Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/18/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: P E R E X, a. s., Trnavská cesta 39/A, 831 04 Bratislava, IČO: 00 685 313, zast.: LEGAL PROFESIONALS, s.r.o., Sartorisova 12, 821 08 Bratislava, IČO: 36 857 998 proti žalovanému: Dubovský a Grančič, s.r.o., Zuby 293/1248, 900 21 Svätý Jur, IČO: 45 497 311 o zaplatenie sumy 324 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 36Cb/207/2016-59 zo dňa 19.4.2017 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. 36Cb/207/2016-59 zo dňa 19.4.2017 v napadnutej zamietajúce časti a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti zaplatenia sumy 324 zastavil (I. výrok). Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 324 eur od 9.2.2017 do 27.2.2017 a spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 324 eur od 9.2.2017 do 27.2.2017 (II. výrok). Prvoinštančný súd návrh v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 324 eur od 30.7.2016 do 8.2.2017 a v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 324 eur od 30.7.2016 do 8.2.2017 zamietol (III. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania (IV. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 14.10.2016 doručenou súdu dňa 14.10.2016 žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 324 eur s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe objednávky zo dňa 30.6.2016 uzatvorenej medzi žalobcom ako vydavateľom a žalovaným ako objednávateľom poskytol žalovanému zverejnenie plošnej inzercie v periodickej tlači vydávanej žalobcom, a to dňa 15.7.2016 vo vydaní denníka PRAVDA pod označením Varecha (č. 28/2016) inzerát pod XP160882/01. Žalobca žalovanému vyúčtoval vzájomne dohodnutú cenu za poskytnutie inzercie, a to následne vystavenou faktúrou č. 1131601155 splatnou dňa 29.7.2016 na sumu 324 eur. Žalovaný neuhradil dlžnú sumu, pričom od okamihu, kedy obdržal faktúru č. 1131501155 ani raz nenamietal oprávnenosť, správnosť resp. výšku vystavenej faktúry. Zmluvná pokuta pre prípad omeškania bola dohodnutá 0,05 % denne z fakturovanej čiastky. Súčasne si uplatnil paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Písomným podaním zo dňa 31.3.2017 zobral žalobca žalobu v časti zaplatenia istiny vo výške 324 eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, čo do príslušenstva a zmluvnej pokuty na žalobe zotrval.

3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, keď zmluvné strany dostatočne určite určili predmet svojich záväzkov, ktorými bol záväzok žalovaného zaplatiť peňažnú sumu a záväzok žalobcu zabezpečiť uvedenie textu zadaného žalovaným v Pravde v piatkovej prílohe Varecha. Z ftk. prílohy denníka Pravda Varecha č. 28/2016 mal konajúci súd za preukázané, že žalobca si riadne plnil svoj záväzok podľa zmluvy o zverejnení inzerátu. Ďalej konštatoval, že nebola tvrdená a teda ani preukázaná dohoda o splatnosti odplaty, a preto bol žalovaný povinný plniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho žalobca o plnenie požiadal (§ 340 ods. 2 Obchodného zákonníka). Z faktúry č. 1131601155 mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie sumy dňa 29.7.2016, avšak doručenie tejto faktúry nemal za preukázané pred začatím konania. Súd prvej inštancie mal potom faktúru ako prílohu žaloby za doručenú dňa 7.2.2017. Podľa § 325 Obchodného zákonníka ak si strany majú plniť vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila. Žalobca si svoj zmluvný záväzok riadne plnil, a preto sa oprávnene domáhal plnenia záväzku žalovaného. Žalovaný počas konania netvrdil, že úroky z omeškania alebo zmluvnú pokutu zaplatil, a teda nenavrhol vykonať a ani neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval zaplatenie tejto sumy, keď plnenie žalobcu v prospech žalovaného vo výške 324 eur mal súd za preukázané.

4. Prvoinštančný súd súčasne uviedol, že zmluva obsahovala tiež dohodu o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v určenej výške pre prípad porušenia povinnosti žalovaného zaplatiť kúpnu cenu riadne a včas (§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zmluvná pokuta bola dojednaná v zákonom vyžadovanej forme (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ďalej uviedol, že záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu je peňažným záväzkom vznikajúcim po splnení podmienok dohodnutých účastníkmi zmluvy. Splatnosť tohto záväzku nie je určená Občianskym zákonníkom ani Obchodným zákonníkom. Pokiaľ splatnosť zmluvnej pokuty nie je dohodnutá zmluvnými stranami (§ 340 ods. 1 Obchodného zákonníka), nastáva pri obchodno- právnych vzťahoch na základe § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to po tom ako veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a splnení podmienok na vznik práva na zaplatenie zmluvnej pokuty a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Žalovaný tak bol povinný zaplatiť po výzve žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, po tom ako porušil svoju povinnosť zaplatiť včas svoje peňažné záväzky. Žalobca nepreukázal doručenie takejto výzvy žalovanému Splatnosť záväzku žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu za omeškanie so zaplatením odplaty preto nastala po doručení žaloby s prílohami, medzi ktorými bola aj faktúra č. 1131601155, teda dňa 7.2.2017, kedy bola žaloba s prílohami doručená, a teda najneskôr dňa 8.2.2017 ako bez zbytočného odkladu mal žalovaný plniť, nasledujúci deň a to 9.2.2017 bol preto prvým dňom žalovaného omeškania. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie od 9.2.2017 do 27.2.2017 a v prevyšujúcej časti, t.j. za obdobie od 30.7.2016 do 8.2.2017 žalobu zamietol.

5. Proti tomuto rozsudku, proti zamietajúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého „súd nemal za preukázané, že žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie sumy dňa 29.7.2016, keď doručenie tejto faktúry však súd nemá za preukázané pred začatím konania“. Takýto záver súdu podľa názoru žalobcu nemá oporu v obsahu vykonaného dokazovania a ani v platnej právnej úprave. Postup súdu považuje žalobca za „nadprácu“ zo strany súdu, ktorá je v rozpore so zásadou kontradiktórnosti civilného sporového konania a rovnosťou strán v súdnom spore, nakoľko súd v danom prípade svojim postupom „pomohol“ žalovanému a v súdnom konaní nahrádzal argumentáciu/tvrdenia žalovaného svojim rozhodnutím, a to bez toho, aby tak konal na základe argumentácie strany sporu. Žalobca poukázal na svoj návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 14.10.2016, v ktorom uviedol, že „žalovaný napriek vyššie uvedenému do dnešného dňa neuhradil žalobcovi dlžnú sumu, pričom od okamihu, kedy obdržal faktúru č. 1131601155 za dodané/ poskytnuté plnenie v zmysle vyššie uvedeného, ani raz nenamietal oprávnenosť, správnosť, resp. výšku vystavenej faktúry. Žalobca opakovane žiadal žalovaného o úhradu dlžnej sumy“. Z uvedeného je podľa mienky žalobcu zrejmé, že žalobca v konaní (už v samotnej žalobe) tvrdil, že faktúru žalobcovi hneď po vystavení doručil, tento ju prevzal a faktúru neuhradil. Rovnako žalobca tvrdil, že pred podaním návrhu opakovane žiadal žalovaného o úhradu dlžnej sumy, ktorú však žalovaný neuhradil. Žalovaný sa s týmito skutočnosťami tvrdenými žalobcom v súdnom konaní, majúcimi vplyv na úrok z omeškania a okamih vzniku omeškania mohol oboznámiť a aj oboznámil (pri doručení žaloby žalobcu) a napriek tejto skutočnosti žalovaný ako strana sporu nenamietal tieto tvrdenia žalobcu ani ich nijako nespochybnil/nerozporoval. Z pohľadu žalobcu sa žalovaný s týmito tvrdeniami žalobcu stotožnil. Z

uvedených dôvodov necítil žalobca potrebu preukazovať ďalšími dôkazmi skutočnosti, ktoré nie sú medzi stranami sporné. Dokonca ani súd prvej inštancie pred vyhlásením rozsudku neuviedol, že by skutočnosť doručenia faktúry žalovanému, okamih jej doručenia považoval za skutočnosť spornú medzi stranami. Na základe týchto skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v tejto časti vyhovie.

6. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

7. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke.

8. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

9. Žalobca v podanom odvolaní vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého „súd nemal za preukázané doručenie faktúry pred začatím konania“, od ktorého následne konajúci súd odvodil neskorší deň omeškania sa žalovaného ako dlžníka so splnením svojho peňažného záväzku ako ho stanovil žalobca.

10. Časom plnenia je vymedzenie časového obdobia, v ktorom je dlžník povinný splniť svoj záväzok, tiež ho možno označiť čas splatnosti (zročnosti, dospelosti) záväzku. Čas plnenia je významný z hľadiska zániku záväzku, lebo záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne (§ 324 ods. 1 Obchodného zákonníka). V prípade, keď čas plnenia nebol v zmluve určený, uplatní sa úprava obsiahnutá v 340 ods. 2 Obchodného zákonníka. V zmysle odseku 2 čas plnenia určuje veriteľ, a to tým, že plnenie požaduje. Veriteľ je oprávnený plnenie požadovať ihneď, ako vznikla povinnosť dlžníka plniť. Dlžník je povinný svoj záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ vyzval na plnenie. Z dispozitívneho charakteru ustanovenia § 340 Obchodného zákonníka vyplýva, že veriteľ môže vo výzve na plnenie určiť aj inú lehotu (dlhšiu), ako je lehota bez zbytočného odkladu.

11. Odvolací súd ďalej uvádza, že faktúra môže byť považovaná za požiadanie (výzvu) veriteľa na plnenie v zmysle § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka a lehota splatnosti uvedená vo faktúre sa považuje za lehotu, ktorú určil veriteľ na plnenie, a tým nahradil lehotu „bez zbytočného odkladu“ určenú v § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka. Pre účely stanovenia času plnenia (a teda aj začiatok omeškania dlžníka) v takomto prípade je potrebné mať za preukázané doručenie takejto výzvy (faktúry) veriteľa na plnenie dlžníkovi.

12. V posudzovanom prípade nemožno prisvedčiť argumentácii žalobcu, že súd porušil zásadu kontradiktórnosti konania, keď sám, bez námietky žalovaného, nesúhlasil s časom plnenia určeným žalobcom v žalobe, pretože ani sám žalobca v žalobe neuviedol presný dátum, kedy mal žalovaný obdržať predmetnú faktúru. Žalobca len uviedol, že „od okamihu, kedy (žalovaný) obdržal faktúru č. 1131601155 za dodané/poskytnuté plnenie v zmysle vyššie uvedeného, ani raz nenamietal oprávnenosť, správnosť, resp. výšku vystavenej faktúry“. Z takéhoto tvrdenia nevyplýva konkrétny deň prevzatia výzvy/ faktúry žalobcu na plnenie. Súd prvej inštancie potom postupoval správne, pokiaľ zisťoval čas plnenia záväzku, a teda aj začiatok omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu, pričom správne ustálil, že výzva veriteľa (faktúra č. 1131601155) bola žalovanému doručená až dňa 7.2.2017 ako príloha k žalobe.

13. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, preskúmajúc ho v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

15. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .