Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15Csp-61-2018.pdf
PDF · 92.62 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/61/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, konajúci na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47258713, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., IČO: 47234547, so sídlom Advokátskej kancelárie Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanej N. V., nar. X.XX.XXXX, bytom M.S. 1, XXX XX H., o zaplatenie 236,54 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 236,54 € spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 205,84 € od 16.10.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II/ V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III/ Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, ktoré žalovaná zaplatí žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 15.10.2018 ako elektronické podanie cez portál e-žaloby dňa 9.10.2018 žiadal žalobca zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 236,54 € spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,56% ročne zo sumy 182,70 € od 16.10.2015 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 205,84 € od 16.10.2015 do zaplatenia. Súčasne požadoval priznať náhradu trov konania.
1.1. S účinnosťou ku dňu 30.6.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti Cetelem Slovensko, a.s. so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA zapísanou v parížskom registri obchodu a spoločnosti pod číslom 542097902. Spoločnosť Cetelem Slovensko, a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a jej univerzálnym právnym nástupcom sa stal žalobca.
1.2. Dňa 17.12.2014 uzavrela spoločnosť Cetelem ako veriteľ na jednej strane so žalovanou ako dlžníčkou na strane druhej zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok veriteľa poskytnúť žalovanej ako spotrebiteľke viazaný spotrebiteľský úver vo výške 224,10 € na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej zmluve. Súčasťou bol aj záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou desiatich mesačných splátok vo výške 25,73 € so splatnosťou prvej splátky 15.1.2015. Veriteľ poskytol žalovanej úver tak, že dňa 30.12.2014 uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu a vydal potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov. Žalovaná záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Aj napriek zmluvne dohodnutým splátkam celkovo uhradila ku dňu podania žaloby z dlžnej sumy čiastku 51,46 €. Na predžalobné výzvy nereagovala. 15.10.2015 nastala zročnosť poslednej dohodnutej splátky, čím sa stal splatný celý dlh žalovanej. Ostatné splátky boli zročné už skôr. Dlh, ktorý si žalobca v konaní uplatňoval pozostával z neuhradených záväzkov po lehote splatnosti v celkovej výške 236,54 €, z toho 182,70 € z titulu zvyšku dlžnej istiny 16,50 € z titulu dlžných úrokov z úveru, 6,64 € z titulu dlžného poistného z úveru, 30,70 € z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Okrem toho požadoval žalobca od žalovanej aj úrok z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,56 € odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky, t.j. od 16.10.2015, ako aj úroky z omeškania od uvedeného dňa. Úroky a úroky z omeškania požadoval podľa bodu 3.2. časti 3. úverovej zmluvy a bod 3.4. časti 3. úverovej zmluvy, ako aj s poukazom na ustanovenia Obchodného zákonníka § 502 ods. 1 a § 369 ods. 1.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Uznesenie na vyjadrenie spolu so žalobou a listinami prevzala 22.11.2018. Na výzvu zo strany súdu nereagovala. Následne sa na pojednávanie nedostavila. S poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd považoval predvolanie na termín pojednávania za doručené. Následne súd konštatoval splnenie zákonných podmienok pre prejednanie a rozhodnutie vo veci.
3. Žalobca k žalobe pripojil zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb uzatvorenú dňa 17.12.2014 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. V prvej časti zmluvy si strany zmluvného vzťahu dohodli zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Základnými podmienkami dohodnutými v zmluve o spotrebiteľskom úvere bolo financovanie ceny tovaru v sume 249,-- €, priama platba predajcovi 24,90 €, výška úveru 224,10 €, výška mesačnej splátky 25,73 €, počet splátok 10, splatnosť mesačnej splátky 15-ty deň v mesiaci, splatnosť prvej mesačnej splátky 15.1.2015, konečná splatnosť úveru 15.10.2015. Ďalej bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 23,56% ako fixná, RPMN 26,28, priemerná RPMN 37,24%, celková čiastka k zaplateniu 249,-- €. Ďalej bol zvolený súbor poistenia, poplatok za poistenie, spôsob čerpania. Pôvodný veriteľ a žalovaná sa dohodli, že riadny úrok počítaný z úveru a poplatok za poistenie sa stávajú splatnými v deň predchádzajúci dňu splatnosti mesačnej splátky. Splátka úveru pozostáva len z istiny úveru. Ostatné poplatky, ktoré sú dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere je klient povinný zaplatiť v deň ich splatnosti a nie sú súčasťou mesačnej splátky úveru. V tretej časti zmluvy boli dohodnuté spoločné ustanovenia k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ako aj k zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, ktorá však medzi stranami sporu uzavretá nebola. Podľa časti 3., bod 2 bolo upravené splácanie úveru, kde sa žalovaná zaviazala riadne a včas splácať poskytnutý úver a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok ak sa s veriteľom nedohodne inak. Podľa časti 3., bod 3. mali strany upravené následky porušenia povinností klienta. Súčasne podpísala aj doklad, ktorým súhlasila so spracovaním osobných údajov.
4. Ďalšou listinou doloženou do spisu bola história platieb žalovanej žalobcovi s tým, že celkovo zaplatila sumu 51,46 €.
5. Predžalobnou upomienkou zo dňa 6.11.2015 vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú k úhrade dlžnej istiny v sume 236,54 €. Zásielka bola adresovaná žalovanej ako doporučený list druhej triedy s dátumom podania 9.11.2015 na podacej pošte Bratislava 1 s tým, že žalovaná prevzala uvedenú zásielku 24.11.2015.
6. Lustráciou v registri obyvateľov bolo zistené, že žalovaná je prihlásená od 22.12.2004 k trvalému pobytu H., M.S. XXXX/X, časť B..
7. Na výzvu súdu žalobca oznámil špecifikáciu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky s poukazom na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako aj bod 3.2., časti 3. úverovej zmluvy. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky si účtuje na základe výziev adresovaných žalovanej dňa 1.4., 15.4. a 4.5.2015. Zároveň sú v tom zahrnuté poštovné, administratívne, personálne náklady, náklady vynaložené na telefonický kontakt, náklady spojené so zasielaním SMS správ. Ide o náklady, ktoré vynakladal tak žalobca, ako aj právny predchodca žalobcu na to, aby žalovanú upozornili na omeškanie so splácaním dlhu pred podaním samotnej žaloby. Následne pripojil tabuľku vyčíslení nákladov spojených s uplatnením pohľadávky pri rôznych variantoch.
8. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
10. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 a 4 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa ustanovenia § 261 ods. 6, písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, zmluvy o úvere (§ 497).
12. Napriek úprave zmluvy o úvere ako tzv. absolútneho obchodného vzťahu otázky pri dvojakej úprave normami občianskeho civilného práva a práva obchodného súd posudzoval podľa noriem občianskeho práva, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia (rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co 2/2013, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. 1ÚS 402/2013 zo dňa 19.6.2013).
13. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 9.6.2013 (ďalej len zákon 129/2010 Z.z.) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
14. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úroková sadzba európskej centrálnej banky ku dňu splatnosti dlhu bola vo výške 0,5%.
16. Vykonaným dokazovaním mal súd za to, že vzťah medzi stranami sporu je potrebné posudzovať ako záväzkovo-právny vzťah na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Po preskúmaní zmluvy súd konštatuje, že zmluva obsahu všetky zákonom požadované náležitosti a nie je dôvod ju posúdiť ako bezúročnú a bez poplatkov pre absenciu niektorej z náležitostí. Následne súd pristúpil k preskúmaniu nároku žalobcu a priznal žalobcovi neuhradenú časť istiny vo výške 182,70 €, ako aj vyčíslené dlžné úroky z úveru ku dňu splatnosti vo výške 16,50 €, 6,64 € titulom dlžného poistného a následne priznal aj čiastku 30,70 € z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Spolu súd priznal žalobcovi ním požadovanú sumu 236,54 €, na zaplatenie ktorej zaviazal žalovanú. Okrem dlžnej istiny žiadal žalobca priznať aj úrok z omeškania v zákonom prípustnej maximálnej výške 5,05% ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej splátky, t.j. od 16.10.2015. Aj v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú, vyhovel jej a priznal úrok z omeškania z dlžnej istiny spolu s dlžným poistným a vyčíslenými dlžnými úrokmi. Do tejto čiastky nebola započítaná suma 30,70 €, ktorú si uplatnil titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Úrok z omeškania bol priznaný v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 v spojení s ustanovením § 3 Vládneho nariadenia. Okrem dlžnej sumy, ktorá pozostávala z jednotlivých čiastok tak ako sú vyššie uvedené a úroku z omeškania požadoval žalobca priznať aj úrok dojednaný v zmluve, pričom poukazoval na bod 3.4. časti 3 úverovej zmluvy. Úrok žiadal priznať z dlžnej istiny vo výške 23,56% ročne odo dňa 16.10.2015. V tejto časti súd žalobou uplatňovaný nárok nepovažoval za dôvodný. Tak ako je už vyššie konštatované medzi stranami sporu sa jedná o spotrebiteľský záväzkový vzťah s tým, že zmluva zanikla konečnou splatnosťou úveru k 15.10.2015 kedy mala byť zaplatená posledná splátka. Sankciou za omeškanie s nesplatením a nevrátením dlžnej sumy je priznaný úrok z omeškania, avšak nie úrok z istiny, ktorý žiadal žalobca úročiť až do úplného splatenia istiny. To, že žalovaná je v postavení spotrebiteľa žiadna zo strán nespochybňovala. Ako spotrebiteľ je slabšou stranou v spore a súdu s tým je spojená povinnosť poskytovať slabšej strane v spore vyššiu právnu ochranu. Pokiaľ by súd ako sankciu po zosplatnení a po konečnej splatnosti úveru priznal úrok až do doby pokiaľ by žalovaná vrátila celú istinu, tento úrok by niekoľkonásobne prevyšoval dlh žalovanej voči žalobcovi. Takýto postup by bol v rozpore s interpretačným pravidlom upravujúcim dobré mravy v zmysle ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ak by súd poskytol ochranu žalobcovi a zaviazal by žalovanú na plnenie aj úrokov po splatnosti úveru, takýto výkon práva by bol v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol.
17. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. V konaní bol žalobca úspešný s tým, že neúspech bol v nepatrnej časti. Vzhľadom k tomu súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti ťrozhodnutia vo veci samej súdnym úradníkom s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP. Trovy konania je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov konania (rozhodnutia súdneho úradníka).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).