v družstve bola už súdom právoplatne vyriešená, preto nemohla byť opätovne riešená v tomto konaní. Pri rozhodovaní sporu súd prvej inštancie správne vychádzal z toho záveru, že stranám sporu vzniklo pridelením trojizbového bytu právo spoločného nájmu bytu a spoločné členstvo v bytovom družstve a po rozvode manželstva sa stala výlučnou nájomkyňou a členkou družstva žalovaná. S ohľadom na tieto závery potom súd nemohol prihliadnuť na obranu žalovanej v tom smere, že ešte pred uzatvorením manželstva jej vzniklo právo na uzavretie zmluvy o nájme bytu, na základe ktorého sa stala nájomkyňou garsónky, ktorú následne po uzatvorení manželstva vymenili za dvojizbový a neskôr za trojizbový byt. 7.Podľa názoru odvolacieho súdu aj vo vzťahu k plynutiu premlčacej lehoty je právny záver súdu prvej inštancie správny. Do právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení práva spoločného nájmu bytu a rozhodnutia súdu o tom, ktorý z bývalých manželov bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu nemôže s úspechom druhý z bývalých manželov uplatniť svoje majetkové právo titulom vyporiadania hodnoty členského podielu v bytovom družstve na súde. Premlčacia lehota na uplatnenie tohto nároku preto môže začať plynúť najskôr nasledujúci deň po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o zrušení práva spoločného nájmu bytu . V danom spore ako správne konštatoval súd prvej inštancie bola žaloba podaná dňa 07.12.2016 , pričom rozsudok súdu o zrušení práva spoločného nájmu bytu a rozhodnutí súdu o tom, ktorý z bývalých manželov bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2014.Trojročná premlčacia lehota teda začala plynúť dňa 23.12. 2014 a jej skončenie by pripadlo na deň 23.12.2017. Z uvedeného je teda nepochybné, že žalobca podal žalobu včas v rámci trojročnej premlčacej lehoty. Odvolací súd sa nepriklonil k tvrdeniu žalovanej, že trojročná premlčacia lehota začala žalobcovi plynúť nasledujúci deň po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva t.j. 27.02.2011. Ust. § 705 ods. 2 totiž výslovne uvádza, za akých podmienok môže prísť súčasne so zánikom manželstva aj k zániku práva spoločného nájmu bytu ust. § 705 ods. 2 prvá veta OZ, pričom o takýto prípad v danom spore nejde. V tomto spore bolo teba vychádzať z toho záveru, že k zrušeniu práva spoločného nájmu bytu došlo podľa § 705 ods. 2 druhá veta OZ, preto aj premlčacia lehota na uplatnenie práva na vyporiadanie hodnoty mohla začať plynúť až nasledujúci deň po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku súdu o zrušení práva spoločného nájmu bytu. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

8.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .